Dediny bez predajní neovplyvňujú len pohodlie obyvateľov, ale vytvárajú sa aj regionálne rozdiely, čo prispieva k ich vyľudňovaniu.

Dediny bez predajní neovplyvňujú len pohodlie obyvateľov, ale vytvárajú sa aj regionálne rozdiely, čo prispieva k ich vyľudňovaniu.

Rastislav Tinák

Bratislava – Čerstvé rožky na raňajky nie sú pre niektoré do­mácnosti samozrejmosťou. Dô­vodom však nie je ich cena, ale dostupnosť. V mnohých obciach chýbajú potraviny alebo tam pri­chádzajú na kolesách len párkrát do týždňa. Takou je aj Oľšavka pri Spišskej Novej Vsi. „Pred pár rokmi to majiteľka zrušila, lebo sme malá obec a asi jej to nevy­chádzalo. Najbližšie potraviny sú v Spišských Vlachoch vzdialené vyše tri kilometre,“ priblížil situ­áciu pre HN starosta obce Jozef Klešč. Pre mladších obyvateľov, ktorí dochádzajú za prácou, to nie je veľký problém, lebo si nakúpia aj cestou z práce. Iné je to však v prípade seniorov, ktorí sú od­ kázaní len na ambulantný pre­ daj. Oľšavka nie je jediná, ktorá má obmedzený prístup k potra­ vinám. Podľa starostu ani vedľaj­šia obec napríklad nemá kamen­nú prevádzku a podľa poslednej štúdie, za ktorou stálo Združenie miest a obcí, bola okrem týchto dvoch dedín po celom Sloven­sku ďalšia stovka s podobnou si­tuáciou. Tento údaj je už však takmer rok starý a ich počet sa zrejme ešte zvýšil.

Potravinové púšte pribúdajú

Najviac potravinových púští bo­lo vlani v decembri na východe krajiny, kde až v 62 percentách prípadov išlo o obce do 250 obyvateľov. Podľa ministerstva pôdohospodárstva je hlavným dôvodom nerentabilita prevádz­kovania takýchto predajní, a pre­ to predpokladá, že počet dedín, v ktorých chýbajú, stúpol. S tým­ to názorom súhlasí aj Zväz ob­chodu. Podľa jeho prezidentky Nadež­dy Machútovej je to tiež jednou z príčin, prečo sa vidiek vyľud­ňuje a vytvárajú sa regionálne rozdiely. „Štát by si mal uvedo­miť, že dostupnosť maloobchod­ných predajní musí byť vnímaná ako služba vo verejnom záujme, ktorá prináša také benefity, ako je zvýšenie kvality života, pod­pora lokálnej ekonomiky, rozvoj vidieka, turistiky,“ tvrdí. Napriek nízkemu nákupnému potenciálu niektorých lokalít sa stále nájdu prevádzky, ktoré sú otvorené aj pri finančných stra­tách. COOP Jednota má predaj­ne aj v obciach, ktoré mnohých obchodníkov odrádzajú. „Pre­vádzkujeme niektoré predajne aj napriek červeným číslam, a to z dôvodu zabezpečenia prístupu k potravinám aj pre ľudí z vidieka,“ tvrdí Branislav Lellák, vrch­ný riaditeľ obchodnej sekcie spo­ločnosti. Jedna spoločnosť však problém potravinových púští ne­vyrieši. Obchody si môžu zria­diť aj samotné obce, ale muse­li by vedieť vyrovnávať prípad­né straty.

Riešením je podpora

Takýchto dedín je zatiaľ na Slo­vensku len približne dva a pol percenta. Problémom je nízky rozpočet, ku ktorému sa pridáva neustále zdražovanie, čo je pod­ ľa starostu obce Oľšavka nemož­né utiahnuť. Združenie miest a obcí však pripravilo niekoľko odporúčaní, ako znížiť počet potravinových púští. Patrí medzi ne napríklad legislatívne zjednodušenie pre­daja lokálnych výrobkov či pod­pora donášky. Za hlavné rieše­nie však jednoznačne považujú dotácie. „Je to jediná motivácia, ktorou budú prevádzky finanč­ne dorovnané, pretože sa ukazu­je, že čím dlhšie podnikajú v ta­komto regióne, o to vyššiu stratu vytvárajú,“ priblížil riešenie ho­vorca združenia Michal Kaliňák. Dostať obchodníkov do menej finančne silných lokalít je aj pod­ľa ministerstva pôdohospodár­stva možné práve prostredníc­tvom podpory od štátu. Zároveň sa naskytujú ďalšie riešenia, na ktoré agrorezort potrebuje pod­  tiež od iných ministerstiev, ako aj orgánov územnej samo­ správy. Aktuálne pripravujú vý­zvy, ktoré majú prispieť k potra­vinovej bezpečnosti.

Štát by si mal uvedomiť, že dostupnosť predajní musí byť vnímaná ako služba vo verejnom záujme.

Nadežda Machútová, prezidentka Zväzu obchodu

Foto: Na Slovensku je len dva a pol percenta obcí, ktoré si samy zriadili obchody.

Zdroj: [07.12.2021; Hospodárske noviny; Firmy & Financie; s. 12; Rastislav Tinák]