Hoci v posledných rokoch sa o post najväčšieho obchodného reťazca na Slovensku bijú Lidl a Tesco, stačilo málo a súboj o pozíciu lídra trhu mohol byť ešte zaujímavejší a napínavejší.

Lenže to by nemecký reťazec Aldi, ktorý napríklad v Rakúsku prevádzkuje sieť potravín Hofer, musel svoj slovenský projekt dotiahnuť do konca. Nešlo len o úvahy a vágne sľuby. Aldi sa na Slovensku reálne pripravovalo na veľkú expanziu. Čo sa však stalo, že sa to zmenilo? Prečo Lidl doteraz nemá konkurenciu vo svojom diskontnom segmente? A necháva si Aldi tým, že na Slovensku naďalej vlastní pozemky, otvorené povestné zadné dvierka?

Odvrátiť stagnáciu. Pred dvoma dekádami maloobchodný trh na Slovensku prechádzal veľkými zmenami. Hitom tohto obdobia boli hypermarkety, ktorým sekundovali menšie supermarkety. Čakalo sa, že ďalší impulz prinesú diskontné predajne. Ich výhodou bolo, že poskytovali kombináciu relatívne rýchleho nákupu, špecifického sortimentu (zloženého prevažne z privátnych značiek) a lákavých cien. Na druhej strane, šlo o takzvaný paletový predaj, keď tovar nebol úhľadne zoradený v regáloch. V roku 2004 na Slovensko prišiel Lidl. Nemecký koncern otvoril naraz 14 predajní a rozbehol jazdu, ktorá ho postupne vyniesla do pozície najväčšieho potravinárskeho reťazca v krajine. Už v čase jeho príchodu sa špekulovalo, že na Slovensko zamieri aj Aldi. Táto nemecká sieť sa niekdajšiemu východnému bloku dlhé roky vyhýbala. Vývoj na jej domácom trhu však nebol ideálny. Tržby stagnovali, biznis devastovala konkurenčná cenová vojna. Ďalšiu stagnáciu mala odvrátiť medzinárodná expanzia. Aj keď sa spočiatku hovorilo len o Poľsku a Česku, neskôr k nim pribudlo aj Slovensko. „Majú záujem o vstup na trh, keď vidia, ako sa darí Lidlu,“ hovoril v roku 2005 pre denník Sme analytik agentúry Terno Ľubomír Drahovský s tým, že Aldi mapuje situáciu na trhu.

Logistické centrum. V polovici roka 2006 Aldi založilo cez svoju rakúsku odnož na Slovensku trojicu firiem: Aldi Slovakia, Aldi SK a Aldi Reality. Dôležitú úlohu v počiatočnej fáze mala Aldi Reality, ktorej cieľom bolo nakúpiť pozemky pre sklad a predajne. Nebola to jednoduchá úloha. Keď obchodné reťazce expandujú na nový trh vo veľkom, chcú vytvoriť taký balík predajní, aby sa ich oplatilo zásobovať. Špekulovalo sa, že Aldi na Slovensku otvorí naraz dvadsiatku obchodov. Koncom roka 2006 Aldi predložilo na úrady zámer na výstavbu logistického centra pri Šoporni v okrese Galanta. Reťazec tam plánoval sklady s plochou 66-tisíc štvorcových metrov. Okrem skladov mala v areáli vyrásť administratívna budova, čerpacia stanica pohonných hmôt, umyváreň a parkovisko. So stavebnými prácami chcel investor začať na jar 2008. Komplex pri Šoporni mal zastrešovať expanziu Aldi a byť kľúčom k úspechu reťazca na Slovensku. „Areál centra bude stáť na rozlohe 38 hektárov, pričom investor už kúpil pozemok. V oblasti je možnosť aj ďalšieho rozširovania,“ povedal pre Pravdu starosta Šoporne Stanislav Kiš.

Cenová vojna. Analytici v tom čase hovorili, že Slovensko má popri Lidli priestor ešte pre jednu veľkú diskontnú sieť. „V menších mestách však bude Aldi silným súperom nielen pre diskonty, ale aj pre menšie supermarkety Jednota a Billa,“ predpovedal Ľubomír Drahovský. Na druhej strane, výrobcovia potravín sa obávali, že ďalší obchodný kolos ešte viac zatlačí na nákupné ceny a ich zaženie do kúta. Predseda Únie podnikateľov a zamestnávateľov v potravinárskom priemysle Dušan Janíček pre portál Aktuálne.sk uviedol, že veľkí obchodníci si od tuzemských výrobcov na rôznych poplatkoch vypýtali ročne 2,5 miliardy korún (v prepočte konverzným kurzom vyše 80 miliónov eur). Konkurenční obchodníci zasa argumentovali, že nižšie s cenami už ísť nemôžu a Aldi veľký prievan na trhu nespraví. „Lidl stlačil ceny doslova na hranu. Priestor na ďalšie výraznejšie zlacňovanie nevidím, lebo vplyvom rastu cien energií stúpajú aj náklady na výrobu potravín,“ uviedol I. viceprezident Zväzu obchodu na Slovensku Pavol Konštiak. Napríklad Tesco v reakcii na príchod Lidla v roku 2004 investovalo do zníženia cien 1,4 miliardy slovenských korún (46 milióna eur). „Ďalší diskontér vyvolá druhý diel cenovej vojny, i keď už asi nebude taká prudká ako tá prvá,“ povedal v novembri 2006 pre Trend Adrián Ďurček z Coop Jednota. Mimochodom, cenová vojna spolu so slabnucou podporou materskej skupiny viedli k problémom a neskoršiemu odchodu sietí Carrefour a Hypernova/ Albert (tú prevádzkoval holandský Ahold).

Grécko a Poľsko. Napriek evidentne chystanej expanzii sa vedenie Aldi k ničomu verejne nevyjadrovalo a s novinármi nekomunikovalo. Čo bola živná pôda pre ďalšie špekulácie. V januári 2007 Trend napísal, že predajne Aldi budú súčasťou pripravovaných retailových parkov City Center, dnes známych ako Stop Shop. Pripravovala ich developerská spoločnosť Alfa Development, ktorá bola personálne prepojená s Aldi Reality. Ako lokality sa spomínali Trnava, Lučenec, Banská Bystrica, Nitra, Ružomberok, Skalica a Zvolen. V tom istom čase sa však objavili aj informácie o tom, že Aldi neotvorí obchody na prelome rokov 2008 a 2009, ale až o rok neskôr. Začiatkom roka 2008 vysvitlo, reťazec pred Slovenskom uprednostnil Grécko. Aldi vraj odradilo, že holandský Ahold si odchod zo Slovenska rozmyslel (hoci sa len dočasne) a výsledky Lidla preň neboli dosť motivujúce. Tak či onak, Aldi zastavilo výstavbu prvých dvoch predajní v Malackách a Dunajskej Strede, ako aj logistického centra pri Šoporni. Na druhej strane, reťazec expandoval v Poľsku a Maďarsku.

Kríza spláchla plány. Konzultačná spoločnosť KPMG vyrátala, že Aldi sa rozhodne vstúpiť na nový trh vtedy, keď priemerné ročné výdavky za potraviny v danej krajine prekročia 1 500 eur na jedného obyvateľa. Akékoľvek prepočty šli bokom koncom roka 2008, keď svetovú ekonomiku zachvátila hospodárska kríza. Spotrebitelia začali šetriť a expanzia prestala byť na programe dňa. Aldi bolo nútené „ratovať“ zahraničné aktivity, v lete 2010 zatvorilo všetkých 38 obchodov v Grécku. V roku 2015 Hospodárske noviny napísali, že Slovensko stále patrí medzi krajiny, ktoré nemecká skupina sleduje. „Aldi Süd, pod ktorú patrí Hofer, priebežne skúma potenciál zahraničných trhov. Zo strategických dôvodov však nemôžeme poskytnúť informácie,“ uviedla na PR manažérka reťazca Magdalena Marhold. Evidentne ostalo len pri skúmaní potenciálu, pretože najbližší Hofer majú Slováci doteraz v rakúskom mestečku Kitsee. Šanca, že by Aldi alebo Hofer na Slovensko predsa len prišli, je už mizivá. Hoci reťazec za sebou úplne „nezhasol“. Dve z troch jeho slovenských firiem síce skončili v likvidácii, Aldi Reality však stále funguje. Podľa portálu Finstat generuje každý rok stratu a zanedbateľné tržby. Napríklad v roku 2021 vykázala tržby 2 300 eur a 72-tisícovú stratu. Firma naďalej vlastní rozsiahle pozemky pri Šoporni, ale ani obec nemá informácie o tom, že by sa na nich malo niečo stavať. „Je to pozemok určený na výstavbu logistického parku,“ uvádza pre INDEX starosta Šoporne Adrián Macho. Pozemky by sme mohli vnímať aj ako zadné dvierka, ako nohu vo dverách, ktorú si Aldi nechalo na Slovensku do budúcnosti. Vedenie reťazca ani teraz príchod na Slovensko nevylúčilo. „Veľmi pozorne sledujeme aktuálny vývoj a pravidelne analyzujeme a vyhodnocujeme možnosti expanzie. Upozorňujeme, že konkrétne rozhodnutia nekomentujeme,“ uviedlo pre INDEX. V súčasnosti skupina Aldi Süd prevádzkuje 7100 predajní v jedenástich krajinách na štyroch kontinentoch. Pôsobí v Poľsku, Česku i v Rakúsku, kde o zákazníkov bojujú aj ďalšie diskontné reťazce ako Bierdonka a Penny Market. Na Slovensku sa Lidl s nikým zo svojej diskontnej kategórie o trh deliť nemusí.

—-

Biznis dvoch bratov

História značky Aldi siaha do roku 1948. Bratia Karl a Theo Albrechtovci prevzali vedenie rodinnej predajne a rozhodli sa expandovať. V roku 1961 začali používať značku Aldi, čo je skratka z Albrecht Diskont. V roku 1966 si bratia rozdelili firmu na dve časti, Aldi Nord a Aldi Süd. Obe skupiny podnikajú samostatne, s dodávateľmi však občas rokujú spoločne. Samostatne aj expandujú. Kým napríklad v Poľsku expanduje Aldi Nord, rakúsku sieť Hofer prevádzkuje Aldi Süd.

Zdroj: [01.03.2023; INDEX - PROFIT; Aldi na Slovensku; s. 18,19,20; Tomáš Vašuta]

FOTO_zdroj: Profimedia