Podporujeme nemecko-rakúsky štýl otváracích hodín v predajniach, tvrdí pre HN Pavol Konštiak, prvý viceprezident Zväzu obchodu Slovenskej republiky.

Uplynulé mesiace výrazne ovplyvňovala koronakríza, ktorá zasiahla všetky odvetvia biznisu. Ako túto situáciu prežíval obchod?

Začínajúcu paniku pri nákupe potravín sme zaznamenávali už koncom februára. Tržby v posledných troch februárových dňoch boli vyššie ako tie vianočné. Takisto marec a začiatok apríla sa niesli v znamení kritického predvojnového stavu. Ľudia si v očakávaní neznámeho robili železné zásoby základných druhov tovarov, ako sú múka, cukor, ryža, cestoviny, voda, konzervy či kvasnice. Vznikali dokonca lokálne poruchy v zásobovaní. Výroba nestíhala tovar doviezť a obchodníci vyložiť. Ľudia čakali pri pokladnici, prípadne vonku pri zavedení pravidla 25 štvorcových metrov na zákazníka. Prvé tri až štyri týždne mali všetky obchody s potravinami enormné tržby, dokonca v násobkoch. Bolo treba upokojovať verejnosť, že zásoby máme v dostatočnom objeme.

Neskôr sa to zmenilo?

Následne po regulácii počtu zákazníkov a vytvorení priestoru pre dôchodcov začali obraty klesať. Za posledné týždne táto tendencia poklesu zotrvala. Predpokladám, že aj po zrušení hodín pre dôchodcov a regulácie desiatich metrov štvorcových na zákazníka, ku ktorému došlo tento mesiac, bude obrat ďalej stagnovať, respektíve klesať. Kríza totiž zasiahla značnú časť ekonomiky štátu, ktorá sa prejavila znížením príjmu zamestnancov a zvýšením nezamestnanosti.

Počas týchto dní sú obchody v nedeľu zatvorené. Opäť sa otvorila otázka, či zostanú zavreté aj po skončení protivírusových opatrení. Myslíte si, že teraz je najideálnejší čas, aby sa tento zákaz podarilo definitívne presadiť?

Ako obchodník a zároveň prvý viceprezident Zväzu obchodu SR som za nemecko-rakúsky štýl otváracích hodín v nedeľu. Možno viete, že v týchto krajinách sú obchody zatvorené aj v nedeľu. Len počas niektorých nedieľ pred súvislými sviatkami, pred prázdninami alebo na začiatku školského roku sú otvorené.

Ako by to teda podľa vašich predstáv malo vyzerať u nás?

Tak, že zhruba 37 nedieľ bude zatvorené. Ostatné nedele pred sviatkami, koncom a začiatkom školského roka budú otvorené. Predpokladám, že z ročného pohľadu nepríde k zníženiu maloobchodného obratu. Čo sa týka strašenia z prepustenia stoviek pracovníkov – je len teoretické, pretože v obchode neustále chýbajú ľudia, ktorí sú potrební. Nahradzujeme ich brigádnikmi. Zavretím nedieľ naplníme fond pracovného času vlastnými pracovníkmi.

Na Slovensku platí už tri roky zákaz maloobchodného predaja cez sviatky. Vy ste tento zákaz podporovali. Ako ho s odstupom hodnotíte, splnil svoj účel?

Som veľmi rád, že som stál na čele hnutia za to, aby sme na tých 15 dní predajne zatvorili. Pretože ak mám správne informácie, tak nikto neumrel od hladu, nikto nebol smädný ani hladný. Každý dnes má chladničku či mrazničku. Existujú rôzne možnosti, ako sa dajú zohnať potraviny. Možno ich kúpiť aj na benzínových čerpadlách, ktoré sú otvorené 24 hodín denne, a to i cez všetky štátne sviatky. Takže my obchodníci sme to vítali.

V čom je to pre vás pozitívum?

Na jednej strane si naši ľudia môžu oddýchnuť. Aj oni si predsa zaslúžia odpočinok. Potom treba povedať, že to pre nás znamenalo aj vysoké náklady. Mať otvorené prevádzky cez sviatky, soboty či nedele nás stálo veľmi veľa financií. A občania si na to zvykli. Dokonca už pred vypuknutím pandémie koronavírusu sa objavili hlasy, že by sme mali nabehnúť na nemecký alebo rakúsky systém.

Niektorí obchodníci argumentovali, že prídu o časť tržieb. Tieto obavy sa nepotvrdili?

My sme počítali presne s tým, že nám tržby nepoklesnú. Občania si predsa deň predtým nakúpia v obrovskom množstve, aby tie dva dni prežili, ako keby sa blížila tretia svetová vojna. Prirodzene, nám tržby z hľadiska roka neklesli. Všetky systémy, nielen domáce, ale aj zahraničné, vykazujú každý rok ich nárast. Ani zníženie počtu predajných dní v roku teda negatívne nezapôsobilo na zníženie tržieb.

Budete aktívne presadzovať rakúsko-nemecký systém aj v prípade nedieľ?

Nehovorím, že by sme sa k tomu kroku mali priblížiť už dnes. Chcelo by to celonárodnú diskusiu občanov. V súčasnosti táto téma skutočne zaznieva. Avšak ja som veľmi spokojný s tým krokom, ktorý sme urobili v prípade sviatkov. S tým, čo sme dosiahli a čo sa nám podarilo presadiť, teda že 15 dní v roku sú obchody na Slovensku zatvorené.

Zhoršila sa počas koronakrízy situácia niektorých obchodných sietí natoľko, že budú rušiť prevádzky, prípadne prepúšťať ľudí?

V maloobchode všeobecne sa veľa nezávislých prevádzok, ktoré boli na základe nariadenia vlády zatvorené, dostalo do kritickej ekonomickej situácie, pretože bolo treba platiť zamestnancov, nájomné, faktúry. Je predpoklad, a tie informácie sú už na stole, že mnoho menších prevádzok hlavne v gastre definitívne ukončí svoju činnosť v Bratislave. Ide o 50 až 100 prevádzok.

Do problémov sa dostala napríklad značka Zajo. Hrozí, že niektoré menšie obchodné siete zbankrotujú, prípadne tie zahraničné odídu zo slovenského trhu?

Áno, viaceré prevádzky zbankrotujú, respektíve ukončia svoju činnosť. Žiaľ, s dlhmi voči dodávateľom či prenajímateľom.

Zvýšil sa v uplynulých týždňoch a mesiacoch výrazne podiel donášky nákupu priamo do domácností? Myslíte si, že to môže byť spúšťačom postupného posilňovania tejto formy nákupov aj do budúcnosti?

Hneď po vypuknutí krízy sa objavili desiatky nových dodávateľov do domácností. Boli to nielen staronové veľkoobchody s potravinami či maloobchodné siete, ale aj novovzniknuté firmy, ktoré dodávali tovar do domácností. Špeciálnou skupinou, ktorá mala váhu, bol rozvoz jedla zo zatvorených gastroprevádzok. Pre ne to bola jediná cesta príjmu. Predpokladám, že v tomto objeme budú dodávky do domácností klesať, ale zostanú na vyššej úrovni ako v predkrízovom stave.

Ste v kontakte s novou vládou? Ako ste zatiaľ spokojný s jej prvými krokmi, najmä s opatreniami v čase koronakrízy?

Už pred februárovými voľbami som veril, že vznikne nová vláda, ktorá konečne bude robiť servis našim občanom. Žiaľ, musím konštatovať, že posledná vláda im žiaden servis neponúkala. Bola hluchá aj voči nám, ktorí vytvárame hodnoty. Teraz sme v neustálom kontakte s ministerstvami, pretože opatrenia týkajúce sa COVID-19 sa nás bezprostredne dotýkajú. Chápem, že niektoré tvrdé kroky bolo potrebné nekompromisne zaviesť. Avšak povedzme vyčlenenie špeciálneho času nákupu pre dôchodcov od deviatej do dvanástej nám skomplikovalo život hlavne na dedinách a plošne v drogériách. Po otvorení ďalších prevádzok, napríklad v predaji áut, sa toto opatrenie minulo účinkom.

Čo najviac vyčítate predchádzajúcej vláde?

Nekonzultovala s nami žiadne zákony, ktoré schvaľovala. Dokonca prijímala opatrenia, ktoré si vzájomne odporovali. Určite si pamätáte, že v novembri minulého roka bol schválený zákon, ktorý predložila SNS. Hovoril o tom, že obchodníci sú povinní pod hrozbou pokuty do výšky až 100-tisíc eur darovať tovary po lehote minimálnej trvanlivosti.

Vy s týmto zákonom nesúhlasíte?

V podstate by som s ním súhlasil, ak by to nebolo pod pokutou. Nechápem, prečo tam tá pokuta vôbec je. Rád by som však upozornil na inú vec. Vlani vláda prijala zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Ním sa trestá okrem iného pokutou až do výšky päť miliónov eur ten obchodník s potravinami, ktorý nechá na pulte tovar po lehote minimálnej trvanlivosti. My takéto prípady vidíme ako zlyhanie ľudského faktora. Vieme pritom, že cestoviny, med, fazuľa, suchá šošovica a všetky ďalšie výrobky obsahujúce soľ sa dajú konzumovať aj po lehote minimálnej trvanlivosti. Preto je tam napísané „minimálna trvanlivosť“. Avšak keď veterinári nájdu v obchode takýto výrobok, respektíve trikrát v priebehu jedného roka zistia nejaké iné porušenie nariadení, tak je to hneď jeden milión eur pokuty.

Aký dosah má takýto prístup na obchod s potravinami?

Vytvárame tým dve skupiny ľudí. Všetci sme si rovní, len niektorí sú si rovnejší. My, bežní občania, si nesmieme kúpiť tovar po lehote minimálnej trvanlivosti, pretože sa podľa autorov zákona úderom dvanástej hodiny v noci, hneď po uplynutí tejto lehoty, stáva toxickým a nebezpečným pre konzumenta. A to platí aj o mede, šošovici, fazuli či cestovinách. Na druhej strane, iný zákon nám pod hrozbou pokuty prikazuje, aby sme tento tovar prostredníctvom humanitárnych organizácií dávali povedzme bezdomovcom. Takže máme medzi sebou ľudí, ktorí majú iný žalúdok než druhí. Práve takéto nezmyselné kombinácie zákonov prijímal náš parlament.

Čo odporúčate novej vláde, aby v potravinárskom sektore okamžite urobila?

Existuje veľa nezmyselných zákonov, hlavne čo sa týka potravín. Práve tieto zákony musí nová vláda zmeniť. Opäť sa vrátim k potravinám, keďže tento segment je špecifický. A to nielen tu na Slovensku, ale v celej Európe a možno dokonca na celom svete. Súčasná legislatíva je totiž diskrimináciou všetkých, ktorí vyrábajú a predávajú potraviny. Iba obchod s potravinami musí okamžite zaplatiť pokutu. Až po jej zaplatení sa môže súdiť. Toto je porušenie Ústavy, pretože nám berú právo na obhajobu a na spravodlivý súd.

Máte problém aj s ďalšími vecami?

Problémom číslo dva je zákon o neprimeraných podmienkach. V tomto prípade ide o typický gold plating, keď na Slovensku prijímame ešte prísnejšie opatrenia, než nám nariaďuje európska legislatíva. Áno, aj v Európskej únii boli prijaté zákony na ochranu menších výrobcov a poľnohospodárov. My sme však pre istotu prijali nie päť, ale rovno 40 opatrení. Takýto postup je na Slovensku absolútne bežný. Bývalá vláda pritom sľubovala, že keď bude prijímať zákony, tak sa budú odvíjať od smerníc Európskej únie. Nie je to pravda.

S akými ďalšími problémami a výzvami okrem korony sa dnes borí obchodný sektor na Slovensku?

Zažívame takú zvláštnu atmosféru, ktorú vyvolala bývalá vláda, že potravinársky obchod je zodpovedný za všetko. Za problémy v poľnohospodárstve, v ktorom sa prestali pestovať zelenina a ovocie, za problémy s mäsom, dovozom či poľskými nekvalitnými výrobkami. Skrátka za všetko môže obchod, ktorý zvyšuje ceny potravín.

A nie je to tak?

Vôbec nie, pravda je kdesi inde. Veľmi dobre vieme, že sa napríklad v dvoch etapách zvýšili nočné príplatky aj príplatky za sobotu a nedeľu o sto percent. Rozhodla o tom posledná vláda. A to nebolo len v obchode, ale v celom výrobnom procese, to znamená od prvovýroby poľnohospodárov cez spracovateľov až po obchod. Výsledkom bol fakt, že ceny narástli. Svetové ceny potravín minulý rok rástli pomerne vysokým tempom, aj keď to boli len dve percentá. Na Slovensku to však bolo viac, hoci naša inflácia dosiahla plus-mínus dve percentá. Narástli práve z toho dôvodu, že predchádzajúca vláda výraznejšie zaťažila celý výrobný a predajný proces na Slovensku.

To bol jediný dôvod?

Vôbec nie. Musíme k tomu pripočítať dovolenkové poukážky vo výške 275 eur plus rast cien energií, ktorý sme zaznamenali od prvého januára. Ďalšou vecou je zvýšenie minimálnej mzdy na 580 eur od začiatku tohto roka. Toto všetko vplývalo na konečnú cenu potravín, ktorú, žiaľ, musí zaplatiť spotrebiteľ. Avšak to musí povedať vláda, že všetky nové náklady, ktoré vznikli, má zaplatiť konečný spotrebiteľ. Teda volič a občan tejto republiky. Tie sa nedajú zaplatiť žiadnym spôsobom z nejakých rezerv, ktoré má prvovýroba, spracovateľský priemysel alebo obchod.

Pred časom bola u nás prijatá aj novela zákona o potravinách. Tá okrem iného prikazuje gastronomickým zariadeniam uvádzať pôvod mäsa, z ktorého sa pripravujú jedlá. Proti novele sa búria reštaurácie aj obchody. Tvrdia, že takéto zmeny by sa mali robiť na európskej úrovni. Súhlasíte s nimi?

Áno, súhlasím. Žiaľ, vnútri Európskej únie je to dosť voľné. Samozrejme, bol by som rád, ak by sa na jej úrovni prijali určité smernice, čo sa týka aj tovarov po lehote minimálnej trvanlivosti, pretože v 14 európskych krajinách sa takýto tovar môže zlacnený oficiálne ďalej predávať. Avšak na Slovensku je to inak. Ako som povedal, na jednej strane je toxický pre bežného spotrebiteľa. Na strane druhej ho pod hrozbou pokuty musíme darovať povedzme bezdomovcom. Tieto veci by sa teda mali a dali zjednotiť. Takisto sme videli, že náš bývalý parlament s veľkou slávou a pompou prijal zákon o tom, že sa od roku 2022 budú zálohovať PET obaly a plechovky.

V niektorých európskych krajinách predsa takéto zálohovanie bez problémov funguje…

Áno, toto zálohovanie existuje v desiatich európskych štátoch, tam však má nejakú históriu. Vzniklo ako súčasť určitých tradícií. My na Slovensku máme úspešne rozbehnutý separovaný zber. Teraz ideme urobiť podobnú vec, aké sa robili v Číne za kultúrnej revolúcie. Tam trhali kapitalistické koľajnice s tým, že si postavia nové socialistické. My tu ideme zbúrať nový dom, do ktorého sa investovali peniaze. Ideme zničiť systém a nahradiť ho drahším, ktorý prinesie spotrebiteľom iba to, že budú musieť doma v nejakých vreciach skladovať nepokrčené fľaše a plechovky a potom ich niesť niekam do obchodu. Čo však so 600 dedinami, kde sa nenachádza žiaden obchod s rozlohou viac ako 300 štvorcových metrov? Kam budú títo starí ľudia nosiť všetky fľaše a plechovky?

V čom teda vidíte hlavný problém?

Vôbec sa nerieši fakt, že malé obchody nebudú môcť z hygienických a veterinárnych dôvodov tieto obaly a plechovky vykupovať. Navyše ich zvoz z malých predajní by bol veľmi neekonomický. Preto sa nebude robiť. Ja som za to, aby sme naozaj žili v čistej krajine. Toto však je nezmyselné riešenie. Prečo taký zákon neprijali v Rakúsku, prečo ho odmietol český parlament, prečo to nie je v Poľsku alebo Maďarsku?

Ako to dopadlo v spomínaných desiatich krajinách, kde takéto zálohovanie zaviedli?

Napríklad v Nemecku sa ciele, ktoré do toho vkladali, nenaplnili. Ja verím, že ciele, ktoré nám uložila Európska únia na obdobie do roku 2029, teda separovať 90 percent plastov, dokážeme splniť. Dnes sa nachádzame kdesi na úrovni 60 až 65 percent. Vedeli by sme to teda urobiť tým systémom, ktorý tu už je. Avšak parlament prijal tento nezmysel, ktorý skomplikuje život obchodníkom, ale hlavne spotrebiteľom. To si dnes nikto neuvedomuje.

Máte čísla, o koľko by sa tým obchodníkom zvýšili náklady?

Tieto náklady bude na základe zákona, ktorý prijalo ministerstvo životného prostredia, monitorovať takzvaný správca. Teraz sa na neho robí výberové konanie. My sme sa spojili s výrobcami piva a nealko nápojov aj so Slovenskou alianciou moderného obchodu. Dali sme návrh, že budeme správcom, aby sme mali pod kontrolou financie, ktoré musia výrobcovia a dovozcovia do tohto systému zaplatiť. Nič iné nám ani nezostáva.

Koľko to teda celé bude stáť?

Uvažuje sa o prvotných nákladoch vo výške 100 miliónov eur. Ročne by to potom malo stáť okolo päť miliónov eur. Toto všetko budú musieť zaplatiť výrobcovia a dovozcovia, čiže v konečnom dôsledku spotrebitelia. Avšak v našom „štáte dánskom“ sa môže stať aj to, že to vyhrá nejaký súkromný podnikateľ, ktorý to v podstate bude robiť ako podnikateľskú činnosť. Peniaze výrobcov a dovozcov bude používať na celý systém, ktorý však nebude pod kontrolou tých, ktorí tieto prostriedky do systému dávajú.

Na Slovensku od začiatku roka funguje eKasa. Ako to zatiaľ maloobchod zvláda a čo by sa malo v tomto smere zlepšiť?

Som rád, že tento systém vstúpil do platnosti až od prvého januára tohto roka. Štát totiž nebol pripravený na to, aby ho zaviedol skôr. Neboli vydané ani licencie na tie kasy či ďalšie veci. Pôvodne mala ísť gastronómia od prvého apríla minulého roka a od prvého júla mal nasledovať zvyšok. Avšak musím povedať, že aj vďaka nášmu tlaku na ministerstvo financií sa tento termín posunul na prvý január 2020.

Prečo ste požadovali odklad?

Jednoducho sme chceli, aby celý proces nábehu na eKasy prebiehal bez akýchkoľvek komplikácií. Všetky veľké obchodné systémy boli na to pripravené, v podstate tam nebol žiaden problém. Ten mali väčšinou len tí drobní poskytovatelia služieb, ktorí si to odkladali na poslednú chvíľu. Myslím si však, že dnes už eKasy fungujú. Je to kontrola pre všetkých a bič pre tých, ktorí tak trochu obchádzali zákon a neplatili dane. V každom prípade verím, že ministerstvo financií má také systémy, ktoré dokážu odhaliť manipulácie s týmto systémom, aby sme si naozaj všetci boli pred štátom a Bohom rovní.

Od januára sa rozšíril sortiment potravín, na ktoré platí znížená sadzba DPH. Niektorí zástupcovia maloobchodu však naznačujú, že by sa DPH na potraviny mala zvyšovať celoplošne. S podobným cieľom prišla napríklad Potravinová komora. Bolo by to podľa vás správne riešenie?

Opäť to bol taký drobný výkrik do tmy. Veľmi dobre vieme, že tá DPH sa znížila len pri niekoľkých desiatkach druhov tovarov, pričom nepokryla všetko ovocie a zeleninu ani všetky mliečne výrobky. Vybrali sa len určité produkty, na ktoré platí znížená DPH. Avšak treba povedať aj to, že naši výrobcovia a dodávatelia, ako sú napríklad pekári, už k prvému decembru minulého roka ohlásili zvýšenie cien práve v dôsledku tých nákladov, ktoré som spomínal. Sú to príplatky za nočné služby, soboty či nedele, keď napríklad pekári pracujú, náklady na dovolenkové poukazy, minimálnu mzdu či ceny energií. Oni to premietli do zvýšených cien už prvého decembra. Znamená to, že keď obchod bude iba kopírovať nákupné ceny, tak spotrebiteľ v konečnom dôsledku nepocíti zníženú DPH na tieto výrobky.

Na slovenskej maloobchodnej scéne došlo minulý rok k viacerým zmenám. Skončila sieť Kačka a problémy mali aj ďalšie značky. Majú malé slovenské značky vôbec šancu konkurovať veľkým zahraničným reťazcom?

Je síce pravda, že zo slovenského trhu odišla Kačka. Rád by som však spresnil, že jej majiteľom bol poľský finančný fond. Ten Kačku kúpil a mal záujem ju revitalizovať, zmodernizovať a potom predať. Žiaľ, dopadlo to tak, že Kačka skrachovala. Myslím, že tam zostali pohľadávky vo výške okolo 20 miliónov eur od rôznych dodávateľov, ktorí nedostali zaplatené, pretože od správcu konkurznej podstaty nepríde z týchto predajní žiaden výnos. Všetci slovenskí dodávatelia tak prišli o peniaze.

Kam smerujú trendy v tomto segmente?

Na Slovensku existuje dostatočná konkurencia domácich aj zahraničných firiem. Na východe je Labaš, máme slovenskú sieť CBA, je tu COOP Jednota Slovensko. Všetci sa s úspechom ďalej rozvíjajú, otvárajú nové supermarkety. To znamená, že aj s konkurenciou sa dá žiť, a to i napriek tomu, že je silná. Áno, je rozdiel, keď je niekto nadnárodný a má iné možnosti než domáci hráči. Môže použiť väčšiu vyjednávaciu silu pri rokovaniach o dohode s dodávateľmi. Avšak slovenské siete a dodávatelia sa s touto konkurenciou naučili žiť. V horizonte troch až piatich rokov si preto nemyslím, že by malo dôjsť k nejakej zásadnej zmene, napríklad že by niekto mal odísť. Skôr všeobecne v obchode je tu otázka internetového predaja, ktorý sa bude čoraz viac prehlbovať, a to aj v potravinách.

Ďalšou témou uplynulého obdobia bola dvojaká kvalita potravín. Vyjadrili ste sa, že je to klamanie spotrebiteľa. Najmä krajiny Vyšehradskej štvorky túto tému otvárali na samitoch Európskej únie a chválili sa výsledkami. Zlepšila sa situácia v tomto smere? Nakúpime dnes rovnako kvalitné potraviny rovnakej značky ako povedzme v Rakúsku, alebo stále máme takýto problém?

Toto je asi jediná vec, za ktorú by som našu bývalú vládu pochválil. Bola to však skôr populárna záležitosť, ktorá mala za cieľ zvýšiť obľúbenosť vlády. Pretože naozaj bolo nespravodlivé, keď zloženie Coca-Coly, rybích prstov, pizze od Dr.Oetkera a ďalších výrobkov bolo iné v Nemecku a iné na Slovensku. Pritom to má ten istý názov, to isté balenie, len je tam povedzme menší podiel mäsa alebo namiesto cukru sú tam umelé náhrady.

Prečo sa podľa vás producenti k dvojakej kvalite potravín vôbec uchyľovali?

Určite to nebolo preto, že máme teritoriálne iné chute, ako to oni s obľubou zdôvodňovali. Som presvedčený, že Coca-Cola by mala byť všade rovnaká. A keď je raz jedna pizza pod nejakou značkou, tak nemôže byť iná v dvoch rôznych krajinách. Ak by sa inak volala, tak to akceptujeme. Keď má však presne taký istý názov a vizáž ako v Nemecku alebo Rakúsku, tak v nej na Slovensku skrátka nemôže byť menej salámy. Takže toto sa vo veľkej väčšine podarilo vyriešiť. Výrobcovia tieto rozdiely v kvalite odstraňujú. Síce ešte nie všetci, ale postupne sa to odstraňuje.

Ďalšou témou sú obchodné vojny medzi USA, Čínou a Európou. Cítiť ich dosahy už aj na Slovensku?

Obchodná vojna medzi Spojenými štátmi a Čínou z môjho pohľadu ako makroekonóma zatiaľ Slovensko nezasiahla. Samozrejme, nejaké dosahy to môže mať. Ak by prišlo napríklad k tomu, že Amerika v rámci nezhôd s Európskou úniou, ktoré ešte nenazývame obchodnou vojnou, zvýši clá na automobily. V takom prípade to pocíti aj Slovensko. Už len preto, lebo sme minulý rok vyrobili 1,1 milióna áut. A časť tejto produkcie ide aj do Ameriky. Ekonomickú situáciu na Slovensku by to preto ovplyvnilo napríklad tým, že by sa možno znížila výroba vozidiel. Tým by sa uvoľnili určité pracovné sily v automobilkách a ďalších podnikateľských firmách, ktoré sú na tento segment naviazané. Čo sa týka obchodu všeobecne, podľa informácií, ktoré mám k dispozícii, nepociťujeme zatiaľ žiaden negatívny dosah na Slovensko z hľadiska spomínanej obchodnej vojny. Horším problémom sa stal koronavírus, ktorý bol „importovaný“ z Číny do mnohých štátov sveta.

V niektorých krajinách eurozóny ako Holandsko zrušili jednocentovky a dvojcentovky. Uvítali by ste to aj u nás?

Toto je opäť moja agenda, na ktorej sme boli dohodnutí. Zúčastnili sme na rokovaní v Národnej banke Slovenska, ktorá ešte podpisom bývalého guvernéra Jozefa Makúcha súhlasila s procesom, aby sme obmedzili používanie jedno- a dvojcentových mincí, ale nie ich úplne zrušili. To obmedzenie sa dá urobiť jednoduchým spôsobom – zaokrúhľovaním celého nákupu. Samozrejme, väčšinou by k tomu dochádzalo v obchodoch či supermarketoch, kde ľudia zvyknú najčastejšie kupovať. Pretože keď si kupujete povedzme oblečenie, tak zväčša je tá cena už zaokrúhlená. To isté platí, keď si kupujete auto alebo dom. V obchodoch sú však väčšinou takzvané baťovské ceny, teda povedzme 1,49, 1,59 alebo 0,99 eura. Takže áno, tieto ceny by zostali. Avšak posledná súčtová hodnota, po spočítaní všetkých piatich či desiatich položiek, by sa matematicky zaokrúhlila smerom nadol alebo nahor.

Nestratil by na tom nakupujúci?

Vôbec nie. Nikto by na tom nezarobil, ani spotrebiteľ, ani obchod. Rozhodne tu nejde o snahu obchodu zarobiť. Opakujem, ceny by zostali také, aké sú dnes. Len by sa zaokrúhlila posledná suma. V čom by to bolo výhodné? Národná banka by mala menšie náklady na razbu jednocentoviek a dvojcentoviek. My na Slovensku tu máme vyše 900 miliónov mincí. Jedno- a dvojcentových je z nich 55 percent, čiže je ich viac ako pol miliardy. Európska únia vynaložila v priebehu posledných desiatich rokov dohromady 1,2 miliardy eur na razbu mincí. Práve toto môže byť opäť niečo, o čom by mohla rozhodnúť Európska únia. Vieme to však urobiť aj u nás. Získali by sme tým oveľa viac než len to, že Národná banka by mala znížené náklady. To nie sú jej peniaze. To sú naše peniaze, naše dane, ktoré ako občania a podnikatelia platíme.

Čo by sme tým získali?

V obchode by sa urýchlil proces platenia pri pokladniciach. Keď si totiž zoberiete, že niektoré ženy majú na jednej strane plnú peňaženku jednocentoviek a dvojcentoviek, začnú sa v tom pri pokladnici premŕvať a hľadať tú správnu mincu, tak predavačku len zdržujú. Celý proces platenia sa spomalí, aj keď len o pár sekúnd. Na strane druhej by bolo väčším komfortom aj pre spotrebiteľa, ak by nemusel hľadať jedno- a dvojcentové mince. V obchode by sme zároveň ušetrili prácu ľudí. Pretože vždy večer musí každá pokladnica urobiť takzvanú mincovku, teda spočítať všetky mince a urobiť súpis. A nemuseli by sme večer pri tomto súpise počítať všetky jedno- a dvojcentové mince. Takže všetci by na tom získali. Nechápem teda, prečo predchádzajúce ministerstvo financií nesúhlasilo s tým, aby sme tieto mince nie zrušili, ale aspoň zaokrúhľovaním obmedzili, tak ako to je už v siedmich krajinách Európskej únie.

Niečo podobné sme predsa zažili ešte pred prijatím eura…

Áno, s desať- a dvadsaťhaliernikmi. Čiže celé to je napísané. Je to presne to isté. Nič netreba vymýšľať, len oprášiť túto novelu, ktorú sme prijali, ešte keď sa používali slovenské koruny. V podstate tam len treba namiesto desať- a dvadsaťhaliernikov dosadiť jedno- a dvojcentové mince. Vymyslené to je, už sme to tu zažili, len ja mám pocit, že keď na tom okrem občana nikto nezarobí, tak to prestane byť zaujímavé. Toto je ten servis, o ktorom som hovoril, že by ho vláda a štátne úrady mali dať ľuďom. Je to jedna z vecí, ktoré by mali byť službou pre občana, aby sa toľko nezdržiaval pri pokladniciach.

Aj vtedy sa ukázali pozitíva zrušenia drobných mincí?

Áno, samozrejme. My sme to tu už mali. Nikto iný na tom fyzicky nezarobil, len občan. A to tým, že sám ušetril čas.

Kto je Pavol Konštiak

Prvý viceprezident Zväzu obchodu SR začínal profesionálnu kariéru v roku 1980 v štátnom podniku Zdroj Bratislava, kde zastával rôzne vedúce funkcie. V roku 1990 si založil vlastnú spoločnosť Kon-Rad, v ktorej dodnes pôsobí ako jej šéf. Je tiež viceprezidentom Republikovej únie zamestnávateľov SR a honorárnym konzulom Filipín.