Miroslav Homola

Drahšie pečivo, obmedzená prevádzka a ďalší ľudia bez práce? Pekári tvrdia, že nemajú na výber. Ich biznis od začiatku budúceho roka opäť zasiahne skokové zvýšenie minimálnej mzdy.

Štátom garantovaný najnižší zárobok má od budúceho roka stúpnuť zo súčasných 580 eur na 623 eur mesačne. Hovorí o tom návrh z dielne ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina). Na budúci týždeň má o nej rozhodovať parlament v druhom čítaní. Meniť sa však majú aj príplatky za prácu v noci, sobotu či nedeľu. Tie sa síce odpoja od minimálnej mzdy, no medziročne pôjdu i tak hore. „Pri tejto sume minimálnej mzdy avizuje desať percent pekárov podľa nášho prieskumu pravdepodobné prepúšťanie od začiatku nového roka," povedala denníku Pravda predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Tatiana Lopúchová. Najviac sa to dotkne veľkých priemyselných pekárni. Keďže zamestnávajú stovky ľudí, zvýšené mzdové náklady pocítia výraznejšie. Celková cena práce stúpne pekárňam od januára medziročne o 7,4 percenta na jedného človeka. Podľa Lopúchovej však situáciu zhoršila aj pandémia. Pomoc od štátu totiž pekárov obišla, dodala. Vyššie náklady sa niekde premietnuť musia, logicky sa tak dá čakať, že pečivo zdražie. Až také jednoduché to však nebude. „Chlieb a pečivo budú asi drahšie. Rast ceny však môžu utlmiť hlavne obchodníci znížením marže na naše výrobky," vysvetľuje konateľ liptovských pekárni Včela - Lippek Slavomír Moravčík. Cenové hladiny si totiž väčšinou diktujú veľké obchodné reťazce, ktoré majú na trhu dominantné postavenie. Obchodníci si chcú získať zákazníkov najmä nízkou cenou čerstvých rožkov. Čím nižšia je ich pultová cena, tým viac tlačia na odbytové ceny. Nezriedka sú na takej úrovni, že nepokryjú ani náklady na výrobu. Pravidelné vyjednávanie o cenách z reťazcami čaká pekárov aj počas tejto jesene. Rozhodujúce teda bude, či budú obchodníci ochotní akceptovať vyššie odbytové ceny.

Aké budú ceny?

Zväz obchodu má s pekármi podpísanú dohodu o poctivom obchode. V nej sa obchodníci okrem iného zaväzujú vychádzať v ústrety oprávneným nárokom pekárov. „Očakávame, čo navrhnú pekári, a podľa toho budeme rokovať o podmienkach vrátane cien," tvrdí prezident zväzu Martin Katriak. Dodáva, že ak pekári preukážu dôvod na úpravu cien, obchodníci sa budú riadiť dohodou. Keďže už dnes tvoria mzdové náklady zhruba 45 percent všetkých ich výdavkov, pomohlo by im aj párcentové zvýšenie cien. Aj keby sa nakoniec pultová cena pečiva zvýšila, nemusí to znamenať nižší odbyt. Potvrdzuje to napríklad prieskum Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov. Ten zistil, že dovozové „rozpekané" pečivo je v prepočte na jeden kilogram dokonca drahšie. Niektoré priemyselné pekárne ako napríklad Včela majú aj výhodu polohy a nemusia sa spoliehať len na obchody. Včela denne vyprodukuje približne 200-tisíc rožkov a 15-tisíc kusov chleba. Keďže leží v turistickej oblasti, chlieb a iné pečivo dováža aj do vzdialenejších hotelov či penziónov v Nízkych a vo Vysokých Tatrách. Výnimočný nie je ani odber z okolitých reštaurácií alebo nemocníc. Pekárne mimo turistických oblastí takéto zadné dvierka nemajú. Pevne stanovené príplatky Krajniak vyšiel zamestnávateľom v ústrety. Príplatky za prácu počas sviatkov, víkendov alebo za nočnú sa už nebudú počítať percentom z hodinovej minimálnej mzdy. Po novom bude ich výška vždy pevne uvedená v zákone. Napríklad za pravidelnú šichtu v sobotu bude príplatok 1,61 eura za hodinu, v nedeľu 3,58 eura a za nočnú prácu v rizikovom zamestnaní 1,79 eura. Tento „zlepšovák" má zmierniť prudký rast mzdových nákladov vo firmách, kde je veľká časť pracovného fondu viazaná práve na príplatky. Okrem toho sa zmení aj rast stupňov náročnosti práce. Slovenská legislatíva ich pozná šesť. Od januára už nebudú rásť násobkom základnej minimálnej mzdy, ale o jej medziročnú zmenu. V budúcom roku sa tak stupne zvýšia o 43 eur. „Mechanizmus zvyšovania minimálnej mzdy a minimálnych mzdových nárokov pre jednotlivé stupne náročnosti práce sme nastavili tak, aby sa mohli tieto výšky každý rok meniť oznámením ministerstva práce," povedal na margo zmien Krajniak. Podľa pekárov však ide len o kozmetické úpravy, ktoré im nepomôžu. Odvetvie trápia zvyšujúce sa náklady už dlhodobo. Takmer 80 percent pracovného času v pekárenstve totiž spadá pod príplatky za prácu. Pečivo treba vyrábať nielen v noci, ale aj počas sviatkov či víkendov. Keď sa prekrýva víkend, nočná zmena a sviatok, pekáreň musí ľuďom zaplatiť všetky príplatky k základnej mzde naraz.

Pomôže kompromis?

Niektoré prevádzky už vyššie náldady položili na kolená. Obmedzujú napríklad prácu v noci alebo cez víkendy. Dopeká sa napríklad mrazené cesto. Kvalita tak ide dole. Mrazené polotovary totiž obsahujú množstvo konzervačných látok. Okrem toho museli zatvárať aj obchody či večierky, kde predávali svoje vlastné výrobky. Na čoraz drahšiu prácu nestíhajú pekári reagovať zvyšovaním cien. Nevyrieši to ani Krajniakov kompromis. Napriek zmenám bude systém výpočtu príplatkov rovnaký ako teraz. Určovanie sumy bude vychádzať zo základnej hodinovej minimálnej mzdy. Rozdiel je len v tom, že budú príplatky pri všetkých šiestich stupňoch náročnosti práce totožné. Dnes sa prepočítavajú percentom pri každom stupni zvlášť. „Toto formálne odviazanie sociálnych príplatkov od minimálnej mzdy sa týka prevažne zamestnancov v druhom a treťom stupni náročnosti práce," vysvetľuje Lopúchová. Pre prvý stupeň minimálnej mzdy sa nič nemení. V pekárenskom biznise ale pracuje takmer 70 percent zamestnancov práve v ňom. Až na druhom stupni sú predavačky. Prevádzkovatelia už roky apelujú na štát, aby aspoň znížil odvodové zaťaženie vo firmách, kde je viac ako polovica pracovného času viazaná na príplatky. Denník Pravda sa preto obrátil aj na rezort práce s otázkou, či sa takou zmenou zaoberá. Ten však na otázky do uzávierky neodpovedal.

Aká bude minimálna mzda a príplatky za prácu

Parlament posunul do druhého čítania novelu zákona o minimálnej mzde.Tá určuje pevnú sumu. o ktorú najnižšie platy porastu na budúci rok. Od minimálnej mzdy sa majú odpojiť aj príplatky za prácu v noci. sobotu či nedeľu.

Zmena výpočtu minimálnej mzdy

Automat na výpočet minimálnej mzdy sa zmení zo 60% na 57% priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov.

Ministerstvo vychádza z podielu medzi priemernou mesačnou mzdou za rok 2018 - teda 1013 eur, a mesačnou minimálnou mzdou 580 eur.

Nárast minimálnych mzdových nárokov od roku 2021 bude nadviazaný na medziročnú zmenu mesačnej minimálnej mzdy. Suma bude rásť o rozdiel medzi kalendárnymi rokmi. Základom bude tohtoročná výška minimálnej mzdy 580 eur. V roku 2021 sa k nej pripočíta 43 eur.

Zmena v príplatkoch

Príplatok za prácu v sobotu sa tento rok počíta ako 45% minimálnej mzdy v eurách za hodinu. Za osem hodín tak dostane robotník navyše 12 eur. Od januára by mal byť príplatok stanovený na 1.61 eura za hodinu. Za pravidelne odpracovanú sobotu tak zamestnanec dostane 12.88 eura.

Za každú hodinu odrobenú v nedeľu dostáva teraz pracovník 90% hodinovej sadzby minimálnej mzdy. Teda osem hodín práce znamená 24 eur navyše. Od budúceho roka by to mala byť pevná suma 3.22 eura za odpracovanú hodinu. Osem hodín tak vyjde na 25,76eura.

Riziková práca v noci má teraz príplatok vo výške 50% hodinovej sadzby minimálnej mzdy - teda 13.34 eura navyše. Po novom to má byť 1,79 eura za hodinu. Osemhodinová služba v rizikovom povolaní vyjde na 14,32 eura

Zdroj: [17.10.2020; Pravda; Ekonomika; s. 8,9; Miroslav Homola]