V Poľsku po zákaze zanikli tisíce obchodov, poslanec Čepček si myslí, že na Slovensku by sa to nestalo.

Zakazovať plánujú poslanci z okolia OĽaNO, Sme rodina aj Smer a extrémisti.

BRATISLAVA. V Poľsku sa s poštovým balíčkom či obálkou chodilo pôvodne len na poštu. Od roku 2018 po zavedení zákazu nedeľného predaja slúžia ako priepustka do potravín. „Sieť malých potravín Žabka využila medzeru v zákone a zriadila si poštové služby, na ktoré platí výnimka z nedeľného zákazu,“ hovorí Slovák Robert Schmidt, ktorý v Poľsku žije dvadsať rokov ako turistický sprievodca. „Malé súkromné predajne, ktoré prežili, sa nechali Žabkou zastrešiť, aby vďaka tomu mohli mať otvorené tiež.“ „Môže tam človek priniesť nejakú poštu alebo si niečo prebrať a nakúpiť,“ hovorí o obchádzaní sporných pravidiel. Aj preto má teraz v okolí svojho bytu v Krakove až štyri Žabky a vo vedľajšej ulici ďalšie dve. Veľkú časť prevádzok však zákaz donútil úplne zavrieť. Keď poľská vládnuca kresťanská strana Právo a spravodlivosť zákaz zaviedla, do troch rokov z trhu zmizlo vyše 6500 drobných potravín a takmer 7000 prevádzok outletov. Ani počet otvorených prevádzok Žabky a dopyt zákazníkov vládu nepresvedčili, aby zákaz aspoň zmiernila. Naopak, štát v roku 2022 prístup k výnimkám sťažil. Služby, na ktoré v nedeľu platí výnimka zo zákazu, musia po novom tvoriť aspoň 40 percent z celkového obratu. Žabka si pomohla samoobslužnými pokladnicami bez zamestnancov, ďalší reťazec Biedronka zvažuje, že v nedeľu v potravinách zriadi čitateľské kluby alebo zdravotnícke zariadenia, aby mohli zostať otvorené. „Je to neustály zápas vlády s bežnými ľuďmi, ako ich dobehnúť. Je tu stav veľkej neistoty,“ opisuje Schmidt, hoci štát celé opatrenie ľuďom odovzdával ako benefit – vraj aby mohli tráviť viac času s rodinou. Skupina konzervatívnych poslancov z klubu OĽaNO na čele s vylúčeným poslancom z klubu Martinom Čepčekom chce teraz na Slovensku presadiť rovnaký režim ako v Poľsku. Jedným z predkladateľov je aj poslanec Milan Kuriak. Rodiny si podľa neho zaslúžia byť v nedeľu spolu, sám pritom vlastní horskú chatu, v ktorej zamestnanci pracujú aj v nedeľu. Ich sa výnimka týkať nebude, keďže pracujú v turistickom sektore. „To je iné, musia pripraviť izby pre ďalších hostí,“ tvrdí. Zamestnanci v cestovnom ruchu podľa neho chápu, že pozícia čašníka či chyžnej automaticky znamená aj prácu v nedeľu. Pre predavačky v obchodoch rovnaká rovnica podľa neho neplatí.

1.Návrh podľa Poľska. Ako to funguje tam?

Poľsko zavádzalo zákaz nedeľného predaja postupne. V roku 2018 mohli byť obchody otvorené prvú a poslednú nedeľu v mesiaci, ďalšie roky sa počet takýchto nedieľ znižoval. Posledné dva roky platí zákaz predaja pre 45 nediel v roku. Výnimkou sú nedeľné nákupy pred Vianocami, Veľkou nocou a posledné nedele v januári, apríli, júni a auguste. Poľská vláda sľubovala aj posilnenie postavenia drobných potravín poľských súkromníkov v porovnaní s konkurenciou veľkých reťazcov. Majiteľ s manželkou a deťmi totiž môžu obchodík otvoriť, nesmú im však za prácu zaplatiť. V skutočnosti z poľského trhu zmizli tisíce drobných obchodov ako nepriamy dôsledok zákazu. „Veľké nákupy teraz robí každý v piatok alebo v sobotu, v nedeľu už sa takmer nakupovať nechodí,“ tvrdí pre poľský portál money.pl majiteľka zelovocu vo varšavskej štvrti Bielany. Ľudia si zvykli, mnohé predavačky a predavači však v skutočnosti nemajú voľnejší víkend, hovorí Schmidt. O tom, ako sa poľské obchody prispôsobili zákazu, má bohaté informácie. „Keďže sprevádzam turistické skupiny, tie chcú v Poľsku aj nakupovať, čo je súčasť prehliadky mesta. Vždy to musím plánovať tak, aby takýto deň nevyšiel na nedeľu,“ hovorí. Mnohé veľké reťazce a nákupné centrá predĺžili otváracie hodiny v sobotu do polnoci. Nanovo potom otvárajú opäť o polnoci z nedele na pondelok. „Zamestnanci majú aj napriek voľnej nedeli rozbitý víkend. Prídu domov, vyspia sa a ešte v nedeľu večer idú opäť do práce, aby boli od polnoci k dispozícii,“ opisuje Schmidt. Hoci Poľsko patrí medzi najkatolíckejšie krajiny na svete, zákaz nedeľného predaja tam má viac odporcov než prívržencov. Režim, ktorý v Poľsku platí, odmietalo rok po jeho zavedení 54 percent obyvateľov, 32 percent so zákazom súhlasilo a ďalších 15 percent nemalo názor. Nedeľný predaj, podobne ako slovenský zákaz predaja počas sviatkov, však posilnil čerpacie stanice. Začali ponúkať aj potraviny a s výnimkou mäsa tam ľudia nakúpia aj v nedeľu. Štát pritom vlastní jednu z najväčších poľských sietí čerpacích staníc.

2.Aký zákaz predaja plánujú na Slovensku?

Návrh, ktorý pripravil Čepček s ďalšími poslancami, je v počte výnimiek ešte prísnejší, ako má zavedené Poľsko. Namiesto siedmich nedieľ, keď môžu byť obchody otvorené, by na Slovensku boli len štyri. Obchody by mohli v posledný deň týždňa otvoriť len pred začiatkom školského roka a tri nedele pred Vianocami. Čepček to nepovažuje za zbytočne prísne. Tvrdí, že už takýto návrh je preňho kompromisom. Okrem spoločného návrhu osobitne predložil aj vlastný, v ňom nie je výnimka žiadna. Tento návrh však z aktuálnej schôdze parlamentu presunul na neskôr. Spoločný návrh uvoľňuje súčasný zákaz predaja počas štyroch sviatkov – 1.mája, 8.mája, 29. augusta a 1. septembra. Nakupovať v tieto dni by bolo možné len v prípade, že nepripadnú na nedeľu. Výnimky zo zákazu na nedeľný predaj by celoročne platili podobne ako v Poľsku na nevyhnutné služby ako čerpacie stanice či lekárne.

3.Majú poslanci analýzu, čo zákaz spôsobí?

Čepček pripúšťa, že žiadnu ekonomickú analýzu k návrhu nemá, aby poznal dôsledky, ktoré spôsobí. „To sú len také dohady,“ hovorí. Na otázku, či sa neobáva poškodenia maloobchodných prevádzok potravín ako v Poľsku, odpovedá: „Ten zákon je v prvom čítaní. Ak prejde ďalej, dá sa ešte zmeniť. Myslím si však, že takýto dosah ako v Poľsku, to mať nebude,“ hovorí bez podkladov. Poslanec sa odvoláva na vyjadrenie Zväzu obchodu a služieb, ktorý podobný neúspešný návrh pred dva a pol rokom podporoval. Vtedajší šéf zväzu Martin Katriak tvrdil, že potravinárske predajne majú v nedeľu obrat približne dve až štyri percentá z týždenného obratu. Pri nepotravinárskom tovare odhady hovoria o 10 až 15 percentách týždenného obratu. „V jednom aj v druhom prípade nedeľa nie je rozhodujúcim dňom, na ktorom by obchody padali, ak by boli zatvorené,“ tvrdil Katriak. Zväz zastáva rovnaké stanovisko aj dnes. Viceprezident Pavol Konštiak však súhlasí, že časť zamestnancov má záujem pracovať aj v nedeľu, keď majú nárok na príplatok. Za osemhodinovú službu si zamestnanec v nedeľu prilepší o 32 eur. Aj keď Čepček tvrdí, že najmä v maloobchode pracuje 88 percent žien a celkovo v nedeľu musí pracovať 21 percent zamestnancov, iniciatíva slovenských maloobchodníkov to rozporuje s tým, že ide o staré údaje. Podiel takýchto zamestnancov klesá a aktuálne podľa Eurostatu ich je na Slovensku 16 percent. Negatívny dosah nedeľného zákazu na ekonomiku vypočítalo ministerstvo financií na 30 miliónov eur ročne. „Zákaz negatívne ovplyvní ekonomiku aj cez nižšiu zamestnanosť,“ píše. Priame dôsledky ďalšie inštitúcie odhadujú na stratu miest pre zhruba tritisíc zamestnancov.

4.Existuje na Slovensku niekde zákaz nedeľného predaja už dnes?

Áno. V nedeľu musia byť zatvorené obchody, ak na tieto dni pripadnú štátne sviatky. V prípade ostatných nedieľ sú známe len dva prípady prevádzok, keď nemôžu otvoriť v nedeľu, aj keby chceli. Ide o dve predajne spoločnosti Lidl v bratislavskej Petržalke. Keďže prevádzky tam postavili na pozemkoch cirkvi, súčasťou zmluvných vzťahov je požiadavka, aby boli obchody v nedeľu zatvorené, Lidl tieto podmienky dodržuje.

5.Má návrh šancu, že ho parlament schváli?

Nedá sa to vylúčiť. Popri 16 poslancoch, ktorí sú pod návrhom podpísaní ako spolupredkladatelia, totiž zákaz nedeľného predaja podporuje aj opozičný Smer s 27 poslancami. Svoje hlasy plánujú návrhu dodať aj extrémistické strany ĽSNS a Republika s dvanástimi poslancami a „voľnú kartu“ dostanú aj 20 poslanci Sme rodina. Len táto skupina má 75 poslancov, návrh by pritom mohli podporiť aj niektorí ďalší poslanci OĽaNO. Keďže ide o bežný návrh zákona, na ktorý stačí aj jednoduchá väčšina prítomných poslancov, rozhodnúť môžu tí poslanci, ktorí sa na hlasovaní nezúčastnia.

6.Kedy budú poslanci o návrhu hlasovať?

O posunutí návrhu do druhého čítania budú poslanci hlasovať zrejme vo štvrtok. Ak rozhodnú, že sa ním parlament bude zaoberať, ďalšie hlasovanie v marci rozhodne o tom, či nové pravidlá vstúpia do platnosti. Zákaz nedeľného predaja navrhujú zaviesť od mája 2023. Michal Katuška

Poslanci, ktorí navrhujú zákaz

Richard Vašečka, Martin Čepček, Anna Záborská, Radovan Marcinčin, Milan Vetrák, Anna Andrejuvová, Lucia Drábiková, Marcel Mihálik, Peter Kremský, Marek Šefčík, Peter Liba, Richard Nemec, Jozef Lukáč, Katarína Hatráková, Milan Kuriak, Ján Szőllős

Všetci títo poslanci boli alebo sú členmi poslaneckého klubu OĽaNO.

Zdroj: [08.02.2023; Sme; Spravodajstvo; s. 3; Michal Katuška]

Ilustračné foto. (Zdroj: SME/Jozef Jakubčo)