Zálohovanie plastových fliaš v Kolumbii [EPA-EFE/LUIS EDUARDO NORIEGA A.]

Komentáre Tlač

Návrh Európskej komisie o plastovom odpade, ktorý podporilo ministerstvo životného prostredia, odmietla časť slovenských producentov a zamestnávateľov. Argumentujú aj nárastom euroskepticizmu.

Zavádzať 90-percentný cieľ na PET fľaše je neopodstatnené a môže ohroziť recyklačné ciele pre ostatné plastové obaly. V stanovisku rozposlanom médiám v utorok 31. júla to tvrdia obchodné, priemyselné a potravinárske združenia.

„Vytvára sa tak situácia v ktorej splnenie nastaveného cieľa bude možné len prostredníctvom zavedenia systému záloh na PET fľaše, čo následne spôsobí rozvrat celého systému triedeného zberu obalov vyrobených z plastov,“ píšu v spoločnom vyhlásení.

Kritizujú tak návrh smernice Európskej komisie, podľa ktorého budú členské štáty povinné do roku 2025 zabezpečiť zber 90 percent plastových fliaš z nápojov. Ministerstvo životného prostredia vo svojom júlovom stanovisku prakticky bezvýhradne návrh Komisie podporilo. Teraz si budú musieť obe strany svoje postoje zladiť vo vyhodnotení pripomienkového konania. Od výsledku bude záležať, ako bude Slovensko pristupovať k rokovaniam o novej európskej legislatíve v Rade EÚ, ktorá o nej rozhoduje spolu s Európskym parlamentom.

V ukončenom pripomienkovom konaní pritom návrh smernice ostro kritizovali aj zamestnávateľské združenia.

Obava z rastu euroskepticizmu

Zväz obchodu SR, Slovenské priemyselné združenie pre obaly a životné prostredie, Slovenské združenie pre značkové výrobky, Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku a Potravinárska komora Slovenska v spoločnom vyhlásení neodmietajú myšlienku znížiť množstvo plastového odpadu.

Návrh Komisie však považujú za „problematický predovšetkým z pohľadu nástrojov, ktoré boli na dosiahnutie požadovaných cieľov navrhnuté“. Nepozdávajú sa im zákazy a špeciálne ciele na vybrané výrobky.

Podľa navrhovanej legislatívy budú členské štáty do roku 2025 povinné zabezpečiť zber 90 percent jednorazových plastových fliaš z nápojov.

„Obávame sa, že (návrh) povedie k vytvoreniu 27 špecifických zoznamov zakázaných výrobkov, ktorých dôsledkom bude likvidácia spoločného trhu, pričom prínos pre životné prostredie bude až na druhom mieste,“ píše sa v stanovisku.

Producenti dokonca argumentujú nárastom euroskepticizmu: „Nadmerné zákazy a regulácie povedú k podpore euroskeptických postojov a ďalšej erózii európskej integrácie.“

Výrobcovia odmietajú záväzné ciele

Výrobcovia volajú po „racionálnej miere regulácie, ktorá bude efektívna pre životné prostredie a nebude ohrozovať voľný trh a slobodný pohyb tovaru“. Za tú považujú vyhodnotenie súčasnej regulácie pred vytváraním novej, ako aj dobrovoľné záväzky.

Ešte pred schvaľovaním nových cieľov navrhujú počkať na vyhodnotenie dopadov súčasnej legislatívy, ktorá zahŕňa ciele pre rok 2020 a už aj pre rok 2030. Podľa legislatívy, na ktorej sa na jar dohodli európske inštitúcie, by mala celková recyklácia obalových plastov dosiahnuť 50 percent v polovici budúceho desaťročia a 55 percent na jeho konci.

Na Slovensku putujú na skládku dve tretiny komunálneho odpadu. Podľa práve schválenej európskej legislatívy sa musí tento podiel do roku 2035 znížiť na 10 percent.

Slovenskí producenti tiež odmietajú záväznosť cieľov. „Dobrovoľné záväzky budú najefektívnejšou reguláciou, pretože nevznikajú administratívnym zásahom, ale v praxi,“ tvrdia.

Zároveň podčiarkujú, že podporujú inovácie, „pretože dávajú priestor inovatívnym obalom, ktoré predlžujú dobu spotreby potravín“.

Nie zálohovaniu fliaš

Najväčším kameňom úrazu je 90-percentný cieľ pre zber plastových fliaš, ktorý možno podľa Komisie dosiahnuť „napríklad“ ich zálohovaním. Výrobcovia tvrdia, že pri tak vysoko nastavenom cieli je zálohovanie jediný prostriedok, ako ho v praxi dosiahnuť do roku 2025.

Lenže „vzhľadom na to, že PET fľaše sa stali i na Slovensku symbolom triedenia a sú najbežnejšie triedeným odpadom v domácnostiach, je viac ako predpokladateľné, že ak by prišlo k zavedeniu záloh na PET fľaše, bude to mať devastačné účinky na triedenie a recykláciu ostatných plastov,“ myslia si producenti.

Aj najefektívnejšie systémy pre spracovanie plastového odpadu majú diery. Švédi odpad vo veľkom spaľujú, alebo ho vyvážajú. Nemcom sa zase nedarí znížiť množstvo plastového odpadu.

Argumentujú pritom negatívnymi skúsenosťami z Nemecka, ktoré už teraz zálohuje 90 percent plastových fliaš. „Zálohový systém vytvára na spotrebiteľov nové nároky na dodatočné triedenie, musia samostatne triediť PET fľaše a správať sa k nim inak ako k ostatnému plastu, čo následne vedie k demotivácii a poklesu triedenia plastov ako celku. V Nemecku po zavedení záloh na PET fľaše klesla miera recyklácie plastov z 53 percent v roku 2003 (zmena legislatívy) na 39 percent v roku 2005,“ vysvetľujú výrobcovia.

Recyklácia všetkých plastových obalov v Nemecku stagnuje aj v posledných rokoch. Kým v roku 2011 dosahovala podľa Eurostatu 48,5 percenta, potom mierne stúpla, aby v roku 2015 opäť klesla na 48,8 percenta. Nemecku sa navyše nedarí od roku 2005 znížiť celkové množstvo vyprodukovaného plastového odpadu.

Iné nástroje nespomínajú

Odmietavý postoj výrobcov podporený zamestnávateľmi sa prejavil v júlovom pripomienkovom konaní k predbežnému stanovisku Slovenska k novej európskej smernici. Stanoviskom sa budú v Rade EÚ riadiť slovenskí diplomati a v poslednej fáze rokovaní aj minister László Sólymos (Most-Híd).

Niektoré staršie aj novšie členské štáty Európskej únie na rozdiel od Slovenska zálohujú plastové nápojové obaly. Prínosy to má nielen environmentálne, ale aj ekonomické a sociálne, píše MIKULÁŠ HUBA.

Obe organizácie chcú zachovať len ciele v oblasti triedeného zberu bez špecifikácie nástrojov ich dosiahnutia.

Žiadajú tiež zhodnotenie systému triedenia komunálneho odpadu na Slovensku zavedeného v roku 2016. Ako totiž pripomínajú, zálohovanie PET fliaš by znamenalo ich vyčlenenie zo súčasného systému. K tomu žiadajú zvážiť „finančné stimuly pre výrobcov, ktorí budú používať iné (alternatívne) materiály“.

Nedosiahnuteľný cieľ

Druhá organizácia si v inej pripomienke protirečí, keď napokon spolu s Klubom 500 navrhuje posunúť 90-percentný cieľ pre recykláciu plastových fliaš na rok 2030. Pre rok 2025 žiadajú obe združenia len predbežný cieľ vo výške 75 percent.

Podľa novej štúdie sa medzi rokmi 2004 až 2014 množstvo obalov aj potravinového odpadu zdvojnásobilo.

Ako totiž tvrdí Klub 500, na Slovensku „sú najúčinnejšie systémy schopné vyzbierať a následne recyklovať plastové jednorazové nápojové obaly na úrovni maximálne 60 percent.“

Coop Jednota Slovensko, ktorá prevádzkuje sieť supermarketov, pripomienky proti zálohovaniu fliaš nepodporila. Pripojila sa však ku kritike Zväzu obchodu SR, podľa ktorého by návrh Komisie znamenal „výrazné finančné zaťaženie“.

Problém s pripevneným vrchnákom

Republikovú úniu zamestnávateľov a Klub500 zvlášť trápi článok novej európskej smernice, podľa ktorého by sa mali povinne vyrábať už len plastové fľaše, ktoré budú mať vrchnák pripevnený k hrdlu, čo by uľahčilo ich opätovné použitie aj recykláciu.

Článok žiadajú úplne vypustiť a najskôr vypracovať štúdiu realizovateľnosti. Podľa nich by znamenal „vyššiu spotrebu primárneho materiálu“, teda plastu, z ktorého sú uzávery vyrobené. V prípade skrutkovacích uzáverov je „uvedená zmena nemožná“ v rámci existujúcich technológií a bude si vyžadovať investície do nových.

Postupný zákaz a nahradenie jednorazových plastových výrobkov hodnotí ministerstvo životného prostredia prevažne pozitívne. Očakáva viac triedeného zberu a menej skládok.

Samostatným argumentom proti je „menej komfortná manipulácia s uzávermi počas používania nápojových obalov, čo môže viesť ku tomu, že používateľ oddelí uzáver násilím, aby mal možnosť ľahšej manipulácie s ním a tým príde nenaplneniu želaného zámeru.“

Slovenské ministerstvo životného prostredia vo svojom návrhu slovenského stanoviska do Rady EÚ podporilo Európsku komisiu. Tvrdí, že „návrhom smernice dochádza k zníženiu plastového odpadu pohodeného voľne v životnom prostredí“, a že prispeje k „k intenzifikácii triedeného zberu komunálnych odpadov, hlavne odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov.“ Podobne ako Komisia aj envirorezort v dokumente počíta s možnosťou zavedenia zálohovania plastových fliaš.