Slepačie vajcia patrili v roku 2022 k ťahúňom zdražovania potravín. Ich priemerná spotrebiteľská cena nepretržite rástla a z januárovej hodnoty 1,74 eura za balenie desiatich vajec sa v decembri vyšplhala takmer na tri eurá. Tam sa však nezastavila a v januári tohto roka hranicu troch eur prekročila, bola na úrovni 3,13 eura.

Kým na začiatku roka 2022 stálo balenie desiatich konzumných vajec priemerne o 26 centov viac ako rok predtým, na začiatku tohto roka si spotrebiteľ musel priplatiť až 1,40 eura. Cena sa v januári 2023 medziročne zvýšila takmer o 81 percent, oproti januáru 2021 dokonca o 112 percent. „Vývoj spotrebiteľskej ceny vajec v krajinách strednej Európy je podobný ako na Slovensku,“ upozorňuje riaditeľ Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) Daniel Molnár.

Vyššie náklady pri podstielkovom chove

Podľa údajov ÚHS zaplatí spotrebiteľ za desať podstielkových vajec v súčasnosti o 60 až 70 centov viac ako za rovnaké balenie klietkových vajec. Pri vajciach z voľného výbehu je to ďalšie euro navyše. Reťazce síce občas predávajú podstielkové vajcia za cenu klietkových, je to však väčšinou dočasná, akciová cena.

Spotrebiteľské ceny úzko súvisia s vyššími nákladmi chovateľov nosníc, ktoré spôsobili aj zvýšenie odbytových cien vajec. Priemerná odbytová cena za jedno vajce z klietkového chovu bola v januári šestnásť centov, za vajce z podstielkového chovu sa platilo priemerne 19,5 centa. Hoci náklady vzrástli v každom type chovu, pri podstielkových vajciach sú, prirodzene, ešte vyššie. Príčin je niekoľko: v podstielkovom chove je v chovnej hale o jednu až dve tretiny menej nosníc, je náročnejší na ľudskú prácu, znáška je výrazne nižšia a úhyn sliepok štatisticky vyšší.

Úvahy o tom, či ceny môžu naďalej rásť, nachádzajú živnú pôdu aj v obnovenej diskusii o zákaze klietkového chovu sliepok. Veľa sa hovorí aj o tom, či je správne, aby Slovensko predbiehalo európsku legislatívu v čase, keď sa hydinárom doposiaľ nedostalo pomoci od štátu. Hydinári, ktorí sa rozhodli chov postupne rekonštruovať, všetko financujú sami buď z vlastného vrecka, alebo z pôžičiek. Šéf ÚHS D. Molnár sa obáva, že kombinácia prirýchleho zákazu klietok a nezáujmu zo strany štátu by mohla mať okrem iného za následok ďalšie zvýšenie spotrebiteľskej ceny vajec.

Podiel v reťazcoch sa znižuje

Otázne je aj to, ako sa nielen na cenách vajec odzrkadlí, keď zahraničné obchodné reťazce pôsobiace na Slovensku splnia svoj záväzok a po roku 2025 nebudú ponúkať vajcia z klietkového chovu.

Tie tvorili v roku 2021 v Lidli 78 percent sortimentu. Treba však povedať, že vyše 80 percent slepačích vajec reťazec kupoval od zahraničných výrobcov. Napriek tomu, že podiel klietkových vajec sa od roku 2019 do roku 2021 nijako neznížil, práve naopak – mierne stúpol, vedúci úseku komunikácie Lidla Tomáš Bezák avizuje, že záväzok mienia dodržať. „Do konca obchodného roku 2025 skončíme s predajom čerstvých vajec z klietkového chovu a týka sa to aj vajec v zložení výrobkov našich privátnych značiek,“ potvrdzuje.

Pokiaľ ide o pôvod vajec, v Tescu je situácia odlišná. Reťazec v súčasnosti ponúka výhradne slovenské vajcia. Percentuálnu skladbu nešpecifikoval, ale prevažujú vajcia z podstielkového chovu a voľného výbehu. PR manažérka Tesca Mária Zerzanová takisto potvrdila, že zámer skoncovať s klietkovými vajciami mienia do roku 2025 naplniť.

To isté platí o Bille. Podobne ako v prípade Tesca, v jej sortimente sú vajcia výlučne od slovenských hydinárov. Vajcia z klietkového chovu majú v súčasnosti takmer 42-percentný podiel a podľa špecialistu komunikácie Billy Mareka Kravjara sa postupne znižuje. Rovnako klesá záujem o vajcia z klietkového chovu.

„Zaujímavosťou je, že zákazníci, ktorí kupovali vajcia z klietkového chovu, prechádzajú priamo na vajcia z voľného výbehu alebo na biovajcia. Preskakujú tak pomyselný medzistupeň – podstielkový chov,“ upozorňuje M. Kravjar. V eliminácii klietkových vajec pokročil aj Kaufland a Terno. Priekopníkom je menší reťazec Delia, ktorý s predajom klietkových vajec skončil už v roku 2020.

Záväzok platí

Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martin Krajčovič nepredpokladá, že by sa na pláne jednotlivých členov aliancie čokoľvek menilo. Poukazuje na to, že ide o celoeurópsku iniciatívu. Do roku 2025 slovenskí hydinári klietky rozhodne nestihnú prebudovať, a tak môže už o pár rokov nastať problém s dostupnosťou slovenských vajec vo veľkých reťazcoch. „Je to však maslo na hlave štátu a predchádzajúceho vedenia ministerstva, pretože o našich záväzkoch sme transparentne informovali nielen dodávateľov, ale aj štátne orgány,“ pripomína M. Krajčovič.

Keď veľké reťazce na Slovensku dospejú do bodu, že už nebudú ponúkať žiadne klietkové vajcia, nemalo by to mať podľa predsedu SAMO výraznejší vplyv na cenu vajec, ktoré budú v tom čase minimálne z podstielkového chovu. Argumentuje aj skúsenosťami z krajín, kde sa už klietkové vajcia kúpiť nedajú.

Dokonca je podľa neho možné, že keď hydinári začnú produkovať viac podstielkových vajec, mohlo by to držať cenu na prijateľnej úrovni aj vďaka tomu, že fixné náklady chovateľov sa rozložia na väčší rozsah produkcie. „S našimi dodávateľmi intenzívne komunikujeme a o niektorých z nich vieme, že klietky prebudovať stihnú,“ dodáva M. Krajčovič. Ak však zainteresované reťazce nebudú schopné pokryť dopyt svojich zákazníkov podstielkovými vajcami zo slovenských fariem, budú musieť hľadať dodávateľov za hranicami.

Neskorší deadline

Zatiaľ čo Tesco, Kaufland, Billa, Lidl aj Terno sú členmi SAMO, slovenská obchodná sieť Coop Jednota je členom Zväzu obchodu SR. Jej PR manažérka Jana Kuklová poukazuje na to, že Jednota bola jedným zo signatárov memoranda o ukončení klietkového chovu do roku 2030, ktoré podpísal zväz obchodu a hydinári s ministerstvom pôdohospodárstva.

Zákaz zatiaľ nejestvuje

Európska únia nateraz nemá schválenú žiadnu záväznú legislatívu, ktorá by zakazovala chov sliepok v klietkach. Problém sa skloňuje na regionálnej i celoeurópskej úrovni už niekoľko rokov. Isté smerovanie naznačilo v roku 2021 uznesenie Európskeho parlamentu o tom, že do roku 2027 sa má v Európe skoncovať s klietkovým chovom zvierat. Európska komisia však zatiaľ k uzákoneniu príslušnej legislatívy nepristúpila.

V Európe sú doposiaľ tri krajiny, ktoré majú schválený zákaz klietkového chovu sliepok – Rakúsko, Luxembursko a Švajčiarsko, ktoré však nie je súčasťou EÚ. Niektoré ďalšie krajiny sú v prechodnej fáze a k nim by chcel nedávny návrh nezaradeného poslanca Národnej rady SR Tomáša Šudíka v blízkom čase zaradiť aj Slovensko. Návrh nachádza podporu v občianskych združeniach bojujúcich za humánny prístup k zvieratám.

—-

Dostupnosť slovenských vajec v reťazcoch môže byť už o pár rokov problémom

—-

16 centov bola priemerná odbytová cena vajca z klietkového chovu v januári

Zdroj: [16.03.2023; Trend; Biznis; s. 36,37; Juraj Skačan]