TÉMA DŇA: Dodržiavanie opatrení v obchodoch / Ako funguje dištančné vzdelávanie
Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu SR hosťom relácie Téma dňa v TA3 na tému "Dodržiavanie opatrení v obchodoch".
Hostia v prvej časti: Prezident Zväzu obchodu SR Martin Katriak a zástupkyňa hlavného hygienika SR Iveta Trusková. Hostia v druhej časti: Predseda ŠRVŠ Filip Šuran a riaditeľ Slovenskej akreditačnej agentúry Robert Redhammer.
Zdroj: [30.03.2020; TV TA3; Téma dňa; 19:50; R / Hana Džurná], zdroj foto_TA3
PREPIS RELÁCIE
Hana
Džurná, moderátorka: „Od pondelka sú otvorené ďalšie obchody
a servisy. Majitelia prevádzok však musia zabezpečiť dodržiavanie
prísnych hygienických pravidiel. Ako fungujú v praxi a prichádza
do úvahy otvorenie aj ďalších prevádzok? Dištančné
vzdelávanie nefunguje tak, ako by malo a mohlo. Poukazuje na to
prieskum Študentskej rady vysokých škôl. Školy nevyužívajú
moderné technológie a zlyháva aj vzájomná komunikácia. Aké sú
možnosti? Začína sa Téma dňa, dobrý večer. A o prvej téme sa
porozprávam so zástupkyňou hlavného hygienika Slovenskej
republiky Ivetou Truskovou. Pekný večer.“
Iveta
Trusková, zástupkyňa hlavného hygienika SR: „Pekný večer
prajem.“
Hana
Džurná: „A prezidentom Zväzu
obchodu
Martinom
Katriakom.
Pekný večer aj vám.“
Martin
Katriak,
prezident Zväzu
obchodu
SR: „Pekný večer, ďakujem za pozvanie.“
Hana
Džurná: „Ďakujem, že ste ho prijali. Na úvod, ešte predtým,
ako začneme rozoberať tie nové opatrenia, ktoré prevádzky sa
teda otvorili, pozrime si zostrih, ktorý robil kolega Peter Hlávek
a zisťoval, ako fungujú tieto opatrenia v obchodných reťazcoch s
potravinami.“
Nakupujúca:
„Predsa je tu menej ľudí. Aj, aj to je dobre, že takto nás
púšťajú po, po dvoch, po troch.“
Nakupujúca:
„Mne sa dneska veľmi dobre nakupovalo, až na to teda, že vonku
sa stojí, ale je to výborná vec.“
Nakupujúca:
„Je to potrebné pre nás, aby sme sa všetci chránili jeden
druhého.“
Nakupujúca:
„Nemyslím, že to je dobre. Lebo aj tak, že keď ten vírus je,
tak aj tak ho každý môžem dostať aj ja, aj niekto iný z mojej
rodiny.“
Martin
Krajčovič, Slovenská aliancia moderného obchodu: „Z iných
krajín sa nám ukazuje, že tých desať-pätnásť metrov
štvorcových je dostatočné, aby sa to aj dalo. Lebo keď si
zoberieme, že šírku uličiek v rámci obchodu, tak aby tie
dvojmetrové odstupy, tak tých dvadsaťpäť metrov štvorcových je
nereálne.“
Tomáš
Bezák, hovorca spoločnosti Lidl: „Pre každú predajňu sme
sprístupnili presne taký istý počet vozíkov, koľko zákazníkov
môže byť maximálne naraz vo vnútri.“
Kvetoslava
Kirchnerová, hovorkyňa spoločnosti Billa: „V záujme uspokojenia
čo najväčšieho počtu zákazníkov im odporúčame, aby chodili
nakupovať sami, ak je to možné. Je to ohľaduplné aj voči tým
zákazníkom, ktorí musia čakať v radách pred obchodmi.“
Branislav
Lellák, riaditeľ obchodnej siete COOP Jednota: „Máme dvetisíc
predajní a nie je jednoduché zabezpečiť taký počet týchto
rukavíc, ktorých je nedostatok. V dnešnej dobe ich máme, ale
nevieme, na koľko dní nám to vydrží, a snažíme sa dennodenne
hľadať možnosti, ako dopĺňať zásoby pre predajne.“
Hana
Džurná: „Pán Katriak,
ešte minulý týždeň sme sa rozprávali o nových opatreniach a
aké ťažké bude ich dodržiavať. Od soboty sú povinné, ukážme
si ich aj v tabuľke, aby sme to mali všetko na jednom mieste. Patrí
medzi ne napríklad vyhradené otváracie hodiny od deviatej do
dvanástej výlučne pred seniorov, teda pre ľudí nad šesťdesiatpäť
rokov. Nedeľa je sanitárny deň na dezinfikovanie, takže vtedy
musia byť prevádzky zatvorené a máme tam ďalej vstup povolený
len v ochrane úst a nosa, či už nejaký šál alebo rúško. Ďalej
vstup povolený len v rukaviciach alebo po vydezinfikovaní rúk, to
znamená, že tie obchody aj museli zabezpečiť tú dezinfekciu pred
vchodom. Ako to teraz hodnotíte? Dá sa to zvládnuť?“
Martin
Katriak:
„No treba povedať, pani redaktorka, že tie opatrenia, ktoré
prijala vláda a ústredný krízový štáb, obchody už robili.
Robili dávno, dávno, robili už aj predtým. Samozrejme, nebolo to
koordinované. Seniorov jeden obchod pustil vtedy, druhý vtedy,
vtedy, a tak ďalej, a tak ďalej. Čiže v zásade my vítame tieto
opatrenia vlády. A nerád by som bol, aby keď poviem teraz nejaké
výhrady, že aby to bolo hodnotené, že sa vyhovárame alebo sme
proti. Práve naopak. My ich vítame, ale tieto opatrenia majú, majú
svoje ale. Napríklad to, že boli prijaté v sobotu, v sobotu,
hygienici vydali rozhodnutie v nedeľu, v nedeľu, a ono platilo od
šiestej hodiny dnešného rána. Čiže niektoré veci sa ťažko
zabezpečovali, aj keď hovorím, že už oni platili, ale museli sme
to robiť podľa, alebo chceli sme to robiť podľa tohto foreshiftu.
To znamená, že áno, dneska od deviatej do dvanástej boli
dôchodcovia, osobne som bol po Bratislave sa pozrieť, moji
kolegovia zo Zväzu
obchodu
mi dávali informácie, ako to ide. No treba povedať, a nechcem to
hodnotiť kriticky, ale povedať to musím, je to prvý deň. Je to
prvý deň, ale treba povedať aj to, že páni a panie seniori
seniorky dodržiavali ten svoj rituál a chodili okolo medzi siedmou
a ôsmou, tak sú navyknutí chodiť, však? Potom od deviatej do
dvanástej boli obchody najmä na vidieku, ale aj v Bratislave som
bol, boli také poloprázdne, dalo by sa povedať, však? Čiže boli
poloprázdne, po slovensky povedané, možno povedať, že aj
prázdne. Potom som sa bol pozrieť popoludní v obchodoch. Mal som
aj takú jeden osobný zážitok, pred jednou predajňou ma ľudia
poznali a začali mi nadávať, lebo tam bolo veľa ľudí, že čo
to robíme a tak ďalej, tak som im vysvetlil, že ono je to potrebné
takto robiť. Je to potrebné robiť, treba, aby sa to utriaslo. Aby
sa to utriaslo, aby si zvykli na to, že tam môžu chodiť iba, ja
neviem, po piatich alebo po desiatich, že je menej vozíkov, že je
menej tých košíkov, že proste je to, je to potrebné. Podarilo sa
mi tú situáciu ukľudniť. Ale treba povedať, že pokiaľ ide,
hovoríme o dôchodcoch, senioroch, treba povedať, že náš návrh
bol zhodný s návrhom pána ministra Sulíka, a síce to, aby
obchody pre seniorov boli otvorené od sedem tridsať do deväť. V
Čechách to majú od ôsmej hodiny do desiatej hodiny. Úplne by to
stačilo. Úplne by to stačilo. Veríme, že za tento týždeň
nazbierame dostatok, dostatok poznatkov, aby sme tých, ktorí o
týchto veciach rozhodujú, aby, aby sme ich presvedčili, že ono by
to bolo lepšie, keby to bolo tak, ako to navrhujeme my obchodníci,
ktorí s tým dennodenne pracujeme. A máme tam ešte jeden, hej.“
Hana
Džurná: „Možno k tomu nechajme priestor na zareagovanie, ešte
len k tým otváracím hodinám…“
Martin
Katriak:
„Ešte jeden, áno.“
Hana
Džurná: „…aby sme zareagovali, pani Trusková…“
Martin
Katriak:
„Ešte jeden problém, hej?“
Hana
Džurná: „…či to má nejaké opodstatnenie, že práve od tej
deviatej do dvanástej, lebo hlavný hygienik.“
Martin
Katriak:
„No tak to hygienici…“
Iveta
Trusková: „V podstate sa vytvoril takýto priestor pre teda našich
seniorov. Dohodol to, dohoda bola prijatá na ústrednom krízovom
štábe, čiže nie samotní hygienici, ale vlastne všetci členovia
ústredného krízového štábu sa rozhodli, že toto je teda ten
čas, ktorý bude určený pre seniorov. Vyskúša sa to. Ak teda
možno sa osvedčí…“
Hana
Džurná: „Možno sa vychytajú muchy a môže sa to aj zmeniť.“
Iveta
Trusková: „Áno, môže sa to zmeniť, ale zatiaľ je to dohodnuté
takto, tak.“
Martin
Katriak:
„Ono to platí…“
Iveta
Trusková: „Platí, áno.“
Martin
Katriak:
„…ale chcem ešte jednu, my to samozrejme, my to budeme
dodržiavať. Ale hovoríme, že pokiaľ by sa nás niekto spýtal, a
škoda, že sa nás niekto nespýtal, tak by sme navrhovali to, čo,
čo aj minister Sulík, od sedem tridsať do deväť. A máme tam
ešte jednu problematiku, problematiku. Chceli sme, aby toto pre
seniorov platilo, a vážime si to, aby to platilo od pondelka do
piatku a aby sobota bola voľná. V sobotu, v piatok a v sobotu,
sobota sú najťažšie hodiny pre obchodníkov, vtedy prichádza
najviac ľudí a vtedy si myslíme, že v sobotu, keď sa robia
rodinné nákupy, že už by nebolo potrebné, aby seniori mali
sobotu takto isto vyčlenené. Toto budeme samozrejme navrhovať.
Uvidíme, aké budeme mať skúsenosti. Nehodnotíme predčasne,
hodnotíme to, čo sme dneska videli.“
Hana
Džurná: „Čiže dá sa to, presunie na tom krízovom štábe,
predsa len, aby si ľudia na to nenavykli a potom zase sa museli
prispôsobiť novinkám, lebo tých zmien je naozaj veľmi veľa v
tomto období.“
Iveta
Trusková: „Tak tá situácia je živá, ona sa v podstate stále
vyvíja, tie opatrenia vidíte, že ako sa postupne nastavujú. Na
jednej strane ten záujem spoločný je vlastne vytvoriť ochranu
zdravia nás všetkých. To znamená nielen teda občanov, ale
fakticky aj tých, ktorí prevádzkujú tie prevádzky ako také. No
a samozrejme, keď posledne, postupne sa vyvinú ďalšie poznatky,
že treba napríklad niečo pozmeniť, doplniť, je potrebné podať
ten návrh na ústredný krízový štáb. Tam sa prediskutuje a
rozhodne sa o tom, že či sa to ponechá takto, alebo sa naopak
sprísni, alebo sa to nejako ináč bude modifikovať.“
Martin
Katriak:
„Pokiaľ ide ešte o dnešok, tak ukazuje sa, že to rozhodnutie
nezaviesť teplomery bol múdry, veľmi múdry, veľmi múdre
rozhodnutie. Jednak by sme to nevedeli, neboli by sme to schopní
robiť a aj ten účel pri obchode by to proste stratilo, stratilo
nejaký zmysel. My teraz máme pred obchodmi mať povinnosť buď tie
dezinfekčné prostriedky alebo rukavice. Pokiaľ ide o dezinfekčné
prostriedky, nie je to jednoduché, pretože ono pokiaľ by tam boli
tie, tie, tie ampulky samostlačiteľné, teda stlačiteľné, tak
ten druhý by sa už nakazil od prvého a tretí ešte od druhého. V
podstate to nemáme k dispozícii to, čo by sme chceli.“
Hana
Džurná: „Tie bezdotykové nie sú k dispozícii?“
Martin
Katriak:
„A, no, však to sú tie bezdotykové. My, pokiaľ ide o rukavice,
tie máme k dispozícii, alebo budeme, ale budeme musieť ich ešte
ťažko, ťažko získavať, pretože oni boli iba na špeciálnych
miestach predajní. Pri pečive, pri, pri ovocí a zelenine, možno
niekde pri inom sortimente, ale neboli generálne k dispozícii. Čiže
ja aj prosím občanov, zákazníkov, aby túto situáciu chápali,
aby neútočili na obchodníkov, keď niekde nebude alebo proste bude
málo, aby aj oni nám pomohli s tými rukavicami. Ja si myslím, že
ku koncu týždňa budeme perfektne vybavení, ale momentálne tá
doba, kedy proste musíme na to nabehnúť a musíme získať, verím,
že s tým nebude problém.“
Hana
Džurná: „Všetky tieto ochranné pomôcky sú v súčasnosti
nedostatkový tovar, ale dá sa nejakým spôsobom zariadiť, či už
si dať zimné rukavice prinajhoršom, naozaj, aby sme chránili
jeden druhého. Pani Trusková, ako hodnotíte tieto opatrenia, či
sa dá zaviesť ešte niečo prísnejšie okrem toho, že teda dôjde
k zatvoreniu tej prevádzky, či vieme ešte zájsť ďalej.“
Iveta
Trusková: „Tak v podstate dnes sú nastavené viaceré opatrenia,
ako už niektoré z nich boli spomenuté. Čiže je to jednak
eliminovanie stretávania sa tých sociálnych kontaktov, či už je
to na verejnosti, alebo je to pred tou potravinárskou predajňou,
alebo v mieste teda nakupovania. Preto sa vytvorili aj tie zóny
vzdialenosti napríklad dva metre v čakaní radu či už pri
pokladni, alebo teda pred obchodom. Znížil sa počet teda
kupujúcich na predajnú plochu. Vytvoril sa ten teda hraničný
priestor jedna osoba na dvadsaťpäť metrov štvorcových. Ďalej sú
to ďalšie, ako už aj spomenul kolega, že sú to napríklad
dezinfekcia rúk pred vstupom do predajne alebo teda náhrada, ako
bolo spomínané, jednorazovými rukavicami. No a čo je to
samozrejmé, krytie tej ústnej časti, horných ciest dýchacích,
nosa vhodný buď už rúškom alebo teda šálom, šatkou a podobne.
Čiže zatiaľ sú to primerané protiepidemické opatrenia, ktoré
sa podobne aplikujú aj v iných členských štátoch. Je na tom, že
ako sa bude vyvíjať tá situácia epidemiologická vo vzťahu k
ochoreniam, tak postupne nie je vylúčené, že sa môžu prijať aj
ďalšie opatrenia, ale tie si myslím, že skôr by boli k
obmedzeniu sociálnych kontaktov. Čiže.“
Hana
Džurná: „Čiže v obchodoch už neprichádzajú do úvahy nejaké
prísnejšie. Napadá mi napríklad platenie hotovosťou…“
Iveta
Trusková: „Zatiaľ, zatiaľ je to takto dohodnuté, áno, tak.“
Hana
Džurná: „…že sa teda uprednostňuje platba kartou, ale keďže
majú tie rukavice, tak asi môžu aj hotovosťou.“
Iveta
Trusková: „Áno, áno. Zatiaľ je to takto dohodnuté, ak sa teda
ešte nejaké ďalšie teda navrhnú v rámci ústredného krízového
štábu, je to možné, je to mysliteľné, ale skôr je to teda
zamerané na zníženie sociálnych kontaktov, čiže aby sa ľudia
pokiaľ možno, čo najmenej stretávali, aby sa vlastne vytvorili
určité bariéry pre to a ochrana zároveň vlastne ľudí medzi
sebou navzájom.“
Hana
Džurná: „Pani Trusková, ešte zostanem pri tom rozostupe. A máme
teda toleranciu jeden človek na dvadsaťpäť metrov štvorcových,
tak je také opatrenie u nás. Keď to ale porovnáme s ostatnými
krajinami, napríklad Belgicko, Luxembursko, Grécko a Slovensko, tak
tam je tolerancia jeden človek na pätnásť metrov štvorcových. V
ostatných krajinách je to okolo osem až štyroch metrov, teda
osem, osem až štyri metre štvorcové. Nie je to teda prehnané,
tých dvadsaťpäť metrov u nás?“
Iveta
Trusková: „Ja si myslím, že je to primerané. Sú to vlastne
protiepidemické opatrenia a takto boli dohodnuté členmi ústredného
krízového štábu. Treba si zase na druhej strane aj povedať, že
nie každá prevádzka má možnosti dôkladnej ventilácie a výmeny
vzduchotechniky. Takže pokiaľ ide či už o menšie alebo väčšie
prevádzky, tak to je zabezpečená väčšia ochrana nielen
kupujúcich, ale vlastne aj toho personálu, ktorý v tej prevádzke
pracuje.“
Hana
Džurná: „Pán Katriak,
pán Krajčovič to už v zostrihu naznačil, že tých dvadsaťpäť
metrov niekde je nereálnych. Naozaj tie uličky sú veľmi úzke a
potom v tom obchode…“
Martin
Katriak:
„No áno.“
Hana
Džurná: „…môže byť naozaj veľmi malý počet ľudí.“
Martin
Katriak:
„Máme ten istý názor ako SAMO v tomto prípade. Myslíme si, že,
ale znova, vítame to. Vítame rozhodnutie o tom, aby v tej predajni
bol iba istý počet spotrebiteľov. Ako som už bol na začiatku
spomenul, my už tieto opatrenia sme robili. Buď sme vylučovali
počty, počty vozíkov alebo tých košíkov, čiže sme si to
upravovali. Ale nebolo to jednotné. Teraz prišiel návrh a
rozhodnutie o dvadsiatich piatich metroch. My sa domnievame spoločne
s nadnárodnými obchodnými reťazcami aj slovenskí obchodníci, že
tých dvadsaťpäť metrov je veľa, že by s kľudom stačilo to, čo
vy ste citovali v Európe od tých piatich do pätnástich…“
Hana
Džurná: „Pätnásť.“
Martin
Katriak:
„…že by stačilo tých desať až pätnásť metrov štvorcových.
Ešte chcem jednu vec povedať, čo aj pani riaditeľka tuná
načrtla, že je úplne fajn, je to úžasné, že vláda hľadá
spôsoby, ako ošetriť, ošetriť spotrebiteľa. Škoda, že sa nás
nespýta, lebo my máme ten istý záujem, možno by sme to troška
posunuli ďalej. Treba na druhej strane povedať, že predavačky a
predavači, stále máme problémy s tým, že nie sú dostatočne
vybavení. Chýbajú nám rúška, chýbajú nám rukavice, proste
nevieme to dostať, máme s tým problémy. Tie ženy robia na, na
hrane rizika, majú rodiny, majú detičky, majú mužov, však? Oni
idú do roboty vždycky so strachom, súc nevybavené tak, ako by
mali byť, ale my sa snažíme, aby to bolo, len proste je s tým
problém. Čiže veľké, veľká vďaka, panie predavačky a páni
predavači, pokladníčky, za to, že aj keď viete, že idete do
rizika, že to robíte. Možno aj z toho dôvodu tých, tých
dvadsaťpäť metrov nie je zlých, však, že chránime nielen,
nielen spotrebiteľov, ale chránime aj predavačky a predavačov,
ale z hľadiska obchodno-prevádzkového si myslíme, že tá nižšia
plocha by bola dobrá. Uvidíme, čo nám ukáže tento týždeň. A
pokiaľ naše skúsenosti budú hovoriť, budú potvrdzovať naše
riešenia, budeme opätovne navrhovať štábu a vláde, aby, aby sme
sa k týmto opatreniam vrátili.“
Hana
Džurná: „Pán Katriak,
vy ste opakovane povedali, že vláda sa vás nepýtala alebo
nekonzultovala, nevedia vám zabezpečiť tie ochranné pomôcky. Ja
viem, že s tým bol problém v prípade tých teplomerov, ktoré,
našťastie, nie sú povinné, pretože vy ste deklarovali už, ešte
v utorok minulý týždeň, že neviete zabezpečiť tie teplomery. A
ja som sa na to aj pýtala premiéra Igora Matoviča a jeho odpoveď
bola, citujem, treba sa zariadiť, nám ide o to, aby sme boj s
koronou vyhrali, alebo si budeme vymýšľať výhovorky, nenájdem,
nekúpim si teplomer, tak nech si ho zoženie. Určite v tej dedine
desať, dvadsať, tridsať domácností taký teplomer majú. Bol to
bežný tovar, ktorý sa za posledné roky na Slovensku predával,
jednoducho nech sa zabezpečia. Ako vnímate takúto odpoveď a možno
aj v prípade tej ďalšej komunikácie o zabezpečení ďalších
ochranných pomôcok, keď tuto bol problém?“
Martin
Katriak:
„Viete, viete, keď vidím pána premiéra, ako ťahá na bránu,
že má v hlave množstvo problémov, tak takéto jeho vyjadrenie my
berieme s istou rezervou, lebo nemusí všetko vedieť. No, iste my
nepôjdeme v dedine hľadať občana, aby nám teda ponúkol teplomer
pod pazuchu. Ten teplomer musí byť bezdotykový, musí tam byť
nejaký rozdiel, ten, čo to robí, musí byť vybavený plášťom a
tak ďalej a tak ďalej, ale nakoniec si myslím, že pán premiér
uznal naše argumenty, že to, proste to by nebolo to dobré
riešenie, ktoré by proste, a predavačky to odmietali robiť,
pretože sa cítili byť ohrozené. Áno, je to, je to problém,
ktorý cítime. A keď ešte poviem, že, že obchodníci sú druhý
najväčší zamestnávateľ v našom národnom hospodárstve, cítime
problém, že s nami nekomunikujú. Minister pôdohospodárstva,
fajn, minister hospodárstva, fajn, ale, ale proste ten krízový
štáb, tam sme nemali možnosť prísť a povedať, dobre, tak
dvadsaťpäť metrov štvorcových? Podľa, podľa našich skúseností
z Európy je to od štyri do pätnásť, dvadsaťpäť nemá nikto,
prosím, zvážte, alebo tí seniori, prosím, zvážte, pretože my
vieme, v Čechách to je od, od ôsmej do desiatej, však, zvážte,
prosím vás pekne. A keby nás nechali tam povedať, netvrdím, že
musia rozhodnúť tak, ako my povieme, ale budú dávať návrhy
ľudia, ktorí v obchode nejakú minútu pracujú. Ja robím v
obchode päťdesiat rokov, však, čiže isté skúsenosti mám, a
odkazujem, nikdy som sa nevyhováral ani sa vyhovárať nebudem.
Chápeme tieto opatrenia ako za potrebné, ale prosíme, aby sme boli
aj my vypočutí.“
Hana
Džurná: „Pani Trusková, nemáme teda informáciu o tom
zdravotnom stave človeka, predsa len, odmeranie teploty je ten jeden
z príznakov, ak má teda človek zvýšenú teplotu, že môže byť
nakazený koronavírusom, samozrejme, aj iným ochorením, ale
rozprávame sa tu o opatreniach práve na zabránenie šírenia
koronavírusu. Akým iným spôsobom môžeme teda skontrolovať ten
zdravotný stav toho zákazníka?“
Iveta
Trusková: „No, asi na verejnosti je to dosť obtiažne, takže
celé tieto opatrenia sú nastavené na tie protiepidemické,
preventívne opatrenia. Sledovanie zdravotného stavu, alebo teda
určovanie nejakých príznakov, že či dochádza už k rozvoju
ochorenia, patrí skôr do rúk zdravotníkov. Čiže bežne v živote
je veľmi obtiažne zaviesť ďalšie nejaké opatrenia, ktorými by
sa sledoval zdravotný stav. Možno ako príklad tej, sledovania
telesnej teploty, bol príklad, ktorý sa použil aj v mnohých teda
ázijských krajinách, ktorý doposiaľ aj predtým, keď vznikol
vlastne epidémia v súvislosti s CoV jedna, ktorá vznikla, tak dosť
často sa používali práve aj tieto preventívne opatrenia, meranie
teploty na verejnosti, ale inak je veľmi ťažko identifikovať.“
Hana
Džurná: „Prípadne zaviesť termokamery.“
Iveta
Trusková: „Termokamery je jedna možnosť spôsobu, ako to tiež
realizovať v živote, len je to ešte finančne viac náročnejšie.“
Hana
Džurná: „Keď je problém zohnať teplomer, tak termokameru asi
už vôbec nie.“
Iveta
Trusková: „Ako teplomery, áno, takže to by bolo asi viac
náročnejšie.“
Martin
Katriak:
„No.“
Iveta
Trusková: „Je možné zase v niektorých podnikoch väčšieho
charakteru, ako priemyselná výroba a podobne, z hľadiska stratégia
o teda zachovania zdravia zamestnancov je možné napríklad
rozmýšľať aj o tomto, ako ste uviedli.“
Martin
Katriak:
„Tá termokamera, tiež sme o tom špekulovali, ona je geniálny
vynález, ale stojí tisícdvesto eur, však? Možno keby sme zobrali
dvadsaťdvatisíc kamier, lebo toľko je predajných miest na
Slovensku,
kde predávajú potraviny,
plus mínus, tak dvadsaťdvatisíc, si vyrátajte, krát tisíc, aj
so zľavou nejakou, to by bol strašný peniaz. Možno sa, by sa to
oplatilo, aby sme troška znížili, len viete, tam je základný
problém v tom, že, že keby sme aj zistili pred obchodom, že ten
občan má tridsaťosem stupňov, tak taká, prepáčte, taká
predavačka, v takej postave, a takých máme gro, ako je pani
riaditeľka, no, ja by som sa pozrel, aby so mnou, s chlapom
stodvadsaťkilovým, aby so mnou bojovala, viete, čiže tam by
musela byť SBS-ka, alebo policajti, alebo armáda, ale som rád, že
sa rozhodlo tak, ako sa rozhodlo, pretože ono to nemuselo byť zlý
nápad, ale určite nie do obchodov.“
Hana
Džurná: „Spomenuli ste policajtov, chcela som ich spomenúť v
inej súvislosti, a to je kontrola veku práve seniorov, teda ktorí
majú nad šesťdesiatpäť rokov, pretože od tej deviatej do
dvanástej sú tieto otváracie hodiny vyhradené výlučne pre nich.
Niektoré obchody to vyriešili tak, že SBS-kári si pýtajú priamo
občianske preukazy od ľudí, niekde to riešia len tak, že sa
pozrú na toho človeka a vidia, či je približne v tej vekovej
kategórii, okolo šesťdesiat rokov. Niektoré prevádzky dokonca
chceli požiadať o pomoc práve policajtov, aby im s týmto
pomáhali, pretože predsa len, občiansky preukaz je možné, teda
môže si ho vynútiť ukázať len policajt, inak občan nemusí
SBS-károvi tento občiansky preukaz, samozrejme, ukázať. A odpoveď
bola taká, že Policajný zbor na to nemá kapacity, na druhej
strane ale má kapacity kontrolovať na to, či sa, kontrolovať to,
či sa dodržiavajú všetky pravidlá. Čiže, pán Katriak,
ako to vy vnímate, mali by vám pomáhať?“
Martin
Katriak:
„Viete, tak vám poviem, pani redaktorka, pri nedodržaní týchto
pravidiel hry, a sme radi, že sme dostali troška, troška odstup,
aby sme to zaviedli, ale pri nedodržaní pravidiel tejto hry nastúpi
pani riaditeľka a uloží nám pokutu do dvadsaťtisíc. Tá
predavačka nemá akú silu ho donútiť. Zväz
obchodu
Slovenskej republiky má, má väčšinu predajní malých alebo
stredných, však, čiže nemáme na to, aby tam bola SBS-ka. S
prepáčením, SAMO, nadnárodné obchodné reťazce, to sú veľké
podniky, tí majú, však, ale znova tam prichádza ten, ten, ten
jav, že či je, je povinný alebo nie je. My sme to vyriešili na
Zväze
obchodu
a slovenských obchodníkov tak, že sme pripevnili na predajne
príslušný oznam, dajme tomu deväť-dvanásť sem nechoďte, a
druhá vec, na požiadanie pracovníka predajne, prosím, sa
legitimujte. A dali sme takú úpravu, pokiaľ sa nebude legitimovať,
treba zavolať mestskú alebo štátnu políciu a nech to proste
doriešia, lebo my na to nemáme sily, ani fyzické, ani nijaké iné,
aby sme s takýmto neporiadnikom, ale tu sa vraciam späť, pani
redaktorka, znova, znova chcem apelovať na, na našich spoluobčanov,
tieto opatrenia sa nerobia pre vládu, ani pre obchodníkov, ani pre
hygienu, robia sa pre občanov, tak poprosím, aby dodržiavali, aby,
aby boli natoľko, natoľko seriózni, že keď tam môžu ísť iba
od deviatej do dvanástej, tak nech tam idú iba od deviatej do
dvanástej seniori, a tak ďalej.“
Hana
Džurná: „Samozrejme, všetko je to teraz o tej súdržnosti a
solidarite.“
Martin
Katriak:
„Je to o tej súdržnosti, však? To nejde o kontrolu. Ja si vážim
to, čo povedali hygienici, že tieto opatrenia, ktoré sú tu, že
nechajú, aby jednak si občania na to zvykli a jednak aby obchodníci
sa na to všetko pripravili, však? Čiže je to veľmi korektné a
seriózne riešenie, ale na druhej strane, ono niektoré veci by
nemuseli byť také, dalo by sa povedať, vypuklé, vraciam sa späť
k seniorom, tomu dátumu, tej hodiny, alebo tá sobota, však, to je,
to je naša skúsenosť. Môže to vláda a môže to teda ten
ústredný.“
Iveta
Trusková: „Krízový štáb.“
Martin
Katriak:
„Krízový štáb prijať ako argument, nie ako výhovorku, nie ako
výhovorku, môže to prijať a nemusí, ale to sú naše skúsenosti.
Piatok a sobota je pre obchod s potravinami, to sú dva najťažšie
dni, dva najťažšie dni. Keď si teraz zoberiete, že v sobotu budú
seniori od deviatej do dvanástej a najmä na vidieku sú tie obchody
otvorené do druhej, do jednej a tak ďalej a tak ďalej, tak tá
sobota je, je oklieštená. Ja si myslím, že, popri všetkej úcte
k seniorom, máme rodičov, však, vieme, o čom hovoríme, myslíme
si, že ten, že ten, to rozhodnutie vlády, pokiaľ ide o pondelok a
piatok, je výborné, snáď až na posunutie troška tých hodín.“
Hana
Džurná: „Aby tá sobota sa prehodnotila.“
Martin
Katriak:
„Presne tak.“
Hana
Džurná: „Pán Katriak,
v tejto súvislosti budú sa meniť otváracie hodiny či už v
obchodoch v tých menších obciach, kde je práve problém s tým,
že sú otvorené kratšie, ale problém je celkovo pri všetkých
obchodoch práve kvôli tomuto obmedzeniu?“
Martin
Katriak:
„No, viete, tu je rozdiel. Veľké obchody sú otvorené v sobotu
dlhšie, sú otvorené do šiestej, hovoríme o potravinách. Na
vidieku potraviny sú otvorené do dvanástej, do štrnástej, tak si
na to navykli spotrebitelia. My môžeme to predĺžiť, ale nevidím
dôvod to predlžovať, pokiaľ sa príde, prijme to opatrenie o
sobote a senioroch, pretože seniori v skutočnosti v pondelok až
piatok majú dostatok priestoru na to, aby si nakúpili. Nakoniec oni
môžu ísť aj v sobotu, len nemajú to až tak vyhradené. Ja, ja
chcem vám povedať toľko, že v Čechách, čo my vidíme dobre, je
to od ôsmej do desiatej a je to nad päťsto metrov. Pod päťsto
metrov majú prednosť, nad päťsto metrov majú majoritu, iba, iba
oni tam môžu byť. Netvrdím, že by sme mali prebrať tento model,
ale snáď by to stálo za zváženie. My sme to aj navrhovali, ale
náš, náš, náš výkrik, náš apel, nie sťažnosť, nie
výhovorka, sa nedostal ďalej ako po isté poschodie a tam sme
skončili.“
Hana
Džurná: „Pani Trusková, teraz réžia aj pustila zoznam všetkých
prevádzok, ktoré môžu byť v súčasnosti otvorené, ich zoznam
sa teda rozšíril. Nie je to zbytočné riziko?“
Iveta
Trusková: „Tak v podstate ten zoznam prevádzok vyšiel z toho
reálneho života, že občania potrebovali aj nejaké doplnkové
služby. My sme na začiatku si už povedali, že ten zoznam
prevádzok, áno, rozšíril sa, ale zostrili sa, sprísnili sa
niektoré kritériá, ktoré boli nastavené z hľadiska tých
hygienických opatrení. Čiže, ak budú striktne dodržiavané
nastavené hygienické kritériá na ochranu zdravia či už tých
kupujúcich alebo predávajúcich tak, ako sú limitované, tak si
myslím, že nemalo by sa vytvoriť tuná zvýšené riziko z
hľadiska väčšej expozície možnosti vzniku ochorenia.“
Hana
Džurná: „Ešte čo sa týka opatrení, občania sa často pýtajú
aj nám diváci posielajú maily, či ten vírus môže prežiť na
obale potravín, či tam treba nejakým spôsobom špeciálne
uskladňovať tie potraviny, aby sa prípadne nenakazil ten človek,
ale aj v súvislosti s tými novými prevádzkami, ktoré môžu byť
otvorené, sú tam očné optiky, keď príde zákazník a skúša si
tie okuliare, či ich potom predavačka musí dezinfikovať, alebo k
akým opatreniam by malo ešte prísť?“
Iveta
Trusková: „No, pokiaľ ide o obaly a obalové materiály, tak tam
boli už v minulosti v súvislosti s tou predchádzajúcou teda
epidémiou, ako sme hovorili, bolo preukázané, že tento vírus
dokáže prežiť na povrchoch rôznych materiálov. Napríklad na
plastoch dokáže prežiť tri až štyri dni, na takých
kartónových, papierových obaloch napríklad dvadsaťštyri hodín
a podobne, takže je treba brať do úvahy tieto vedecké poznatky. A
z hľadiska hygienického, keď si teda spotrebiteľ zakúpi
potravinu, ktorá je spotrebiteľsky zabalená od výrobcu, tak
naozaj je potrebné naďalej potom hygienicky s ňou manipulovať, s
touto potravinou
a obalom, v domácnosti.
Ak je možné, odporúčala by som tú potravinu
prebaliť do čistého obalu, ak to umožňuje tá potravina, lebo
niektoré to neumožňujú, sú to vákuovo balené napríklad, rôzne
chladené, mrazené a podobne, v rôznom dátume trvanlivosti
potraviny.“
Hana
Džurná: „Ak ide napríklad o mäso, keď to dám do mrazničky,
zlikviduje sa ten vírus?“
Iveta
Trusková: „No, áno, takže ono v podstate sa zlikviduje po tom
určitom čase, len treba si aj v tej, v tej chladničke alebo
mrazničke vytvoriť priestor, nejakú policu poviem, kde naozaj teda
dávam tieto potraviny, ktoré viem, že som bola nejako neošetrila,
a potom dbať.“
Hana
Džurná: „Že až takto špeciálne to oddeliť.“
Iveta
Trusková: „Určite by som odporučila a dbať o zvýšenú hygienu
v tých chladiacich a mraziacich zariadeniach. Takže je treba
opatrne s týmto aj napriek tomu, že teda to, tá životnosť toho
na povrchu na vírus, vírusu na povrchoch je rôzne dlhá. No a čo
ste uviedli tie optiky a podobne, používanie okuliarov v optikách,
tak tam vo všeobecnosti tiež existuje odporúčanie, že mali by sa
vlastne použiť primerané čistiace, čistenie teda okuliarov ako
takých, dezinfekcia môže byť, ale podľa toho, z akého materiálu
sú okuliare zostavené, vyhotovené teda. Ak ide o plastové
okuliare, tak tam treba dávať pozor napríklad na alkohol, lebo ten
môže poškodiť tie plasty, ale stále výrobca potom zase toho
materiálu, tých okuliarov by mal odporučiť, akým spôsobom je
možné zabezpečiť čistenie. Takže je, je treba dbať aj o, na
toto.“
Hana
Džurná: „Akým spôsobom sa teraz bude vyhodnocovať, či to bol
dobrý nápad alebo nebol, rozšíriť tieto prevádzky, ktoré teda
môžu byť otvorené, pretože ten počet chorých bude stúpať, aj
dnes bola zverejnená prognóza, že ten vrchol počtu ochorených,
teda nakazených, pardon, bude v júli, nie v júni, teda je to o
mesiac neskôr, či je tam nejaká priama úmera, že čím väčší
bude počet nakazených, tým viac sa to bude spájať s tým, že
ľudia sa stretávajú aj v tých obchodoch, ktoré teda dostali
výnimku, či sa majú podnikatelia otvárať, že budú zase ich
prevádzky zatvorené.“
Iveta
Trusková: „Tak všetky tie opatrenia sú zatiaľ nastavované tak
naozaj, aby bol ten sociálny kontakt medzi ľuďmi čo najmenší.
Čiže ak sme už hovorili tuná opakovane o prevádzkach, že či je
dobré alebo nie zle, čas ukáže, že či teda môže toto prispieť
k tomu naozaj zvýšenému sociálnemu kontaktu, ale zasa na druhej
strane hygienické opatrenia, ktoré boli nastavené, by mali byť
primerané, a to predpokladám, že sú, však boli zvážené z toho
epidemiologického hľadiska a zdravotného, aby nedošlo v podstate
k nejakému prispeniu k šíreniu nákazy medzi ľuďmi. Takže
nemožno to povedať, že obchody môžu výrazne prispieť k šíreniu
infekcie alebo nákazy teda ako takej medzi ľuďmi, pokiaľ všetci
sa budú správať tak, ako sa majú. Však tie, tie opatrenia sú
vlastne nastavené pre všetkých nás, ako sme my tuná, ako sedíme
v štúdiu, tak pre ľudí, ktorí chodia nakupovať, tí, ktorí tam
pracujú, alebo ktorí sú v podnikoch, kde vyrábajú potraviny pre
nás, alebo iné teda podniky, ktoré sú tu. Takže je to spoločná
úloha všetkých nás, tak si myslím, že každý by sme sa mali
zodpovedne správať. A či už poviem dvadsaťpäť metrov
štvorcových, ako ste hovorili, že vám, že je veľa alebo nie,
možnože práve toto je to opatrenie, ktoré z toho
epidemiologického hľadiska je veľmi dôležité. Tým, že máme
uvoľnený väčší priestor tých potravinárskych prevádzok, tak
obmedzenie vlastne počtu ľudí na metre, metra štvorcovom môže
byť jedno z takých významných opatrení.“
Hana
Džurná: „Pán Katriak,
ešte otázka na záver, budete lobovať, aby boli otvorené aj
nejaké iné prevádzky, pretože v súčasnosti napríklad môžu
fungovať autoservisy a pneuservisy, ale nemôže fungovať obchod s
autosúčiastkami, čo teda nedáva veľmi logiku.“
Martin
Katriak:
„Viete, nie je to celkom presná teda otázka na mňa, lebo to vám
neviem povedať, ale súc a poznajúc stanovisko hygieny, my vítame,
že budú otvorené záhradkárske, teda tie záhradkárske obchody,
že bude galantéria a tak ďalej, čiže my vítame, a samozrejme,
aj služby. Pokiaľ platí, teda platí, a ja verím, že to platí,
čo ste povedali, pani riaditeľka, že združovanie ľudí v obchode
nie je tým, tou príčinou, a popri tom, keď budú dodržané tie
opatrenia, ktoré sú tuná, nevidíme dôvod, aby nemohli byť
otvorené.“
Hana
Džurná: „Tak vám.“
Martin
Katriak:
„A ešte prepáčte, krátku poznámku. Epidemiologické
stanovisko, v Belgicku majú osem metrov, alebo, tuším, alebo desať
a my máme dvadsaťpäť, pani riaditeľka, tam majú iné
epidemiologické pravidlá, ako sú na Slovensku?“
Iveta
Trusková: „No, možno áno, lebo majú väčší počet prípadov
ochorení.“
Martin
Katriak:
„Možno áno.“
Iveta
Trusková: „a my sa držíme ešte transmisie, takže, čiže.“
Martin
Katriak:
„Ale tak púšťajú, púšťajú viacej, však? Čiže.“
Hana
Džurná: „Každá krajina to má nastavené inak, samozrejme.“
Martin
Katriak:
„Iste, iste.“
Hana
Džurná: „My sme možno opatrnejší. Uvidíme, samozrejme, či
tie pravidlá zafungujú. Veľmi pekne vám ďakujem za rozhovor,
pekný večer ešte želám.“
Iveta
Trusková: „Ďakujeme pekne.“
Martin
Katriak:
„Ďakujem pekne.“