Zlodeji sú čoraz agresívnejší. Susko chce krádeže trestať prácami pre obec

Riešením zvýšenej drobnej kriminality by mohli byť povinné obecné práce a tresty pre spolupáchateľov.
Obchodníci s vládou spolupracujú na zmene priestupkového zákona.

Počet krádeží rastie, sú čoraz násilnejšie a zlodeji sa predavačom niekedy vyhrážajú aj s odstupom času, upozorňujú obchodníci. „Naše dáta hovoria, že za posledné tri mesiace boli naši kolegovia a personál konfrontovaní 20-krát, či už priamo v predajni, alebo aj mimo nej. To sa predtým nedialo,“ potvrdil nedávno konateľ siete LPP Patrik Čanecký, pod ktorú patria značky Sinsay, Mohito či Reserved.
Drobná kriminalita narástla po schválení novely Trestného zákona, ktorá zmiernila postihy nielen za veľké podvody, ale aj za krádeže v obchodoch. Minister spravodlivosti Boris Susko dlhodobo tvrdí, že to nesúvisí, no aktuálne už spolu s obchodníkmi pripravujú legislatívne zmeny.
Koncom júna sa na jeho ministerstve stretla medzirezortná pracovná skupina, ktorá mala riešiť agresivitu a kriminalitu v maloobchodných prevádzkach.
„Budeme iniciovať zmeny v priestupkovom zákone, ktoré by zaviedli inštitút sankcie prostredníctvom drobných obecných služieb, ako aj viacerých preventívnych a represívnych opatrení,“ oznámil po rokovaní v tlačovej správe štátny tajomník rezortu spravodlivosti Milan Hodás.
Za nemenej dôležitú považuje osvetu. „Tá by mala poukazovať na všetky dôsledky, ktoré z daného konania páchateľom vyplývajú,“ zdôraznil Hodás. Stretnutie nadviazalo na predchádzajúce rokovania, ktoré sa so zástupcami maloobchodných sietí uskutočnili na ministerstvách spravodlivosti a vnútra.
Denník N má informácie z viacerých zdrojov, že v pripravovanej legislatíve sa diskutuje aj o stíhateľnosti spolupáchateľa. To má pomôcť aj pri „detských“ zlodejoch, ktorých pošlú kradnúť rodičia. V zákone je však už teraz zakotvené, že priestupok spácha aj ten, kto nelegálne konanie vyžaduje od inej osoby.
Podľa Filipa Kasanu zo Zväzu obchodu sa však navádzanie na krádež v praxi ťažko dokazuje. Na stretnutí preto skôr diskutovali o postihu za ohrozovanie mravnej výchovy mládeže, čo je v platnej legislatíve definované ako trestný čin.
Zdôraznil, že ak je pri krádeži prítomné násilie alebo nebezpečné vyhrážanie, ide o trestný čin bez ohľadu na hodnotu kradnutého tovaru. Práve zvýšenú agresivitu delikventov a recidívu pri krádežiach vnímajú obchodníci ako jasný signál, že štát by mal zasiahnuť.
Agresivitu v obchodoch pritom Kasana vníma ako alarmujúcu aj preto, že drvivá väčšina z desaťtisícov ľudí pracujúcich v predajniach sú ženy.
So šírením osvety súhlasí. Všetci prítomní sa podľa neho zhodli na tom, že treba zdôrazňovať, že kradnúť sa neoplatí.

Práce pre obec môžu odradiť „roztopašnú“ mládež
Vykonávanie drobných obecných prác namiesto pokuty považuje šéf Zväzu obchodu za vhodné preventívne a výchovné opatrenie. „Okrem bežných delikventov to môže byť účinné aj pri mládeži, ktorá kradne z roztopaše a je z dobre situovaných rodín,“ myslí si Kasana.
Nápad potrestať zlodejov aj menšími prácami pre obec však nie je nový. Predložili ho už minulý rok poslanci Samuel Migaľ, Radomír Šalitroš a Roman Malatinec. Z tohto nápadu napokon ustúpili práve preto, že sa mal pripraviť nový, komplexnejší zákon o priestupkoch.
Rizikom trestania povinnými prácami bolo vtedy to, že sa zlodej na ne nedostaví. Podľa návrhu troch poslancov by sa totiž v takom prípade zmenili opäť na pokuty, ktorých vymožiteľnosť je nízka, upozorňoval v reakcii na iniciatívu spomínaných poslancov advokát Tomáš Langer. „Pri krádežiach hovoríme často o ľuďoch bez domova, z vylúčených komunít, v hmotnej núdzi a oni to v živote nezaplatia,“ kritizoval Langer.

Do platnosti sa vtedy z novely dostalo zvýšenie pokút, a to až do 2-tisíc eur pri opakovanej krádeži (priestupku).
„Takže na papieri síce zvýšime sumy, ale v realite sa nič nestane,“ hovoril Langer s tým, že štátu odporúča skôr celkovú reformu priestupkového práva. Jednou z možností je, že by zlodejom v prípade neplatenia pokút hrozilo väzenie alebo by im štát zakázal šoférovanie.
Stretnutia pracovnej skupiny sa zúčastnil aj šéf Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič. Upozornil, že agresivita zlodejov na Slovensku je naozaj nevídaná. V porovnaní s okolitými krajinami všade rastie počet krádeží aj ich hodnota, avšak iba na Slovensku sa s kradnutím spája aj agresívne správanie, s ktorým si obchodníci nevedia poradiť.
„Ide o verbálne či fyzické útoky na našich zamestnancov alebo pracovníkov SBS, v niektorých prípadoch sa do potýčky pripletú aj zákazníci. Je neakceptovateľné, aby takíto ľudia ohrozovali životy a zdravie našich zamestnancov alebo zákazníkov, preto sme požiadali o pomoc štát,“ vysvetľuje Krajčovič.
Nárast kriminality je podľa neho úzko spätý najmä so životnou úrovňou. „Keďže po energokríze sme ako Slovensko v rámci parity kúpnej sily klesli, tak to má vplyv na zvýšenie kriminality v oblasti krádeží. Prečo sú na Slovensku späté aj s agresiou, je však otázka na odborníkov zo sociológie alebo psychológie, pretože v okolitých krajinách takýto trend nie je,“ podotýka.
V súčasnosti na probléme spolupracujú obchodníci s ministerstvom vnútra, spravodlivosti a s Policajným zborom. Snažia sa nastaviť legislatívu tak, aby sankcie boli pre páchateľov dostatočne odstrašujúce a vymožiteľné. Častokrát zlodeji nič nevlastnia, preto uloženie akejkoľvek pokuty pre nich nie je odstrašujúce. 



Zdroj: WEB | Dátum: 07.07.2025 | Zdroj: dennikn.sk | Autor: Veronika Szűcs Rajničová | Vydavateľ: N Press, s.r.o. | Rubrika: Ekonomika