Bratislava, 8. augusta 2019 - Zväz obchodu SR (ZO SR) a jeho členovia radia ochranu životného prostredia medzi priority svojej činnosti. Viaceré odporúčania či právne úpravy Európskej komisie a Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR), ktoré môžu obchodníci ovplyvniť,uskutočňujú už v predstihu. V terajšom období ide najmä o používanie plastových tašiek, jednorazových plastových obalov, ochranu ovzdušia využívaním najmodernejších technických zariadení akými sú napríklad chladiace a mraziace prístroje s minimálnou spotrebou energie a alternatívne obalové materiály. Iniciatívne hľadajú ďalšie možnosti aby uľavili životnému prostrediu a zabránili rozširovaniu škodlivých látok a pomôcok.

Ďalším z opatrení na ochranu životného prostredia má byť zálohovanie PET nápojových obalov. NR SR už prijala návrh príslušného zákona do svojej agendy a uskutočnilo sa prvé čítanie. Koncom tohto mesiaca (august) budú o návrhu rokovať príslušné výbory NR SR a následne majú poslanci na zasadnutí parlamentu, ktoré začína 10. septembra o tomto návrhu diskutovať a prípadne nový zákon schváliť.

“Zastavme, prosím, túto nehoráznosť a nezmysel!” apeloval president ZO SR Martin Katriak.

“Práve členovia Zväzu obchodu poukázali už pred vyše 15 rokmi rokmi (v r. 1993) na potrebu riešiť neprimerane a neúmerne veľký objem PET obalov, predovšetkým tých, v ktorých výrobné spoločnosti ponúkali svoje produkty a obchodníci ich v týchto obaloch ponúkali spotrebiteľom. Išlo najmä o PET fľaše. V uvedenom čase sa o možných riešeniach problému, vrátane regulovaného zberu PET obalov a spôsoboch tohto zberu veľa diskutovalo. Do rozhovorov bolo zapojené MŽP SR, výrobcovia, obchodníci a Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Zapojili sa aj  ochranárske organizácie, z ktorých  najaktívnejší boli predstavitelia zo spoločnosti Priatelia Zeme,” pripomenul genézu vývoja tejto problematiky Katriak.  “Po náročných diskusiách, do ktorých sa odbornými analytickými materiálmi zapojila aj akademická obec, vplyvom ZMOSu a obchodníkov MŽP SR napokon rozhodlo, že zber PET obalov sa bude vykonávať formou separovaného zberu. Uvažovalo sa aj o zálohovaní PET obalov. Vzhľadom na jasnú komplikovanosť tohto spôsobu, vysoké náklady so zavedením, neúmerné zaťaženie výroby a obchodu, strata komfortu zákazníkov a iné okolnosti (napr. možná úprava cien v súvislosti so zavedením tohto spôsobu zberu), bolo zálohovanie zamietnuté,” pokračoval.

Drvivá väčšina miest a obcí dnes úspešne zbiera PET obaly formou separovaného zberu. Podľa údajov MŽP SR sa dnes takto zozbiera približne 62% PET obalov, podľa údajov ZO SR je to asi 69% obalov. Náklady s tým spojené znášajú prevažne výrobcovia.

Podľa legislatívy EÚ sa má do roku 2029 recyklovať 90% PET obalov. MŽP SR v návrhu stanovuje ciele návratnosti obalov z plastov takto: v roku 2022 - 60%,  v roku 2023 najmenej vo výške 70% a od roku 2024 najmenej vo výške 90%. Jasný, nepochopiteľný a „ukážkový“ prístup ministerstva k napĺňaniu EÚ legislatívy zásadou tzv. goldplatingu.

MŽP SR k tejto problematike začalo verejnú odbornú diskusiu a na úrovni vedenia ministerstva sa doteraz uskutočnili 2 takéto podujatia. Na prvom stretnutí minister životného prostredia László Solymos informoval o analýzach uskutočnených k tejto problematike. Žiaľ, k týmto analýzam v tom čase nemali prístup ani výrobcovia, ani obchodníci. Navyše, takmer jednoznačne boli zamerané na zdôvodnenie zavedenia zálohovania. “Požiadali sme ministra,   aby bola uskutočnená aj analýza doterajšieho zberu separovaním. Doteraz na takúto analýzu čakáme!,” uviedol 1.viceprezident ZO SR Pavol Konštiak.   Dodnes nie je jasné, kto organizoval túto anketu a kto boli respondenti.

“Nechápeme rozhodnutie MŽP SR zlikvidovať veľmi slušne rozbehnutý spôsob zberu PET obalov - ktorý sa ešte dá vylepšiť - a zaviesť od samého začiatku niečo nové, ktorého dopady a nákladovosť budú zrejme neprimerane veľké,” pokračoval Konštiak. “Poukazuje sa na to, že zálohovanie funguje v 8 krajinách EÚ, pričom ako hlavný príklad „úžasného“ zberu formou zálohovania je spomínané Litovsko. Treba však spomenúť aj to, že 20 krajín EÚ nepovažuje spôsob zberu zálohovaním za vhodný a dobrý. Napr. naši susedia, Rakúsko a ČR, jednoznačne odmietajú zálohovanie,” dodal. 

MŽP SR argumentuje, že v ankete, ktorú k tejto problematike ministerstvo uskutočnilo, 86% opýtaných vyjadrilo súhlas so zvedením zálohovania. Otázku by však bolo potrebné korektne doložiť informáciami o súvisiacich problémoch. Nebude prekážať vysoká nákladovosť? Nebude prekážať rozbeh a zavedenie nového systému, keď už starý funguje dobre? Nebude prekážať strata komfortu zákazníka a možné dopady na ceny? Nebude prekážať možná degradácia obchodu na smetisko pod dohľadom prísnych veterinárov a hygienikov? Toto všetko občan nevedel a nemohol zvážiť, keď mal odpovedať na jednoducho položenú otázku.

Keďže dnes v SR separujeme už viac ako 62% PET fliaš, do prípadného naplnenia cieľov EÚ -  a obchodníci súhlasia, že ho treba naplniť, avšak rozumne a vecne -   tak chýba 28%. Podľa analýzy Inštitútu environmentálnej politiky  bude týchto 28% stáť 80 mil. EUR (údaj z roku 2018). Dnes však už vieme, že to bude okolo 100 mil. EUR. Paradoxom je, že v analýze sa konštatuje, že príjmom zálohového systému bude aj 15 mil. EUR za nevybrané zálohy (!?!).  “Pre zavedenie tohto systému bude potrebné zriadiť centrálne zúčtovacie centrum, bude potrebné nakúpiť a inštalovať príslušné technológie a ich servis. Takisto bude potrebné vykonať v mnohých prípadoch ťažko vykonateľné úpravy priestorov v obchodoch, zaviesť fungujúcu - podčiarkujeme fungujúcu! -  logistiku zberu vyzbieraných PET fliaš,” vysvetlil Katriak. “V  súvislosti s úpravou priestorov v obchodoch bude potrebné tiež vyhovieť požiadavkam veterinárov a hygienikov. Bude potrebné prijať nových pracovníkov a to nielen v obchodoch, ale v celom systéme. A to všetko preto, aby sme namiesto zlepšovania fungujúceho systému separovaného zberu (62%) išli od nuly,” dodal.

K problematike sa na úrovni povinných zišli zástupcovia viacerých dotknutých spoločností zo strany výrobcov a obchodu, kde sa všetci zúčastnení zhodli na postoji, v ktorom nesúhlasia so zálohovaním PET obalov a ponúkli riešenie vo forme posilnenia a zefektívnenia súčasného systému triedeného zberu – separovaného zberu.

“Aj keď spomenuté analýzy o dopade zavedenia nového systému na spotrebiteľa priamo nehovoria, treba jednoznačne poukázať, že bude narušený komfort zákazníka,” poukázal na ďalšiu okolnosť súvisiacu so zálohovaním Pavol Konštiak. “Jednak tým, že bude platiť zálohu, ale aj skutočnosťou, že veľká väčšina obchodov, v ktorých si nápoje baleen v plastoch zakúpi, nebude mať povinnosť tieto spätne preberať a tak bude nútený nosiť ich do vzdialenejších obchodov.  Treba spomenúť, že PET fľaše budú musieť byť čisté, nepoškodené, s pôvodnou etiketou. A to zrejme nebude také jednoduché”, pokračoval.  “To už nehovoríme o tom, že spotrebiteľ nepôjde vracať jednu fľašu, ale s vrecom na chrbte ich bude vracať viacej a môže prísť k nedorozumeniam pri preberaní.” 

Ďalší bonbónik: samotná analýza plánuje zisk z neodovzdaných PET fliaš, keď už záloha bolazaplatená, vo výške viac ako 11 mil. EUR. To je slušnosť, čo?

Minulý mesiac nás Ministerstvo životného prostredia informovalo, že súhlasí s dodatočnou európskou daňou vo výške 381 miliónov EUR, ktorú majú v rokoch 2021-2027 zaplatiť slovenskí výrobcovia a obchodníci!

Namiesto úplne zbytočného a drahého systému zálohovania jednorazových obalov odporúčame riešiť skutočné problémy odpadového hospodárstva na Slovensku, najmä:

-          Vylepšiť systém separovaného zberu

-          Viac zainteresovať občanov na separovaní odpadov

-          Prijať stratégiu eliminácie mikroplastov v životnom prostredí.

 

Zväz obchodu SR naďalej navrhuje zrušiť používanie jedno- a dvojcentových mincí pri platení v hotovosti, keďže sektor obchodu sa neustále stretáva s problémami pri operáciách s týmito platidlami.

Obchodné prevádzky jednak veľmi zaťažuje samotná manipulácia s týmito mincami, avšak oveľa závažnejšie ťažkosti a vysoké náklady sú spojené predovšetkým s odovzdávaním mincí do komerčných bánk, kde poplatky dosahujú neprimeranú výšku až do hodnoty výšky samotného vkladu. Najvypuklejšie je to v prípade 1c mincí, kde odovzdanie 100 ks mincí býva spoplatnené poplatkom až 1 EUR, t.j. prakticky celou hodnotou vložených mincí.

Vo viacerých členských štátoch EÚ boli tieto drobné mince vyradené z obehu, čo veľmi prispelo k zjednodušeniu operácií s hotovosťou.

Zväz obchodu SR zároveň navrhuje, aby sa používanie 1c a 2c mincí výhradne obmedzilo aj možnosťou zaokrúhľovať výslednú hodnotu nákupu (nie ceny jednotlivých položiek).

Národná banka Slovenska a Ministerstvo financií SR uvažujú aj s možnosťou tzv. spotrebiteľského zaokrúhľovania, t.j. v prospech zákazníka. V takom prípade by sa konečná suma nákupu končiaca do 4c zaokrúhlila  nadol na “0”, 5 c zostane 5c, od 6 do 9 c by sa zaokrúhlila nadol na 5c.

Zväz obchodu SR v plnom rozsahu odmieta nedávne  stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR o tom, že za rastom cien potravín sú obchodníci.  

“Je neakceptovateľné, aby obchodníci neustále dvíhali ceny na úkor dodávateľov aj spotrebiteľov. Som presvedčená o tom, že na taký dramatický rast cien potravín nie je dôvod.  Naopak, je tu dostatočne veľký priestor na to, aby boli dodávatelia lepšie zaplatení a zároveň zákazníkom by nemuseli rásť pultové ceny,“ vyhlásila pred niekoľkými dňami ministerka Gabriela Matečná.

Nerozumieme tejto rétorike a považujeme ju za nekompetentnú. Informácie týkajúce sa cien potravín jednoznačne hovoria o náraste svetových cien potravín, ktoré majú viacero objektívnych príčin (nepriaznivé počasie, africký mor ošípaných, atď.) K tomu sa pridávajú  slovenské “špeciality”: prudký nárast cien práce, nárast cien energií a pohonných hmôt, rekreačné príplatky, ktoré sú ďalším objektívnym faktorom ovplyvňujúcim plošný rast cien. Teda nie obchodníci, ale vyššie uvedené skutočnosti sú dôvodom rastu cien potravín.

***** 

Ďalšie informácie:

sekretariát ZO SR, tel.: 02/58 233 224, 02/58 233 226, e-mail: sekretariat@biznis.sk, gs@biznis.sk

Marek Brinzík, NATUR-PACK, +421 908 193 632, e-mail: brinzik@naturpack.sk