27.06.2018, Bratislava 

Slovenské domácnosti by mali rátať s tým, že už počas prázdnin môžu nakupovať mierne drahší chlieb aj rožky. Rožok je slovenský unikát, keďže roky sa drží na cene šesť centov, aj keď o kvalite pri tejto cene sú pochybnosti. Rastúce ceny by síce malo eliminovať včera podpísané Memorandum o poctivom obchode slovenských pekárov a obchodníkov zo Zväzu obchodu SR, ale dôležité bude, ako sa zachovajú nadnárodné obchodné reťazce. Tie majú približne tri razy väčšie tržby ako domáci obchod.

Fakt, že základný pekárenský sortiment môže zdražieť práve s nástupom dovoleniek, súvisí aj s tým, že od mája začali pekári, ale aj obchodníci svojim zamestnancom priplácať za prácu počas víkendov, sviatkov a v nočných hodinách. V snahe dospieť ku konsenzu pekári s domácimi obchodníkmi podpísali vyhlásenie, ktorého cieľom je zabezpečiť kvalitu a dostupnosť slovenských pekárenských výrobkov a vytvorenie spravodlivých obchodných podmienok pre všetkých dodávateľov a odberateľov. Preložené do zrozumiteľnej reči spotrebiteľa to znamená, že slovenské reťazce zoskupené vo Zväze obchodu SR budú akceptovať oprávnené ekonomické náklady, ktoré premietnu do odbytových cien pekári. Podpredseda predstavenstva Coop Jednoty Martin Katriak v tejto súvislosti povedal, že napríklad Coop nezmení marže na chlieb ani na rožky.

Pekári tvrdia, že roky ledva prežívajú. Podľa Štatistického úradu SR kilogram tmavého chleba stojí priemerne 1,32 eura. Ešte v roku 1998 bola cena 0,50 eura, a odvtedy postupne rástla. O koľko teraz môže zdražieť chlieb alebo rožky? Na túto otázku Pravdy pekári odpovedali vyhýbavo. „Každý výrobca si to musí zvážiť a bojovať sám za pretavenie svojich oprávnených ekonomických nákladov do ceny," povedal Vladislav Baričák, podpredseda Únie priemyselných pekárov.

Rezort pôdohospodárstva, ktorý analyzoval situáciu v pekárenskom odvetví a v obchodných reťazcoch, však nevidí dôvod na zvyšovanie cien. Podľa generálneho riaditeľa sekcie potravinárstva a obchodu rezortu pôdohospodárstva Milana Lapšanského zvýšené náklady pekárov premietnuté do ceny „sú ako smeť“, nie je preto dôvod, aby sa menili pultové ceny.”

„Dobre poznáme obchodné prirážky obchodných reťazcov. Je tam taký priestor, že spotrebiteľ si nemusí vôbec všimnúť, že pekári predávajú svoje výrobky (obchodníkom) o čosi drahšie," reagoval Lapšanský na tlačovej konferencii pekárov a Zväzu obchodu SR.

Všetci hovoria o fair play

Lenže dominantnými hráčmi na slovenskom trhu sú zahraničné obchodné reťazce. Práve ony majú podľa pekárov zneužívať svoje dominantné postavenie na slovenskom trhu a diktovať pekárňam ceny, ktoré im nepokrývajú ani len výrobné náklady. „V roku 2009 sa kilogramový bochník konzumného chleba predával po 29,90 Sk, ale vlani tento chlieb stál v nadnárodných obchodných reťazcoch 77 centov. Medzitým mzdové náklady stúpli o 60 percent. Nevidíme nijakú logiku v tom, prečo cena na pultoch klesla," povedal Viktor Gumán, podpredseda Rady pekárov. Slovenskí pekári na cenový tlak obchodných reťazcov reagovali vypovedaním dodávok. Vzápätí si nadnárodné spoločnosti začali objednávať chlieb zo susedného Česka. Ak si pekári chceli udržať svoje pozície, museli prijať podmienky, ktoré si stanovili reťazce.

Zahraničné obchodné reťazce zoskupené v Slovenskej aliancii moderného obchodu (SAMO) sa včera k obchodným vzťahom so slovenskými pekárňami nevyjadrili. Poslali len všeobecné vyhlásenie.

V ňom združenie SAMO uviedlo, že „správnu cestu obojstranne prospešnej spolupráce medzi výrobcami a obchodníkmi potvrdzuje Iniciatíva pre férový obchod, ktorú SAMO a Potravinárska komora Slovenska založilo na Slovensku vo februári 2018, čím nadväzuje na celoeurópsky Supply Chain Initiative. Obchodné reťazce združené v SAMO dlhodobo podporujú slovenských dodávateľov, o čom svedčí 12-percentný nárast ich počtu na pultoch za posledný rok a pochvala ministerstva pôdohospodárstva na konferencii k vyhodnoteniu projektu Chcem dodávať," povedala pre Pravdu Katarína Fašiangová, predsedníčka SAMO.

Chlieb a rožky sú spomedzi slovenských potravín poslednou najpredávanejšou komoditou. Je to prirodzené, veď Slovensko má dostatok potravinárskeho obilia, dokonca ho produkuje viac než spotrebuje. „Je teda logické, aby sme jedli slovenský chlieb a dávali prácu slovenským farmárom, mlynárom, pekárom a, pravdaže, aj obchodníkom," povedal pekár Vladislav Baričák.

Podpredseda Coop Jednoty Martin Katriak v tejto súvislosti pripomenul, že slovenskí obchodníci majú záujem predávať predovšetkým slovenské potraviny. Už roky si plníme tento celkom prirodzený záväzok. Pripomenul, že kým zahraničné reťazce nedávno s fanfárami oznámili, že dostali na svoje pulty 166 malých a regionálnych výrobcov potravín, potom len CBA ich má 650, Coop Jednota 618 a Labaš 19.

Je prirodzené predávať slovenské

Podľa Katriaka je spravodlivejšie merať obchod so slovenskými potravinami nie podielom potravín na pulte, ale ich predajom. Ten podľa nedávneho prieskumu Potravinárskej komory dosiahol tohto roku mierne zlepšenie, keď na pultoch bolo vystavených 37,7 percenta, potravín. Katriak však dáva do pozornosti reálny predaj slovenských potravín, ktorý napríklad v Coop Jednote má podiel na celkovom predaji 68 percent, pričom pekárenské, mäsové, hydinové a cestovinárske výrobky spolu s cukrom majú vyše 80-percentný podiel.

Citlivou otázkou vo vzťahoch medzi obchodníkmi a výrobcami potravín sú tzv. nekalé obchodné praktiky. Na Slovensku má byť v jeseni pripravený nový zákon. Medzitým sa však nekalými obchodnými praktikami začala zaoberať aj Európska komisia. Obchod sa obáva, či vôbec treba slovenský zákon, a cestu k odstráneniu nezhôd vidí skôr v lepšej komunikácii a spolupráci so svojimi dodávateľmi.

S tým, že treba zlepšiť komunikáciu, súhlasil aj Milan Lapšanský. Zároveň však povedal, že nekalé obchodné praktiky, ktoré nadnárodné reťazce skúšobne aplikovali v krajinách strednej a východnej Európy, sa dnes používajú aj v západnej Európe. To podnietilo Brusel k zmene legislatívy. Lapšanský ubezpečil, že slovenské znenie zákona bude maximálne harmonizované s chystanou legislatívou EÚ.

Zdroj: [28.06.2018; Pravda; Titulná strana; s. 1,10; Jozef Sedlák]