Tisícky ľudí však majú nedeľu každý deň. Potravinové púšte sú miesta, kde si obyvatelia, zväčša menších sídel, nemôžu zadovážiť potraviny, pretože nemajú vo svojej blízkosti žiadnu predajňu. Nejde o slovenský problém, potýkajú sa s ním viaceré krajiny. Avšak kým v zahraničí našli účinné riešenia, na Slovensku ostáva táto téma pre politické špičky neviditeľná.

Maloobchod v súčasnosti ponúka neuveriteľný komfort. Dlhé otváracie hodiny a dostatok bohatého sortimentu umožňujú, že si zákazník vie takmer kedykoľvek zabehnúť do obchodu. Teda pokiaľ býva na správnom mieste. Podľa prieskumu z roku 2020 je na Slovensku minimálne 102 potravinových púští. „Z geografického pohľadu ide o priestor, v ktorom majú obyvatelia, teda spotrebitelia, limitovaný prístup k nákupu zdravých a lacných potravín,“ vysvetľuje regionálny geograf František Križan z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Nejde pritom o žiaden nový problém. Po zmene režimu došlo k atomizácii maloobchodu, ľudia začali viac dochádzať za prácou do miest, kde sa neskôr udomácnili nadnárodné siete. Mnohé vidiecke predajne neboli schopné im konkurovať, a tak museli zavrieť. „Pred troma rokmi sme tieto územia zmapovali, pripravili analýzu s návrhmi riešení a neustále dávame tému na stôl. Namerali sme vyše sto mikroregiónov bez predajní potravín. Vzhľadom na súčasné ceny energií ich bude určite viac,“ uvádza vtedajší ústredný riaditeľ kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák.

Podľa Františka Križana nemožno namerané číslo 102 brať ako stabilné. Tieto miesta boli identifikované v obciach do 500 obyvateľov. „To však neznamená, že v obciach, ktoré majú 600 až 1 000 obyvateľov, sa nachádzajú potraviny. Počet púští bude narastať a musíme hľadať riešenia, ktoré prinesú lepšiu kvalitu života ľudí,“ opisuje.

Nepomáha ani fakt, že generácia obchodníkov, ktorí podnikajú na dedinách, pomaly odchádza do dôchodku. „Vo svojom okolí nepoznám nikoho, kto by otvoril obchod a mal do 30 rokov. Mladí už nemajú záujem prevádzkovať obchod, preto bude púští ďalej pribúdať,“ uvádza Gabriel Lukáč, majiteľ siete Potraviny Luga.

Zložité skúšky obchodu na vidieku

Počas pandémie covidu-19 sa ľudia viac zdržiavali doma a tí, ktorí mohli, z domu pracovali. Pomohlo to malým predajniam na vidieku, ktoré navštevovali aj zákazníci inak cestujúci za prácou do miest. „Obmedzenia počas koronakrízy spôsobili rast malých predajní, ale bol to len dočasný jav. Podľa našich prieskumov sú najobľúbenejším a najčastejším miestom nákupu potravín veľkometrážne predajne – super- a hypermarkety. Nakupuje tam viac ako 60 percent spotrebiteľov na Slovensku. Ak odchádzajú za prácou do mesta, reálne možnosti nákupu sú tam širšie. Preto nakupujú práve tam a lojalita k domácim predajniam sa stráca,“ vysvetľuje František Križan.

Podľa Štefana Mácsadiho sa základná mantra z covidu nezmenila. Spotrebitelia chcú nakupovať vo svojom okolí, kde nájdu adekvátny sortiment a svoj komfort. „O to sa musia snažiť malé i veľké obchody. Ak obchodník dokáže poskytnúť vyššiu pridanú hodnotu, zákazník mu ostane verný, aj keď je to predajňa v obci,“ myslí si.

Predajňa so službami ako magnet na kupujúcich

Nie každú vidiecku predajňu si treba predstavovať ako zastaraný obchod, ktorý predáva iba rožky a mlieko. Mnohé sú modernými prevádzkami, ktoré ponúkajú lákavý sortiment, ale aj služby. Zákazníci si tak vedia urobiť plnohodnotný nákup len pár metrov od svojho domova. „V prvom rade musím oceniť náš personál, lebo kvôli nemu sa k nám ľudia vracajú. Neustále sa snažíme ponúkať nejaké akcie a dávam pozor aj na to, aby sa tovar v regáli hýbal. Vykupujeme zálohované PET fľaše a plechovky, cez terminál ponúkame službu cashback,“ hovorí o lákadlách v rámci svojej siete Gabriel Lukáč.

O úspechu či neúspechu predajne na vidieku rozhoduje mnoho faktorov. Ak je predajňa súčasťou silnej siete, tá ju vie potiahnuť aj vtedy, keď sa dostane do červených čísel. Ani to však nejde donekonečna, nehovoriac o nezávislých predajniach, ktoré nemajú z čoho vykryť zvýšené náklady za energie, minimálnu mzdu či príplatky za soboty a nedele. Aj preto by v takýchto prípadoch mal na scénu vstúpiť štát a zabezpečiť zásobovanie potravinami v oblastiach, kde to obchodníkom ekonomicky nevychádza. „Dostupnosť potravín na vidieku musí byť služba vo verejnom záujme. Tá sa nemeria ziskom, ale kvalitou a rozsahom. Obchodníci by mali mať garanciu, aký príspevok od štátu získajú za to, že sa obetovali a podnikajú v obciach,“ myslí si Michal Kaliňák.

Spôsobov, ako môže pomôcť štát či samospráva, je pritom viacero. „Pred desiatimi rokmi bol v Poľsku milión ľudí na vidieku bez prístupu k základným potravinám. Práve dotačná schéma dokázala tento problém vyriešiť a naštartovať lokálnych producentov a predajcov. Česi túto dotačnú schému skopírovali a zaviedli ju v šiestich krajoch na úrovni VÚC. Neviditeľná ruka trhu spôsobila viditeľné škody. Jediná cesta, ako ich napraviť, sú dotácie. Je však potrebné ich prešpekulovať tak, aby potom v regáloch neboli iba lacné poľské konzervy,“ vysvetľuje Michal Kaliňák. Do úvahy pripadá aj pomoc s nájmom priestorov, zmena daňového systému, sociálnych odvodov, príspevok na mzdu či zľava na odvoz odpadu.

Určite by pomohla aj väčšia regulácia pojazdných predajní, ktoré z Poľska chodia predávať potraviny až na juh Slovenska. Okrem toho, že oberajú domácich obchodníkov o obrat, štát prichádza o dane a kontrola takéhoto predaja či kvality potravín je v praxi veľmi ťažká. „Snažil som sa to ako obecný poslanec riešiť. Ale jediné, čo môžem urobiť, je dať obchodníkovi pokutu za to, že nepredáva na vyhradenom mieste,“ opisuje Gabriel Lukáč.

Čaká vidiek svetlá budúcnosť?

Počet obyvateľov Slovenska do roku 2100 klesne, podľa najoptimistickejšieho scenára to bude o trištvrte milióna ľudí. „Výraznejšie bude klesať populácia v mestách. Tam sa v roku 2021 znížil počet obyvateľov o 14-tisíc, kým na vidieku stúpol o približne 5 000 ľudí. Vidiecka populácia je mladšia a bude klesať pomalšie,“ hovorí František Križan. Ako pokračuje, je potrebné si uvedomiť význam lokálnych potravín a lokálnych predajní a ich dosah na ekonomiku regiónu. Práve uprednostňovanie tzv. „potravinového patriotizmu“, teda preferencia lokálnych potravín (predajní) pred zahraničnými môže viesť k záchrane malometrážnych lokálnych predajní potravín. Pri téme potravinových púští tak zohráva dôležitú úlohu nielen počet spotrebiteľov, ale najmä ich preferencie a nákupné správanie.

Hoci podnikať na vidieku nie je jednoduché, obchodníci to nevzdávajú. Gabriel Lukáč hovorí, že posledný polrok otvorili tri nové predajne, z toho dve sa nachádzajú v obciach do 500 obyvateľov. „Ďalšie mám v pláne. Dá sa to, keď sme už väčší,“ priznáva. Coop Jednota Nové Zámky zas nedávno otvorila dve moderné predajne na vidieku v levickom a novozámockom okrese. „Hoci možnosti sú už dosť vyčerpané, vhodné priestory hľadáme ďalej. Venujeme sa aj malým predajniam, ktoré máme na dedinách do 300 obyvateľov. Modernizujeme ich a myslím si, že z pohľadu sortimentu a zariadení spĺňajú všetky kritériá ako iné mestské predajne. Zabezpečiť dostupnosť potravín považujeme za svoju spoločenskú zodpovednosť,“ dodáva Štefan Mácsadi.

Názory odborníkov

„Politici nemajú o tento problém záujem.“

Tragédia tejto témy je, že nie je spolitizovaná, pretože ju politici ani len neevidujú. Ak by bola spolitizovaná, tak sa niekam posunieme. Za 20 rokov sa zvýšil počet ľudí na dedinách o 240-tisíc a v mestách klesol o 140-tisíc obyvateľov. Až 96 percent samospráv tvoria dediny, sme typická vidiecka krajina. To všetko je dôkazom toho, že sme nepochopili silnú stránku vidieka.

Michal Kaliňák, vtedajší ústredný riaditeľ kancelárie, ZMOS

„O úspechu predajne rozhoduje mobilita ľudí.“

Vidiecka predajňa môže byť hlavným nákupným kanálom, ale musí pôsobiť vo fungujúcej samospráve. Z mojej rodnej obce, ktorá má 4000 obyvateľov, odišiel lekár. Matky s 500 až 600 deťmi museli začať dochádzať do Košíc či Moldavy, kde si aj nakúpili. Odkedy sa do obce vrátil lekár, cítime to na lepších obratoch. Dôležité je, aby sa kolobeh peňazí točil v dedine.

Gabriel Lukáč, majiteľ, Potraviny Luga

„Úlohu zohráva ekonomická situácia spotrebiteľov bez obchodu.“

Nevyhnutným faktorom, ktorý sa berie do úvahy pri definovaní potravinových púští, je príjem obyvateľov. Keď nebudú mať bohatí spotrebitelia dostupné potraviny napríklad na bratislavskej Kolibe, v mesačných výdajoch na potraviny to nepocítia tak, ako spotrebitelia z nižších ekonomických tried, ktorí citlivo vnímajú každé zvýšenie nákladov za dopravu k nákupu.

František Križan, regionálny geograf, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

Tatiana Kapitánová, tatiana.kapitanova@atoz.sk

Článok vyšiel aj v špeciáli Ozveny Samošky, ktorý sa obzerá za 21. kongresom Samoška. Ten prebehol v Košiciach v dňoch 22. a 23. marca 2023. Špeciál je súčasťou časopisu Tovar&Predaj 5 – 6/2023.  

Zdroj: tovarapredaj.sk | Autor: Gabriela Bachárová | Vydavateľ: ATOZ Marketing Services, spol. s r.o.