Kým obchodníci sa zálohovania boja, ochranári tento krok vítajú. Okrem životného prostredia by zo zálohovania mohla profitovať aj podnikateľská sféra. Nové príležitosti sa otvárajú v logistike, ale zo zálohovania by mal ťažiť najmä recyklačný priemysel. Hlavne pri spracovaní PET fliaš má Slovensko stále rezervy.

Vodná nádrž Ružín na východnom Slovensku je celoročne vyhľadávaná lokalita na oddych. Ponúka príjemné prostredie na prechádzky, trávnaté a upravené pláže, bufety a v lete aj možnosť okúpať sa. Teda za predpokladu, že sa návštevníkovi podarí nájsť vodnú hladinu. Každoročne, najmä po výdatnejších dažďoch, totiž Ružín zaplavia tony odpadu. Dominuje v ňom najmä jeden druh: plastové fľaše.

Podobných prípadov sú na Slovensku desiatky. Do pozornosti sa minulý rok dostala napríklad rieka Bodva, na ktorej sa po zime vytvorila vyše metra vysoká odpadková hrádza. Dominovali jej, ako inak, plastové fľaše. Nepomáha každoročné čistenie ani osveta medzi obyvateľmi osady, ktorá sa nachádza pár kilometrov nad hrádzou. Práve tam sa dá hľadať pôvod väčšiny odpadu, ktorý končí v rieke.

V spoločnosti sa čoraz viac dostávajú do popredia ekologické a zelené témy aj boj proti odpadom. Európska únia si už roky dáva záležať na tom, aby sa členské krajiny snažili redukovať tvorbu plastového odpadu. Spoplatnenie igelitových tašiek bol len prvý krok.

Nasledovať bude zákaz používať vybrané jednorazové plastové výrobky, v nasledujúcom desaťročí sa postupne začnú uplatňovať kvóty na recykláciu. Únia chce, aby sa do roku 2029 dostalo do recyklačných fabrík minimálne 90 percent PET fliaš.

Najjednoduchší a zároveň najelegantnejší spôsob, ako tento cieľ dosiahnuť, je zálohovanie. Systém dnes funguje v desiatich európskych krajinách, vo väčšine sa miera recyklácie pohybuje dokonca nad úrovňou 90 percent. Na Slovensku sa o možnom zálohovaní plastových fliaš hovorí už viac ako pätnásť rokov. Až dodnes sa však úvahy na túto tému vždy skončili skôr, ako sa niekto začal zálohovaním reálne zaoberať.

Práve akási zelená módna vlna však spôsobila, že si minister životného prostredia László Sólymos z Mosta-Híd zobral za svoje aj zavedenie zálohovania. Okrem PET fliaš by sa mal systém vzťahovať aj na plechovky. Zákon o zálohovaní vybraných nápojových obalov prešiel cez vládu a rozhodne o ňom parlament. Okrem čistejších riek a prírody si od toho ministerstvo sľubuje aj bezproblémové naplnenie európskych kvót.

Zo zálohovania by však zďaleka nemala profitovať iba príroda. TREND sa pozrel na to, aké nové podnikateľské príležitosti by systém zálohovania na Slovensko priniesol. PET fľaše a plechovky totiž patria medzi najcennejšie komodity, aké sa v odpade nachádzajú.

Recyklačný biznis

Zálohovanie plastových fliaš a plechoviek by malo vyzerať veľmi podobne, ako to už dnes funguje so sklenými pivovými fľašami. Zákazník si v obchode kúpi nápoj v plastovej fľaši alebo plechovke a okrem sumy za nápoj zaplatí aj zálohu, ktorá by mala byť 12, respektíve 10 centov. Prázdny nápojový obal potom prinesie naspäť do obchodu, ktorý mu zálohu vráti.

Vrátenú plastovú fľašu aj plechovku obchodník odovzdá centrálnemu správcovi, ktorý ju posunie na ďalšie spracovanie. Na rozdiel od pivových sa plastové fľaše ani plechovky nebudú znova plniť, ale musia sa recyklovať. A práve tu sa otvára zaujímavá biznisová príležitosť pre recyklačné fabriky.

Na Slovensku dnes funguje len jedna - spoločnosť General Plastic v Kolárove ročne spracuje približne 12-tisíc ton PET fliaš. Ani toto číslo pritom fabrika nie je schopná napĺňať len zo slovenského trhu, fľaše nakupuje napríklad aj z Česka.

„Pri plnom výkone sme schopní spracovať 22- až 25-tisíc ton PET fliaš ročne,“ hovorí riaditeľ spoločnosti General Plastic František Doležal. Presné údaje, koľko ton PET fliaš sa ročne dostane na slovenský trh, síce neexistujú, no Inštitút environmentálnej politiky (IEP), pôsobiaci pri ministerstve životného prostredia, vo svojej analýze zálohovania odhaduje, že je to približne 34-tisíc ton. Ak by sa teda naplnili očakávania o 90-percentnej návratnosti PET fliaš, vyzbieraný materiál by o 5- až 8-tisíc ton presahoval kapacity jediného slovenského recyklačného závodu.

„Plný výkon závisí najmä od kontaminácie materiálu, čo by však pri depozitnom systéme zrejme nemal byť problém,“ vysvetľuje F. Doležal. Výkonnosť recyklačnej linky do značnej miery obmedzuje znečistenie PET fliaš, ktorému sa pri dnešnom systéme separovaného zberu dá vyhnúť len veľmi ťažko. Z každej recyklovanej fľaše totiž pred jej spracovaním treba vyprať rôzne nečistoty, ktoré sa nachádzajú v kontajneroch určených na plastový odpad.

Dôležitú úlohu hrá aj farba vyzbieraného materiálu. Najhodnotnejší je číry PET, ktorého výkupná cena sa môže pohybovať na úrovni 600 eur za tonu. Spracovaný materiál sa potom, pochopiteľne, predáva násobne drahšie, ceny sa obyčajne nastavujú individuálne. O tom, že recyklácia plastových fliaš je dobrý biznis, svedčí aj ekonomická výkonnosť spoločnosti General Plastic.

Od roku 2015 jej tržby narástli zo štrnástich takmer na dvadsaťštyri miliónov eur, v posledných dvoch rokoch si firma pripísala aj účtovný zisk na úrovni viac ako 250-tisíc eur. Viacero ľudí z oblasti odpadového hospodárstva pre TREND potvrdilo, že zo zavedenia zálohovania by mal profitovať práve recyklátor. F. Doležal sa odpovedi na priamu otázku vyhol.

Konkurenciu pritom General Plastic na Slovensku v podstate nemá. Na strednom Slovensku existuje ešte spoločnosť Ekolumi, ktorá sa zaoberá výkupom PET fliaš. Tá ich však nespracúva, len posúva do Rumunska, kde sa materiál spracováva pre potreby automobilového a textilného priemyslu.

Koncom roka 2017 ministerstvo životného prostredia ohlásilo megainvestíciu rumunskej spoločnosti Green Group na Slovensku. Firma chcela postaviť závod, ktorý by dokázal ročne spracovať až 30-tisíc ton PET fliaš, hotový mal byť už v septembri minulého roka. Nič sa však neudialo a celý projekt je dnes na mŕtvom bode.

Konkurenčný boj

Z plastových fliaš recyklačná linka vyrába tak- zvané vločky, prípade granulát. Recyklovaný produkt môže poslúžiť v textilnom priemysle, pri výrobe rôznych obalov a fólií, ale aj na opätovnú výrobu PET fliaš. Keďže PET pri recyklácii stráca pôvodné vlastnosti, nová fľaša podľa F. Doležala nebude vyrobená zo stopercentného recyklátu, no podiel recyklovanej suroviny v nej sa môže pohybovať na úrovni do 45 percent. Ekonomický význam používania recyklátu pri výrobe nových PET fliaš však závisí aj od cien ropy na svetových trhoch.

Pri súčasných cenách okolo 60 dolárov za barel je totiž výhodnejšie vyrábať nové fľaše z prvotnej suroviny než z recyklátu. Zmeniť by to mala až plánovaná regulácia zo strany Európskej komisie, ktorá chce výrobcov PET fliaš zaviazať, aby v nových nápojových obaloch používali aspoň 25 percent recyklátu. Miestami sa tento limit plní už aj dnes, najmä v prípade, že je ropa na svetových trhoch pridrahá. Vtedy je ekonomicky výhodnejšie využiť pri výrobe nových fliaš aj recyklát.

„Keď sa začne zálohovať, bude dôležité, aby sa získaný materiál nepredával niekam do zahraničia, odkiaľ by naši výrobcovia museli recyklát opätovne nakupovať,“ hovorí Miloš Veverka z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy. Jeho slová potvrdzuje aj Michal Sebíň, riaditeľ najväčšej slovenskej organizácie zodpovednosti výrobcov Natur-Pack.

V Kodani pomáha zber plechoviek sociálne odkázaným prežiť

„Keď sa začalo zálohovať v Litve, zničili si celý spracovateľský priemysel. Väčšinu vyzbieraných PET fliaš predávajú na spracovanie do Rumunska, keďže tamojšia fabrika ponúka najvyššie ceny,“ vysvetľuje M. Sebíň. Dnes si v Litve uvedomujú, že keď začne Európska komisia vyžadovať, aby PET fľaše obsahovali istý podiel recyklátu, budú ho musieť draho nakupovať zo zahraničia.

„Celý systém by sa mal pripraviť tak, aby nebola len jedna alebo dve firmy, ktoré budú rozhodovať o tom, kde vyzbierané fľaše, ale aj plechovky skončia,“ myslí si M. Veverka. O tom, čo sa bude diať s vyzbieranými komoditami, by mala rozhodovať nezisková správcovská organizácia, ktorú si vytvoria výrobcovia PET fliaš. Ako presne by mala vyzerať, nateraz známe nie je.

„Žiadne konkrétne parametre, ako by mal správca vyzerať, dnes ešte známe nie sú, pretože návrh zákona je zatiaľ veľmi všeobecný. Pre nás je však dôležité, aby bol systém lacný a transparentný,“ hovorí Robert Spišák, predseda predstavenstva spoločnosti AZC, ktorá je zastrešujúcou spoločnosťou celého biznisu podnikateľov okolo Jána Sabola vrátane biznisu s nealko nápojmi.

Hoci zákon o zálohovaní ešte len prekročil bránu parlamentu a mnoho vecí sa môže zmeniť, podľa informácií TRENDU sa rôzne profesijné združenia už dnes pripravujú na to, aby si vedeli správcovskú organizáciu vytvoriť. Okrem Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku (AVNM) majú svoju predstavu aj slovenskí pivovarníci a Slovenská aliancia moderného obchodu, ktorá združuje nadnárodné reťazce.

Aj keď by jednotlivým skupinám malo ísť v podstate o to isté, teda o čo najlacnejší a najprehľadnejší systém, konkrétne predstavy sa budú líšiť. Dôvodom môže byť napríklad aj to, že silné nadnárodné korporácie nemusia byť pri rýchlych rozhodnutiach také promptné ako firmy s celým zázemím na Slovensku.

Trenice medzi jednotlivými profesijnými zoskupeniami by v budúcnosti mohli vznikať aj preto, že skupina AZC okolo Jána Sabola - považovaného za sivú eminenciu liehovarníckeho biznisu -, ktorá má silné postavenie aj v AVNM, je zároveň personálne prepojená s jediným slovenským recyklátorom PET fliaš, firmou General Plastic.

Logistika a infraštruktúra

„Ministerstvo odhaduje, že zavedenie zálohovania bude stáť asi 85 miliónov eur, odborníci hovoria o 100 až 110 miliónoch. Pritom by stačilo podporiť separovaný zber odpadu časťou týchto peňazí, ktoré by išli do miest, kde sú najväčšie rezervy. Spôsobom, ktorý by bol menej náročný na financie a administratívu, by sme dosiahli 90 percent recyklácie plechoviek a PET fliaš jednoduchšie,“ myslí si M. Katriak. Analýzy alebo prieskumy podporujúce tento postoj však neexistujú, na väčšiu efektivitu zálohovacieho systému poukazujú aj praktické skúsenosti zo zahraničia.

Analytici IEP okrem iného vyrátali, že celý systém by mal ročne stáť asi 33 miliónov eur. Približne 28 miliónov by mal byť schopný získať sám predajom vyzbieraných surovín a časť bude pochádzať aj z nevyzdvihnutých záloh. Očakáva sa, že zvyšok by mal byť dotovaný sumou približne päť miliónov eur. Ide teda o peniaze, ktoré budú musieť producenti plechoviek a PET fliaš každoročne platiť do systému navyše.

To v praxi znamená, že takzvaná rozšírená zodpovednosť výrobcov, v rámci ktorej musí každý producent obalov zaplatiť akúsi daň za neskoršie spracovanie obalu, ktorý uvedie na trh, sa predraží. Na druhej strane, poplatky, ktoré výrobcovia platia dnes, sú v porovnaní s okolitými krajinami veľmi nízke. V Česku výrobcovia platia päťnásobok, v Rakúsku dokonca desaťnásobok súm, ktoré sa dnes platia na Slovensku.

Očakávaných päť miliónov eur sa však nestratí len tak v systéme. V podstate by malo ísť o „voľné“ peniaze, ktoré sa použijú predovšetkým na financovanie prepravy zálohovaných obalov, ich skladovanie a na mzdy pre obslužný personál. Zo systému zálohovania tak budú profitovať aj logistické spoločnosti, respektíve zamestnanci, ktorí si v rámci systému zálohovania nájdu pracovné miesto.

Zaujímavú sumu pre firemný sektor ponúkajú aj primárne náklady na zavedenie zálohovania. Podľa rôznych odhadov môže suma dosiahnuť 80 až 100 miliónov eur. Časť z toho by mali zhltnúť nevyhnutné stavebné úpravy v predajniach a ich prispôsobenie na zálohovací systém, no veľká jednorazová investícia sa bude týkať predovšetkým zberových automatov, ktoré budú musieť byť schopné rozoznať vykupované sklené fľaše, PET fľaše aj plechovky.

Najmä vo väčších maloobchodných prevádzkach dnes už sú automaty, ktoré stačí preprogramovať, no stále ide len o pätnásť až dvadsať percent potrebných kapacít. Znamená to, že automaty bude treba nakupovať vo veľkom. IEP odhaduje, že náklady na nové automaty sa vyšplhajú na úroveň 60 miliónov eur.

„Pokiaľ ide o automaty na vykupovanie PET fliaš a plechoviek, poznáme iba spoločnosť Tomra. Nevieme, kto naozaj bude dodávateľom, no je veľký predpoklad, že to bude práve táto firma,“ konštatuje M. Katriak. Nórska spoločnosť naozaj patrí medzi svetových lídrov v oblasti triediacich automatov na plastové fľaše či plechovky.

Už pred viac ako pätnástimi rokmi sa v rámci biznisu hovorilo, že na zavedenie zálohovania tlačí práve spoločnosť Tomra. Firma zároveň ako jediná spolupracovala s IEP na príprave analytického materiálu k zálohovaniu. No skôr ako konšpiráciu smerujúcu k biznisu jednej firmy by podnikateľský sektor mohol vidieť príležitosť v tom, ako skúsiť dodať o niečo lacnejšie riešenie. Pred rokom 2022 sa totiž PET fľaše a plechovky určite zálohovať nebudú.

Pomoc pre mestá aj sociálne slabých

Okrem priamo vyčísliteľných dosahov zavedenie zálohovania prináša aj nepriame vplyvy a benefity. Jedným z nich by mal byť nový a zďaleka nie zanedbateľný zdroj príjmu pre sociálne najslabšie skupiny obyvateľstva. Za všetko jeden príklad z Dánska, ktoré so zálohovaním vybraných nápojových obalov začalo v roku 2002.

Prístav Nyhavn je jedným z najvychytenejších a najvyhľadávanejších turistických miest v Kodani. Popri drahých baroch a reštauráciách mestský kanál s farebnými budovami ponúka aj mnoho miest na posedenie na brehu mora. Najmä v letných mesiacoch túto možnosť využívajú stovky ľudí, ktorí si nezriedka prinášajú vlastné nápoje, predovšetkým pivo v plechovkách. Medzi posedávajúcimi ľuďmi pravidelne prechádzajú muži s veľkými plastovými vrecami.

Nejde o žiadnu mestskú poriadkovú službu, ale o sociálne odkázaných ľudí, ktorí sa živia v podstate len zberom plechoviek v meste. Na jednej strane tým pomáhajú väčšej čistote mestského prostredia, na druhej pre nich plechovky generujú nezanedbateľný príjem. Do jedného plastového vreca sa ich zmestí aj vyše sto, pričom každá je zálohovaná sumou približne 25 centov. Len málokedy sa stane, že by ľudia odmietli svoju plechovku ako cenný artikel odovzdať.

„Samosprávam sa vďaka zálohovaniu zmenšia náklady na zbieranie voľne pohodeného odpadu. Z nedávnej štúdie Technickej univerzity vo Zvolene vyplýva, že až 30 percent voľne pohodeného odpadu sú len plastové nápojové obaly. K tomu treba prirátať plechovky,“ hovorí Branislav Moňok z občianskeho združenia Priatelia Zeme, ktorý za zálohovanie bojuje už dlhý čas. „Keď raz sociálne slabší členovia spoločnosti budú vedieť, že za fľašu alebo plechovku dostanú peniaze späť, myslíte si, že ich budú len tak odhadzovať?“ dodáva B. Moňok.

Aj IEP sa vo svojej analýze snažil vyčísliť vedľajšie pozitívne vplyvy zálohovania, hoci rozptyl medzi odhadovanými sumami je značný. Analytici ministerstva odhadujú, že len ušetrené náklady na čistenie verejných priestranstiev a skládkovanie sa budú pohybovať od 682-tisíc až po 3,3 milióna eur ročne.

Prínos zvýšenej zamestnanosti by sa mal pohybovať od 3,3 milióna do 4,8 milióna eur a environmentálne prínosy zvýšenej recyklácie by v ideálnom prípade mohli ročne presiahnuť desať miliónov eur. Kým negatívny scenár finančných benefitov hovorí o viac ako siedmich miliónoch eur ročne, optimistický odhad sa pohybuje na úrovni takmer dvadsiatich miliónov eur každý rok.

Minister L. Sólymos je presvedčený, že zákon o zálohovaní PET fliaš a plechoviek parlament schváli ešte počas tejto jesene. O zálohovaní sa naposledy pozitívne vyjadroval aj premiér Peter Pellegrini zo Smeru, čo zvyšuje šancu na podporu zákona, hoci koaličná SNS sa k návrhu stavia rezervovane.

Keďže o zákone by sa malo hlasovať necelého pol roka pred parlamentnými voľbami, na koaličnú zmluvu sa už veľmi hľadieť nebude, a tak by sa L. Sólymos nemusel hanbiť hľadať podporu pre zákon aj medzi opozičnými poslancami. Hoci aj z tábora SaS zaznievajú pri tomto návrhu výhrady, stále v laviciach sedí dosť poslancov, vďaka ktorým by návrh napokon prejsť mohol. Závisieť to bude už len od toho, koľkí z nich sú skutočne zelení.

—-

Kto vlastní jediného slovenského recyklátora PET fliaš

Jediným akcionárom General Plastic je firma GP Alliance

GP Alliance - Spoločníkmi sú Jaroslav Fidrik a PET Invest. J. Fidrik pôsobí v predstavenstve firmy Slovenské pramene a žriedla, výrobcu nealko nápojov, a teda aj PET fliaš.

PET Invest sídli na spoločnej adrese s GP Alliance aj so spoločnosťou AZC.

AZC zastrešuje biznis podnikateľov okolo Jána Sabola vrátane nealkonápojov.

—-

Cena za zálohovanie

Počiatočná investícia by mala byť na úrovni 80 miliónov eur, najmä pôjde o nákup automatov

Ročné náklady 33 miliónov eur. Z toho:

14 miliónov preprava

13,5 milióna náklady maloobchodu

5,5 milióna administratívne a iné náklady

Ročné príjmy 28 miliónov eur. Z toho:

15 miliónov nevybraté zálohy

9 miliónov predaj PET

4 milióny predaj hliníka

5 miliónov strata, ktorú budú musieť kryť výrobcovia PET a plechoviek

—-

O plechovky starosť nie je

Hoci v súvislosti so zálohovaním sa o plechovkách až tak často nehovorí, aj tie sú veľmi významný artikel v odpadovom biznise.

Navyše, nikto - dokonca ani ministerstvo či jeho analytici - reálne netuší, aký veľký objem plechoviek sa na trh na Slovensku dostane, ani to, aká časť z nich sa recykluje. Isté je, že hliníkové plechovky sú veľmi lukratívny tovar, pretože získavanie hliníka z takéhoto zdroja je omnoho menej nákladné než jeho výroba z bauxitu. Energetická náročnosť na získanie kilogramu hliníka z plechoviek je na úrovni piatich percent oproti výrobe z prvotnej suroviny.

Aj preto je o použité plechovky na trhu obrovský záujem a pravdepodobne bude aj naďalej rásť. Pivovarníci, ktorí plechovky ako obal na nápoje používajú najčastejšie, pri nich už roky registrujú rastúci dopyt. Na Slovensku existujú minimálne tri spoločnosti schopné plechovky popri ďalších kovoch recyklovať.

Podobne ako pri plastoch sú však u nás aj firmy, ktoré s plechovkami len obchodujú, vykupujú ich a posúvajú ich na Západ. Ich služby využívajú aj niektoré organizácie zodpovednosti výrobcov, ktoré sa dnes starajú o to, ako skončí odpad, ktorý výrobcovia vyprodukujú. V systéme zálohovania teda pri plechovkách čaká podobná výzva ako pri PET fľašiach. Aby sa všetka komodita nevyviezla za hranice a potom sa oveľa drahšie spoza hraníc nenakupovala. V končenom dôsledku to totiž aj tak zaplatí spotrebiteľ.