Potravinárska komora Slovenska spolu so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou a so Slovenským združením pre značkové výrobky vydali v uplynulých dňoch spoločné stanovisko ohľadne tzv. Potravinového semaforu. Upozorňujú v ňom na to, že v Slovensko čaká harmonizované európske označovanie výživovej hodnoty potravín, a preto je v súčasnosti zbytočné predbiehať tento trend tzv. národnou schémou.

BRATISLAVA, Podrobnejšie informácie nám poskytla Monika Mičúchová z Potravinárskej komory Slovenska. Európska komisia v tomto roku v rámci stratégie Z farmy na stôl oznámila, že do dvoch rokov predloží konkrétne návrhy, týkajúce sa jednotného a harmonizovaného označovania výživovej hodnoty potravín na prednej strane ich balenia ako aj návrhy na prehodnotenie ohľadne označovania krajiny pôvodu potravín.

Návrh Potravinového semaforu, ktorý bol nedávno predložený do Národnej rady SR, je podľa postoja, vyjadreného vo vyššie spomenutom spoločnom stanovisku, v podstate snahou o vytvorenie národnej schémy pri označovaní potravín, ktorá si však o pár rokov bude konkurovať s európskou schémou. V konečnom dôsledku sa tak môže stať, že snaha o zjednodušenie informácie pre spotrebiteľa sa minie účinku, a spotrebitelia budú zmätení z množstva informácií, ktorú budú jednu a tú istú potravinu označovať zelenou aj červenou farbou.

Cieľom je pomôcť spotrebiteľom

Ako je známe, Európska komisia už 20. mája tohto roku oznámila, že do konca roka 2022 predstaví svoj návrh celoeurópskych povinných etikiet s označením výživovej hodnoty potravín. Umiestnené má byť na prednej strane balenia potravinárskeho výrobku. Cieľom tohto opatrenia je pomôcť spotrebiteľom, aby pri výbere potravín mohli zohľadniť aj zdravotný aspekt.

V krajinách EÚ už existuje viac druhov dobrovoľných národných schém, pričom najrozšírenejšími označovaniami sú Nutri-score s farebnou škálou označenia výživovej hodnoty vo viacerých európskych krajinách ako Nemecko, Francúzsko či Belgicko. V Taliansku sa potom uplatňuje tzv. baterkové značenie, a v severských krajinách zasa využívajú označenie pomocou tzv. kľúčovej dierky.

EÚ má ambíciu legislatívne zjednotiť všetky národné schémy do jednej spoločnej európskej schémy, a na európskej úrovni v súčasnosti pokračuje diskusia o tom, ktorá z doterajších národných schém sa stane povinným európskym označením.

„Vážime si a vítame záujem našich poslancov, ktorí sa chcú venovať problematike označovania potravín, aby pomohli spotrebiteľom pri ich výbere. Avšak v období, kedy sa už diskutuje o prijatí jednotnej európskej schémy, je pre Slovenskú republiku neskoro vytvárať svoju národnú schému. V iných krajinách trvala príprava takejto národnej schémy niekoľko rokov, pretože musí byť výsledkom rozsiahlej odbornej diskusie a zároveň musí spĺňať podmienky, stanovené európskou legislatívou," uviedla v tejto súvislosti Jana Venhartová, riaditeľka PKS.

Podľa PKS je pri prijatí národnej schémy potrebné brať do úvahy aj jej dosah na konkurencieschopnosť slovenských podnikov, dosah na ceny potravín, na výšku administratívnych nákladov, potrebných na zriadenie a prevádzku národnej schémy ako aj dosah na vytvorenie efektívnej kontroly. Náklady, ktoré by boli potrebné na zriadenie slovenskej schémy, by sa podľa mienky predstaviteľov PKS mali radšej efektívne využiť na zaostávajúce slovenské potravinárstvo.

Ďalšie odmietavé postoje

Za SPPK sa k danej problematike vyjadril Marián Šolty, podpredseda SPPK pre potravinárstvo, ktorý upozornil na to, že taká dôležitá téma, ktorá zavádza pre potravinárske podniky ďalšie povinnosti, nebola vopred prediskutovaná s potravinárskou samosprávou.

„Slovenskí výrobcovia majú obavy, že tzv. Potravinový semafor bude znamenať zvýšenie nákladov pre potravinárov a následné zvyšovanie cien potravín, že môže zúžiť celkovú ponuku potravín pre spotrebiteľa a môže ohroziť tradičné slovenské výrobky, akými sú napríklad slanina, bryndza či oštiepok. V tomto momente je pre nás oveľa dôležitejšie zamerať sa na podporu výroby potravín na Slovensku," uviedol M. Šolty.

Podľa neho pritom už aj v legislatíve, ktorá na Slovensku platí v súčasnosti, jestvuje viacero možností na dobrovoľné označovanie potravinárskych výrobkov. To môže spotrebiteľa upozorniť na slovenský pôvod či na kvalitu potravín.

Výrobok, ktorý bol vyprodukovaný na Slovensku, môžu výrobcovia označiť slovným spojením „Slovenská potravina" či „Vyrobené na Slovensku". Zároveň sa môžu uchádzať o začlenenie do systému Značka kvality SK, kde odborná komisia pod gesciou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR rozhoduje o pridelení značky.

Podľa podpredsedu SPPK bude prijatie ďalšej dobrovoľnej schémy s farebným označením pre spotrebiteľa v konečnom dôsledku mätúce. Nakoniec sa môže stať, že ten istý výrobok bude podľa európskej schémy zelený, pričom podľa slovenskej schémy bude červený.

Odmietavý postoj k návrhu Potravinového semaforu, ktorý bol predložený do Národnej rady SR, vyslovil aj Lubomír Tuchscher, výkonný riaditeľ Slovenského združenia pre značkové výrobky.

Podľa jeho mienky totiž predstavenie idey potravinového semaforu bez toho, aby boli zverejnené konkrétne podmienky vo forme vykonávacích vyhlášok, vytvára právnu neistotu. A samotné zavedenie národného potravinového semaforu prinesie potravinárom zbytočné dodatočné náklady, pričom výrobcovia potravín sú už v súčasnosti zaťažení množstvom legislatívnych pravidiel ako na európskej, tak aj na slovenskej úrovni.

„Našou úlohou by malo byť aktívne zapojenie sa do európskej diskusie o finálnej podobe spoločnej európskej schémy, ktorá bude jednotná pre všetkých potravinárov v celej EU," konštatoval L. Tuchscher.

Zdroj: [23.09.2020; Roľnícke noviny; Publicistika; s. 5; buk]