Hostia: Martin Katriak, prezident Zväz obchodu SR,  Ján Podmanický (nez.), poslanec NR SR, Jana Kiššová (SaS), poradkyňa ministra hospodárstva, Martin Krajčovič, predseda, Aliancia moderného obchodu. 

Zdroj: TA3, Relácia Téma dňa, 26.05.2020, zdroj foto_TA3

Peter Bielik, moderátor: „Som veľmi rád, že v štúdiu televízie TA3 môžem privítať, ako som avizoval, tak politikov, ako aj obchodníkov. Jana Kiššová, poradkyňa ministra hospodárstva. dobrý večer.“

Jana Kiššová, poradkyňa ministra hospodárstva: „Pekný večer.“

Peter Bielik: „Ján Podmanický, poslanec Národnej rady. Dobrý večer.“

Ján Podmanický, poslanec Národnej rady SR, starosta obce Stará Bystrica (nezaradený): „Dobrý večer.“

Peter Bielik: „No a obchodníci. Martin Katriak.“

Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu SR: „Pekný večer prajem.“

Peter Bielik: „A Martin Krajčovič.“

Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu: „Dobrý večer všetkým.“

Peter Bielik: „Dáma a páni, som veľmi rád, že ste prijali dnes večer pozvanie do Témy dňa. Ono, ako som už avizoval, nie je to len ekonomická otázka, ale aj politická otázka, ale ak dovolíte, na úvod jedna kratšia vsuvka, nakoľko tu máme pána Podmanického. Naši diváci zaznamenali aj istý vývoj, čo sa týka vášho odchodu z poslaneckého klubu. Pán Podmanický, verím, že nám ostatní hostia odpustia, ak vám budem smerovať na úvod niekoľko otázok ohľadne aktuálneho vývoja v strane Smer – sociálna demokracia. Prečo ste sa rozhodli odísť v prvom rade?“

Ján Podmanický: „V Smere som pôsobil dvadsať rokov, v podstate od jeho vzniku, a dôvodom môjho odchodu neboli, nebolo napĺňanie nejakých politických ambícií, bol som krajským predsedom, mal som pomerne významné postavenie v strane Smer, takže toto nebol dôvod na môj odchod. V podstate takým spúšťačom môjho odchodu boli výzvy viacerých čelných predstaviteľov strany Smer, či už podpredsedu Petra Žigu, ale nepriamo aj podpredsedu Petra Pellegriniho a niektorých ďalších, aby som zvážil svoje zotrvanie v strane Smer, len pre v podstate z môjho pohľadu nevinnú platformu, ktorú sme v parlamente ohlásili spolu s predsedom politickej strany, autonómnej politickej strany Kresťanská demokracia - Život a prosperita, s pánom Tomášom Tarabom, ktorej cieľom mala, malo byť združovanie konzervatívnejšie ladených poslancov za účelom presadzovania niektorých zákonov v parlamente. táto iniciatíva vznikla spontánne po správe pani ombudsmanky, kde pán poslanec Taraba vyzval k takejto nejakej spolupráci, ja som na to reagoval a oslovili sme aj ďalších poslancov. Nebol to žiaden pakt medzi Smerom a ĽSNS, napokon sa od, od takéhoto pomenovania dištancovalo aj vedenie ĽSNS, aj vedenie Smeru, bola to normálna iniciatíva, ktorá za iných okolností podľa môjho názoru by bola akceptovaná, ale v tomto prípade mala poslúžiť ako zámienka pre pána podpredsedu strany Petra Pellegriniho na jeho odchod zo strany Smer. Dnes som už o tom úplne presvedčený, že toto mala byť jedna zo zámienok na to, aby zo strany odišiel. Napokon, ak sme, ak ste dnes pozerali jeho vyhlásenie, tak v tom vyhlásení uviedol vlastne dva dôvody. Jedným dôvodom malo byť to, že predseda strany nezvoláva predsedníctvo strany už dva mesiace, a druhým dôvodom, akýmsi dôvodom pre nejaké vyjadrenie jeho nespokojnosti so stranou Smer bolo uzatváranie paktu medzi ĽSNS a Smerom, pričom dobre vie, že žiaden takýto pakt nebol uzatvorený. Napokon máme na seba telefón, bez problémov sme si mohli zatelefonovať, vysvetliť tieto veci, ale tu už nešlo o to, aby sa našla nejaká pravdivá podstata, tu išlo o to, nájsť si nejakú zdôvodniteľnú, ľahko odkomunikovateľnú zámienku, ako odísť zo strany Smer.“

Peter Bielik: „No a ako vnímate ten dnešný súboj na diaľku, boli dve tlačové konferencie, Roberta Fica a Petra Pellegriniho, čaká stranu rozkol podľa vás? Už to môžete povedať z istého odstupu a nadhľadu.“

Ján Podmanický: „No, ja som patril k zástancom toho, aby sa uzatvorila dohoda medzi Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim, aby sa nejaká zmena, nejaké zmeny v strane Smer udiali takýmto spôsobom. Z dnešnej tlačovej konferencie alebo z dnešného vyhlásenia tlačového pána podpredsedu parlamentu Petra Pellegriniho je úplne jasné, že takáto dohoda je už dnes nereálna. Tón jeho vystúpenia, určitý sarkazmus, ktorý zaznieval na adresu Roberta Fica, ktorý ho napokon do všetkých funkcií, v ktorých bol, dosadil, alebo ktorý mu umožnil pôsobiť v týchto funkciách, tak to je tak podľa mňa jasné, že už sa len jedná o nejaký krátky čas, kedy zo strany odíde. Čiže ja predpokladám, že k dohode nedôjde a Peter Pellegrini v krátkom čase ohlási odchod zo strany Smer – sociálna demokracia, vznikne nový samostatný subjekt, ktorý sa bude usilovať získať nejaké postavenie na politickej scéne, a jednoducho budú sa, títo dvaja politici sa budú uberať, teda Robert Fico a Peter Pellegrini, už samostatnými politickými cestami.“

Peter Bielik: „Už ako posledná alternatíva sa hovorí o tom, že by predsedom nebol ani Peter Pellegrini, ani Robert Fico.“

Ján Podmanický: „Tak bolo určité riešenie, samozrejme. Faktom ale je, že, myslím si, takto, nie faktom, ale myslím si, že Robert Fico by akceptoval takéto riešenie, ale myslím si, že Peter Pellegrini dnes, vzhľadom na vývoj preferencií, vzhľadom na tú, na to, aké má, akú má popularitu v spoločnosti, by takýto vývoj neakceptoval. On jednoducho podľa môjho názoru dnes chce byť autonómnym predsedom strany, chce v tej strane rozhodovať, chce v tej strane, chce tú stranu viesť a toto by pre neho podľa mňa prijateľné nebolo.“

Peter Bielik: „Ďakujem veľmi pekne, určite dáme priestor aj tým ľuďom, ktorých ste menovali vo svojich odpovediach, tak, aby mali priestor na vyjadrenie. Vám, dáma a páni, ďakujem za to, že ste strpeli tú malú odbočku, poďme už teraz k našej téme. V príspevku Andreja Horvátha pred malou chvíľou sme videli dva prieskumy, ktoré hovoria o možných ekonomických dopadoch, ale potom aj prieskum verejnej mienky. V tom prieskume verejnej mienky, tie jeho výsledky hovoria o tom, že so zavretím obchodov v nedeľu rozhodne súhlasí, a to rozhodne tam bolo podčiarknuté, štyridsať celé tri percenta opýtaných a ďalších tridsaťdva celé jedna desatina percenta je skôr za zákaz nedeľného predaja. Vnímate tieto výsledky ako dostatočné, jasné, a dokonca smerodajné v tejto otázke, či má byť alebo nemá byť povolený nedeľný predaj, pani Kiššová?“

Jana Kiššová: „Tak ja som v tejto veci dlhodobo, myslím si, že vyprofilovaná, ja to vidím v takých dvoch rovinách. Myslím si, že tá sloboda jednotlivca je mimoriadne dôležitá a takéto témy nás posúvajú tridsať rokov dozadu, kedy štát chcel rozhodovať o množstve vecí, z môjho pohľadu neprimerane, a to, to je tá jedna stránka. Druhá stránka je ekonomická, toto, rozhodne takéto opatrenie by nemalo ekonomicky pozitívne dopady. A ten prieskum verejnej mienky, ja si myslím, že najdôveryhodnejší prieskum verejnej mienky je pri pokladni. To znamená, ak sa niekto v prieskume vyjadruje, čo by robil, ale na druhej strane sa chová inak, pre mňa je smerodajné to, ako sa chová. Ja si myslím, že ak by taká veľká časť našej spoločnosti nechcela nakupovať a mala by s týmto problém, tak by jednoducho nakupovať nechcela. A to by bol aj signál pre tie obchody, pre tých obchodníkov, pre tých podnikateľov, pre to trhové prostredie, ktoré by o tom malo rozhodovať, aby tie obchody jednoducho zavreli, pretože by to pre nich nebolo ekonomicky výhodné.“

Peter Bielik: „Predsa len ale tie percentá v tom prieskume sú pomerne drvivé v prospech teda rozhodného, respektíve skôr zákazu nedeľného predaja. Mení to nejak váš pohľad na vec, očakávali ste takýto výsledok?“

Jana Kiššová: „Hovorím, že pre mňa je smerodajné tí ľudia na pokladni, tí, ktorí naozaj sa chovajú tak, ako sa chcú chovať, akú majú preferenciu. Ja si pamätám jeden prieskum verejnej mienky, robila si ho jedna súkromná spoločnosť, o tom, že či keď sa budú nápoje predávať v sklenených fľašiach, či ich ľudia budú kupovať, lebo je to ekologické a tak ďalej. V tom prieskume vyšlo jednoznačne, že áno, ale s týmto opatrením, že tá firma začala teda tie, tie nápoje predávať v sklenených fľašiach, nedopadla vôbec dobre, pretože ľudia ich nakoniec nekupovali. Čiže ja uprednostňujem tú realitu pred tými prieskumami.“

Peter Bielik: „Aj keď keď vidíme dnes tie hory plastových obalov a tak ďalej, tak možnože hneď na úvod sa malo urobiť niečo, aby sme predsa len zostali pri tom skle, ktoré je ekologické, ale to je trochu iná téma. Páni, pán Katriak, naozaj sa vyjadrujú tí, ktorí robia prieskumy, že áno, ľudia tam prejavia svoju verejnú mienku, svoju osobnú mienku, zaškrtnú tam nejaké políčka, ale v podstate ide o vyjadrenie ich osobných preferencií, ako by to chceli mať v ideálnom prípade, ak by to bolo možné. No ale potom naozaj vidíme aj to, že v nedeľu stoja rady pred pokladňami a ľudia sa nevyhýbajú ani nedeľnému nákupu. Ako teda vy vidíte výsledky toho prieskumu, ktorý hovorí o tom, že takmer viac ako sedemdesiat percent ľudí je za zákaz nedeľného predaja?“

Martin Katriak: „V prvom rade veľmi pekne ďakujem, že ste pozvali ma. Tie rady v nedeľu, to rád by som šiel sa s vami pozrieť, že kde sú tie rady v nedeľu. Možno teraz, keď je pandémia a opatrenia, ktoré sú tuná mnohé, mnohé na diskusiu, tak spôsobujú to, že sú rady, ale podľa našej matematiky v nedeľu občania, spotrebitelia nemajú, hovorím o nedeli, nemajú až taký veľký záujem o nakupovanie, ako je to cez celý týždeň. Snáď mi niekto nechce povedať z odborníkov, analytikov, že keď si Jožo Lopata chce kúpiť televízor, tak pôjde jedine v nedeľu, alebo že keď si chce kúpiť nábytok, tak pôjde v nedeľu. Jasné čísla máme, jasné čísla máme, a tu nie sú prieskumy, ale to je naša matematika z pokladní, že nedeľa je najslabším článkom, pokiaľ ide o celotýždenné rozhodnutie. Ale nie ekonomické záležitosti, pán redaktor, milostivá pani, páni, nás vedú k tomu, aby sme bojovali o zatvorené nedele, sú to naši zamestnanci, naši kolegovia, tristopäťdesiattisíc ľudí, ktorí robí v obchode, ktorí nedostali poďakovanie za to, že počas pandémie zásobovali a boli disciplinovaní. Z tých tristopäťdesiattisíc ľudí je zhruba osemdesiatpäť percent žien, ktoré to, proste to sú hrdinky dneška popri lekároch a tak ďalej. A títo, títo ľudia, pán redaktor, chcú, aby boli predajne v nedeľu zatvorené. Deväťdesiat percent ľudí pracujúcich v obchode chce, aby bolo zatvorené. Áno, je tu desať percent, ktorí chcú, aby, zamestnancov, ktorí chcú, aby boli otvorené, aby si zarobili a proste aby uspokojili svoju požiadavku, ale chcem sa spýtať, tých deväťdesiat percent ľudí, ktorí chcú, aby, zamestnancov, ktorí chcú mať, tak tým nezáleží na tom, aby zarobili? Asi záleží, ale predsa ten spoločenský a sociálny aspekt u nich je víťazom. Pokiaľ ide o matematiku, o ktorej hovorila aj pani, pani.“

Peter Bielik: „Kiššová.“

Martin Katriak: „Ja viem, že sa volá pani Kiššová, ale som ešte zvyknutý na iné pozície, pani Kiššová, tak ja som prekvapený, že s takouto matematikou vychádzajú. Ona, viete, ona sa mi zdá byť účelová. My si pamätáme, pán redaktor, tuná zhruba pred štyrmi alebo piatimi rokmi sme sedeli, keď sa hovorilo, pätnásť a pol dňa zatvorených kvôli štátnym sviatkom a dňom pracovného pokoja. Žiaden ekonomický dopad, nula, vážení diváci, nula, nič, ničového nič sa nestalo, žiaden, žiadne zníženie maloobchodného obratu, žiadne prepúšťanie zamestnancov, proste nič. To, že desať percent proste nemohlo pracovať, berieme na vedomie, berieme na vedomie, ale deväťdesiat percent chce, aby obchody boli zatvorené. A my, prosím pekne, my si vážime prácu našich, našich kolegov, kolegýň za pokladňami, mali ste sa možnosť všetci presvedčiť, ako to fungovalo počas pandémie.“

Peter Bielik: „No, keď ste spomínali toho Fera Lopatu, že si ide teda kúpiť.“

Martin Katriak: „Joža Lopatu.“

Peter Bielik: „Joža Lopatu, čo si ide kúpiť televízor, televízor v nedeľu, no tak ak od pondelka do piatku robí?“

Martin Katriak: „No, sme radi, že pracuje, pretože zarobí peniažky.“

Peter Bielik: „No.“

Martin Katriak: „Môže ísť predsa v sobotu, však? Neplatí to, čo povedal analytik, bližšie nemenovaný o tom, že keď si to nekúpi v nedeľu u nás, tak pôjde do zahraničia si to kúpiť. No to by som chcel vidieť Joža Lopatu, že si ide kúpiť, a ešte navyše Rakúsko je zatvorené, Poľsko je zatvorené, však? Tak to by som chcel vidieť, že by si to. Pozor, nechcem, aby to vyznelo úsmevne. Nechcem, aby si myslel niekto, že podceňujeme názory, ktoré hovoria proti tomu nášmu názoru. Zväz obchodu Slovenskej republiky je jednoznačne, jednoznačne za nedeľný, za zatvorenie, ale nie tak, ako sú napríklad poslanecké návrhy, ktoré, jeden aj pán Podmanický dal a druhý tá partia, kto, proste tá druhá partia, však? My si to tak nepredstavujeme.“

Peter Bielik: „K tomu sa o chvíľu dostaneme.“

Martin Katriak: „Takže, takže asi toľko.“

Peter Bielik: „Ďakujem veľmi pekne. Pán Krajčovič, ešte keby sme sa mali vyjadriť k tomu prieskumu, ako vy vnímate, boli tam dva prieskumy spomenuté. Jeden hovoril o ekonomike, druhý o verejnej mienke. Je to naozaj pomerne vysoké percento, čo sa týka tej verejnej mienky. Mení to nejako váš pohľad na vec?“

Martin Krajčovič: „Tak v prvom rade ja chcem povedať, že v rámci Slovenskej aliancie moderného obchodu, ktorá združuje najväčšie obchodné reťazce na Slovensku, nie je jednoznačný názor, či zavrieť, alebo nie. Sú reťazce, ktoré chcú zostať otvorené, sú reťazce, ktoré chcú zavrieť, a sú reťazce aj, ktorým v podstate nenásobí to, nedelí, že proste sú v tom indiferentní. Vedia žiť aj s tým, keď sa zavrie, aj keď sa nezavrie. Rovnako chcem povedať, že nie je úplne pravda, že nedeľa je najslabší deň. Neplatí to totižto u každého, u niektorého je to tretí, štvrtý najsilnejší deň, u niektorého to je najslabší deň. Keby to bolo u všetkých najslabší deň, tak som presvedčený o tom, že všetci by chceli zavrieť. A druhá vec je, že rovnako sa treba pozerať, a teraz to nehovorím ako názor Slovenskej aliancie moderného obchodu, lebo naozaj každý individuálne si túto tému komunikuje ďalej. Ale treba zobrať do úvahy pri analýze nielen obchody s potravinami a drogériou, ale sú tu obchodné centrá, kde prevádzky vyslovene žijú z víkendového predaja. Nehovorím nedeľného, z víkendového predaja, lebo naozaj tie obchodné centrá sú navštevované výrazne vyššie cez víkendy ako cez týždeň a to je objektívny fakt. To len aby to zaznelo v rámci, v rámci diskusie, že nie každý je na tom rovnako. To, čo si napríklad ale myslíme, že kde máme v podstate zhodu, je to, že čaká nás finančná kríza. Momentálne sme sa veľmi úspešne dali do rúk epidemiológov, ktorí nás vyviedli viac-menej Slovensko veľmi bezpečne cez koronakrízu a smerujeme k finančnej kríze. Čiže myslíme si, že teraz by mal nastúpiť nejaký tím ekonómov, ktorý nás aj vyvedie z tejto finančnej krízy, pretože to, čo aj vidíme dnes, je napríklad umelo tlačená spotreba nadol. Je pravda, že pri tých pätnástich štátnych sviatkoch to na tržby v podstate nemalo nejaký vplyv, ale napríklad pri inej regulácii, ktorú dnes vidíme, ktorá išla spolu s nedeľným predajom, zákazom, ako napríklad metre štvorcové, seniorské hodiny, tak o tú nedeľu sme prišli. Tá sa odpísala. Čiže lebo momentálne zákazníci nemajú kedy prísť nakúpiť do obchodu, ktorý preferujú, pretože už teraz sa to trošku zjemnilo, ale keď to bolo naozaj také napäté, že dvadsaťpäť metrov štvorcových, tri hodiny seniorské vyhradené pre seniorov, vrátane soboty, tak niektoré reťazce naozaj zaznamenali umelý pokles zákazníkov, pretože sa ľudia nedostali počas otváracích hodín do toho obchodu a museli si vybrať iný obchod, inú prevádzku, aby si mohli nakúpiť. Čiže momentálne, momentálne sa to nedá úplne povedať, že, že proste vychádza vlastne iba z nejakých štatistík pred krízou, musíme tú krízu do toho započítať, to je proste objektívny fakt, že tú krízu treba započítať. A teda to je potom už aj na rozhodnutie tých politikov, aby po porade s ekonomickými analytikmi rozhodli, my berieme, že je to naozaj legitímna téma. Áno, je pravda, že časť zamestnancov aj väčšina zamestnancov chce v nedeľu, aby sa zarábalo, ale zase objektívne treba zase na druhú stranu povedať, že to neznamená, že dnes oni nemajú voľné dni, hej? Čiže tie dva dni majú proste v iný, v iný deň voľno. Čiže aby, aby, aby si, lebo niekedy sa stretám naozaj aj s názormi, že si myslí, že ľudia pracujú sedem dní v týždni a nemajú ani jeden deň voľna. Samozrejme, toto, toto voľno je. A už dnes napríklad, keď som komunikoval aj s niektorými reťazcami, tak aj dnes je možnosť tam, kde sa to dá, samozrejme, lebo nedá sa to všade, ale tam, kde sa to dá, tak v rámci plánogramov a plánovania, tak si vedia, keď je to väčšia prevádzka, povedať, že dobre, tak kto chce pracovať v nedeľu, má tie nedeľné zmeny, kto nechce pracovať, nemá tie nedeľné zmeny. Myslím si, že každý z tých návrhov má svoje pre a proti, a to treba zvážiť v aktuálnej situácii a podľa nej sa rozhodnúť. Naozaj aj z tých veľkých obchodných reťazcov je časť, ktorá by chcela mať zavretú nedeľu, pretože to aj ekonomicky tak vychádza, ale proste v rámci ochrany svojich zamestnancov. A druhá, ale je časť obchodov, ktoré nechcú byť zavreté, pretože tie tržby sú naozaj väčšie ako v niektoré iné dni počas týždňa. A vedia, vedia aj so zamestnancami pracovať tak, aby pracovali naozaj v nedeľu tí, ktorí najmä chcú, ak je to možné a tí ostatní to majú kompenzované po inej stránke. Čiže ale, ale to, čo je podľa mňa je dôležité, že my tu zastupujeme viac-menej obchody s potravinami, drogériou, ale to, preto som potreboval aj za povinnosť dať, že sú tu aj obchodné centrá, to znamená obchody s elektronikou, s oblečením a podobne, ktoré cez ten víkend majú výraznejšie, vyššie tržby ako cez týždeň.“

Peter Bielik: „Ďakujem veľmi pekne. Nechcel by som…“

Martin Katriak: „Krátku poznámku.“

Peter Bielik: „Nech sa, nech sa páči.“

Martin Katriak: „Nemôžem súhlasiť s Martinom Krajčovičom, my sme na jednej lodi. Také zdôvodnenie sa mi zdá byť účelové, že obchodné centrá sú, sú tie, ktoré sú lode, pokiaľ ide o maloobchod, obrat cez víkend a najmä v nedeľu. Však to predsa, Martin, nie je pravda. Ľudia tam chodia na prechádzky. Sú tam rodinné, rodinné združenia, z vidieka chodia a proste nech chodia, však? Ale nie sú to len nákupy. Sa prídu pozrieť. Čiže tá naša, čo my sledujeme matiku, samozrejme, tak ako aj oni, aj my sledujeme, ani jedno, ani druhé sa nás to netýka, ale sledujeme aj tú tretiu zložku, tak tie nákupy nie sú tam také bohvieaké, aby povyšovali nedeľu na toho pánbožka, ktorý je v rámci maloobchodného obratu rozhodujúci.“

Peter Bielik: „Ďakujem pekne. Nechcel by som, aby zaniklo to, čo ste povedali v predchádzajúcej odpovedi, že treba sa poďakovať tým ľuďom, ktorí v čase pandémie a koronakrízy zásobovali a…“

Martin Katriak: „Dodávali.“

Peter Bielik: „…zásobovali a dodávali nám tovary.“

Martin Krajčovič: „To jediné asi môžem aj dodať, že naozaj…“

Peter Bielik: „Veľmi pekne ďakujem.“

Martin Krajčovič: „…boli to naozaj hrdinovia, ja teda som aj rád, že o týchto hrdinoch niektorí aj rozprávajú aj verejne, aj v televízii, pretože naozaj bol to obdivuhodný kus práce, ktorý v prvej línii vykonali, a teda aspoň za našich členov môžem povedať, že to aj finančne riadne ohodnotili, že naozaj v tej prvej línii boli. Myslím si, že im patrí vďaka, rovnako ako aj lekárom, aj ostatným.“

Peter Bielik: „Čiže hovorím.“

Martin Krajčovič: „Na druhej strane, ešte keď som spomenul tie obchodné centrá, tak, áno, my tie údaje nemáme, ja vychádzam z verejne dostupných, iba som to potreboval, že aby to tu bolo povedané, lebo tak boli tlačové besedy rôzne, kde obchodné centrá sa vyjadrili k tomu, a teda vlastne obchodníci v obchodných centrách, nie obchodné centrá ako také.“

Peter Bielik: „Ďakujem pekne. Takže som rád, že sme si splnili aj túto povinnosť. Pani Kiššová, pán Podmanický, nech sa páči.“

Jana Kiššová: „Ja, ak dovolíte, ja by som rada reagovala na pánov kolegov. Pán Katriak hovoril, že teda zastupuje také obchody, respektíve také prevádzky, ktoré nechcú mať otvorené. A ja súhlasím s tým, že ak niekto nechce mať otvorené a, a má takýto názor, ja mu ho neberiem a on v princípe dnes pri súčasnom stave nemá povinnosť mať otvorený obchod. Ale nezdá sa mi úplne fér bojovať za zákaz otvorených obchodov v nedeľu, pretože ten by platil pre všetkých. To znamená dnes je na prevádzkovateľovi, aby si povedal, či chce alebo nechce mať otvorený obchod v nedeľu. Toto je to, čo ja tvrdím, že vyrieši trh. Tak ako vyriešil trh napríklad s nonstop predajňami. Viem, pamätám si, pár rokov dozadu tu boli predajne potravín, ktoré mali nonstop otvorené. Ukázalo sa, že to pre nich nie je ekonomicky výhodné, tak to jednoducho zavreli. Dnes takisto nie všetky obchody majú otvorené v nedeľu. Sú také, ktoré obchody otvorené v nedeľu nemajú, pretože zrejme im to ekonomicky nevychádza. Čiže ja tvrdím, jasné, keď vy chcete mať zavreté, vy majte zavreté, vy chcete mať otvorené, vychádza vám to, máte dostatok zamestnancov, ktorí majú záujem si privyrobiť, pretože aj toto je treba povedať, že dnes sú nedeľné príplatky stopercentné. A nie je celkom korektné, že nie každý si uvedomuje, keď povie, že nechcem pracovať v nedeľu, pretože si myslia, že rovnako zarobia, len budú menej pracovať. Toto tak úplne nie je, pretože tie nedeľné príplatky podľa poslednej analýzy, ktorú som pozerala, sú okolo tridsať až tridsaťsedem eur na ten jeden deň k základnému platu. To pre mnohých ľudí nie je malý peniaz a vyhľadávajú to ľudia, ktorí tie peniaze jednoducho potrebujú alebo si ich chcú privyrobiť a je im úplne jedno, že ten voľný deň budú mať povedzme v pondelok, utorok alebo iný deň. A čo treba povedať, ešte jedna reakcia, nie je pravda, že zatvorené sviatky nemali ekonomické dopady. To jednoducho ani matematicky nie je možné, ale keď dám bokom matematiku, pretože tu tie podklady nemáme, tak ja si pamätám tie šóry na hraniciach našich ľudí, keď na Slovensku bol sviatok a v zahraničí v Rakúsku, Čechách sviatok nebol. To boli záplavy ľudí, ktorí išli, do Rakúska išli nakupovať. A boli k tomu aj rôzne medializované informácie, že to proste malo veľké ekonomické dopady. Ja nehovorím z pohľadu celej ekonomiky významné, ale z pohľadu tých obchodov, ktoré museli mať zatvorené, určite áno. A čo je veľmi dôležité a povedali ste to aj vy, pán Krajčovič, že dnes, keď sa naozaj rútime do veľkej ekonomickej krízy, umelo spomaliť alebo dokonca zabrzdiť nejakú ekonomickú aktivitu, hoc i len jej časť, je jednoducho trestuhodné. Dnes sa snažíme hľadať opatrenia, ako tým prevádzkam pomôcť. Ako pomôcť obchodom, obchodníkom, zamestnancom, zamestnávateľom. Snažíme sa hľadať akékoľvek impulzy do ekonomiky a dnes začať brzdiť ekonomiku jednoducho nedáva absolútne žiadny zmysel. Akákoľvek predaná vec, si treba uvedomiť, dá prácu mnohým ľuďom. Dá prácu tomu, kto ju vyrobil, kto vyrobil komponenty, kto vyrobil rôzne materiály, kto to doviezol do predajne, kto to predal. Jednoducho to je celý reťazec ekonomickej činnosti a my tú ekonomickú činnosť dnes potrebujeme naštartovať ďaleko viac ako kedykoľvek inokedy.“

Peter Bielik: „Pán Podmanický, potom páni, samozrejme.“

Ján Podmanický: „No odznelo tu viacero argumentov, na ktoré treba zareagovať. V prvom rade chcem povedať, že v tejto zostave sa nestretávame prvýkrát, či už s pánom Katriakom, alebo vtedy s pani poslankyňou Kiššovou, ktorá bola predsedníčka hospodárskeho výboru. Takto sme sa stretávali v roku 2017, lebo aj vtedy som bol ja predkladateľ spolu s kolegami zákona, ktorý zaviedol obmedzenie práce počas štátnych a cirkevných sviatkov. Ale ja som túto debatu zažíval už v roku 2007, 2008, keď sme prvé tri a pol dňa zavádzali do Zákonníka práce. Vtedy bola situácia taká, že ženy pracovali ešte na Štedrý deň, o osemnástej hodine boli v niektorých predajniach. Na základe toho sa celá táto iniciatíva spustila, takže to len chcem na, na margo povedať, že nie je v tom žiadny politický kalkul. Ja jednoducho tej, tejto téme sa venujem dlho a vždy zažívam, za, vždy zaznievajú tieto argumenty. Zaznieva argument o tom, že bude poškodená ekonomika. No, naozaj celá tá doterajšia prax ukazuje, a pán Katriak to môže potvrdiť, že ľudia sa správajú tak, že sa, že sa nastavia na to, že nejaký deň sú obchody zatvorené. Keď je v tom jasný princíp. Doteraz bol jasný princíp štátne a cirkevné sviatky, čiže keď bude jasný princíp nedele, ľudia sa predzásobia v predchádzajúcich dňoch a dozásobia sa v nasledujúcich dňoch. Čiže ľudia sa takýmto spôsobom správajú a nenastane teda nejaký, nejaký ekonomický prepad pre obchody. Navyše, tá otázka nedeľného príplatku, ktorý sme za, ktorý zaviedla strana Smer v predchádzajúcom období, teda dvojnásobného, dá sa riešiť v rámci druhého čítania povedzme nápadom alebo návrhom ministra práce Milana Krajniaka, ktorý hovorí, že viem pracovníkom maloobchodu presunúť ten dvojnásobný príplatok na sobotu. Čiže táto nejaká motivácia pracovať v nedeľu, alebo tá nejaká odmena za prácu v nedeľu sa presúva na sobotu, ale to je na diskusiu. Takisto na diskusiu sú aj ďalšie ešte otázky, čo vieme spolu veľmi dobre či už so zväzom obchodu alebo s našou organizáciou prebrať. To sa jedná napríklad o zavedenie tých nedieľ, čo je zlatá nedeľa, strieborná nedeľa, pred Vianocami a podobne. No a ja ešte musím jeden argument povedať, že veľká časť toho ekonomického budgetu sa z tých obchodov presúva v tieto dni a štátne sviatky to teda a štátne cirkevné sviatky to ukazujú do úplne iných sektorov ekonomiky. Do, napríklad do cestovného ruchu, do služieb, do reštaurácií, do rozličných atrakcií cestovného ruchu. Tí ľudia jednoducho tú svoju ekonomickú aktivitu presunú úplne do iných sektorov, ktoré možno teraz potrebujú ten impulz viac po tej koronakríze ako obchod. Lebo obchod bol otvorený počas celej koronakrízy, ale reštaurácie, zariadenia cestovného ruchu, turistické atrakcie, celý ten cestovný ruch, celý ten turizmus, práve ten jednoducho je teraz vážne poškodený a práve ten presun to tej nedeľnej ekonomickej aktivity ľudí do tohto segmentu by výrazne tomuto sektoru pomohol.“

Peter Bielik: „Pán Katriak, skôr než vás nechám zareagovať, doplním ešte jednu otázku, lebo pán Krajčovič hovoril o istej dobrovoľnosti, ktorá by mohla byť nastolená medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Ja si naozaj viem predstaviť, keď som bol mladý človek, tak pomaly aj so zlomenou rukou by som bol ochotný ísť pracovať a bolo mi jedno, či sobota, nedeľa, pretože som si potreboval zarobiť peniaze. A, a viem si predstaviť, že už v dnešnom veku už by som to nešiel robiť, pretože mám už svoje povinnosti a danosti, ktoré sú prirodzené takémuto veku. Nemyslíte si, že práve tá dobrovoľnosť by bola tým rozseknutím toho gordického uzla, kde naozaj tie, to spektrum názorov je veľmi, veľmi široké a mohla by poskytnúť tak riešenie toho nedeľného predaja, ako aj riešenie tej situácie tých dám, ktoré ste spomínali, že museli pracovať niekedy až do osemnástej hodiny na Štedrý deň?“

Ján Podmanický: „No, v prvom rade tým, že sa ľudia presunú napríklad do toho cestovného ruchu a do služieb, tak tam bude priestor na to, aby si nejakí mladí ľudia mohli pomôcť ako brigádnici, lebo budú potrební čašníci, pokladníčky a tak ďalej. Čiže ja si myslím, že bude dostatok pracovných príležitostí pre ľudí, ktorí si chcú v nedeľu privyrobiť, aby sa presunuli do iných sektorov, ktoré sa posilnia práveže zatvorením obchodov v nedeľu. No a čo sa týka dobrovoľnosti. My sme na túto tému napríklad s pánom Katriakom viackrát rozprávali. Akonáhle necháte na obchody alebo na, na necháte dobrovoľnosť na tom, aby sa tie ktoré obchody rozhodli, ktoré sa zatvoria, ktoré sa otvoria, automaticky tým, ktoré sa otvoria, získavajú konkurenčnú výhodu, a tým pádom nútia aj tých ostatných, aby sa otvorili. Práve plošný zákaz umožňuje, že žiadna z týchto z reťazcov, žiadna z firiem nezíska konkurenčnú výhodu, a teda je to prijateľnejšie pre všetkých. Akonáhle by sme to nechali na dobrovoľnosť, tak sa to jednoducho nezavedie na Slovensku. A to isté platí aj, je taký argument, že nechajme to na ľudí, nech sa tí samotní pracovníci rozhodnú, či chcú pracovať, alebo nechcú pracovať v nedeľu. My môžeme dať nejakú takúto deklaráciu do Zákonníka práce. Ale každý dobre vie, ako to funguje. Keď zamestnávateľ bude chcieť, aby ste v nedeľu prišli do roboty a vy sa odvoláte na nejakú výhradu vo svedomí, on povie dobre. Ale to bolo poslednýkrát a pri najbližšej príležitosti buď vám nepredĺži zmluvu, alebo nájde si dôvod na vašu výpoveď. Práve preto to riešime zákonom, aby tí zamestnanci boli priamo chránení. A tým, že to deväťdesiat percent z nich chce, a to sú státisíce ľudí, no tak by sme mali prejaviť nejakú solidaritu, tá zvyšná časť spoločnosti a vyjsť im v tomto v ústrety. Navyše, obchody nemajú charakter nepretržitej činnosti. Že teraz keby ich, keď ich zavrieme, tak svet sa zrúti. Práve obchody sú, majú ten charakter, že keď ich aj zatvoríme, tak nenastane nejaký kolaps štátu, ani kolaps kupujúcich. To znamená, je to naozaj segment, kde to vieme aj vzhľadom na tú aktuálnu situáciu, keď väčšina verejnosti očakáva prijatie takéhoto zákona, tak podľa mňa dnes je priestor na to, aby sme po nejakých úpravách toho zákona ten zákon schválili.“

Peter Bielik: „Že ani nezamestnanosť sa nezvýši podľa vás?“

Ján Podmanický: „No, ja som presvedčený, tak ako sa nezvýšila ani v roku 2008, keď sme boli tiež na prahu svetovej hospodárskej krízy, ani v roku 2017, naopak, tá nezamestnanosť klesala, tak som presvedčený, že ani dnes sa tá nezamestnanosť nezvýši. Lebo ako hovorím, tí ľudia alebo tie pracovné miesta sa presunú do iných sektorov, ktoré budú v tieto dni oveľa silnejšie.“

Peter Bielik: „Ďakujem pekne. Pán Katriak chcel reagovať, potom pani Kiššová, nech sa páči.“

Martin Katriak: „Ja chcem k tomu, čo povedal pán poslanec, povedať, Zväz obchodu Slovenskej republiky za to, že pokiaľ autority prijmú rozhodnutie o zatvorení predajní, podmienky musia byť pre každého rovnaké. Nemôže byť taký, že má doľava alebo doprava. Musí to byť rovnaké. Pani Kiššová, pokiaľ ide o matematiku, verte mi, nepotrebujeme na to ani analytika, ani nikoho iného. My vám vieme preukázať naše obraty pred rokom 2017, kedy bolo tých pätnásť dní, a potom. Nestratili sme ani korunu na obrate, neprepustili sme ani jedného zamestnanca. Čiže ja si vysoko vážim analytikov, pretože tí varia častokrát polievku z vody. Nemajú informácie, ktoré máme my, však? Lebo my tam žijeme. My vieme, my, my nemáme dôvod zavádzať verejnosť o tom, že áno, tých pätnásť a pol dňa nám urobilo mínus dva a pol percenta na obrate. To vôbec nie. A ešte jednu, prepáčte, ešte jednu poznámku. Lebo to je obľúbená poznámka rôznych, rôznych našich kolegov, ktorí majú iný názor ako my o tom, že keď u nás sú zatvorené obchody, že je a, a, a boli sviatky, však, boli sviatky, ja neviem, dvadsiateho deviateho augusta boli zatvorené, zatvorené teda obchody, tak že chodia ľudia nakupovať do Rakúska, však? Však to stále chodili. To stále chodili, pokiaľ boli sviatky. V Rakúsku bolo otvorené a u nás bolo zatvorené, tak tam išli. A nešli tam preto, že by chceli akurát si v ten deň nakúpiť. Proste využili ten voľný deň na Slovensku a išli do Rakúska alebo do Česka, alebo do Maďarska, alebo do Poľska. Čiže tento argument na mňa neplatí, že to sú také kopy ľudí, ktorí s prepáčením, jeden analytik povedal, áno, idú si kúpiť tam rožky a idú si kúpiť šunku, pretože oni chcú mať v nedeľu ráno šunku. Áno, chcú mať, ale môžu si ju kľudne a pokojne kúpiť aj u nás. Nie preto idú do Rakúska, však? Takže, takže je to argument proti argumentu. Nech diváci posúdia, ktorý je bližší realite. Ale chcem podčiarknuť, vysoko si vážime týchto názorov, ktoré dávajú odporcovia toho nášho názoru a my ich zhodnocujeme, však? A podčiarkujem to, čo povedal Martin. Pokiaľ by politické autority prišli k tomu, že áno, že chcú to, chcú teda prijať rozhodnutie politické a potom aj legislatívne o tom, že budú nedele zatvorené, chceme sa zúčastňovať. Chceme sa zúčastňovať tej práce. Pretože napríklad v týchto dvoch návrhoch, ak som si to dobre prečítal, my nehovoríme, aby boli všetky nedele zatvorené. My to nechceme. My chceme, aby boli nedele zatvorené, ale nedele, ktoré sú pred sviatkami, pred prázdninami, po prázdninách, pred veľkou, späť, pred Veľkou nocou, aby boli tie nedele otvorené, však? Čiže my sme ľudia, ktorí robíme v obchode nejakú minútu a, a vyznáme sa v tejto problematike.“

Peter Bielik: „Lebo aj dátumovo by sme to tam museli špecifikovať potom.“

Martin Katriak: „Keď to vedia v Rakúsku urobiť a keď to vedia v Poľsku urobiť, keď to vedeli v Česku urobiť, keď to vedeli urobiť v Maďarsku, nevidím dôvod, aby sme to aj my nevedeli urobiť. A my to vieme urobiť. My to vieme urobiť.“

Ján Podmanický: „Ja, ja len krátko, ja len, ja len krátko zareagujem.“

Peter Bielik: „Páni.“

Ján Podmanický: „To sa absolútne nevylučuje, pán Katriak. Ak ten zákon prejde do druhého čítania, viete dobre, že vieme o tom komunikovať, aby sme zapracovali všetky vaše pozmeňujúce návrhy.“

Peter Bielik: „Je k tomuto poznámka, pani Kiššová?“

Jana Kiššová: „Ja si dovolím reagovať, pretože je tu zopár takých pre mňa logicky nezdôvodnených vecí. Ja teda viac naozaj sa opieram vždy o analýzy odborných autorít ako o slovné spojenie verte mi, lebo jednoducho tomuto, tomuto verím viacej. Ale k tým argumentom, vy hovoríte, že nie sú tam žiadne ekonomické dopady, pretože za tých šesť dní tie prevádzky predajú to isté, ako by predali za sedem dní. No ak by toto bola pravda, prečo by dnes pri tej možnosti, pretože dnes tú možnosť majú tie prevádzky, prečo by dnes nezatvorili v tú nedeľu? Veď oni v tú nedeľu majú zvýšené náklady. Dokonca nie proporcionálne, ale tým, že sú tam stopercentné príplatky, tak ďaleko viac majú zvýšené náklady. Ktorý ekonomicky zmýšľajúci prevádzkovateľ by toto urobil, že by jednoducho si jednu sedminu úplne nezmyselne zvýšil náklady, ak dosiahne takú istú tržbu pri šiestich dňoch? To je prvá vec, ktorej nerozumiem. Druhá vec, vy hovoríte, že vám ide hlavne o tých ľudí, o tých zamestnancov. Tomu absolútne rozumiem, a preto sa mi celkom pozdáva taká možnosť, aby si ten zamestnanec mohol vybrať a mohol povedať, že ja jednoducho v nedeľu robiť nebudem. A verte zas vy mne, že je dosť dôchodcov, ktorí si chcú privyrobiť, dosť študentov, ktorí si chcú privyrobiť, alebo dosť ľudí, ktorí, pre ktorých jednoducho tá nedeľa je, je v pohode s tým, s tým príplatkom atraktívna. Ale ak by bola toto pravda, že vám tak strašne ide o tých ľudí, ktorí musia v tú nedeľu pracovať, tak prosím vás, len pre ilustráciu, títo všetci v nedeľu pracujú. A vám prekážajú len títo.“

Martin Katriak: „Mne neprekážajú.“

Jana Kiššová: „Len títo, a ja hovorím, aký je potom rozdiel v tom, že vy tvrdíte, že ľudia nemajú nakupovať, lebo predavačka musí v nedeľu pracovať. Prečo by ľudia mali potom ísť do kina, do divadla, do zoologickej záhrade, do záhrady, keď aj tam potom tí ľudia musia pracovať? Týchto vám už ľúto nie je, ktorí musia tiež pracovať? A viete, hovoriť, že, že však nech idú ľudia do prírody, to, toto je zasa debata, ktorá nás posúva tých tridsať rokov dozadu. A ja si teda strašne neželám…“

Martin Katriak: „V čom?“

Jana Kiššová: „…aby sme sa s takýmito debatami do tých tridsať rokov dozadu posúvali, pretože si myslím, že to, že tu dnes máme slobodnú demokratickú spoločnosť, by malo mať svoje výsady aj v tejto oblasti. A ešte k tej Európskej únii, vy hovoríte, vždy spomeniete zopár takých krajín, no ono tak vyzerá, že však aj tam, aj tam, aj tam to majú. Viete, len v siedmich krajinách z Európskej únie sú nedeľné predaje zakázané, a aj to sú tam výnimky. To znamená, vôbec to nie je tak, že teraz všade to je, len my na Slovensku sme nejaká vážna anomália. Nie, nie sme. Nie, nie sme. Sme v tej väčšine krajín, ktoré toto povolené majú.“

Martin Katriak: „Vybrali ste si špecialitky, pani Kiššová. V prvom rade vám chcem povedať, verte mi.“

Jana Kiššová: „To ste povedali vy.“

Martin Katriak: „Áno, pretože ja nechcem doniesť semka analýzu, ako ste ju vytiahli. Ja vás pozývam. Poďte k nám na Zväz obchodu a my vám dáme čísla do ruky.“

Jana Kiššová: „Veľmi radi.“

Martin Katriak: „Nie analýzy. Čísla.“

Jana Kiššová: „Dnes ste boli u nás na ministerstve, mohli ste to priniesť.“

Martin Katriak: „Mal som to so sebou. Len ste to nepýtali, však? Ale ja nebudem bojovať s pánom Sulíkom, ktorý je jasne známy svojim vyhraneným spôsobom. Čiže keď hovorím, verte mi, tak to nie je, že Katriak to povedal. Prepáčte, aby som to dopovedal, pretože viete, vy vytiahnete taký blok a tak ďalej, ale my vám vytiahneme obraty všetkých slovenských predajcov za posledných desať rokov.“

Jana Kiššová: „Čo na tom nie je pravdivé? Spochybnite tam jednu vec.“

Martin Katriak: „Ale prečo vy hovo… ja hovorím, že verte mi, pretože my tú matematiku máme doma u seba. Vy ju vyťahujete zo šuflíka, však? Čiže toto je prosím vás pekne rozdiel medzi nami a vami. Vy máte analýzy, ktoré nám odporúčajú, aby išli si nakupovať v nedeľu, hoci to vôbec nemôže byť proste pravda a my máme matematiku, kde vám preukážeme, že pätnásť a pol dňa nám neurobilo žiaden škrt cez rozpočet. Žiaden.“

Peter Bielik: „Dobre.“

„Verte mi, prosím.“

Peter Bielik: „Pán Krajčovič, nech sa páči.“

Martin Krajčovič: „Ja by som možno iba zareagoval, bolo tu viacero argumentov, ktoré niektoré boli presné, niektoré boli podľa mňa nepresné. Jedna z vecí je, že nemôžme hovoriť, že takto to je, len na základe pár obchodníkov, ktorí sú u vás, pán Katriak, preto ja by som nespochybňoval úplne analytikov…“

Martin Katriak: „Ja ich nespochybňujem.“

Martin Krajčovič: „…pretože oni do toho dávajú, zapracovávajú celý koláč, napríklad aj tých, ktorých sme spomínali, že tu nie sú, hej, ale sú významnými obchodníkmi, ale nepodnikajú v tom, čo naši členovia, čiže potraviny a drogéria. To je možno jedna vec, ale na druhej strane sa vás musím aj zastať, lebo zas je objektívny fakt, že trh to nevie vyriešiť. Trh nevie vyriešiť, že teraz kto chce zavrieť, zavrie, kto nechce zavrieť, nezavrie, pretože konkurenčné prostredie je tu vysoké, čo je teda dobré a správne, že tu je vysoké konkurenčné prostredie. To neberte, že by som to hovoril v zlom. A fakt je ten, že aj možno tým, ktorým tá nedeľa nevychádza a teda aj v rámci našich členov sú za to, aby sa zavrela nedeľa, nemôžu zavrieť, pretože keď sused zostane otvorený, tak nemôžem ja zavrieť. Aj keď spravím za ten deň, vyrobím možno stratu prevádzkovú a nevyrobím zisk, nemôžem si dovoliť, kvôli zákazníckym zvyklostiam a správaniu si zavrieť, pretože ja zavriem, ide k susedovi. Príde k susedovi štyrikrát a potom bude chodiť k susedovi aj v iné dni. Čiže to je vec, to naozaj úplne trh nevyrieši a tam je teda buď neregulovať vôbec a teda ukáže sa sila jednotlivých podnikateľov, alebo to zregulovať pre všetkých. Tam si myslím, že tam tiež máme zhodu všetci naši členovia, že ak príde koalícia, či už vláda, alebo poslanci s návrhom, ktorý proste by mal prejsť, tak určite chceme na ňom participovať, lebo to, čo je najzákladnejšie je, aby nebola diskriminácia v rámci takýchto regulácií a teraz odpoviem, ten poľský model myslím, že to bol veľmi nešťastný model, pretože spôsobil obrovský chaos v Poľsku, lebo nikto nevedel, ktorá nedeľa má byť zavretá. Čiže treba spraviť to veľmi jednoducho, ak teda to vôbec robiť, hej. Čiže nechcem teraz hovoriť, či by to malo byť, alebo nie, to je na politikoch, aby sa dohodli či zregulovať, alebo nezregulovať. Ale ak by sa dohodli, že zregulovať, tak určite by sme chceli byť súčasťou tejto diskusie, aby sa to nastavilo spravodlivo, nediskriminačne, pretože už boli rôzne návrhy. Napríklad, že od metrov štvorcových. Čiže veľkých prinútili zavrieť, malí boli otvorení, hej? To nie je tá úplne najšťastnejšia vec. A teraz čo sa týka možno zamestnanosti. No tak samozrejme, že ono to nie je len o prepúšťaní. Dlhodobo obchod je personálne poddimenzovaný, pretože na trhu práce nebolo dostatok ľudí, aby obchod mohol prijať do zamestnania a preto keď sa aj robila nejaká regulácia, tak samozrejme ten obchod, keďže mal nedostatok pracovníkov, nemohol niekoho prepustiť, pretože sám mal nedostatok. Čiže skôr je to o tom možno, že v rámci toho, že teraz keď sa bude zvyšovať nezamestnanosť, už nejaké čísla sme zaznamenali, to je skôr otázka pre ekonómov a analytikov aký to bude mať dopad, lebo to nie je len o tom, že či prepustím, ale že či budem chcieť pribrať toho zamestnanca, lebo to je zase tiež otázka.“

Peter Bielik: „Keď ste sa pani Kiššová pýtali ohľadne tých nezrovnalostí, že teda keď máme v súčasnosti sedem dní otvorených a je tam nejaký obrat, ako môže byť taký istý obrat za šesť dní, tak som si tiež vypočul argumenty, že ak teda Slováci v súčasnosti skonzumujú isté množstvo potravín a ak sa jeden deň zavrie, tak to množstvo potravín sa nezníži, len si ho kúpia v inom čase. Predzásobia sa, alebo sa dozásobia. Je to relevantné vysvetlenie, alebo relevantný argument pre vás?“

Jana Kiššová: „No podľa mňa je veľmi zjednodušený, pretože existuje takzvaný impulzívny nákup, to znamená, že idem niekde, kde si môžem niečo kúpiť a keď sa mi to páči, tak si to kúpim a inokedy by som si to nekúpila a tieto impulzívne nákupy tvoria približne dvadsať percent z objemu celkových nákupov a o tieto by sme v tie nedele definitívne prišli.“

Peter Bielik: „Áno, ale to sa asi netýka úplne priamo potravín a všetkých týchto…“

Jana Kiššová: „Však ale my hovoríme o zákaze prevádzok maloobchodných ako takých, nielen potravín, čiže, ale aj v tých potravinách, zas aj tie potraviny nepredávajú len potraviny, takisto sú to veci, viete, je jak doma. Keď mám na stole čokoládu, tak ju zjem, ale v princípe možnože, keby tam nebola, tak ju nezjem. Čiže aj ten objem je podľa mňa trošku diskutabilný, že koľko si čoho kúpim, lebo to, že to človek vidí, že do toho obchodu ide, alebo ide do prostredia, kde si to môže kúpiť, tak si to kúpi a nesedí ani tá vec, ktorú ste povedali, že trh to nevyrieši, ale dnes vidíme, že trh vyriešil napríklad tie nonstop predajne. Keď videli, že sa im to neoplatí, tak ich zavreli. Trh vyriešil aj to, že dnes nie sú všetky obchody otvorené. To znamená, tam, kde sa im to neoplatilo, tí zatvorili, tam, kde sa im neoplatilo byť do deviatej, otvorení sú do sedemnásť tridsať napríklad otvorení, čiže trh s týmto veľmi pekne vie hýbať. A druhá vec, ktorá nesedí, vy hovoríte, že nemôžu niektorí zavrieť, lebo by potom išli k susedovi. No ale veď to je presne to, že keď my sme zavreli v sviatky, tak naši ľudia išli k susedovi. Nie do susedného obchodu, do susednej krajiny. Áno. Išli si tam nakúpiť tie potraviny, verte mi, že to tak je. Boli to, ale veď to bolo medializované, tak o tom sa hádam nebudeme sporiť, že jednoducho ten nákupný deň sme presunuli našich nákupcov niekde inde. K susedovi.“

Peter Bielik: „Pán Podmanický?“

Ján Podmanický: „K tým impulzívnym nákupom. Platí tam, pani poradkyňa, ten istý princíp, ako pri normálnom nákupe. Ja súhlasím, že sú tie impulzívne nákupy, ale aj tie impulzívne nákupy sa vám rozložia do dní pred tým sviatkom, alebo tou nedeľou, alebo do dní po sviatkoch. Skrátka vy si idete urobiť nedeľný nákup, idete v piatok ho urobiť, alebo v sobotu, tak tie podnety, ktoré by ste mali v nedeľu, môžete mať aj v sobotu, môžete mať aj v piatok a kúpite si tú vec, čiže aj keď to tvorí dvadsať percent, neviem teraz, či to číslo je presné, ale to je jedno, skrátka nech je to koľkokoľvek, tak veľká časť toho sa presunie do tých iných dní, čiže to je jeden moment. Druhý moment, to je medializované informácie o tých kolónach do Rakúska. No to bolo prvý deň po tom, čo začal byť účinný ten zákon z roku 2017. Ja som v tom videl troška aj takú propagandu z médií, ktoré boli proti tomu zákonu, no tak troška nafúkli celú tú situáciu. Fakt je ten, že vždy trvá určité obdobie, kým si ľudia zvyknú na niečo. Je možné, že keďže to začalo platiť od nejakého dátumu, tak neboli niektorí ľudia na to pripravení a mohlo sa stať, že išli si ten prvýkrát, alebo druhýkrát ešte nakupovať do zahraničia, ale všimnite si aj počas tejto koronakrízy. Postupne sa tí ľudia jednoducho naučili, že tieto dni sú tie obchody zatvorené, rozložili si tie nákupy v iné dni. Že postupne sa tí ľudia na to prispôsobili a keby to tým ľuďom tak vadilo, že teda museli byť v nejakej kolóne v Rakúsku, no tak nemáte dnes osemdesiatpercentnú podporu nedeľného nákupu. Presne toto by bolo niečo, čo by to percento výrazne znižovalo. Ale práve to, že tá podpora je tak vysoká, to svedčí o tom, že ľudia nemajú technický problém s tým, že sú obchody zatvorené. Len súhlasím, čo povedal aj pán Krajčovič, musí byť ten systém jasný. My sme diskutovali o tých štátnych a cirkevných sviatkoch, bola úvaha, či niektoré áno, niektoré nie, ale potom sme si povedali, systém musí byť jasný. Aby ľudia vedeli, že každý štátny a cirkevný sviatok sú obchody zatvorené. A ukázalo sa, že to funguje. To isté si myslím pri tých nedeliach, že malo by byť jasné, že každá nedeľa sú zatvorené, s týmito výnimkami, ktoré sú u nás zaužívané. Hovorím pred Vianocami, pred Veľkou nocou, a to všetko je na diskusiu. Dá sa to doladiť tak, aby ste boli aj vy spokojní.“

Peter Bielik: „To znamená v tom druhom čítaní by ste boli ochotný prijať aj takéto pozmeňujúce návrhy?“

Ján Podmanický: „Samozrejme, áno, my sme úplne otvorení diskusii. Ak sa rozhodne vládna koalícia podporiť tento návrh zákona, to už je otázka, ktorá bude na programe na júnovej schôdzi, tak my samozrejme v druhom čítaní sme úplne otvorení akejkoľvek diskusii, ktorá zabezpečí konsenzus na prijatí toho zákona.“

Peter Bielik: „Neviem, či v tomto prípade môžeme hovoriť o celej vládnej koalícii, lebo sú tam rôzne názory, či už SaS alebo potom konzervatívnejšie naladených, naladených poslancov. Pán Krajčovič chcel reagovať.“

Martin Krajčovič: „Hej, ja len veľmi krátko. Ja súhlasím s pani Kiššovou, že trh sčasti niektoré veci vyriešil, ale treba aj dodať to, že najmä v oblastiach, kde tá konkurencia je veľmi nízka, hej, čiže keď sme na obciach, kde je jeden obchod, alebo aj dva obchody, ale toho istého obchodníka, tak je iná, iná, iné sa rozhodnúť teda, že zavriem, pretože viem, že proste nikto mi tam nepríde konkurovať, a iné je to možno spraviť v mestách, kde teda tých obchodníkov je veľa, ľudia majú aj veľa na výber, a tam je objektívny fakt, že, nehovorím, že všetci, niektorí, niektorí, ktorým to naozaj veľmi nevychádzalo, tak zavreli tak či tak, ale takí, ktorí sú možno za zavretie, tak nezavrú, ale, lebo proste tá konkurencia nepustí vtom meste a musia možno zostať otvorení. Rovnako možno súhlasím aj s pánom poslancom Podmanickým v tom, že áno, že tie cezhraničné nákupy sú, nie sú problémom momentálne štátnych sviatkov, cezhraničný nákup je problémom celého roka, pretože cezhraničný nákup, myslím, sedemdesiat percent Slovenska býva päťdesiat kilometrov od hraníc a z rôznych objektívnych okolností, či už, ja neviem, DPH, prechod na euro, rôzne akože ďalšie veci, ktoré spôsobilo to, že v okolitých krajinách sú niekedy výraznejšie, niekedy menej výrazne tie potraviny lacnejšie. A to je ten najväčší spúšťač, že je to naozaj, my to vnímame ako problém, ktorý je celoročný, a je to spôsobený najmä možno legislatívou aj zlou, proste podporou, a to, to súvisí s podporou agropotravinárskeho sektora ako takého na Slovensku a rôznych regulácií, ktoré, ktoré tu sú, nie úplne so štátnymi sviatkami.“

Peter Bielik: „Ja sa striedavo vyskytujem tak na severe Slovenska, ako tu na juhozápade Slovenska. Tu je ten argument vyššia kvalita napríklad v rakúskych predajniach, to asi sa obchodníkom nepočúva dobre, a zase na severe Slovenska, čo sa týka nákupov v Poľsku, nižšia cena, pán Katriak.“

Martin Katriak: „Takto vám poviem. Pokiaľ ide o nákupy, som rád, že máme s Martinom taký názor, nie taký, ako má pani Kiššová. Pokiaľ ide o tie nákupy cez hranice, presne je to tak, ako Martin povedal. To vôbec nie je preto, že my máme zatvorené, to proste ľudia sú zvyknutí a idú tam kúpiť a tak ďalej, to je jedna vec. Druhá vec, bolo by zaujímavé si všimnúť to, čo kupujú tam, nie potraviny, možno aj potraviny, ale väčšinou ide o priemyselný tovar, pretože si myslia, že tam je to lepšie ako na Slovensku. Pokiaľ ide o potraviny, jednoznačne slovenské potraviny sú, sú vynikajúce, sú výborné. Nevidím dôvod, aby, a ani to tak nerobia, ani to tak nerobia, že idú nakúpiť do Rakúska alebo do Maďarska do Györu si idú nakúpiť šunku, však u nás máme výbornú šunku, výborné potraviny máme. Tam nie je žiaden dôvod na to, aby oni si chodili kupovať potraviny, ktoré tuná majú dobré a ktoré sú výborné, však? Čiže, ale aby sme zbytočne.“

Martin Krajčovič: „Konieckoncov, máme aj rakúsku šunku v obchode.“

Martin Katriak: „No tak áno, gratulujem. My ju nemáme, my máme slovenskú, takže.“

Martin Krajčovič: „Samozrejme, aj slovenskú, dávame na výber.“

Martin Katriak: „No, tak, tak fajn, no, čiže.“

Peter Bielik: „A čo tá nižšia cena na severe, ak by ľudia ešte stále mali tú túžbu chodiť do Poľska?“

Martin Katriak: „Ale cenové, cenové, pán redaktor, predsa cenová politika aj nadnárodných reťazcov, aj Slovákov je úplne jasná. My prispôsobujeme tú cenovú politiku regiónu, kvalite potraviny a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej.“

Peter Bielik: „Kúpyschopnosti najmä.“

Martin Katriak: „Prosím?“

Peter Bielik: „Kúpyschopnosti obyvateľstva.“

Martin Katriak: „Kúpyschopnosti obyvateľstva, je to tak, však? A ešte chcem jednu poznámku, ja vás skutočne pozývam, a keď neprídete, pani Kiššová, ja vám to pošlem, ja vám to vnútim, tú matematiku, ktorú máme, pred 2014 a po 2018, aby ste videli, že to slovo verte nie je preto, že, že robím v obchode sto rokov, ale preto, že, že to vieme, že to nie je analýza niekoho, čo ja vôbec nepodceňujem, my vítame analytikov, ale sú niektoré veci, ktoré vidíme úplne inakšie, hej?“

Peter Bielik: „Vy teda tvrdíte, že ten obrat zostal taký istý, aj keď.“

Martin Katriak: „No, nieže taký istý, väčší. A ja sa čudujem Martinovi Krajčovičovi, že mi, že mi nepodrží stranu, pretože oni to majú ešte lepšie ako my. Oni to majú ešte lepšie, keď porovnávajú si ten, pohyby pred a po pätnásť a pol dňa, tak oni to majú lepšie ako my.“

Peter Bielik: „A ako si to vysvetľujete, ľudia nakúpia naraz viac?“

Martin Katriak: „Ale prečo by nakúpili viac? Však normálne idú do predajne a kúpia si, čo potrebujú. A pokiaľ ide o nedeľu, však, alebo pardon, o sviatok, o sviatok, pretože sviatky sú dané tuná pätnásť a pol dní, tak si predkúpia alebo dokúpia. Prečo, prečo by si mali nakupovať veľa, prečo by mali nakupovať ako teraz, čo ja viem, ryžu nakúpili, ja neviem, za tri mesiace toľko, koľko za celý rok sa spotrebuje? To nie je dôvod a ani vtedy to nebol dôvod na pandémiu, ale proste prečo by to robili, keď všetkého u nás je dostatok. Ale ešte jednu poznámku k tomu, čo povedala pani Kiššová. Viete, deväťdesiat percent zamestnancov obchodu má istý záujem, chce to, a aj vedenia a aj, aj tí, čo pracujú vo vedení. Osemdesiat percent, nielen z tej matematiky, čo vy tam máte, ale Sociologický ústav, Prírodovedecká fakulta a obchodná fakulta, ktoré inštitúcie nemôžeme teda, teda obviňovať, že majú nejaký úzkoprsý, úzkoprsý pohľad, povedalo zhruba pred dvoma alebo troma rokmi, že zhruba osemdesiat percent obyvateľstvu nebude vadiť, keď budú predajne zatvorené, obyvateľstvu, nehovorím o zamestnancoch. A posledná poznámka, chcem povedať k tomu, v obchode je prísna disciplína, prísna, verte mi, že je prísna disciplína. Nemôže sa stať, že by sme mali obchod zatvorený kvôli tomu, že niekto povedal, že tam nepôjdem robiť a tak ďalej. Viete, koľko ľudí, žien nám povedalo teraz, že sa boja o svoj život? Nemali rúška, nemali vybavenie, pretože nebolo zabezpečené, to nie je kritika politického systému, proste nebolo. Nielen predavači, predavačky, ale ani, ani lekári nemali a ani hasiči a tak ďalej, ale tie ženy tam robili, robili a robili, viete? Čiže to je disciplína, však?“

Jana Kiššová: „Ja len trošíčku by som.“

Martin Katriak: „Takže, takže ja musím úplne jasne povedať divákom TA3, že tuná obrovská masa zamestnancov chce, aby boli nedele zatvorené, obrovská masa občanov Slovenskej republiky si myslí to isté. Máme, máme, nieže verte mi, máme jasné doklady o tom, že pätnásť a pol dňa nám vôbec neublížilo, tak potom v čom sú problémy, v liberálnom pohľade?“

Peter Bielik: „Musíme nechať zareagovať pani Kiššovú, aby sme mali všetci rovnaký priestor, nech sa páči.“

Jana Kiššová: „Jedna kratučká poznámka len. Vy hovoríte, že, že máte teda na to svoje dôvody, ale vy dnes máte možnosť zatvoriť, ale vy váš názor chcete vnucovať všetkým ostatným. Ja tvrdím, aby bolo, aby, naozaj teda slovo liberalizácia ste použili, aby sme naozaj nenechali štát regulovať úplne všetko. Štát tu naozaj nie je na to, aby hovoril, kedy má mať obchod otvorené a kedy nie. Jednoducho o toto mi ide, aby tí, ktorí chcú, tá masa ľudí, ktorá nechce v nedeľu nakupovať, nech nejde do obchodov, nech tam nejde a nech tie obchody svojou ekonomickou neaktivitou zavrie, nech tam nejde, nech sa im to neoplatí, pretože všetko ostatné je ekonomická škoda. A to, čo sa nevyprodukuje v ekonomike, to zas verte, prosím, vy mne, to nevieme použiť ani v zdravotníctve, ani v školstve. My dajme tej ekonomike možnosť každé jedno euro vygenerovať, vyrobiť, vytvoriť, dať ho niekomu zarobiť, o toto ide.“

Martin Katriak: „Isteže, chceme to isté, chceme to isté, ale prepáč, prepáčte, všimnite si pätnásť a pol dní.“

Ján Podmanický: „Ja len, ja len, ja len.“

Peter Bielik: „Dobre, kratučko, pán Katriak, ale potom pán Podmanický, dodržujme poradie.“

Martin Katriak: „Jasné, pätnásť, jasné, prepáčte, prosím, ale toto musím povedať.“

Peter Bielik: „Nech sa páči.“

Martin Katriak: „Pätnásť a pol dní 2017, ekonomika nebola ani kúsok štuchnutá.“

Peter Bielik: „Dobre, už ste to, už ste to spomínali, ak dovolíte.“

Martin Katriak: „Áno.“

Peter Bielik: „Nech sa páči.“

Ján Podmanický: „Ja len v krátkosti poviem ešte jeden argument, ktorý si treba uvedomiť, že Slovenská republika má v rámci Európskej únie jeden z najväčších podielov nedeľnej práce. Čiže aj toto by mal byť argument, že tu niekoľko stotisíc pracovníkom, hlavne teda ženám v obchode, vyjdeme v ústrety a budú môcť byť so svojimi rodinami. Čiže naozaj treba v prvom rade brať do úvahy ten, ten solidárny rozmer, že vychádzame tu v ústrety zamestnancom maloobchodu, aby tú nedeľu mohli byť doma so svojimi rodinami, aby ten čas mohli stráviť, už ako uznajú za vhodné. Čiže toto by mal byť podľa mňa ten, ten prioritný rozmer, ktorý by sme mali brať do úvahy.“

Peter Bielik: „Tu som si nie istý, či hovoríme všetci o rovnakých číslach. Vy ste spomínali tristopäťdesiattisíc ľudí.“

Martin Katriak: „Pracuje v obchode.“

Peter Bielik: „Ktorí sú takto zaangažovaní. Je to, je to relevantné číslo?“

Jana Kiššová: „No, no z tých všetkých pracovníkov, ktorí dnes pracujú v nedeľu, vy ste vyňali dve celé tri percenta z nich, to je dve celé tri percenta, to je analýza INESS-u, ktorej ja teda dôverujem celé roky a aj v tejto veci, vy ste z nich len tieto dve celé tri percenta vyňali a povedali, vy nebudete pracovať v nedeľu, lebo, lebo na vašich rodinách nám záleží, ale na tom zvyšku, ktorí pracujú v nedeľu, to sú naozaj všetky ostatné služby, tam vám na tých rodinách nezáleží. O tom hovorím.“

Peter Bielik: „Toto je tých tristopäťdesiattisíc ľudí dohromady alebo toto je len, toto je len tristopäťdesiattisíc.“

Martin Katriak: „Nie, nie, nie.“

Martin Krajčovič: „Nie, nie, nie. Maloobchod je, respektíve obchod, tam by som zaradil aj veľkoobchod, maloobchod je.“

Jana Kiššová: „Áno.“

Ján Podmanický: „Ja si myslím, že ešte treba doplniť niekoľko informácií, že vzhľadom na to, že ide o novelu Zákonníka práce, tak sa to týka zamestnancov, ale nijako sa nebráni živnostníkom, aby mali otvorené svoje obchody, svoje obchodíky, prevádzky a tak ďalej. A rovnako platia výnimky, tak, ako doteraz, že môžu byť otvorené predajne suvenírov, čerpacie stanice, v podstate tieto služby v cestovnom ruchu alebo obchody v cestovnom ruchu.“

Peter Bielik: „Reakcia, pani Kiššová.“

Jana Kiššová: „Na to naozaj krátka reakcia. Ja som rada, že ste to spomenuli, pretože ak hovoríme, že nejaké pravidlo, teraz dajme bokom, či sa na ňom zhodneme alebo nezhodneme, akékoľvek pravidlo by malo platiť pre všetkých rovnako. A dnes máme situáciu, že v sviatky jedna časť predajcov tej istej komodity, potravín, musí mať zo zákona zatvorené a nejaká časť predajcov tej istej komodity, potravín, ale podnikajúcej inou formou, formou živnosti, môže mať otvorené. Toto ja si dovolím povedať, že možno je aj na Ústavný súd.“

Ján Podmanický: „No, tu treba rozlíšiť, že ten živnostník je majiteľ toho, tej predajne, a on sa rozhodne, že ja si dnes otvorím, čiže to je na slobodnom rozhodnutí toho človeka, ale zamestnanec, ktorý je v závislom vzťahu k zamestnávateľovi, tak práve ten Zákonník práce je jeho ochranou, lebo máte osvietených zamestnávateľov, ktorí sa snažia vytvárať dobré pracovné podmienky svojim zamestnancom, myslím si, že pán Katriak tu reprezentuje takéhoto zamestnávateľa, ale máte aj zamestnávateľov, ktorí by na tých ľuďoch orali do krajnosti. Práve preto je tu Zákonník práce, ktorý má chrániť práva zamestnancov.“

Peter Bielik: „Nedeľný predaj by mali vyriešiť zamestnávatelia so zamestnancami na dobrovoľnej báze. Ja viem, že už sme túto tému načali, ale toto je tvrdenie Iniciatívy slovenských maloobchodníkov, o ktorých sme takisto pred malou chvíľou hovorili. Naozaj si neviete predstaviť v druhom kole, v druhom čítaní toho zákona aj istý prvok dobrovoľnosti, že by sa dostal do niektorého z tých paragrafov tak, aby naozaj ten, kto pracovať chce, pracovať mohol, ten, kto nechce, nemusel?“

Ján Podmanický: „No, máte, môžeme sa rozprávať o dvoch rovinách. Jednak je to tá dobrovoľnosť medzi obchodníkmi, to znamená jeden zatvorí, druhý nechá otvorené. Tu sme sa bavili, že ekonomicky by to poškodzovalo tých, ktorí chcú zatvoriť, lebo ostatní by mali konkurenčnú výhodu. Čiže preto, z tohto dôvodu tá dobrovoľnosť nemôže byť zachovaná. No a potom je tu dobrovoľnosť na úrovni medzi zamestnávateľom a zamestnancom, že teda nechať tým zamestnancom, nech sa rozhodnú, či v nedeľu prídu do práce. Aj keby to bola deklarácia v akomkoľvek zákone, tak ten vzťah zamestnávateľ – zamestnanec je nadriadený a podriadený. To znamená, on, on, ten zamestnanec sa môže dožadovať toho, že v nedeľu nejde do práce, aj mu to zákon bude garantovať, ale ten zamestnávateľ mu to spočíta iným spôsobom, keď bude chcieť, aby do tej, v nedeľu do tej práce išiel a on nepríde. Však to každý, kto je zamestnaný, tak vie, že toto funguje. Čiže podľa môjho názoru tá dobrovoľnosť je úplne, úplne nereálna aj v tomto smere.“

Peter Bielik: „No, spomeniem Spojené štáty americké, možnože to nie je úplne presný príklad, lebo tam ten, ten trh funguje na, na iných princípoch, ale naozaj, tam je v zákone napísané to, že ak máte napríklad výhradu k práci v nedeľu, čo sa týka vašej viery, alebo ak máte výhrady k práci, čo sa týka niektorých sviatkov cirkevných, a teraz v Spojených štátoch môžeme hovoriť o moslimoch, môžeme hovoriť o kresťanoch, židoch a tak ďalej, tak vtedy ten nárok by ste mali mať. Viete si to predstaviť po takejto línii?“

Ján Podmanický: „Bola by to len deklarácia, ale ten reálny život by ukázal presný opak. Ten zamestnávateľ sa vie tomu, keď, keď chce, aby do, v nedeľu do roboty prišiel, a on napríklad použije takúto výhradu vo svedomí a nepríde, tak mu to spočíta iným spôsobom. Spočíta mu to na plate, na odmenách, na pracovných podmienkach, na prípadnej výpovedi, taká je realita, preto.“

Peter Bielik: „No ale bránil by už mu, keby to bolo na základe miery, bránil by už v jeho viere, to znamená, to už zasahujeme do ľudských práv.“

Ján Podmanický: „No dobre, ale potom je to otázka dokazovania. Tak neviem si predstaviť zamestnancov, že by chceli absolvovať nejakú tortúru, že budú na nejakom súde si dokazovať svoje práva, povedia si, kašlem na to, nestojí mi to za to, idem v tú nedeľu do roboty a budem mať svätý pokoj.“

Peter Bielik: „V Spojených štátoch amerických je to o to jednoznačnejšie, že ak vyznávate nejakú vieru, tak o to vyššie máte dane a musíte prispievať na, na, na tú cirkev, takže tam potom to dokazovanie pred súdom je, je pomerne jednoduché. Pán Krajčovič?“

Martin Krajčovič: „No, ja by som to, lebo teraz, ako keby sme teraz robili strašiaka zo zamestnávateľov, že proste sa budú mstiť zamestnancom, tak to by som teda aj trocha si vyprosil, že by sa takto správali zamestnávatelia.“

Ján Podmanický: „Tak sú takí aj onakí.“

Martin Krajčovič: „Áno, áno, ale tak negeneralizujme to, lebo nie je to tak.“

Ján Podmanický: „Negeneralizujeme.“

Martin Krajčovič: „A môžem teda povedať za našich členov, ktorí teda pôsobia nielen na Slovensku, ale aj na zahraničnom trhu, že sú v tomto veľmi zodpovední, lebo je tu aj návrh pani podpredsedníčky vlády Remišovej, ktorá teda verbálne hovorila, že posilniť práve túto osobnú slobodu zamestnanca. Samozrejme, že je to zákonne realizovateľné, ako sa to dá napísať, hej, čiže je to téma, ktorá z môjho pohľadu spája aj konzervatívnych, aj liberálne zmýšľajúcich ľudí, pretože je to posilňovanie osobnej slobody. Na druhej strane ale platí, že áno, a to, teda ja by som to nerád dal do tej roviny, že teraz mu to zráta nejakým, lebo samozrejme, že treba si uvedomiť, že ak, v prípade väčších prevádzok, pri tých menších prevádzkach, kde sú dvaja ľudia, si, priznám sa, že je to veľmi náročné pre toho zamestnávateľa, že ak mu povie, že teda, že nebude pracovať v nedeľu, no tak buď ten druhý to zoberie, že bude robiť každú nedeľu, alebo musí hľadať ďalšiu silu, to znamená, krátiť úväzok tomu prvému, lebo nemôže si dovoliť platiť všetkých, hej. A v prípade aj veľkých prevádzok je fakt, že áno, na jednej strane táto sloboda by bola daná a ten zamestnanec by nemusel, ale fakt je ten, že aj tie väčšie prevádzky by boli nútené nahradiť týchto pracovníkov napríklad dohodármi alebo brigádnikmi. No a nemôžu si dovoliť teraz platiť jedných aj druhých rovnako, čiže logicky, ak by nevedeli ten časový fond vyčerpať v rámci iných dní, pretože tá štruktúra to nedovolí, že nevie im vyčerpať presne tie ich hodiny, ktoré majú v zmluve, počas tých iných dní, pretože je to v závislosti, že jasné, keby sa možno iba desať percent ľudí ohradilo, že nechce pracovať v nedeľu, tak to je možné. Ak sa ohradí šesťdesiat percent ľudí, tak zamestnávateľ to nevie vykryť finančne, ale to nie je, že by ich zdieral, to je normálne ekonomický fakt, ktorý my otvorene aj priznávame, že proste ekonomika nepustí, hej.“

Martin Katriak: „Ale neviem to, Martin, však predsa je tuná Zákonník práce, ktorý sa dodržiava. To boli by ste prekvapený, pán poslanec, ale v obchode, aj v jednom, aj v druhom, sa dodržiava.“

Martin Krajčovič: „Na sto percent.“

Martin Katriak: „Nepoznám taký prípad, že, že by proste išli, navyše je to kontrolované tou agentúrou, ktorá má na starosti Zákonník práce. Ešte chcem, aby som dopovedal, zabudli sme na odborárov, aj odborári podporujú tieto aktivity, ktoré tuná sú, však? Takže nemôže prísť k takému nejakému postupu, ako, ako ste vy naznačil, že ten si to s ním vybaví alebo nie, pretože tam je okamžite odozva, okamžite odozva, médiá a tak ďalej, a to my vôbec nepotrebujeme, to my vôbec nepotrebujeme.“

Martin Krajčovič: „To je reputačné riziko, ktoré si nikto zodpovedný nemôže dovoliť.“

Ján Podmanický: „No, vy ste spomínali Zákonník práce, ale Zákonník práce má jasné ustanovenia, preto sa dodržuje, lebo je jasne ustanovený.“

Martin Katriak: „Iste.“

Ján Podmanický: „Ako náhle necháte nejakú, nejaký priestor na voľnosť výkladu medzi zamestnávateľom a zamestnancom, veď ja si tiež myslím, že väčšina zamestnávateľov to vykladajú tak, aby nešli proti svojim zamestnancom. No ale keby sme boli všetci osvietení a všetci dokonalí, nepotrebujeme zákony, každý sa bude správať zodpovedne. Zákony sú tu presne na prípady, ktorí porušujú nejaké takéto pravidlá, ktoré, ktoré my všetci napríklad uznávame, takže preto, preto je Zákonník práce.“

Martin Katriak: „Pán poslanec, chcem vám takto povedať, obchodníci, myslím, že jedni aj druhí, si vážia spotrebiteľa, ale vážia si aj svojho kolegu zamestnanca, viete? Jednoznačne.“

Ján Podmanický: „A to o vás viem, pán Katriak, aj vám úplne verím v tom.“

Martin Katriak: „Ale to.“

Martin Krajčovič: „A môžete veriť aj v tomto úplne bez problémov aj nám.“

Ján Podmanický: „Verím, verím, verím.“

Martin Krajčovič: „Ja, ja rozumiem, že sú tu, samozrejme, ale napríklad, ja veľmi fandím napríklad tejto vláde v rámci programového vyhlásenia vlády, ktoré si dali, že budú deregulovať množstvo odvetví, lebo obchod je napríklad, myslím, že najviac regulovaným odvetvím v rámci všetkých krajín Európskej únie práve na Slovensku, a teda mali sme, máme a mali sme niekoľko sťažností aj na európsku komisiu kvôli zákonom, ktoré boli prijímané. Myslím, že tam je obrovský priestor na, túto reguláciu znižovať, ale fakt je ten, že na druhej strane, tak, ako aj pán Katriak povedal, my si ctíme zákon, pretože ak niečo je, že za každý prešľap draho platíme, a ani, a ani keď ten prešľap neurobíme, aj tak draho platíme. Čiže sú tu ale aj niektoré, a teraz ja iba to som si ešte teraz spomenul, napríklad za minulej vlády množstvo regulácií sa povedalo, že sa spravilo, pretože na východnom Slovensku je jeden, ktorý robí takto, hej, evidentne protiprávnu činnosť, tak sme, naša argumentácia bola, tak ho zavrite do basy, keď to robí, ale neregulujte deväťdesiatdeväť percent poctivých podnikateľov. A to je podľa mňa princíp, ktorý by mal platiť, a teraz ja na margo toho Zákonníka práce, tu sedia naozaj poctiví podnikatelia, ktorí nemajú problém so žiadnymi zákonmi tohto štátu. A myslím si, že akákoľvek regulácia, ktorá by sa dala do Zákonníka práce, aj keby tam bol nejaký voľnejší výklad, tak som presvedčený, že by ju dodržiavali.“

Peter Bielik: „Pani Kiššová, ozvali sa aj pekári. Na jednej strane, samozrejme, hovoria o tom, že je dobré, keď môžu predávať svoj tovar, na druhej strane ale argumentujú, že sú povinní dodať ten tovar dvadsaťštyri hodín od upečenia. To znamená, ak majú dodávať aj v nedeľu, na nedeľný trh, musia pracovať aj v sobotu. A hovoria, že tá práca počas víkendov, vy ste to predsa spomínali, je zaťažená príplatkami, je zaťažená dokonca dvojnásobne, lebo hovoríme o práci cez víkend a hovoríme prácu v ich prípade aj v noci, nakoľko ten tovar musí byť pomerne čerstvý, a oni už hovoria, že to je na hranici ekonomickej únosnosti a vôbec rentability týchto ich prevádzok. To znamená, skôr sú naklonení naozaj tomu, aby tá nedeľa zostala voľná. Čo hovoríte na túto argumentáciu?“

Jana Kiššová: „No, ak to ekonomicky nevychádza, však teda denne, takmer denne sedíme či už so zamestnávateľmi, podnikateľmi, prevádzkarmi, zástupcami zamestnávateľov a to, o čom hovoria pekári, je problém vysokej, neprimerane vysokej minimálnej mzdy a rôznych príplatkov, ktoré sú na túto minimálnu mzdu naviazané. To znamená, ak oni musia pracovať v príplatkových dňoch a v príplatkových časoch, to znamená v noci, cez víkend a podobne, im sa predražujú vstupy, predražujú sa im náklady, ale bohužiaľ, nemôžu si dovoliť o tieto stále navyšujúce sa náklady.“

Peter Bielik: „No tak sú viazaní zmluvami zrejme dlhodobými, kde.“

Jana Kiššová: „Pretože sú, presne tak, sú viazaní zmluvami, nemôžu si dovoliť zvyšovať príliš ceny, pretože to jednoducho trh neunesie, alebo, alebo odberatelia neunesú, a toto je ten problém. My, ak máme neprimerane vysoko nastavenú minimálnu mzdu, ona potom limituje ďalšie rôzne veci, pretože buď predražuje niečo, predražuje vstupy, v tomto prípade mzdové náklady, alebo má takéto rôzne negatívne dopady.“

Martin Krajčovič: „Ja, ak môžem na toto dodať.“

Peter Bielik: „Nech sa páči.“

Martin Krajčovič: „Fakt je ten, že ak pekári nebudú dodávať v nedeľu pečivo, no tak reťazce sú nútené potom robiť mrazené dopeky, pretože to pečivo čerstvé tam musí byť, čiže akože ekonomicky to nevyjde. Preto akože naozaj odpoveď je, že my ako obchodníci to nemáme v rukách a nemáme ani jednoznačný názor, teda my ja áno, ale napríklad medzi našimi členmi nie je jednoznačný názor, či zavrieť alebo nezavrieť, je to politické rozhodnutie. A teda buď to nechajme tak, alebo to zregulujme, ale spravodlivo, aby neboli ďalšie výnimky, obchodníci sa tomu prispôsobia.“

Peter Bielik: „No ale nie je to tak, ale nie je to tak, že tí pekári sú momentálne povinní vám dodávať, keďže máte dlhodobé kontrakty pravdepodobne na dlhodobé dodávky, a ak teraz je povolený predaj aj v nedeľu, tak jednoducho ak by vám odmietli v sobotu a v nedeľu, keďže tam majú vyššie náklady, dodať tovar, tak by ste s nimi asi rozviazali zmluvy.“

Martin Katriak: „Pán redaktor, nie je toto problém, problém je to, čo povedala milostivá pani. Problém je v tom, že minimálna mzda u nás je tak, na takej úrovni, že ovplyvňuje život.“

Martin Krajčovič: „Tak.“

Martin Katriak: „Život dajme tomu pekárovi.“

Peter Bielik: „To sa nebude páčiť pánovi Podmanickému, dobre.“

Martin Katriak: „Tak to ja neviem, či sa mu to bude páčiť alebo nie, ale taký, taká je skutočnosť, ale pozor, to nie je problém len pekárov. Pekári majú nevýhodu v tom, že musia pracovať v noci a nadránom, a tam tie príplatky a tak ďalej, minimálna mzda so všetkými tými konštrukciami ich stavia do ťažkého, do ťažkej pozície, to má pravdu, však?“

Martin Krajčovič: „To sa, to sa absolútne pripájam, tá konštrukcia príplatkov je na Slovensku veľmi zlá, jednak je tu naviazanie na minimálnu mzdu a jednak sú to potom príplatky rôzne. A niektoré odvetvia, napríklad v rámci pekárov, keď sme dali, tak osemdesiat percent práce pekárov je v čase, kedy sú príplatky.“

Martin Katriak: „Tých príplatkov.“

Martin Krajčovič: „Lebo buď, buď to robia v noci, pretože je aj vyhláška ministerstva pôdohospodárstva, že my môžeme predávať pečivo maximálne do dvanásť hodín od vypečenia. Čiže, keď my o šiestej otvoríme prevádzky, tak my tam potrebujeme čo najčerstvejšie pečivo, aby sme mohli ho predávať, lebo ak ho, ja neviem, vypečú o polnoci dneska, no tak my môžeme rožky predávať šesť hodín, hej, ak ich vypečú o štvrtej ráno, tak ich môžeme predávať do štrnástej – pätnástej hodiny, čiže dlhšie. Čiže tam je naozaj akože tento problém aj ekonomický a toto by sa malo zmeniť, to súhlasím, a myslím si, že to by pekárov viac riešilo.“

Ján Podmanický: „Ja, ja len, ja len.“

Peter Bielik: „Tu už sa zase dostávame, pán Podmanický, do, do politickej roviny. Dnes predseda Smeru, teda váš bývalý predseda, hovoril dokonca o hranici minimálnej mzdy nad šesťsto eurami.“

Ján Podmanický: „No však tak je teraz v súčasne platnom zákone nastavená výška minimálnej mzdy, že sa bude, bude to šesťdesiat percent z priemernej mzdy, ale do tejto diskusie by sme mali v prvom rade zavolať teda tých pekárov, ktorí v noci pracujú, a ich sa spýtať, či tá mzda je primeraná alebo nie je primeraná, ale to už by sme išli do úplne inej témy. Ja len veľmi krátko poviem, že keby sme našli konsenzus na tom, že v nedeľu budú obchody zatvorené, tak je z veľkej časti vyriešený aj problém pekárov, lebo nebudú tým pádom zo soboty na nedele, na nedeľu pracovať v pekárňach a nebudú teda jednak tráviť ten nočný čas v pekárňach, jednak nebudú zaťažovať svojich zamestnávateľov takými veľkými príplatkami.“

Peter Bielik: „Ďakujem veľmi pekne. dáme ešte príležitosť dvom politikom, ktorí sú v dnešnej debate. Je toto pre vás alebo vnímate tento problém ako kultúrno-etickú otázku, to znamená z vášho liberálneho zamerania a z vášho konzervatívnejšieho zamerania, a z toho teda vyplýva aj to všetko, čo vnímate ako relevantné argumenty v tejto, v tejto záležitosti?“

Jana Kiššová: „Tak ja sa snažím v takýchto návrhoch nevidieť takýto prapôvod, ale zas na druhej strane, ak nedostanem odpoveď, prečo títo zamestnanci, nedostanem odpoveď, aké ekonomické dopady, aká, aká logika niektorých tvrdení, ktoré zas na druhej strane sú vyvrátené inými tvrdeniami, keď, keď v tých logických argumentoch ja proste nenájdem podstatu, tak mi veľa možností neostáva, ako teda.“

Peter Bielik: „Držať sa toho liberálneho.“

Jana Kiššová: „Ako vidieť, že to asi bude mať nejaký takýto kontext.“

Peter Bielik: „Pán Podmanický?“

Ján Podmanický: „Pozrite, nevyriešime jedným zákonom všetky problémy sveta a takisto nevyriešime možno všetky profesie. V tom obchode je to v podstate veľmi jednoduché, lebo súhlasia s tým zamestnávatelia, súhlasia s tým zamestnanci, je na to podpora verejnosti. Čiže tu je tá cesta veľmi efektívna, kde bude mať dopad na možno tých tristotisíc zamestnancov, ktorí hovorí pán Katriak, čiže veľký segment poriešime. Ja osobne sa nebránim diskusii aj v iných odvetviach. Môžete prísť s návrhom, že sa obmedzí práca vo fabrikách, len chápem, že tam to má také určité aj súvislosti, aj nadväznosti, že tá diskusia možno bude oveľa ťažšia, ale ja sa nebránim tomu. ale na vašu otázku, pán Bielik, aj to v prvom rade vidím ako sociálny problém, že máme tu obrovské množstvo žien, ktoré, matiek, ktoré pracujú v sektore obchodu a zaslúžia si v tú nedeľu voľno. A keď je tu vôľa ich zamestnávateľov, je tu vôľa ich, teda obyvateľstva, ktoré chodí do obchodu nakupovať, mali by sme to urobiť. No a ja ale to vnímam, samozrejme, aj troška v širšom kontexte. Mne bolo veľmi sympatické vyjadrenie pána ministra Mičovského, ktorý povedal, že tá nedeľa je nejaký deň, kedy sa môže troška ten život spomaliť, vidíme to aj pri tých štátnych sviatkoch. Keď prechádzate nejakým mestom v deň štátneho sviatku, viete, že je štátny sviatok, všetko sa spomalí, všetko má určitú, určité, určitú vážnosť, určitý priestor, ľudia sa presunú do, do prírody, presunú sa na kultúrnospoločenské akcie, navštevujú pamiatky, vidíte, že ten, ten, nie je to bežný pracovný deň, ale naozaj je sviatok. A ja si myslím, že aj tá nedeľa, však hovoria to psychológovia, psychoanalytici, že človek niekedy potrebuje vypnúť, potrebuje z toho denného celotýždňového režimu sa troška spomaliť a zastaviť. A ak to bude mať aj tento efekt pre mnohých ľudí, že sa v tú nedeľu spomalia a načerpajú aj troška možno inú energiu, troška si oddýchnu, no tak to splní aj tento účel.“

Peter Bielik: „Dáma a páni, veľmi pekne vám ďakujem za to, že ste si našli čas dnes večer pre divákov televízie TA3. Na viacerých veciach ste sa nezhodli, na jednej určite. Veľké poďakovanie naozaj všetkým predavačom, predavačkám, zásobovačom, zásobovačkám, ktoré v čase pandémie zásobovali tak, ako by žiadna pandémia nebola, a pritom, samozrejme, podstupovali veľké riziká. Takže ešte raz jedno, jedno veľké ďakujem za vás všetkých, za nás všetkých, čo sme boli dnes v štúdiu, aj samozrejme, za to, že ste si našli čas pre našich divákov. Príjemný večer.“

Jana Kiššová: „Pekný večer, pekný večer.“

Ján Podmanický: „Pekný večer.“

Martin Krajčovič: „Pekný večer.“

Martin Katriak: „Ďakujem pekne za pozvanie, pekný večer.“