Tlačová beseda - Produkcia vajec na Slovensku
Tlačová konferencia na pôde Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na tému, ako zachovať sebestačnosť Slovenska v produkcii vajec.
Vladimír Machalík, hovorca Ministerstva
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka:
“Dobrý deň, vitajte na tlačovej konferencii na pôde
Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na tému, ako zachovať
sebestačnosť Slovenska v produkcii vajec. Dovoľte mi privítať dnešných
hostí, pani podpredsedníčku vlády a ministerku pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka slovenskej vlády Gabrielu Matečnú.”
Gabriela Matečná (SNS), ministerka pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka:
“Dobrý deň, ďakujem pekne.”
Vladimír Machalík:
“Pána riaditeľa Únie hydinárov Daniela Molnára.”
Daniel Molnár, riaditeľ Únie hydinárov Slovenska:
“Dobrý deň.”
Vladimír Machalík:
"A Martina Katriaka,
prezidenta Zväzu obchodu
Slovenskej republiky."
Martin Katriak,
prezident Zväzu obchodu
SR:
“Pekný deň, ďakujem pekne.”
Vladimír Machalík:
“A generálneho riaditeľa sekcie potravinárstva
a obchodu Ministerstva pôdohospodárstva Milana Lapšanského.”
Milan Lapšanský, generálny riaditeľ sekcie
potravinárstva a obchodu MPaRV SR:
“Príjemný dobrý deň prajem.”
Vladimír Machalík:
“Poprosím pani ministerku o úvodné slovo.”
Gabriela Matečná:
"Dobrý deň prajem, veľmi pekne ďakujem, že ste
prišli na túto tlačovú konferenciu. Pretože žijeme v čase, kedy sa naozaj
mnohé politické strany predháňajú, kto s kým urobí akú koalíciu
a možno to ani ich volebné programy nedovolia, aby tie koalície také boli,
pretože často je mnoho tých volebných programov utopistických. Na rozdiel od
toho my naozaj v Slovenskej národnej strane veľmi tvrdo pracujeme na tom,
aby sme riešili také oblasti a také strategické oblasti, ktoré sa dotýkajú
slovenských spotrebiteľov
nielen dnes, ale robíme preto, aby aj najbližšie desaťročie slovenský spotrebiteľ mal slovenskú potravinu a bol
v bezpečí. Slovenskí
producenti vajec sú vystavení tlaku zahraničných reťazcov. Tieto zahraničné
reťazce bez zmapovania možnosti reálnych dodávok podstieľkových vajec už teraz
vyhlasujú, že sa zbavia vajec z klietkových chovov. Takmer 80 percent
celkovej produkcie vajec na Slovensku
pritom pochádza z obohateného klietkového chovu. Ako významnou potravinou nášho jedálnička je
vajce? Vajce, je potrené si uvedomiť, že ho máme skoro každý deň na tanieri
v akejkoľvek podobe. Je to superpotravina, ktorej využiteľnosť napríklad
bielkovín je až na 90 percent oproti mäsu, kde bielkovina je využiteľná podľa
typu mäsa na 27 až 50 percent. Je potrené povedať, že vajce sa používa nielen
ako vajce samotné ako jednoduchá potraviny, ale aj ako prísada do pokrmov, do
pečiva, do cukroviniek, do omáčok, čiže vajce jeme každodenne. Spomeňte si,
akým vážnym problémom bol nedostatok vajec v niektorých zahraničných reťazcoch, keď bola napríklad
fipronilová kauza. Pretože zahraničné obchodné reťazce
často preferujú dodávky práve zahraničných
vajec. Ak bol výpadok, nevedeli si pomôcť, pretože slovenský producent mal
zakontrahované svoje dodávky a tieto vajcia samozrejme plnil tam, kde tie
zakontrahované dodávky mal. Sebestačnosť Slovenska práve v tak významnej potravine ako sú vajcia, je
preto základným a strategickým záujmom štátu a určite aj Slovenskej
národnej strany. Štát musí urobiť maximum preto, aby producenti slovenských
vajec, ktoré na rozdiel od zahraničných
nie sú dotknuté potravinovými
škandálmi, boli schopné zabezpečiť ich dostatok pre všetkých slovenských spotrebiteľov. Preto som iniciovala
v rokovaní podpis memoranda o spolupráci v oblasti produkcie
slepačích vajec v Slovenskej republike a ja som veľmi rada, že tu
môžeme privítať na Ministerstve pôdohospodárstva Úniu hydinárov Slovenska,
ktorej členmi sú producenti vajec a zároveň Zväzu obchodu Slovenskej republiky, ktorá zastrešuje reťazce
s najvýznamnejším zastúpením slovenských produktoch v regáloch.
Cieľom našej dohody je zachovať sebestačnosť Slovenska v produkcii vajec
a zabezpečiť dostatok kvalitných a bezpečných slovenských vajec pre slovenských spotrebiteľov na najbližších
desať rokov. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sa týmto
podpisom zaväzuje, že bude hľadať zdroje financovania na podporu prechodu
slovenských hydinárov z klietkových na podstieľkové, voliérové a voľnovýbehové
chovy nosníc. Únia hydinárov Slovenska sa memorandom zaväzuje uskutočniť do
roku 2030 rekonštrukciu klietkových chovov nosníc na podstieľkové, voliérové
a voľnovýbehové chovy nosníc. Členovia zväzu obchodu sa s ohľadom na udržanie sebestačnosti
Slovenskej republiky a s prihliadnutím na čerstvosť, ekológiu
v tejto dohode sa zaviazali uprednostňovať na svojich pultoch produkciu
vajec pochádzajúcich zo Slovenska. Vážené dámy, vážení páni, toto memorandum je
strategickým dokumentom pre zachovanie a zvýšenie sebestačnosti Slovenskej
republiky v produkcii vajec. Slovenská
národná strana považuje ochranu spotrebiteľa
a zabezpečenie prístupu k zdravým, kvalitným a lokálnym potravinám za jednu zo svojich priorít. Chcem
poďakovať z tohto miesta naším partnerom, že sa nám podarilo spoločne túto
dohodu uzavrieť. Ďakujem veľmi pekne."
Vladimír Machalík:
“Ďakujem veľmi pekne. Teraz poprosím o slovo pána
Daniela Molnára, riaditeľa Únie hydinárov Slovenska.”
Daniel Molnár:
"Únia hydinárov Slovenska a slovenskí
producenti vajec vítajú podpis memoranda o spolupráci v oblasti
produkcie v Slovenskej republike. Sme radi, že to môžeme urobiť
v spolupráci s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Slovenskej republiky. A takisto so zástupcami Zväzu obchodu Slovenskej republiky, ktorí združujú prevažne
slovenské obchodné reťazce alebo slovenských obchodníkov. Čo sa týka našich
záväzkov, ktoré sme dali, tak zaviazali sme sa, že do roku 2030 budeme postupne
prerábať súčasné klietkové chovy, pretože tá situácia je taká, že ten tlak tu
vnímame aj my, aj keď podľa nás nemá žiadne logické opodstatnenie. Ale ten tlak
tu je s tým, že ten rok 2030 sme tam dali kvôli tomu, že máme skúsenosti
z nedávnej minulosti, keď sa vyrábali klasické klietkové chovy, alebo
zavádzali klietkové chovy, tak tento proces trval desať rokov. Ten proces trval
desať rokov a keď bola podpora zo štátneho rozpočtu, takisto
z prostriedkov Európskej únie, takže predpokladáme a veríme, že za
tých desať rokov to bude možné. V tom termíne skoršom, ako to požadujú zahraničné obchodné reťazce do roku 2025, si
myslíme, že to nie je možné nielen na Slovensku, ale ani v rámci Európy
ako celku. Lebo aj v minulosti sme boli svedkami toho, že bolo desaťročné
obdobie prechodné pre prerobenie klietkových chovov na obohatené klietky,
Slovenská republika to v tomto období stihla všetko prerobiť na sto
percent, ale boli mnohé krajiny západnej alebo južnej Európy, ktoré to
neurobili a sú doteraz krajiny, ktoré ešte doteraz nezrealizovať kompletné
prerábky týchto klietkových systémov na obohatené klietkové systémy. Takisto
sme veľmi radi, že jednou z tých zmluvných strán memoranda je Zväz obchodu Slovenskej
republiky, pretože keď sa pozrieme aj na podiel slovenských vajec
v obchodných reťazcoch, tak jednoznačne vidíme, že ten podiel pri
slovenských obchodných reťazcoch
sa blíži k sto percentám, pri zahraničných obchodných reťazcoch
to tak nie je, tam ten podiel sa pohybuje medzi 50 až 80 percentami. A pri
jednom reťazci, ide o reťazce Lidl, tam je to pod 50 percent, kde dlhodobo
sú vlastne predávané vajcia, ktoré pochádzajú zo zahraničia, z dovozu. Čo
sa týka toho cieľa, ktorý má zabezpečiť to memorandum, tak je zabezpečenie
sebestačnosti Slovenska v produkcii vajec. Produkcia vajec alebo vajcia sú
jedinou živočíšnou komoditou, ktorá je takmer sebestačná na Slovensku. Tá
sebestačnosť sa pohybuje nad 90 percentami a aj to len z toho dôvodu,
že posledných troch rokoch nám výrazne vzrástla spotreba vajec, predtým tá
sebestačnosť bola nad sto percentami. Myslíme si, že toto memorandum pomôže
k tomu, aby sa vlastne tá sebestačnosť zachovala, prípadne ešte zvýšila na
vyššiu úroveň. A prečo vlastne preferujeme aj tie slovenské vajcia, prečo
to možno… obchodné reťazce, tak Únia hydinárov Slovenska v nedávnej
minulosti v posledných rokoch veľakrát informovala, že boli aféry, ktoré
boli spojené so zahraničnými
dovážanými potravinami.
Takisto aj s dovážanými vajcami. Keď si pozrieme len tú poslednú aféru,
ktorá sa týkala fipronilových vajec, tak musíme povedať, že sa to týkalo
dovážených vajec, ktoré boli zo zahraničia a ktoré boli ponúkané na našom
trhu a tá aféra bola odhalená a našom trhu napriek tomu, že tie vajcia
prešli pol Európy kým, kým sa dostali na náš trh a …to nespracovali. Takže tu
musíme preukázať, že spotrebiteľ
sa určite nemusí báť spotreby slovenských
vajec, pretože sú bezpečné a kvalitné a pod neustálou kontrolou
veterinárnej správy a takisto aj ďalších inštitúcií, ktoré dohliadajú na
chovy hydiny a produkciu vajec na Slovensku."
Vladimír Machalík:
"Ďakujeme. Teraz poprosím o slovo pána
prezidenta Zväzu obchodu
Slovenskej republiky pána Martina Katriaka."
Martin Katriak:
"Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán
generálny riaditeľ, je cťou pre Zväz obchodu
Slovenskej republiky, že bude jedným zo signatárov tohto memoranda. Treba
povedať, že slovenskí obchodníci, ktorí sú združení v Zväze obchodu a sympatizanti sú
tí, ktorí Pokiaľ ide o slovenské potraviny,
čelia (?) odberu, ale nielen odberu, ale aj vystavenia a predaja slovenských potravín. Vedie nás k tomu
viacero dôvodov, žijeme tu na Slovensku, podnikáme tu na Slovensku, naše rodiny
sú zamestnané, neviem, či viete, ale obchodníci tvoria druhý najväčší
zamestnávateľ na Slovensku. Čiže máme istú spoločenskú zodpovednosť za to, aby
sme na našich pultoch ponúkali a predávali bezpečné a zdravé
potraviny. Ja len zopakujem to, čo pani ministerka a pán generálny
riaditeľ povedal, nenašlo sa, nenašlo sa, pokiaľ ide o slovenské potraviny, nič také, čo by
škodilo zdraviu alebo bolo nebezpečné pre život. My, pokiaľ ide o vajcia,
v podstate stopercentne berieme od slovenských výrobcov. Na delenie je to
zhruba 18 percent, pokiaľ ide o podstieľkové vajcia a 82 percent,
pokiaľ ide o vajcia z klietkového chovu, nemáme problémy s týmto
tovarom, je to tovar, ktorý je kvalitný a ktorý naši spotrebitelia
vyhľadávajú. Jedným dychom musím povedať, že vítame podpis takéhoto memoranda
aj z toho dôvodu, že istá skupina mladých nadšencov sa snaží znehodnotiť
prácu slovenských obchodníkov a dáva najavo to, že pokiaľ ide
o slovenských obchodníkov, tak pokiaľ predávajú slovenské vajcia, tak je
to krutosť voči zvieratám a robia títo mladí ľudia agendu, medializujú
tento problém, ktorý podľa nášho názoru vôbec nie je takým problémom, ako to
oni medializujú. Obracajú sa na náš ľudia z celého sveta s jedným
textom, vážené vedenie slovenských obchodníkov a tak ďalej a tak
ďalej, krutosť voči zvieratám, urobte to, čo už urobilo Tesco a tak ďalej,
naši národní partneri tu na slovenskom trhu a zaviažte sa, že nebudete
kupovať tieto vajcia, ktoré sú z klietkového chovu. My nemáme problém ich
kupovať, pretože vyhovujú slovenskej legislatíve, vyhovujú európskej legislatíve.
A hovorím znova, nie je tu žiadne riziko, ktoré bolo v minulosti
a tak ďalej. Dokonca ľudia z Taiwanu, Vietnamu, Ameriky nám píšu, že
pokiaľ, teda že ukončite krutosť voči sliepkam, lebo ak nie, budeme vaše
prevádzky bojkotovať. Tak sme radi, že Taiwanci budú bojkotovať naše prevádzky.
Ale nie je to dobré. My si nemyslíme, že by sme robili niečo zlé, že berieme
slovenské vajcia. Naša zásada, zásada slovenských obchodníkov združených
v Zväze obchodu
a sympatizantov je taká, že v každom prípade my v prvom rade
volíme slovenský výrobok.
Slovenský výrobok
a si myslím, že robíme správne. Ďakujem pekne."
Vladimír Machalík:
“Ďakujem pekne. Teraz vás poprosím, pristúpime
k podpisu memoranda. Ďakujeme. Nech sa páči, teraz je priestor na otázky.
TA 3.”
Viktória Némethová, redaktorka TA 3:
“Vedeli by ste prosím vyčísliť, že koľko eur by stálo
prejsť z klietkových chovov na podstieľkové chovy? A pán Molnár
spomínal, že tá požiadavka prejsť na podstieľkové chovy, že nie je
opodstatnená. Viete prosím uviesť, že prečo?”
Gabriela Matečná:
“Ja možno by som poprosila pána Molnára, ktorý má
určite vedomosti o technológiách, koľko stoja technológie. Možno ten
dôvod, prečo je čas taký dlhý, pretože kým sme prešli v rámci európskej
legislatívy na podstieľkové chovy, celá tá reforma trvala desať rokov
a ako tu pán Molnár spomenul, niektoré európske krajiny, západoeurópske,
to nevedeli splniť, ešte dodnes ju nemajú naplnenú. Takže prechod bude trvať na
voľné chovy a voliérové chovy určite desať rokov. Pretože poviem aj dôvod,
my sme pod tlakom vtáčej chrípky. Tie voľné chovy, ktoré sú, musíte zabezpečiť
špeciálnych ochrannými technológiami na to, aby pri prelete divej hydiny
nedošlo ku kontaminácii. Čiže tie voľné chovy sú práve naopak vystavené vírusu
vtáčej chrípky, takže to je to nebezpečie napríklad podstieľkovému chovu
a obohatenému podstieľkovému chovu.”
Daniel Molnár:
“Čo sa týka rekonštrukcii našich chovov
z obohatených klietok na voliérové alebo podstieľkové či voľné chovy, my
sme si toto napočítali na stavy, ktoré sú v súčasnosti, tak
v prípade, že by sme klietkové chovy prerobili na tieto alternatívne
spôsoby chovu, tak by nás to stálo viac ako 40 miliónov eur. Takže vlastne
takéto náklady sú potrebné na túto rekonštrukciu. Nie je to malá čiastka. Je to
čiastka relatívne vysoká. Ak si zoberieme, že na Slovensku máme okolo troch
miliónov nosníc, tak vidíme že tá čiastka je vzhľadom na počet nosníc relatívne
vysoká, nie sú to malé náklady. A čo sa týka toho opodstatnenia alebo toho
neopodstatnenia toho prechodu z tých klietkových chovov na tie
podstieľkové chovy, my hľadáme také možnosti, ktoré budú v prospech
sliepok čo najbezpečnejšie, najlepšie a ktoré im zohľadnia čo najlepšie
životné podmienky. Tá teória, že sliepka alebo nosnica sa má v klietke
zle, nemá logické opodstatnenie, lebo keď sa pozrieme, tak o tom, či sa má
sliepka dobre alebo zle, hovoria dva ukazovatele. A to je počet znesených
vajec a úhyn nosníc v danom systéme a to môžem povedať, že čo sa
týka klietkového systému, tak je tam najväčší počet znesených vajec
a najnižší úhyn týchto nosníc, takže väčšinou tieto dva ukazovatele
preukazujú, že v žiadnom prípade sa tá nosnica zle mať nemôže, lebo keď sa
má nosnica zle, tak neznáša vajcia a keď sa má nosnica veľmi zle, tak
uhynie.”
Vladimír Machalík:
“Ďakujeme, nech sa páči, ďalšia otázka.”
Ľubica Janíková, redaktorka TV Markíza:
“Dobrý deň, ja sa chcem teda ešte k tomuto vrátiť,
či teda vieme povedať, že či možno pre nejakých menších chovateľov, či to
nebudú zase nejaké náklady na to, aby oni teda si prerobili tieto klietky, keďže
pred časom museli investovať do tých obohatených klietok a či na to vôbec
budú mať peniaze? Ako to vyzerá? A ešte potom jedna otázka, že či teda
máme čakať, že v obchodoch budú drahšie vajcia, či teda zmiznú tie úplne
najlacnejšie?”
Gabriela Matečná:
“Ja možno k tej prvej otázke a k tej
druhej otázke opäť poprosím pána Molnára. K tej prvej otázke my sme práve
preto podpísali memorandum, ktoré sa bude dotýkať všetkých chovateľov nosníc,
to znamená aj menších, aj väčších chovov, takže ministerstvo pôdohospodárstva
je tu pre všetkých, aby naozaj aj tí malí chovatelia, ktorí budú chcieť zmeniť
technológie, aby mali možnosť tú technológiu zmeniť, lebo zmena technológie,
ako tu povedal pán Molnár, si bude vyžadovať obrovské množstvo peňazí. Takže
nevidím, aby sme robili rozdiel v tom, či niekto robí veľkochov alebo robí
chov v menšom. A čo sa týka možnože financií, tak určite, ak ten štát
nebude sto percent podporovať z klietkového na podstieľkový chod, tak tie
náklady bude musieť podľa mňa výrobca a možnože aj obchodník premietnuť do
výšky za jedno vajce. Ale snáď povie pán Molnár k tomuto.”
Daniel Molnár:
“Tak čo sa týka tej rekonštrukcie, určite to nie je
z nášho pohľadu výhodné v súčasnej dobe rekonštruovať, lebo
v roku 2012 sme prerábali klietkové systémy na obohatené klietkové systémy
a životnosť týchto systémov je na úrovni 20 rokov. Čiže vidíme, že tam tá
životnosť klietkových systémov ešte nejaké to obdobie bude nabiehať a budú
vlastne plne funkčné a budú odpisované v rámci účtovníctva, čiže
prejavia sa v nákladoch daného chovateľa. Čo sa týka, či to postihne
malých aj veľkých, určite to každého postihne, lebo tie výrobné priestory musí
prerobiť každý a tie náklady na to jedno miesto sú približne zhruba
rovnaké. Samozrejme, čím menší výrobca, tak tým to ho viac postihne, lebo tým
produkuje menšie tržby, menšie výroby. Takže tam je to rizikovejšie. A keď
sa pozrieme na tie ceny, tak musíme počítať s tým, že aj v krajinách
západnej Európy, aj všade vo svete podstieľkové vajcia sú drahšie ako klietkové
vajcia. Takisto aj výrobné náklady na produkciu podstieľkových vajec sú vyššie
ako na produkciu klietkových vajec. My, keď sme to vyčísľovali, tak tam tie
náklady sa pohybujú na jedno vajce v rozmedzí pol centu až jeden cent
rozdiel medzi tými výrobnými nákladmi. Druhá vec je, že ďalší problém, ktorý to
robí, sú zamestnanci. Lebo pri podstieľkových chovoch je potrebný väčší počet
zamestnancov, ktoré musíte vlastne v tej výrobe mať a je problém
nájsť nových zamestnancov, to je jedna vec. Druhá vec, že nie sú tam tak veľmi
vhodné pracovné podmienky, ako sú pri tých klietkových chovoch. Takže ja počítam
alebo predpokladám, aj teraz, keď sa pozriete na pulty, tak rozdiely
v cenách medzi baleniami spotrebiteľskými jednotlivých druhov vajec sú aj
teraz. Tie podstieľkové vajcia sú štandardne na pultoch obchodných reťazcov
drahšie ako sú vajcia klietkové. A je predpoklad, že keď sa bude robiť
táto rekonštrukcia a ešte tá životnosť tých klietkových systémov, tak to
môže zvýšiť tie náklady, lebo sa premietne väčšie množstvo peňazí do odpisov do
odpisov. A nielen nám, ale aj krajinám ostatnej Európy, keď budú nútení
k tomuto prechodu napriek tomu, že tá životnosť ešte je. Takže je
predpoklad, že tie ceny budú vyššie. Zase druhá strana je že kebyže sa podarí,
alebo ak sa nám to nepodarí prerobiť a dostanú sa na náš trh zahraničné
vajcia, tak je predpoklad, že tá zahraničná produkcia bude drahšia ako domáca v
budúcnosti.”
Vladimír Machalík:
“Ešte pána Lapšanského poprosíme o slovo.”
Milan Lapšanský:
“Ja by som rád povedal, že do celej tejto problematiky
treba vniesť trošku rácia, pretože je veľmi dôležité, aby výrobcovia vajec a ich
produkcia korešpondovala s reálnym dopytom spotrebiteľov. Podľa našich
údajov len dvanásť percent objemu produkcie vajec alebo 12 percent
spotrebiteľov chce vajcia z podstieľkového chovu, lebo tak, ako ste sa
pani redaktorka pýtali, áno, vajcia z podstieľkových chovov sú drahšie,
niekedy až výrazne drahšie ako tie z obohatených klietok. Zároveň treba
povedať, že nie je povinnosťou, ani to nevyžaduje žiadna legislatíva, aby
producenti vajec na tieto podsieľkové chovy prešli. Nie je dôvod, pretože ako povedal
pán Molnár, tie vajcia sú bezpečné. A tu by som rád upozornil, že ak
prejdeme na tie podstieľkové chovy, úmrtnosť - mortalita sliepok je až
dvojnásobne väčšia. Chceme to? A potom dôležitá vec je, že vajcia
z podstieľkových chovov sú výrazne viac, niektoré údaje rozprávajú až
o dvojnásobnej kontaminácii vajec. Tiež to je otázka bezpečnosti. Ďakujem
pekne.”
Vladimír Machalík:
“Ďakujem pekne. Nech sa páči, ďalšia otázka.”
Redaktor:
“Najmä pani ministerky by som sa chcel opýtať, ale aj
ostatných, aká je záruka, že memorandum, ktoré teraz podpíšete, bude záväzné
pre novú vládu? Budú ho dodržiavať? Lebo vy tu istým spôsobom garantujete
stabilitu chovateľom, ale po 1. marci môže byť všetko inak. A môže to byť
aj úplne inak.”
Gabriela Matečná:
“V každom prípade, ja si myslím, že robíme systémové
a logické kroky a nevidím dôvod, prečo by nasledujúca vláda takýmto
systémovým a logickým krokom by sa nemala pridať alebo v nich
nepokračovať. Zároveň máme rozpočet, ktorý hovorí o tom, koľko vieme dať peňazí
systémových do poľnohospodárstva a potravinárstva. A to je záruka
toho, keďže ten rozpočet máme rozpočtovaný nielen budúci rok ale aj tri roky
dopredu, že tie peniaze sa pre chovateľov, pre hydinárov rozpočte nájdu.”
Vladimír Machalík:
“Ďakujeme. Ak nie sú žiadne ďalšie otázky, prajeme ešte
pekný deň a ďakujeme za účasť na dnešnej tlačovej konferencii. Dovidenia.”
Gabriela Matečná:
“Ďakujeme veľmi pekne aj vy. Dovidenia.”
Zdroj: [07.02.2020; TV TA3; Tlačová beseda; 10:00; R]