Tlačová beseda - Produkcia vajec na Slovensku

Tlačová konferencia na pôde Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na tému, ako zachovať sebestačnosť Slovenska v produkcii vajec. 

Vladimír Machalík, hovorca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka:
“Dobrý deň, vitajte na tlačovej konferencii na pôde Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na tému, ako zachovať sebestačnosť Slovenska v produkcii vajec. Dovoľte mi privítať dnešných hostí, pani podpredsedníčku vlády a ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka slovenskej vlády Gabrielu Matečnú.”
Gabriela Matečná (SNS), ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka:
“Dobrý deň, ďakujem pekne.”
Vladimír Machalík:
“Pána riaditeľa Únie hydinárov Daniela Molnára.”
Daniel Molnár, riaditeľ Únie hydinárov Slovenska:
“Dobrý deň.”
Vladimír Machalík:
"A Martina Katriaka, prezidenta Zväzu obchodu Slovenskej republiky."
Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu SR:
“Pekný deň, ďakujem pekne.”
Vladimír Machalík:
“A generálneho riaditeľa sekcie potravinárstva a obchodu Ministerstva pôdohospodárstva Milana Lapšanského.”
Milan Lapšanský, generálny riaditeľ sekcie potravinárstva a obchodu MPaRV SR:
“Príjemný dobrý deň prajem.”
Vladimír Machalík:
“Poprosím pani ministerku o úvodné slovo.”
Gabriela Matečná:
"Dobrý deň prajem, veľmi pekne ďakujem, že ste prišli na túto tlačovú konferenciu. Pretože žijeme v čase, kedy sa naozaj mnohé politické strany predháňajú, kto s kým urobí akú koalíciu a možno to ani ich volebné programy nedovolia, aby tie koalície také boli, pretože často je mnoho tých volebných programov utopistických. Na rozdiel od toho my naozaj v Slovenskej národnej strane veľmi tvrdo pracujeme na tom, aby sme riešili také oblasti a také strategické oblasti, ktoré sa dotýkajú slovenských spotrebiteľov nielen dnes, ale robíme preto, aby aj najbližšie desaťročie slovenský spotrebiteľ mal slovenskú potravinu a bol v bezpečí. Slovenskí producenti vajec sú vystavení tlaku zahraničných reťazcov. Tieto zahraničné reťazce bez zmapovania možnosti reálnych dodávok podstieľkových vajec už teraz vyhlasujú, že sa zbavia vajec z klietkových chovov. Takmer 80 percent celkovej produkcie vajec na Slovensku pritom pochádza z obohateného klietkového chovu. Ako významnou potravinou nášho jedálnička je vajce? Vajce, je potrené si uvedomiť, že ho máme skoro každý deň na tanieri v akejkoľvek podobe. Je to superpotravina, ktorej využiteľnosť napríklad bielkovín je až na 90 percent oproti mäsu, kde bielkovina je využiteľná podľa typu mäsa na 27 až 50 percent. Je potrené povedať, že vajce sa používa nielen ako vajce samotné ako jednoduchá potraviny, ale aj ako prísada do pokrmov, do pečiva, do cukroviniek, do omáčok, čiže vajce jeme každodenne. Spomeňte si, akým vážnym problémom bol nedostatok vajec v niektorých zahraničných reťazcoch, keď bola napríklad fipronilová kauza. Pretože zahraničné obchodné reťazce často preferujú dodávky práve zahraničných vajec. Ak bol výpadok, nevedeli si pomôcť, pretože slovenský producent mal zakontrahované svoje dodávky a tieto vajcia samozrejme plnil tam, kde tie zakontrahované dodávky mal. Sebestačnosť Slovenska práve v tak významnej potravine ako sú vajcia, je preto základným a strategickým záujmom štátu a určite aj Slovenskej národnej strany. Štát musí urobiť maximum preto, aby producenti slovenských vajec, ktoré na rozdiel od zahraničných nie sú dotknuté potravinovými škandálmi, boli schopné zabezpečiť ich dostatok pre všetkých slovenských spotrebiteľov. Preto som iniciovala v rokovaní podpis memoranda o spolupráci v oblasti produkcie slepačích vajec v Slovenskej republike a ja som veľmi rada, že tu môžeme privítať na Ministerstve pôdohospodárstva Úniu hydinárov Slovenska, ktorej členmi sú producenti vajec a zároveň Zväzu obchodu Slovenskej republiky, ktorá zastrešuje reťazce s najvýznamnejším zastúpením slovenských produktoch v regáloch. Cieľom našej dohody je zachovať sebestačnosť Slovenska v produkcii vajec a zabezpečiť dostatok kvalitných a bezpečných slovenských vajec pre slovenských spotrebiteľov na najbližších desať rokov. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sa týmto podpisom zaväzuje, že bude hľadať zdroje financovania na podporu prechodu slovenských hydinárov z klietkových na podstieľkové, voliérové a voľnovýbehové chovy nosníc. Únia hydinárov Slovenska sa memorandom zaväzuje uskutočniť do roku 2030 rekonštrukciu klietkových chovov nosníc na podstieľkové, voliérové a voľnovýbehové chovy nosníc. Členovia zväzu obchodu sa s ohľadom na udržanie sebestačnosti Slovenskej republiky a s prihliadnutím na čerstvosť, ekológiu v tejto dohode sa zaviazali uprednostňovať na svojich pultoch produkciu vajec pochádzajúcich zo Slovenska. Vážené dámy, vážení páni, toto memorandum je strategickým dokumentom pre zachovanie a zvýšenie sebestačnosti Slovenskej republiky v produkcii vajec. Slovenská národná strana považuje ochranu spotrebiteľa a zabezpečenie prístupu k zdravým, kvalitným a lokálnym potravinám za jednu zo svojich priorít. Chcem poďakovať z tohto miesta naším partnerom, že sa nám podarilo spoločne túto dohodu uzavrieť. Ďakujem veľmi pekne."
Vladimír Machalík:
“Ďakujem veľmi pekne. Teraz poprosím o slovo pána Daniela Molnára, riaditeľa Únie hydinárov Slovenska.”
Daniel Molnár:
"Únia hydinárov Slovenska a slovenskí producenti vajec vítajú podpis memoranda o spolupráci v oblasti produkcie v Slovenskej republike. Sme radi, že to môžeme urobiť v spolupráci s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. A takisto so zástupcami Zväzu obchodu Slovenskej republiky, ktorí združujú prevažne slovenské obchodné reťazce alebo slovenských obchodníkov. Čo sa týka našich záväzkov, ktoré sme dali, tak zaviazali sme sa, že do roku 2030 budeme postupne prerábať súčasné klietkové chovy, pretože tá situácia je taká, že ten tlak tu vnímame aj my, aj keď podľa nás nemá žiadne logické opodstatnenie. Ale ten tlak tu je s tým, že ten rok 2030 sme tam dali kvôli tomu, že máme skúsenosti z nedávnej minulosti, keď sa vyrábali klasické klietkové chovy, alebo zavádzali klietkové chovy, tak tento proces trval desať rokov. Ten proces trval desať rokov a keď bola podpora zo štátneho rozpočtu, takisto z prostriedkov Európskej únie, takže predpokladáme a veríme, že za tých desať rokov to bude možné. V tom termíne skoršom, ako to požadujú zahraničné obchodné reťazce do roku 2025, si myslíme, že to nie je možné nielen na Slovensku, ale ani v rámci Európy ako celku. Lebo aj v minulosti sme boli svedkami toho, že bolo desaťročné obdobie prechodné pre prerobenie klietkových chovov na obohatené klietky, Slovenská republika to v tomto období stihla všetko prerobiť na sto percent, ale boli mnohé krajiny západnej alebo južnej Európy, ktoré to neurobili a sú doteraz krajiny, ktoré ešte doteraz nezrealizovať kompletné prerábky týchto klietkových systémov na obohatené klietkové systémy. Takisto sme veľmi radi, že jednou z tých zmluvných strán memoranda je Zväz obchodu Slovenskej republiky, pretože keď sa pozrieme aj na podiel slovenských vajec v obchodných reťazcoch, tak jednoznačne vidíme, že ten podiel pri slovenských obchodných reťazcoch sa blíži k sto percentám, pri zahraničných obchodných reťazcoch to tak nie je, tam ten podiel sa pohybuje medzi 50 až 80 percentami. A pri jednom reťazci, ide o reťazce Lidl, tam je to pod 50 percent, kde dlhodobo sú vlastne predávané vajcia, ktoré pochádzajú zo zahraničia, z dovozu. Čo sa týka toho cieľa, ktorý má zabezpečiť to memorandum, tak je zabezpečenie sebestačnosti Slovenska v produkcii vajec. Produkcia vajec alebo vajcia sú jedinou živočíšnou komoditou, ktorá je takmer sebestačná na Slovensku. Tá sebestačnosť sa pohybuje nad 90 percentami a aj to len z toho dôvodu, že posledných troch rokoch nám výrazne vzrástla spotreba vajec, predtým tá sebestačnosť bola nad sto percentami. Myslíme si, že toto memorandum pomôže k tomu, aby sa vlastne tá sebestačnosť zachovala, prípadne ešte zvýšila na vyššiu úroveň. A prečo vlastne preferujeme aj tie slovenské vajcia, prečo to možno… obchodné reťazce, tak Únia hydinárov Slovenska v nedávnej minulosti v posledných rokoch veľakrát informovala, že boli aféry, ktoré boli spojené so zahraničnými dovážanými potravinami. Takisto aj s dovážanými vajcami. Keď si pozrieme len tú poslednú aféru, ktorá sa týkala fipronilových vajec, tak musíme povedať, že sa to týkalo dovážených vajec, ktoré boli zo zahraničia a ktoré boli ponúkané na našom trhu a tá aféra bola odhalená a našom trhu napriek tomu, že tie vajcia prešli pol Európy kým, kým sa dostali na náš trh a …to nespracovali. Takže tu musíme preukázať, že spotrebiteľ sa určite nemusí báť spotreby slovenských vajec, pretože sú bezpečné a kvalitné a pod neustálou kontrolou veterinárnej správy a takisto aj ďalších inštitúcií, ktoré dohliadajú na chovy hydiny a produkciu vajec na Slovensku."
Vladimír Machalík:
"Ďakujeme. Teraz poprosím o slovo pána prezidenta Zväzu obchodu Slovenskej republiky pána Martina Katriaka."
Martin Katriak:
"Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán generálny riaditeľ, je cťou pre Zväz obchodu Slovenskej republiky, že bude jedným zo signatárov tohto memoranda. Treba povedať, že slovenskí obchodníci, ktorí sú združení v Zväze obchodu a sympatizanti sú tí, ktorí Pokiaľ ide o slovenské potraviny, čelia (?) odberu, ale nielen odberu, ale aj vystavenia a predaja slovenských potravín. Vedie nás k tomu viacero dôvodov, žijeme tu na Slovensku, podnikáme tu na Slovensku, naše rodiny sú zamestnané, neviem, či viete, ale obchodníci tvoria druhý najväčší zamestnávateľ na Slovensku. Čiže máme istú spoločenskú zodpovednosť za to, aby sme na našich pultoch ponúkali a predávali bezpečné a zdravé potraviny. Ja len zopakujem to, čo pani ministerka a pán generálny riaditeľ povedal, nenašlo sa, nenašlo sa, pokiaľ ide o slovenské potraviny, nič také, čo by škodilo zdraviu alebo bolo nebezpečné pre život. My, pokiaľ ide o vajcia, v podstate stopercentne berieme od slovenských výrobcov. Na delenie je to zhruba 18 percent, pokiaľ ide o podstieľkové vajcia a 82 percent, pokiaľ ide o vajcia z klietkového chovu, nemáme problémy s týmto tovarom, je to tovar, ktorý je kvalitný a ktorý naši spotrebitelia vyhľadávajú. Jedným dychom musím povedať, že vítame podpis takéhoto memoranda aj z toho dôvodu, že istá skupina mladých nadšencov sa snaží znehodnotiť prácu slovenských obchodníkov a dáva najavo to, že pokiaľ ide o slovenských obchodníkov, tak pokiaľ predávajú slovenské vajcia, tak je to krutosť voči zvieratám a robia títo mladí ľudia agendu, medializujú tento problém, ktorý podľa nášho názoru vôbec nie je takým problémom, ako to oni medializujú. Obracajú sa na náš ľudia z celého sveta s jedným textom, vážené vedenie slovenských obchodníkov a tak ďalej a tak ďalej, krutosť voči zvieratám, urobte to, čo už urobilo Tesco a tak ďalej, naši národní partneri tu na slovenskom trhu a zaviažte sa, že nebudete kupovať tieto vajcia, ktoré sú z klietkového chovu. My nemáme problém ich kupovať, pretože vyhovujú slovenskej legislatíve, vyhovujú európskej legislatíve. A hovorím znova, nie je tu žiadne riziko, ktoré bolo v minulosti a tak ďalej. Dokonca ľudia z Taiwanu, Vietnamu, Ameriky nám píšu, že pokiaľ, teda že ukončite krutosť voči sliepkam, lebo ak nie, budeme vaše prevádzky bojkotovať. Tak sme radi, že Taiwanci budú bojkotovať naše prevádzky. Ale nie je to dobré. My si nemyslíme, že by sme robili niečo zlé, že berieme slovenské vajcia. Naša zásada, zásada slovenských obchodníkov združených v Zväze obchodu a sympatizantov je taká, že v každom prípade my v prvom rade volíme slovenský výrobok. Slovenský výrobok a si myslím, že robíme správne. Ďakujem pekne."
Vladimír Machalík:
“Ďakujem pekne. Teraz vás poprosím, pristúpime k podpisu memoranda. Ďakujeme. Nech sa páči, teraz je priestor na otázky. TA 3.”
Viktória Némethová, redaktorka TA 3:
“Vedeli by ste prosím vyčísliť, že koľko eur by stálo prejsť z klietkových chovov na podstieľkové chovy? A pán Molnár spomínal, že tá požiadavka prejsť na podstieľkové chovy, že nie je opodstatnená. Viete prosím uviesť, že prečo?”
Gabriela Matečná:
“Ja možno by som poprosila pána Molnára, ktorý má určite vedomosti o technológiách, koľko stoja technológie. Možno ten dôvod, prečo je čas taký dlhý, pretože kým sme prešli v rámci európskej legislatívy na podstieľkové chovy, celá tá reforma trvala desať rokov a ako tu pán Molnár spomenul, niektoré európske krajiny, západoeurópske, to nevedeli splniť, ešte dodnes ju nemajú naplnenú. Takže prechod bude trvať na voľné chovy a voliérové chovy určite desať rokov. Pretože poviem aj dôvod, my sme pod tlakom vtáčej chrípky. Tie voľné chovy, ktoré sú, musíte zabezpečiť špeciálnych ochrannými technológiami na to, aby pri prelete divej hydiny nedošlo ku kontaminácii. Čiže tie voľné chovy sú práve naopak vystavené vírusu vtáčej chrípky, takže to je to nebezpečie napríklad podstieľkovému chovu a obohatenému podstieľkovému chovu.”
Daniel Molnár:
“Čo sa týka rekonštrukcii našich chovov z obohatených klietok na voliérové alebo podstieľkové či voľné chovy, my sme si toto napočítali na stavy, ktoré sú v súčasnosti, tak v prípade, že by sme klietkové chovy prerobili na tieto alternatívne spôsoby chovu, tak by nás to stálo viac ako 40 miliónov eur. Takže vlastne takéto náklady sú potrebné na túto rekonštrukciu. Nie je to malá čiastka. Je to čiastka relatívne vysoká. Ak si zoberieme, že na Slovensku máme okolo troch miliónov nosníc, tak vidíme že tá čiastka je vzhľadom na počet nosníc relatívne vysoká, nie sú to malé náklady. A čo sa týka toho opodstatnenia alebo toho neopodstatnenia toho prechodu z tých klietkových chovov na tie podstieľkové chovy, my hľadáme také možnosti, ktoré budú v prospech sliepok čo najbezpečnejšie, najlepšie a ktoré im zohľadnia čo najlepšie životné podmienky. Tá teória, že sliepka alebo nosnica sa má v klietke zle, nemá logické opodstatnenie, lebo keď sa pozrieme, tak o tom, či sa má sliepka dobre alebo zle, hovoria dva ukazovatele. A to je počet znesených vajec a úhyn nosníc v danom systéme a to môžem povedať, že čo sa týka klietkového systému, tak je tam najväčší počet znesených vajec a najnižší úhyn týchto nosníc, takže väčšinou tieto dva ukazovatele preukazujú, že v žiadnom prípade sa tá nosnica zle mať nemôže, lebo keď sa má nosnica zle, tak neznáša vajcia a keď sa má nosnica veľmi zle, tak uhynie.”
Vladimír Machalík:
“Ďakujeme, nech sa páči, ďalšia otázka.”
Ľubica Janíková, redaktorka TV Markíza:
“Dobrý deň, ja sa chcem teda ešte k tomuto vrátiť, či teda vieme povedať, že či možno pre nejakých menších chovateľov, či to nebudú zase nejaké náklady na to, aby oni teda si prerobili tieto klietky, keďže pred časom museli investovať do tých obohatených klietok a či na to vôbec budú mať peniaze? Ako to vyzerá? A ešte potom jedna otázka, že či teda máme čakať, že v obchodoch budú drahšie vajcia, či teda zmiznú tie úplne najlacnejšie?”
Gabriela Matečná:
“Ja možno k tej prvej otázke a k tej druhej otázke opäť poprosím pána Molnára. K tej prvej otázke my sme práve preto podpísali memorandum, ktoré sa bude dotýkať všetkých chovateľov nosníc, to znamená aj menších, aj väčších chovov, takže ministerstvo pôdohospodárstva je tu pre všetkých, aby naozaj aj tí malí chovatelia, ktorí budú chcieť zmeniť technológie, aby mali možnosť tú technológiu zmeniť, lebo zmena technológie, ako tu povedal pán Molnár, si bude vyžadovať obrovské množstvo peňazí. Takže nevidím, aby sme robili rozdiel v tom, či niekto robí veľkochov alebo robí chov v menšom. A čo sa týka možnože financií, tak určite, ak ten štát nebude sto percent podporovať z klietkového na podstieľkový chod, tak tie náklady bude musieť podľa mňa výrobca a možnože aj obchodník premietnuť do výšky za jedno vajce. Ale snáď povie pán Molnár k tomuto.”
Daniel Molnár:
“Tak čo sa týka tej rekonštrukcie, určite to nie je z nášho pohľadu výhodné v súčasnej dobe rekonštruovať, lebo v roku 2012 sme prerábali klietkové systémy na obohatené klietkové systémy a životnosť týchto systémov je na úrovni 20 rokov. Čiže vidíme, že tam tá životnosť klietkových systémov ešte nejaké to obdobie bude nabiehať a budú vlastne plne funkčné a budú odpisované v rámci účtovníctva, čiže prejavia sa v nákladoch daného chovateľa. Čo sa týka, či to postihne malých aj veľkých, určite to každého postihne, lebo tie výrobné priestory musí prerobiť každý a tie náklady na to jedno miesto sú približne zhruba rovnaké. Samozrejme, čím menší výrobca, tak tým to ho viac postihne, lebo tým produkuje menšie tržby, menšie výroby. Takže tam je to rizikovejšie. A keď sa pozrieme na tie ceny, tak musíme počítať s tým, že aj v krajinách západnej Európy, aj všade vo svete podstieľkové vajcia sú drahšie ako klietkové vajcia. Takisto aj výrobné náklady na produkciu podstieľkových vajec sú vyššie ako na produkciu klietkových vajec. My, keď sme to vyčísľovali, tak tam tie náklady sa pohybujú na jedno vajce v rozmedzí pol centu až jeden cent rozdiel medzi tými výrobnými nákladmi. Druhá vec je, že ďalší problém, ktorý to robí, sú zamestnanci. Lebo pri podstieľkových chovoch je potrebný väčší počet zamestnancov, ktoré musíte vlastne v tej výrobe mať a je problém nájsť nových zamestnancov, to je jedna vec. Druhá vec, že nie sú tam tak veľmi vhodné pracovné podmienky, ako sú pri tých klietkových chovoch. Takže ja počítam alebo predpokladám, aj teraz, keď sa pozriete na pulty, tak rozdiely v cenách medzi baleniami spotrebiteľskými jednotlivých druhov vajec sú aj teraz. Tie podstieľkové vajcia sú štandardne na pultoch obchodných reťazcov drahšie ako sú vajcia klietkové. A je predpoklad, že keď sa bude robiť táto rekonštrukcia a ešte tá životnosť tých klietkových systémov, tak to môže zvýšiť tie náklady, lebo sa premietne väčšie množstvo peňazí do odpisov do odpisov. A nielen nám, ale aj krajinám ostatnej Európy, keď budú nútení k tomuto prechodu napriek tomu, že tá životnosť ešte je. Takže je predpoklad, že tie ceny budú vyššie. Zase druhá strana je že kebyže sa podarí, alebo ak sa nám to nepodarí prerobiť a dostanú sa na náš trh zahraničné vajcia, tak je predpoklad, že tá zahraničná produkcia bude drahšia ako domáca v budúcnosti.”
Vladimír Machalík:
“Ešte pána Lapšanského poprosíme o slovo.”
Milan Lapšanský:
“Ja by som rád povedal, že do celej tejto problematiky treba vniesť trošku rácia, pretože je veľmi dôležité, aby výrobcovia vajec a ich produkcia korešpondovala s reálnym dopytom spotrebiteľov. Podľa našich údajov len dvanásť percent objemu produkcie vajec alebo 12 percent spotrebiteľov chce vajcia z podstieľkového chovu, lebo tak, ako ste sa pani redaktorka pýtali, áno, vajcia z podstieľkových chovov sú drahšie, niekedy až výrazne drahšie ako tie z obohatených klietok. Zároveň treba povedať, že nie je povinnosťou, ani to nevyžaduje žiadna legislatíva, aby producenti vajec na tieto podsieľkové chovy prešli. Nie je dôvod, pretože ako povedal pán Molnár, tie vajcia sú bezpečné. A tu by som rád upozornil, že ak prejdeme na tie podstieľkové chovy, úmrtnosť - mortalita sliepok je až dvojnásobne väčšia. Chceme to? A potom dôležitá vec je, že vajcia z podstieľkových chovov sú výrazne viac, niektoré údaje rozprávajú až o dvojnásobnej kontaminácii vajec. Tiež to je otázka bezpečnosti. Ďakujem pekne.”
Vladimír Machalík:
“Ďakujem pekne. Nech sa páči, ďalšia otázka.”
Redaktor:
“Najmä pani ministerky by som sa chcel opýtať, ale aj ostatných, aká je záruka, že memorandum, ktoré teraz podpíšete, bude záväzné pre novú vládu? Budú ho dodržiavať? Lebo vy tu istým spôsobom garantujete stabilitu chovateľom, ale po 1. marci môže byť všetko inak. A môže to byť aj úplne inak.”
Gabriela Matečná:
“V každom prípade, ja si myslím, že robíme systémové a logické kroky a nevidím dôvod, prečo by nasledujúca vláda takýmto systémovým a logickým krokom by sa nemala pridať alebo v nich nepokračovať. Zároveň máme rozpočet, ktorý hovorí o tom, koľko vieme dať peňazí systémových do poľnohospodárstva a potravinárstva. A to je záruka toho, keďže ten rozpočet máme rozpočtovaný nielen budúci rok ale aj tri roky dopredu, že tie peniaze sa pre chovateľov, pre hydinárov rozpočte nájdu.”
Vladimír Machalík:
“Ďakujeme. Ak nie sú žiadne ďalšie otázky, prajeme ešte pekný deň a ďakujeme za účasť na dnešnej tlačovej konferencii. Dovidenia.”
Gabriela Matečná:

“Ďakujeme veľmi pekne aj vy. Dovidenia.”

Zdroj: [07.02.2020; TV TA3; Tlačová beseda; 10:00; R]