* Je téma znižovania cien potravín v súčasnej situácii na trhu stále aktuálna?

Priorita by nemala byť zúžená iba na problematiku cien potravín, keďže dôležité a vysoko aktuálne sú témy ako kvalita a bezpečnosť potravín, ich nedostatočná dostupnosť na slovenskom vidieku, ako i kontext hľadania riešení pre pozdvihnutie domácej potravinovej produkcie. Tieto témy si rozhodne zaslúžia celospoločenskú pozornosť, aj s cieľom pozitívneho pôsobenia na spotrebiteľské povedomie, keďže ide o zabezpečovanie výživy obyvateľstva. Z hľadiska cien potravín považujem súčasnú situáciu na trhu za stabilizovanú, medziročná miera inflácie vykazuje minimálne hodnoty a medzimesačne už evidujeme pokles cien. Spotrebiteľské ceny prirodzene tlačí nadol vysoké konkurenčné prostredie na úrovni maloobchodu. Doterajšie opatrenia vlády boli zamerané na podporu nižších stupňov potravinárskej vertikály, čo malo v istej miere stabilizačný efekt a pomohlo to poľnohospodárom a potravinárom znížiť nákladovosť. Prirodzeným očakávaním obchodníkov je však premietnutie zníženej nákladovosti producentov do nižších odbytových cien, čo by sa následne prejavilo v ďalšom znižovaní pultových cien na úrovni maloobchodu.

* Je cena potravín základným kritériom pri rozhodovaní spotrebiteľov? Do akej miery je dôležitá kvalita alebo domáci pôvod z hľadiska obchodu?

Cena potravín je nepochybne veľmi dôležitým faktorom pri rozhodovaní spotrebiteľov. Každý obchodný reťazec má svoju filozofiu, akým spôsobom chce osloviť a pozitívne ovplyvniť zákazníkov. Lacná potravina bez náležitej kvality však nepredstavuje skutočnú hodnotu pre spotrebiteľa. Domáce obchodné siete združené vo Zväze obchodu SR okrem cenovej výhodnosti kladú vysoký dôraz na kvalitu a čerstvosť ponúkaných potravín, čo je spojené primárne s potravinami slovenského pôvodu, ktoré tvoria ich prirodzenú preferenciu z hľadiska ponuky sortimentu. Túto obchodnú politiku považujem za zmysluplnú, aj za spoločensky zodpovednú z hľadiska zabezpečovania kvalitných a bezpečných potravín, ako i v kontexte udržateľnosti domácej potravinovej produkcie. Ide o zodpovedný prístup a zároveň funkčný obchodný model, keďže domáce obchodné siete dokážu obstáť v silnej konkurencii zahraničných reťazcov, ktoré majú oveľa väčšie zdroje na marketing. Pri potravinách dennej spotreby sa však hráči na trhu cenovo takpovediac „strážia“ a všetci pravidelne ponúkajú cenové akcie, čo je prirodzeným efektom vysokej konkurencie na trhu. Potešujúce je, že Slováci domáce potraviny vyhľadávajú čoraz viac.

* Obchody v princípe ponúkajú tovary, ktoré zákazníci kupujú. Je to viac o marketingu alebo zákazníci jednoducho vedia, čo chcú?

Tovarové portfólio, ktoré je dostupné na otvorenom trhu, je veľmi široké a spotrebiteľ má slobodu v rozhodovaní. Je možné súhlasiť, že ponuka zodpovedá dopytu, o tom je obchod. Samozrejme, marketingové nástroje vedia ovplyvniť rozhodovanie zákazníkov a značne determinujú spotrebiteľské trendy z hľadiska nákupných preferencií. V tomto smere vnímam spoločnú zodpovednosť všetkých článkov potravinárskej vertikály, vrátane obchodu, zabezpečovať ponuku kvalitných potravín v záujme spotrebiteľov. I takouto cestou je možné dosiahnuť profit s primeraným prerozdelením pridanej hodnoty. Pokiaľ je však marketing účelový s jediným cieľom, a to získať čo najväčší zisk alebo podiel na trhu, nemožno hovoriť o poctivom obchode s úžitkom aj pre spotrebiteľa.

* V reťazcoch by mal prebiehať monitoring cien zo strany SOI. Bude to mať nejaký efekt vo vzťahu k cenám potravín?

Obchodníci poskytnutú kontrolným orgánom plnú súčinnosť. Je však dôležité, aby bola posudzovaná celá vertikála. Iba tak je možné získať objektívny obraz a zistiť prípadné cenové excesy. Obchodníci krízu nezneužili na zvyšovanie svojich marží, takže záverov monitoringu sa neobávame. Napokon, k cenotvorbe potravín boli za uplynulé obdobie vypracované analýzy Ministerstva financií SR aj Protimonopolného úradu SR, ktoré deklarovanú pozíciu obchodu potvrdili.

* A čo štátny porovnávač cien?

Na zavedenie tohto nástroja podľa vzoru Maďarska nevidíme v aktuálnej situácii na trhu opodstatnenie. Zároveň vnímame priamu kolíziu tohto zámeru s prioritou vlády podporovať produkciu domácich potravín. Prípadné necitlivé nastavenie systému zverejňovania cien vybraných druhov potravín by v obchodnej praxi mohlo vyvolať úplne opačný efekt, keďže rozhodujúce kritérium tohto nástroja má byť čo najnižšia cena. To môže byť na úkor obchodných sietí, ktoré sú viac zamerané na kvalitné slovenské potraviny a naopak, výhodou pre tie reťazce, ktoré uprednostňujú skôr lacnejšie zahraničné alternatívy produktov, často s nižšou kvalitou zloženia produktov. Zväz obchodu SR zastáva pozíciu, že toto nie je priestor, v ktorom by mal takýmto spôsobom intervenovať štát, pokiaľ nechceme ešte viac oslabiť domácu potravinovú produkciu.

* Reťazce vlani aj predvlani tlmili prostredníctvom nastavených marží infláciu potravín. Na čo sa spotrebitelia majú pripraviť tento rok?

Nikto nemá krištáľovú guľu, no nateraz je situácia na trhu stabilizovaná, takže môžeme byť opatrní optimisti. Ostáva len veriť, že v tomto roku sa nebude opakovať pandémia, energetická kríza a iné nepredvídateľné udalosti, ktoré mali zásadný vplyv na vývoj inflácie. Na ceny potravín vplýva viacero faktorov, od počasia, úrody, burzových pohybov, cien jednotlivých komodít, ceny pohonných látok, hnojív až po legislatívne opatrenia. V rámci slovenských pomerov môže na ceny potravín vplývať daňové zaťaženie, rast minimálnej mzdy, mzdových príplatkov a iné faktory s dosahom na nákladovosť produkcie a služieb obchodu.

* Ako vnímate slová ministra Richarda Takáča o tom, že reťazce u nás majú neprimerané zisky a jeden zo spôsobov, ako im nastaviť mantinely, je aj špeciálny odvod pre obchodné reťazce?

Pokiaľ ide o často uvádzaný kontext ziskovosti, každý obchodný reťazec pôsobiaci na slovenskom trhu má určitú mieru profitability, ide o verejne dostupné dáta. Za slovenské obchodné siete združené vo Zväze obchodu SR môžem konštatovať, že ich priemernú ziskovosť za ostatné roky na úrovni približne dve percentá z obratu rozhodne nemožno kvalifikovať ako neprimeranú. Dosahovanie zisku je pritom legitímnym účelom každého podnikania, ktorý je nevyhnutný na ďalší rozvoj, modernizáciu prevádzok, skvalitňovanie služieb v prospech zákazníkov. Domáce obchodné siete (COOP Jednota, CBA, Fresh/Labaš) na rozdiel od zahraničných reťazcov prevádzkujú predajne aj na vidieku a prispievajú tak k udržiavaniu dostupnosti potravín a zvyšovaniu kvality života aj v odľahlejších regiónoch Slovenska. Prevádzkovanie predajní na vidieku má hraničnú rentabilitu, vzhľadom na logistickú náročnosť zásobovania a celkovo vyššiu prevádzkovú nákladovosť. Prípadné zavedenie osobitného zdanenia domáce obchodné siete nemajú reálnu možnosť ekonomicky absorbovať bez zvyšovania cien a negatívneho dosahu na prevádzkyschopnosť predajní na vidieku. Zároveň by sa vytvoril tlak na ceny aj smerom k producentom potravín, čo by sa negatívne dotklo najmä slovenských výrobcov, ktorí majú už teraz problémy s konkurencieschopnosťou.

* Nakoľko sme sebestační, čo sa týka potravín?

Priemerný podiel slovenských potravín a výrobkov sa na pultoch obchodných reťazcov pohybuje okolo 40 percent. To však neplatí pre domáce obchodné siete združené vo Zväze obchodu SR, ktoré majú podiely vyššie. Členovia Zväzu obchodu SR (COOP Jednota Slovensko, CBA, Fresh/Labaš, YEME) dlhodobo podporujú slovenských pestovateľov a potravinárskych producentov a je to ich prirodzená obchodná preferencia premietnutá v reálnej obchodnej politike, cenotvorbe, miere zaraďovania potravín slovenského pôvodu do letákových akcií, ktoré generujú najväčšie objemy predaja a v neposlednom rade v obchodnej spolupráci so stovkami lokálnych producentov potravín po celom Slovensku. Členovia Zväzu obchodu SR dosahujú vysoké podiely predaja slovenskej produkcie v rámci aktuálnych možností na trhu. Napr. COOP Jednota má viac ako 70-percentný podiel slovenskej produkcie z reálneho predaja cez kasy, čo ukazuje, koľko potravín slovenského pôvodu sa z pultov tejto obchodnej siete dostane do slovenských domácností. Zväz obchodu dlhodobo podporuje opatrenia štátu s cieľom zvýšenia konkurencieschopnosti domácej potravinárskej výroby, takže zvýšenie objemu domácich kvalitných potravín na trhu by sme iba privítali.

* Príchodom Biedronky na trhu pribudne ďalšie portfólio zahraničných potravín. Akým spôsobom zatlačí poľský hráč na ceny potravín? Čo to bude znamenať pre reťazce aj pre tuzemských výrobcov?

Z môjho pohľadu venujú médiá tejto téme až priveľa priestoru, čím vytvárajú možno až nadhodnotené očakávania. Z hľadiska obchodu na trh vstúpi nová konkurencia, ktorá zvýši tlak najmä na slovenských výrobcov potravín, keďže ide o diskontného predajcu, ktorý podľa predpokladov nebude preferovať slovenskú produkciu. Podľa dostupných informácií z Poľska je možné očakávať agresívne marketingové praktiky s vymedzovaním sa voči konkurencii.

* Ako hodnotíte rok 2023 z hľadiska Zväzu obchodu?

Rok 2023 priniesol obchodníkom náročné výzvy pri napĺňaní ekonomických i spoločensky udržateľných cieľov. Činnosť sektora maloobchodu bola ovplyvnená najmä vysokou infláciou spôsobenou primárne energetickou krízou, ktorá sa prejavila vo všetkých oblastiach národného hospodárstva a dotkla sa života celej spoločnosti. Rast nákladov v celej agropotravinárskej vertikále vnímali spotrebitelia vo zvýšených cenách na pultoch predajní, takže obchodníci pracovali pod tlakom zvýšených nákladov na strane jednej a snahou generovať konkurencieschopné ceny na strane druhej. Na rastúce ceny potravín dominantne vplývali ceny energií, palív, kolísavé ceny poľnohospodárskych komodít na burzách, ale aj rast minimálnej mzdy a mzdových príplatkov v národných podmienkach. Najdôležitejšou úlohou obchodníkov v roku 2023 bola práve práca v oblasti cenovej politiky, aby zmeny cien boli pre slovenských spotrebiteľov akceptovateľné, a to primárne v segmente základných potravín.

* Čo si obchodníci sľubujú od tohto roka?

V prvom rade stabilné podnikateľské prostredie. Podnikatelia v oblasti obchodu sú takisto tvorcami pridanej hodnoty, výrazným spôsobom sa podieľajú na hospodárskom raste Slovenska a na zvyšovaní kvality života obyvateľov tejto krajiny. Okrem vytvárania materiálnej pridanej hodnoty a zamestnanosti zároveň podporujeme vzdelávanie, vyvíjame aktivity v rámci spoločenskej zodpovednosti a udržateľnosti a sme významným nositeľom technologického pokroku a inovácií, čo na Slovensku veľmi potrebujeme zlepšiť. Slovenský retail čakajú veľké zmeny spojené s automatizáciou a digitalizáciou, zavádzaním nových konceptov a vysoko aktuálna je téma väčšej udržateľnosti podnikania v kontexte ESG. Za Zväz obchodu SR si dovolím vyjadriť želanie, aby tieto témy v nastávajúcom období rezonovali aj vo verejnom priestore a formovali tak pozitívny pohľad na obchod na strane spotrebiteľskej verejnosti.

****

JUDr. Filip Kasana Je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Je podpredsedom predstavenstva COOP Jednota Slovensko, SD, kde riadi právnu sekciu a prezidentom Zväzu obchodu SR. V rámci Republikovej únie zamestnávateľov je podpredsedom dozornej rady. V oblasti vzdelávania, vedy a výskumu pôsobí ako člen Správnej rady Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. SlovenSký retail čakajú veľké zmeny spojené s automatizáciou, digitalizáciou a zavádzaním nových konceptov. Nikto Nemá krištáľovú guľu, No Nateraz je situácia na trhu stabilizovaná.