Slovensko je prvá krajina v strednej Európe, ktorá zavádza povinné zálohovanie plastových fliaš a plechoviek. Na systém nabehneme o dva roky.

Slovensko je prvá krajina v strednej Európe, ktorá zavádza povinné zálohovanie plastových fliaš a plechoviek. Na systém nabehneme o dva roky.

Spojenie nákupov v supermarkete s odovzdávaním vratných fliaš už čoskoro nebude bežnou praxou len pre tých, čo pijú fľaškové pivo. Parlament včera schválil zákon, podľa ktorého sa bude zálohovať nielen sklo, ale i PET fľaše a plechovky.

Nová legislatíva vstúpi do platnosti od januára 2020, samotné zálohovanie o dva roky neskôr. Envirorezort si stanovil cieľ, aby vďaka zálohovaniu do recyklačných zariadení putovalo 95 percent nápojových obalov.

HN vám prinášajú prehľad najdôležitejších faktov, ktoré o zmene potrebujete vedieť.

Čo to znamená v praxi?

Prvé zálohovanie sa spustí až v roku 2022. Výška zálohy by mala byť podľa zákona 12 centov za plastovú fľašu a 10 centov za plechovku v objeme od 0,1 litra do troch litrov. „Príplatok“ bude musieť byť započítaný priamo do ceny výrobku.

Zákazníkov bude o možnosti vrátenia obalu nápoja informovať priamo výrobca. Ak to neurobí, hrozí mu pokuta vo výške od tisíc do päťtisíc eur. Rovnaká sankcia hrozí obchodníkovi, ktorý neuvedie výšku zálohy na cenovke tovaru.

Zákazník bude môcť vrátiť obaly vo vybraných predajniach alebo v zberných automatoch. Vykupovať zálohované obaly od spotrebiteľov podľa novej legislatívy totiž nebude povinné pre všetky obchody či prevádzky.

Zákon to definuje jasne: povinnosť zálohovať jednorazové obaly platí pre všetkých predajcov rovnako, ale povinnosť vykupovať ich a vracať peniaze zákazníkom budú mať iba väčší obchodníci. Konkrétne ide o obchody s rozlohou väčšou ako 300 m2.

Pre menšie prevádzky bude odoberanie zálohovaných obalov a vyplácanie záloh dobrovoľné. Štát však predpokladá, že mnohé menšie obchody časom systém preberú.

Rezort životného prostredia to odmieta: „Na ziskovosť obchodov to vplyv mať nebude, keďže všetky náklady budú preplatené výrobcami.“ Dodal tiež, že zavedením zálohovania sa triedený zber pre iné plasty neskončí.

Domáca ekonomika

Parlament schválil zálohovanie PET fliaš. Bude to stáť 80 miliónov

Koľko to bude stáť?

Vstupné náklady na zavedenie systému majú byť podľa Martina Haluša, riaditeľa Inštitútu environmentálnej politiky, na úrovni 80 miliónov eur. Z toho 61,8 milióna eur budú tvoriť náklady na nákup, inštaláciu a servis strojov na spätný odber.

Zvyšok sú náklady na zabezpečenie zálohovaných fliaš, manuálny zber a náklady na zriadenie centrálneho systému, v ktorého pôsobnosti bude aj sčítavať, triediť a zhromažďovať fľaše z celého Slovenska.

Kameňom úrazu z pohľadu výrobcov obalov sú však najmä vysoké investície do systému zálohovania. Kým počiatočné výdavky budú využité najmä na kúpu vratných automatov, výrobcovia budú musieť okrem toho každoročne prispievať ďalšími piatimi miliónmi eur na udržiavanie tohto systému.

Súčasný systém triedeného zberu vychádza výrobcov približne na 35 miliónov eur. Celkové prevádzkové náklady sú citlivé najmä na mieru návratnosti PET produktov a plechoviek.

Samotná prevádzka nezávisí ani tak od miery automatizácie zberu či dodávateľa strojov na spätný odber ako od toho, koľko obalov spotrebitelia reálne vrátia. Systém by mal každoročne generovať príjmy 28 miliónov eur a prevádzkové náklady približne 33,3 milióna eur.

Celkovú zápornú bilanciu vyše päť miliónov eur budú uhrádzať výrobcovia cez administratívne poplatky. Kým dnes výrobcovia platia približne 0,4 centa za PET fľašu, v systéme povinných záloh to bude 1,5 centa.

Čo na to obchodníci a výrobcovia?

Zavedenie zálohovania otvorene podporujú odborné a dobrovoľné organizácie rybárov, poľnohospodárov, vodohospodárov, ochranárov či turistov. Podporu dostal projekt aj od najväčších obchodných reťazcov na Slovensku.

Napríklad Kaufland zálohuje plastové fľaše už dnes. Tesco pre HN uviedlo, že zo 150 prevádzok umiestni automat v 22 najväčších predajniach.

Robert Kičina, manažér korporátnej komunikácie Nestlé pre Česko a Slovensko, však pripomína aj ďalšie náklady, ktoré analýza nezohľadňuje.

Tie sú spojené so stavebnými úpravami predajní či s vyšším počtom automatov. Výrobcovia sa, naopak, sťažujú, že ich náklady budú obrovské.

„Na základe skúseností z iných európskych krajín vieme, že náklady sa pohybujú v desiatkach miliónov eur a v slovenskej realite pravdepodobne presiahnu hranicu sto miliónov eur," hovorí Jana Shepperd, prezidentka Slovenského združenia výrobcov piva a sladu.

"Vzhľadom na výšku nákladov, ktoré budú musieť znášať výlučne podnikatelia, podrobne analyzujeme situáciu na slovenskom trhu a hľadáme riešenia, ktoré čo najviac zmiernia výrazne negatívny dosah tejto legislatívy na podnikateľské prostredie na Slovensku,“ povedala.

Podobný názor má aj Lucia Morvai, výkonná riaditeľka Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku, ktorej členmi sú aj naši veľkí hráči ako Coca-Cola, Kofola či Pepsi-Cola.

Ako to funguje v zahraničí?

Odborník na odpady Radovan Kazda tvrdí, že zálohovanie PET fliaš je ekonomicky neefektívne a odvoláva sa práve na príklady zo zahraničia.

„V Česku si nechali vypracovať štúdiu, či takýto systém pomôže vytriediť nápojové obaly do takej miery, že by sa dosiahla miera 90 percent. Zistili, že nie. A drvivá väčšina krajín, ktoré majú zálohovanie zavedené, nedosahuje cieľ vytriedenia na úrovni 90 percent,“ vysvetlil v rozhovore pre HN Kazda.

Systém povinného zálohovania nápojových obalov je momentálne zavedený v ôsmich krajinách EÚ, v Nórsku a na Islande. Päť z nich dosahuje 90- a via percentnú mieru recyklácie PET fliaš.

Ďalších päť krajín je nad 80 percentami. Ako uvádza vo svojej analýze Inštitút environmentálnej politiky, zálohovať nápojové obaly plánuje aj Škótsko a viaceré ďalšie krajiny si vypracovali analýzu zavedenia tohto systému.

Mimo Európy je to praxou v USA, Kanade, Izraeli a čiastočne v Austrálii a na niektorých ostrovoch v Tichom oceáne. Výška zálohy sa pohybuje od asi siedmich centov v Chorvátsku do 40 centov vo Fínsku.

Systémy v krajinách však nie sú identické. Líšia sa materiálmi, ktoré zahŕňajú, či zapojením opakovane použiteľných obalov do schémy. Nie všetky sú tiež povinné pre výrobcov, vo Fínsku a v Nórsku ich má však motivovať environmentálna daň.

No všetky krajiny dokážu vyzbierať viac ako 85 percent PET fliaš uvedených na trh a rovnako v nich funguje centrálny systém, ktorý jednotlivých aktérov koordinuje.

https://slovensko.hnonline.sk/2004637-rozhodnute-budeme-povinne-zalohovat-plast