Zdroj: TA3, Relácia Téma dňa, 13.01.2020, zdroj foto_TA3

Hana Džurná, moderátorka: „Jogurty, syry či pečivo by mali byť lacnejšie. Od nového roka sa totiž znížila daň z pridanej hodnoty na vybrané potraviny na desať percent. Podľa odborníkov však reálne ceny produktov klesnúť nemusia. Dôvodom sú zvýšené náklady potravinárov aj rastúca inflácia.“

Andrej Danko, predseda NR SR, predseda strany (SNS): „Ľudia by mali mať lacnejšie potraviny, tieto potraviny by mali pomôcť aj ubytovacím zariadeniam.“

Martin Krajčovič, predseda SAMO: „Znížená sadzba DPH pri vybraných komoditách v priemere iba spomalí rast cien na Slovensku. A to je spôsobené opatreniami, ako napríklad skokový nárast minimálnej mzdy, tým automaticky aj príplatkov za prácu cez víkend, v noci a sviatok. K tomu treba ešte prirátať výrazné zvýšenie cien energií a iných zákonných poplatkov.“

Tatiana Lopúchová, Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov: „V posledných troch rokoch veľmi rastú mzdové náklady, teraz sa bavíme o vstupoch, ktoré vlastne zaťažujú pekárov, a tak isto sa bavíme ešte aj o dvoch sociálnych balíčkoch, ktoré nám vošli do platnosti.“

Peter Kažimír, guvernér Národnej banky Slovenska: „Očakávame postupné spomaľovanie rastu cien pod dve percentá na celom horizonte našej aktuálnej predikcie. Toto spomalenie ide na vrub postupného odznievania nárastu hlavne cien potravín a regulovaných cien energií.“

Hana Džurná: „A o tejto téme prišli diskutovať Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu, pekný večer.“

Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu: „Dobrý večer.“

Hana Džurná: „Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu Slovenskej republiky, pekný večer.“

Hana Džurná: „A Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, pekný večer aj vám.“

Emil Macho, predseda SPPK: „Dobrý večer, ďakujem za pozvanie.“

Hana Džurná: „Páni, ďakujem, že ste prijali to pozvanie. Zníženia, znížená DPH-čka z dvadsiatich na, z dvadsať na desať percent zahŕňa teda najmä zdravé potraviny a tie, ktoré sa pestujú na Slovensku. Týka sa to teda najmä mliečnych výrobkov, ale aj teda doma dopestovaného ovocia a zeleniny, prírodného medu a čerstvého pečiva. S týmto opatrením prišla teda Slovenská národná strana. Najskôr možno na úvod, je to dobré opatrenie, pán Krajčovič?“

Martin Krajčovič: „Tak určite môžem povedať za Slovenskú alianciu moderného obchodu, že podporujeme znižovanie DPH, pretože na Slovensku je jedno z najväčších DPH na potraviny vôbec na otvorenom európskom trhu, čo znevýhodňuje, samozrejme, aj našich spotrebiteľov, ale aj všetkých, všetkých aktérov na trhu. Čiže určite znižovanie DPH na potraviny je správny krok. My sme skôr za plošné znižovanie, nech štát povie, na aké zníženie má prostriedky a nech sa to plošne znižuje, pretože sa odbúravajú tým ďalšie administratívne náklady, ktoré vznikajú, ale samozrejme, znižovanie DPH je správny krok.“

Hana Džurná: „Pán Katriak?“

Hana Džurná: „Tam sa aj odhadovalo, že to celoplošné zníženie by stálo vyše sto miliónov eur, toto šesťdesiatpäť miliónov eur, preto to potom aj neprešlo. Pán Macho, teda je to dobré opatrenie?“

Emil Macho: „Tak ja veľmi pozitívne vnímam vzácnu zhodu v rámci celej potravinárskej vertikály na tomto opatrení. Nielen poľnohospodári, potravinári, ale aj obchodníci sa zhodujú na tom, že znížená DPH na potraviny je dobrá nielen pre spotrebiteľa, ale aj pre celý ten obchodný systém, ktorý v rámci tej vertikály existuje. Ja možno poopravím, podľa našich prepočtov možno celé to opatrenie a zníženie plošné DPH na potraviny by bolo možno až na úrovni niekde pol miliardy, pol miliardy eur ročne. Čiže, samozrejme, aj my vnímame tento fakt, že jednoducho musíme si dávať reálne ciele, dôležitá je tá trendovosť. A tá trendovosť po tom roku 2016 prichádza aj v tomto roku 2020, kde znižujeme, znižujeme DPH na niektoré položky. A slovenské potraviny a potraviny ako také sa stanú aj krok po kroku konkurencieschopný aj voči okolitým štátom, kde tá DPH na potraviny je oveľa nižšia ako v Slovenskej republike.“

Hana Džurná: „Znížená DPH desať percent na niektoré potraviny u nás bola zavedená už v roku 2016, tam sa to týka čerstvého mäsa, rýb alebo mlieka. Inštitút finančnej politiky vydal v auguste 2015 štúdiu, v ktorej odhadol prenos zníženia DPH do cien zhruba tretinu. Vtedajší minister pôdohospodárstva Jahnátek povedal, myslím si, že obchodníci veľmi zodpovedne pristúpili k zníženiu DPH, nedošlo k zneužitiu a neodôvodnenému zvýšeniu cien. A podľa štvormesačného prieskumu spoločnosti Staffino z prelomu rokov 2017 až 2018 až osemdesiatdeväť percent obyvateľov nepocítilo nijaké zlacnenie týchto potravín. Čo je teda realita, ako sa to naozaj odzrkadlilo v tých peňaženkách, pán Krajčovič?“

Martin Krajčovič: „Treba povedať, že obchodníci združení v Slovenskej aliancii moderného obchodu férovo preniesli aj vtedy zníženú DPH do cien a rovnako aj v súčasnosti. Samozrejme, cenotvorba je zložitejší proces a vstupuje do toho množstvo faktorov. Jedna vec, ako dnes napríklad je to úroveň minimálnej mzdy, ktorá skokovo narástla, príplatky za prácu.“

Hana Džurná: „To si presne vymenujeme, aby si to ľudia vedeli predstaviť, ale teda došlo k premietnutiu tých.“

Martin Krajčovič: „Samozrejme, akože k premietnutiu príde, len DPH nie je jediný faktor, ktorý vplýva na cenu. Čiže, ak ja niekde znížim troška, ale zvýšim potom podstatne viac, a teda nielen obchodníkom, ale tieto náklady sa zvyšujú, samozrejme, už od začiatku, čiže poľnohospodárom, ktorí to musia vyrobiť, potravinárom, ktorí spracujú ten poľnohospodársky výrobok a vyrobia potraviny, až aj obchodníkom, no tieto náklady sa nám zvyšujú všetkým, čiže to sa postupne premieta do tej ceny a DPH je len jeden z viacerých komponentov, ktorý vplýva na cenotvorbu. Čiže nie vždy môže proste zníženie DPH aj reálne znížiť cenu, ale určite má vplyv na to zníženie ceny, lebo napríklad aj dnes, keď sa, si zoberiem analýzu INESS z decembra, tak aj oni odhodli, odhadli, že pri všetkej legislatíve, ktorá bola za rok 2019 prijatá, tak očakávajú, že znížená sadzba DPH spomalí rast cien, ale nemôže prísť k zníženiu cien práve preto, že iné náklady sa zvýšili skokovito oveľa viac, ako len o čo sa znížila DPH, ale obchodníci, minimálne za SAMO, ale predpokladám, že aj Zväz obchodu, férovo preniesli zníženú DPH aj do svojich cien.“

Hana Džurná: „Pán Katriak?“

Hana Džurná: „Pán Macho, ako tá desaťpercentná DPH-čka pomohla výrobcom?“

Emil Macho: „My sme už v tom čase sledovali aj spolu s Úniou dôchodcov napríklad, lebo to bola zásadná vec vtedy, to bravčové mäso sme sledovali a všetky tie výrobky. A samozrejme, tá znížená DPH v tom čase, napríklad jeden rok, keď sme to sledovali, tak to reálne bolo cítiť. My tvrdíme jednu vec, že nielen Slovensko, ale je globalizovaný svet a potraviny už sú rovnakou komoditou ako iné komodity a ceny sa menia pomaly na týždennej báze, čiže dnes hovoriť o tom, že, reálne vyčísľovať, o koľko sú znížené ceny, je, je, až by som povedal, nereálne. Faktom ale ostáva to, že akokoľvek sa mení tá základná cena, vždy sa tam prirátava iba desaťpercentná DPH, neprirátava sa tam dvadsaťpercentná DPH. Tak, ako správne pán prezident povedal, konečný spotrebiteľ to nepocíti v zásadných veciach, to znamená, je ťažko merateľné, či ušetril jeden týždeň päť eur alebo desať eur, v každom prípade tie potraviny určite nakupuje lacnejšie. Je veľmi dôležité aj ľuďom povedať jednu vec, a tou je, že z lacných potravín sa stáva veľký fetiš, ľudia si myslia, že, že tie potraviny sú veľmi lacné. A jednoducho to, to je to, čo v tých ľuďoch potrebujeme zmeniť, v tom vnímaní toho spotrebiteľského sveta, ktorý žijeme, že tie potraviny majú svoju hodnotu a že míňame na potraviny menej zo svojho príjmu, z celkového príjmu, ako sme míňali napríklad pred osemdesiatym deviatym rokom, a že tie potraviny nie sú tou najzásadnejšou položkou, ktoré vo svojom, vo svojich výdajoch vnímame, a že viackrát možno by sme sa mali pozrieť aj na to, na čo míňame a akým spôsobom aj s tými potravinami narábame.“

Martin Krajčovič: „Ja ešte možno doplním, ak.“

Hana Džurná: „A samozrejme, do zdravia investovať je dobré.“

Martin Krajčovič: „Áno. Ešte ak môžem doplniť, lebo je tu ešte aj jeden fenomén, ktorý nebol spomenutý, a to je cestovná turistika za potraviny. Keď si uvedomíme, že na Slovensku sedemdesiat percent občanov býva päťdesiat kilometrov od hraníc a okolité štáty majú nižšiu DPH, ako je na Slovensku, tak ten, toto znižovanie DPH aj zlepšuje konkurenčné prostredie na Slovensku oproti okolitým štátom, alebo aspoň vyrovnáva, lebo samozrejme, aj pre nás obchodníkov, ale aj výrobcov, samozrejme, ak musíme prirátať vyššiu sumu DPH k cene, tak sme menej konkurencieschopní a potom tí ľudia majú tendenciu si kupovať v zahraničí tie isté potraviny, ktoré sú schopní si nakúpiť.“

Hana Džurná: „Tá potravinová turistika ale určite súvisí aj s dvojakou kvalitou potravín, veď bolo to potvrdené, že v Rakúsku sa predávalo niečo iné ako na Slovensku, ale samozrejme.“

Martin Krajčovič: „Ale to nie je len s Rakúskom.“

Hana Džurná: „Áno, a nie je to len o cene.“

Martin Krajčovič: „To je, hovorím, o cezhraničnom predaji v Čechách, v Poľsku, na Ukrajine alebo v Maďarsku, kde proste ľudia z týchto okolí, to nie je len, že občania na západnom Slovensku alebo v Bratislave chodia do Kittsee, ale kde je, tá hranica s Rakúskom je paradoxne najmenšia, čiže oveľa väčší problém, sú to napríklad hranice s Poľskom, kde naozaj tá cezhraničná turistika obchodná je vysoká.“

Hana Džurná: „A to už sú možno aj predsudky zakorenené u spotrebiteľov, že Rakúsko je kvalitnejšie, Poľsko je zase lacnejšie, takže tie dôvody, samozrejme, sú rôzne. Ešte predtým, ako dostaneme k tým faktorom, ktoré vplývajú na cenotvorbu jednotlivých potravín, ešte možno tak v globále, krajiny ako Slovensko a Česko, tak tam tie ceny sú citlivejšie možno na výkyvy. Keď si to porovnáme napríklad s Európskou úniou, tak v októbri 2019 bola medziročná zmena na Slovensku okolo päť celých dve desatiny percenta, v Európskej únii boli len dve percentá. Čím to je?“

Hana Džurná: „Ale hovoríme aj o Česku.“

Martin Katriak: „Ale áno, každý rok rastie minimálna na Slovensku a rastie takým tempom, o ktorých sa na západ od nás ani, ani nesníva, ani nesníva. Neviem, či, vy ste iste to sledovali, prebehla v Čechách teraz, keď sa zvyšovala minimálna mzda, tak tam porovnávali Česi svoj problém so Slovákmi a tvrdili, že prečo, prečo v Česku nerastie minimálna mzda tak isto rýchlo, ako rastie na Slovensku, však? A jednoznačný vplyv, jednoznačný vplyv tejto, tejto pozície, proste asi takto to treba vidieť.“

Emil Macho: „Určite každý v tom obchodnom, v tom potravinovom reťazci alebo v obchodnom reťazci má, má kus, podiel toho, na tom, prečo tie potraviny na Slovensku rastú možno najrýchlejším tempom z tých krajín, ktoré ste porovnali. Určite za tým je aj tá legislatíva, ktorá sa minulý rok, a zo značnej miery aj tá legislatíva, ktorá sa minulý rok prijímali. Samozrejme, sú to niektoré aj objektívne komoditné príčiny. A treba, samozrejme, hľadať aj priestor u obchodníkov, kde nejakým spôsobom sa, tak isto podľa mňa priestor je, ale tak, ako som povedal, ja veľmi vítam, že ten konsenzus nejakým spôsobom existuje, ale je veľmi dôležité vnímať to v širších súvislostiach a možno necieliť, že iba toto je jediná príčina, prečo na Slovensku rastú ceny rýchlejšie ako v ostatných krajinách.“

Hana Džurná: „Ešte vám do toho.“

Martin Krajčovič: „Tu chcem povedať, tu chcem povedať naozaj, že to, podporujem to, čo pán Katriak povedal, lebo fakt je ten, že to silné konkurenčné prostredie, ktoré je na Slovensku, je možno ešte silnejšie ako v niektorých iných krajín, lebo je to naozaj, Slovensko je malá krajina, malý trh, ale tých hráčov na trhu je veľmi veľa. Konkurencia tlačí ceny nadol, to je proste základná ekonomická poučka, o ktorej sa asi sporiť nemusíme, ale fakt je ten, že spotrebiteľ aj od nás očakáva, ako od obchodníkov, že budeme ponúkať dostatočnú kvalitu za rozumné ceny. Samozrejme, ak by niekto, keďže proste to konkurenčné prostredie je, že my sa ani nemôžeme baviť, samozrejme, o tom, jednotlivé reťazce medzi sebou, ako, tak zvýšme túto cenu a spoločne, aby to, aby na to nikto nedoplatil, to je proste zakázané a to naozaj stojím za tým, že to nikto nerobí. Čiže to konkurenčné prostredie, proste ten, kto by umelo navyšoval cenu, išiel by sám proti sebe, ten zákazník to odhalí veľmi rýchlo, lebo správne ste povedali, že na Slovensku a v Čechách je zákazník veľmi senzitívny na cenu, dokonca Česi sú rekordéri, kde až päťdesiatšesť percent predaných potravín ide cez akciu, na Slovensku je to štyridsaťosem percent, sme, myslím, že na treťom mieste v rámci Európskej únie. Čiže naozaj, ten tlak zákazníka na cenu a senzitivita na cenu je obrovská a ten, kto by v tom priestore vybočil a umelo by zvyšoval ceny, tak by prehral veľmi rýchlo. A to je aj fakt, že za tých dvadsať alebo tridsať rokov, proste ktoré, alebo dvadsaťpäť rokov, keby vstúpili aj iní hráči na slovenský trh ako domáci, už aj veľa týchto hráčov odišlo, pretože nevedeli na tom trhu so silným konkurenčným prostredím a s takou senzitivitou na cenu pôsobiť.“

Hana Džurná: „Aké potraviny sú možno najcitlivejšie na zmenu alebo rast cien? Spomeniem napríklad Národnú banku Slovenska, ešte v októbrovom komentári povedala, že ceny potravín vrátane alkoholu a tabaku pokračovali v raste nad štyri percentá. V aktuálnom vývoji sa premieta domáci rast nákladov práce a externé faktory pôsobiace na vývoj cien mäsa a rast cien mäsa je ovplyvnený nerovnováhou medzi ponukou a dopytom na trhu s bravčovým mäsom, ale pôsobia aj na pekárenské výrobky. Aká je teraz možno situácia?“

Emil Macho: „Ja možno na toto by som zareagoval. Myslíme si, že najviac flexibilnejšie, čo sa týka ceny, sú hlavne čerstvé tovary, to znamená ovocie, zelenina a napríklad to bravčové mäso, že tam pôsobia tie externé faktory, ktoré ani my ovplyvniť nevieme. U bravčového mäsa je to fenomén, celosvetový fenomén, a to je africký, africký mor ošípaných. Tak, ako konštatujú aj tieto relevantné inštitúcie, hlavným zdrojom toho rastu cien je tá prijímaná legislatíva, ktorá, ktorá určite prijímaná bola. Takým, takým tým, by som povedal, najviac viditeľným prípadom je práve ten pekárenský priemysel, kde až osemdesiatjeden percent všetkého pracovného času sa odohráva v tých príplatkových tarifách, hej, to znamená práca v noci, práca nadčas, práca cez sviatky, kde je súvis aj s tou minimálnou mzdou, od čoho sa vyrátavajú tie príplatky. A hlavne u toho pekárenského priemyslu treba povedať, že my už sme sa prehupli cez tú pomyselnú polovicu, to znamená tie tovarové vstupy, ktoré nám vstupujú, či už je to múka, droždie alebo všetky tieto náležitosti, tvoria už menšiu polovicu z tých nákladov na konečný výrobok. A gro tých, gro tých nákladov na to nám tvoria energiu, ktorá sa tvorí na svetových trhoch, a gro tých nákladov tvoria aj tie mzdové náklady, ktoré nejakým spôsobom, nejakým spôsobom nám zvyšujú tie náklady. A treba povedať aj to, že potravinárstvo a celý poľnohospodársky systém v rámci otvoreného európskeho trhu je krivený tými agrodotáciami a podpornými systémami jednotlivých členských krajín a jednoducho to konkurenčné prostredie, v ktorom pôsobíme, nie je rovné. To znamená, nemá slovenský potravinár rovnaké podmienky ako ten potravinár napríklad v Rakúsku, v Poľsku alebo v Maďarsku. Máme tu voľný pohyb tovaru, čiže také pečivo v Rakúsku alebo v Maďarsku, v Poľsku sa dá vyrobiť lacnejšie a tým pádom sa dá doviezť na Slovensko. Takže je to taký, taký mix a treba robiť maximum preto, aby, aby ten slovenský spotrebiteľ si čím, čím ďalej, tým viacej pýtal to slovenské. A niektoré veci sú aj tak, tak, by som povedal, v tých postkomunistických krajinách trošku také prirodzené a trošku viacej skrivené. Čiže myslíme, že ten trend už sme nastúpili a pomaly tí spotrebitelia si to slovenské pýtať budú.“

Hana Džurná: „A pozrime si aj čísla, aby sme nehovorili abstraktne, tabuľku, ako sa vyvíjali ceny komodít v rokoch 2018 a 2019. O chvíľu to uvidíme, že zatiaľ čo v priebehu roka 2018 boli ceny komodít stabilné, v lete 2019 stúpli ceny zhruba o desať percent. Hlavný nárast bol najmä pri rastlinných komoditách, kde dosiahol viac ako dvadsať percent, oproti septembru 2018 boli ovocie a zelenina drahšie o šesť percent, olejniny o päť percent a zemiaky až o tridsaťsedem percent. Čo môžeme teraz očakávať?“

Emil Macho: „Každý rok je, samozrejme, iný. Poľnohospodárstvo, potravinárstvo je, je, respektíve poľnohospodárstvo je pod otvoreným nebom. Keď tam vidíme obilniny, jeden rok môžeme cítiť výkyvy v mínuse, niekedy v pluse. Ja si myslím, čo môžeme očakávať v budúcom, budúcom roku, nevieme predpokladať.“

Emil Macho: „Respektíve v tomto roku, nevieme predpokladať z toho titulu, že jednoducho nevieme, ako sa nám bude vyvíjať počasie, ako aj tie obilnice sveta, ako budú reagovať na tie výkyvy počasia, na klimatické zmeny, ako bude vývoj v tretích krajinách, lebo tie sú veľmi, ale veľmi dôležité kvôli tomu, že Ruská federácia a Ukrajina berú tie prirodzené trhy, ktoré Európa mala. Chystá sa tu takzvaná tá dohoda Mercosur, to je dohoda Brazílie a ostatných krajín Južnej Ameriky s Európou, to znamená, budeme pod tlakom zase dovozu lacnejších potravín. Čiže tie očakávania, očakávania je veľmi ťažko predpokladať.“

Hana Džurná: „To si aj ideme teraz úplne konkrétne povedať.“

Hana Džurná: „Hovorili sme teda o minimálnej mzde, od januára stúpla z päťstodvadsať na päťstoosemdesiat eur, samozrejme, to, určite ovplyvní to cenotvorbu, ale aj príplatky. Môžeme si pozrieť ďalšiu tabuľku, aby sme videli presne, koľko je príplatok za noc, sobotu, nedeľu a tak ďalej. Čiže tu vidíme trinásť centov až tridsaťštyri centov. Ako sa to, alebo do akej miery sa to môže odzrkadliť naozaj na tom konečnom tovare, ktorý si ja ako spotrebiteľ pôjdem kúpiť?“

Martin Krajčovič: „No, ja to poviem možno, pán predseda Macho začal ten príklad s pekármi, kde až osemdesiat jedna percent nákladov tvoria tieto mzdy, príplatky a vlastne osobné náklady, a sú, či vlastne osemdesiat jedna percent čas.“

Emil Macho: „Pracovného času.“

Martin Krajčovič: „Pracovného času je pod týmito príplatkami. A toto je vec, napríklad Zväz pekárov, som čítal tlačovú správu, že vyzvali na zníženie daňovo-odvodového zaťaženia, lebo na jednej strane sú tlačení dávať, respektíve investovať veľké peniaze do ľudí, čo je fajn, lebo veď samozrejme, že všetci chceme mať spokojných zamestnancov, čiže nech zarobia čo najviac, ale na druhej strane štát berie, respektíve nás zaťažuje všetkých príliš vysokým daňovo-odvodovým zaťažením. Niekedy sa štátu platil desiatok a ľudia boli nešťastní, dneska kľudne dávame cez päťdesiat percent a štát nás zaťažuje ešte ďalšou a ďalšou reguláciou. Čiže tuto si musíme naozaj aj premýšľať, nielen ako pomôcť zamestnancom, ale aj ako uľaviť zamestnávateľov, špeciálne, ak sú zaťažení týmito príplatkami viac ako ostatní, lebo samozrejme, že, ako správne povedal aj pán predseda Macho, oni sú tiež pod silným konkurenčným tlakom z okolitých krajín, ktoré sú veľmi blízko nás, samozrejme, a takto sa veľmi znižuje ich konkurencieschopné prostredie. A naozaj, potravinári v tomto sú pod naozaj veľkým tlakom, lebo to daňovo-odvodové zaťaženie, plus ďalšia legislatíva, ktorá, keďže je to odvetvie, kde pracuje proste tá nízko, nižšia kvalifikovaná pracovná sila, čiže pracujú za menšie mzdy, tak takéto príplatky spôsobujú obrovské zvyšovanie nákladov, ktoré potom ďalej pôsobia na tie ceny.“

Hana Džurná: „Pán Katriak?“

Hana Džurná: „Ako sa to zasa.“

Emil Macho: „Ja len možno na doplnenie, ak dovolíte, u nás nie je problém výška minimálnej mzdy. Skutočne neviem, či by sa v poľnohospodárstve vôbec, aj, aj ľudia, ktorí pracujú pri hovädzom dobytku, alebo pri ošípaných, alebo v pekárňach, či by sa vôbec našiel človek, a dovolím si povedať, fakt by sme ich možno zrátali minimum, že zarábajú minimálnu mzdu v hrubom, to znamená tých päťstoosemdesiat eur, problém sú tie príplatky, ktoré sú naviazané na tú minimálnu mzdu. Ja som presvedčený o tom, že nájdeme konštruktívnu debatu či už s terajšou vládou, ale aj s budúcou vládou o tom, aby sme odviazali tento inštitút príplatkov od tej minimálnej mzdy. A my, my v rámci poľnohospodárskej a potravinárskej samosprávy, bez ohľadu na, na to, ktorá je to, je to jedna z tých najväčších úloh, ktorá nás čaká v tomto roku, to znamená viesť konštruktívnu diskusiu so všetkými zainteresovanými, ako urobiť to potravinárstvo konkurencieschopné z dôvodu toho, že tu existuje obrovský spoločenský dopyt po tom, že ľudia chcú oveľa viacej zdravších slovenských potravín, ktoré majú aj obrovský dopad na klimatickú zmenu ako takú, nemusíme ich prevážať cez celý svet, cez celú Európu, aby my sme boli konkurencieschopní v rámci otvoreného európskeho trhu.“

Hana Džurná: „Samozrejme, nielen minimálna mzda a tieto príplatky majú teda vplyv na cenotvorbu, ale napríklad príkladom z uplynulého roka sú rekreačné poukazy, tie skokovo zvýšili náklady zamestnanca až o dvadsaťtri eur mesačne. Jedným z príkladov na rok 2020 môže byť zavedenie aj päťtýždňovej dovolenky pre mladých rodičov. A tiež analýzy hovoria, že, teda to sa týka tých, ktorí sú mladší ako tridsaťtri rokov, a podľa výpočtov portálu cenazamestnanca.sk vzrastie náklad na mladého zamestnanca so mzdou sedemstopäťdesiat eur o dve percentá, o vyše dve percentá.“

Emil Macho: „Veľmi, veľmi dôležité konštatovanie, veľmi.“

Martin Krajčovič: „A je to hlavne dvojité doplácanie, lebo viete, tým, že, a to som rád, že nachádzame aj vzácnu zhodu, a predpokladám, že v celom podnikateľskom sektore, nielen v agropotravinárstve a obchode, o zrušení toho prepojenia medzi minimálnou mzdou a príplatkami, pretože prvého mája sme boli svedkami možno najvyššieho zvyšovania týchto príplatkov vôbec v histórii a od prvého januára sme zase skokovo narástli v minimálnej mzde, ale tým, že to je previazané, tak spred pol roka tie historickí najväčšie zvýšenie príplatkov, opäť sa zdvihli. Ale my nespochybňujeme, že zamestnanci si zaslúžia viac, ale sú sektory, v ktorých to, ktorých to zasiahne násobne.“

Martin Krajčovič: „Násobne viac ako v iných sektoroch, ale daňovo-odvodové zaťaženie je rovnaké. Proste ten štát sa nepozerá, že tohto som zaťažil viac, tak mu uľavím niekde inde, pretože má zvýšené náklady. A toto je, toto je aj pri cenotvorbe a znížení DPH, bombastických tlačoviek, ako, aké budú ceny od prvého januára, kde sa kreslilo, že, boli vymenované komodity a ukázané a že mínus desať percent na pultoch, čo ani matematicky ináč nesedí v prepočte, ale proste ten populizmus tomu nepomáha, pretože štát sa musí pozerať na komplexné zaťaženie toho sektora od prvovýrobcu, cez spracovateľa, až po obchodníka aj pri cenotvorbe. A k tomu, samozrejme, ako ste aj veľmi správne povedali, tak samozrejme, sú tu aj ďalšie príplatky, ktoré zamestnávateľ má, ako sú rekreačné poukazy, alebo napríklad, o čom sa menej hovorí, samozrejme, aj teraz tie skokové nárasty miestnych daní. Samozrejme, že to bude mať dopad aj na obchodníkov, veď v tých mestách podnikáme, máme obchody, máme prevádzky, rovnako predpokladám, že aj výrobcovia, sa ich to niekde dotkne. To sú ďalšie peniaze, ktoré proste budú musieť, proste bude to odliv z toho agropotravinárskeho sektora štátu alebo samosprávam a to všetko má, samozrejme, negatívny dopad.“

Emil Macho: „Treba, je to veľmi senzitívny sektor práve na, a dovolím si povedať, najsenzitívnejší sektor v rámci národného hospodárstva na takéto zmeny, tým, že jednoducho štyridsať percent celkového rozpočtu Európskej únie ide do poľnohospodárstva, do potravinárstva a ten sektor je veľmi skrivený. Treba aj v tomto, v komplexe rozlišovať veci, treba rozlišovať skutočne domáce obchodné reťazce, ktorý, ktoré podľa nášho názoru plnia aj celospoločenskú funkciu, lebo neviem si predstaviť, že niektorý zo zahraničných obchodných reťazcov by v nejakej Hornej Marikovej alebo niekde v dedine prevádzkoval predajňu s takou nízkou efektivitou, to treba rozlišovať. A samozrejme, aj každý, každý z nás vrátane obchodných reťazcov, treba hľadať nejakým spôsobom tie rezervy, aby sme zabezpečili to, aby tie potraviny na Slovensku boli zdravé, konkurencieschopné a koniec koncov aj lacné, lebo stále na to ten spotrebiteľ počúva.“

Hana Džurná: „Pán Katriak, ešte aby sme to uzatvorili, vy ste spomínali aj tie ceny energií.“

Hana Džurná: „Tak si aj povedzme konkrétne, od tohto roka, 2020, nárast koncových cien pre malé podniky, je nárast o vyše sedem percent, ceny zemného plynu pre domácnosti a tiež malé podniky o takmer štyri percentá.“

Hana Džurná: „Inštitút INESS poukázal aj na takú zaujímavú vec pri cenotvorbe. Zobral si napríklad rožok, čo je teda klasická potravina v každej slovanskej, slovenskej domácnosti. V súčasnosti je tá cena osem desatín centa a cena bez DPH.“

Hana Džurná: „Osem centov, pardon, cena bez DPH by bolo nejakých šesťdesiatsedem centov, čo teda.“

Hana Džurná: „Áno, áno. A jednoducho chcú poukázať na to, že tam nemôžu byť tie desatiny, že musí sa to nejakým spôsobom zaokrúhľovať, a tá reálna výsledná cena by už nebola teda znížená o desať percent, ale by to bolo o nejakých až vyše dvanásť percent. Čiže nedá sa úplne jednoducho aplikovať tá desaťpercentná sadzba, ak by sme naozaj išli, že mínus desať percent.“

Emil Macho: „Ja, tento, tento, tento prípad, príklad s rohlíkom presne poznáme, a samozrejme, máte pravdu, nedá sa to na desatinné miesta alebo na tisíciny pomaly nejakým spôsobom zaokrúhľovať, ale mám možno takú správu, že, že dva – tri obchodné zahraničné reťazce zareagovali napríklad na tú cenu rožka, že jednoducho bez ohľadu na to, či tá DPH sa znížila o desať percent, alebo o pätnásť, alebo z akej, z akej sumy, tak jednoducho znížili tú cenu rožku možno aj nad rámec tohto. A aj, aj toto opatrenie pozitívne vnímame v tom, že jednoducho vytvoril sa tlak, a máme informáciu, že aj našim pekárom niektorým bola dodržaná cena a jednoducho ten obchod stiahol z tej svojej marže a jednoducho obišiel toto, lebo keby to má prerátavať, tak jednoducho ten zákazník sa v tom nevyzná, respektíve nevieme presne, presne určiť, presne určiť tú cenu. Čiže aj takéto opatrenia prispievajú pri tom konkurenčnom prostredí, že jednoducho ten obchodný reťazec, respektíve ten obchodník chce, aby ten spotrebiteľ videl, že tá nižšia DPH na takú základnú vec, ako rohlík, je, jednoducho znížilo sa, ale to hlavné, čo prinesie to zníženie desaťpercentnej DPH, že na základe všetkých, tlaku tých, tých externých vecí, ako sú mzdy, energie, tak tá znížená DPH prispeje k tomu, že ceny u tých komodít, kde sa tá DPH, neporastú, ale sa minimálne zastabilizujú. A to je to ušetrenie toho zákazníka, respektíve toho spotrebiteľa, že nezaplatí viacej, lebo prirodzene by zaplatil viacej a po tom znížení DPH platiť viacej nebude, lebo jednoducho prispeje to aspoň k zastabilizovaniu tých, tých cien u tých komodít, ktorých sa týka to zníženie DPH.“

Martin Krajčovič: „To, myslím, že ináč bol aj záver tej analýzy INESS, ak som ju správne čítal, že de facto ten pozitívny vplyv zníženia DPH na vybrané komodity bude práve taký, že síce nepríde k zníženiu práve pre tie externé faktory, ale nepríde k takému zvyšovaniu, akému by prišlo, keby sa DPH neznížila. Čiže, a to je naozaj aj pri tom rožku, keď ste hovorili, tak vlastne z osem centov na sedem zníženie je dvanásť a pol percenta, ale aj nesprávne sa hovorilo, že keď znížime DPH z dvadsať na desať percent, tak to má vplyv na cenu osem celá tri percenta, lebo DPH sa dopočítava. Čiže ten, kto tvrdil, že tie ceny by mali klesnúť o desať percent, tak troška zavádzal tých divákov. A to, hovorím, to, ten populizmus niekedy neprispieva k tomu, k tej správnej informovanosti zákazníka. Tak, ako aj pán prezident Katriak hovoril, že potom máme naozaj niekedy problém vysvetľovať zákazníkom, že nie obchodník si vymýšľa tie ceny, ale proste je to množstvo, množstvo faktorov, ktoré sme dnes povedali, ktoré majú vplyv už od toho poľnohospodára, cez potravinára, až po obchodníka, a tie faktory vplývajú na tú konečnú cenu, za ktorú si ten spotrebiteľ, zákazník kúpi tú svoju obľúbenú potravinu, ktorú potrebuje.“

Emil Macho: „2016.“

Emil Macho: „Ja mám jednoduchú radu pre každého spotrebiteľa, a čím, čím ďalej, tým viacej tí ľudia sa podľa môjho názoru začínajú tým riadiť. Koľkokrát idem do obchodu, tak možno nepozerám na tú cenu a nekupujem možno toľko, toľko toho veľa, ale skôr presedlám na, na tú kvalitu a jednoducho pozriem sa na to, aj čo kupujem, nie koľko, ale čo kupujem, lebo jednoducho tá spoločnosť tými obrovskými reklamnými kampaňami je tak masírovaná, že jednoducho koľkokrát tí ľudia idú a možno, možno nakupujú aj to, čo nepotrebujú. A jednoducho možno sa treba viacej zamerať na tú kvalitu, na ten pôvod tých potravín a nejakým spôsobom rozlišovať radšej to, čo, čo kupujem, a nie to, koľko toho kupujem, lebo určite si treba povedať, že ľudia kupujú aj to, čo nepotrebujú.“

Emil Macho: „Je to možné.“

Hana Džurná: „Už vyšší level.“

Emil Macho: „To je možné, je to možné.“

Hana Džurná: „Tak týmto odporúčaním to môžeme aj uzatvoriť. Páni, veľmi pekne vám ďakujem za váš čas a pekný večer ešte želám.“

Emil Macho: „Ďakujeme za pozvanie, pekný večer.“

Martin Krajčovič: „Ďakujeme, pekný večer, pekný večer všetkým.“

Zdroj: [13.01.2020; TV TA3; Téma dňa; 19:50; R / Hana Džurná]