Spotrebiteľ pri nákupe zaplatí okrem samotného nápoja aj „prirážku” 15 centov za každú fľašu minerálky či plechovku piva. Ak ich bude chcieť späť, musí obal nepoškodený a nepostláčaný priniesť naspäť do obchodu. To by malo znížiť množstvo odpadu z nápojov, ktoré dnes končí vo voľnej prírode. Skúsenosti z iných krajín jednoznačne dokazujú, že zálohovanie je účinný spôsob, ako vyzbierať väčšinu jednorazových nápojových obalov, uvedených na trh.

Kľúčové teraz bude, ako slovenský Správca zálohového systému nastaví automaty a proces vracania fliaš tak, aby nerobil spotrebiteľom zbytočné problémy napríklad tým, že nebude uznávať aj mierne pokrčené fľaše a plechovky. Prípadný zisk zo zálohovania by sa mal použiť výlučne na podporu zbierania obalov, vrátane tých, ktoré ostávajú „mimo systému“ pohodené vo voľnej prírode. Zmena od 1. januára sa nebude týkať každej flaše minerálky kúpenej v obchode. Dôvodom je prechodné obdobie, počas ktorého sa bude dopredávať sortiment naskladnený pred týmto dátumom. Dôležité je preto sledovať symboly a dodržiavať niekoľko hlavných zásad. Pripravili sme základné otázky a odpovede k tomu, ako bude zálohovanie vyzerať.

Bude sa výška zálohy líšiť podľa druhu nápoja alebo obalu?

Nie, za kus plechovky alebo plastovej fľaše to bude vždy 15 centov. Na účtenke za nákup bude táto položka uvedená samostatne, tak ako je to dnes pri vratných sklenených fľašiach. Upozornenie o zálohe bude musieť byť uvedené aj na cenovke.

Keď si teraz začnem odkladať PET fľaše a po 1. januári 2022 ich pôjdem odovzdať do obchodu – zarobím na tom?

Zálohu 15 centov dostane zákazník iba za nápojové obaly so symbolom Z, s textom „zálohované” a registrovaným čiarovým kódom. Predávať sa budú až od 1. januára 2022, takže na odkladaní fliaš a plechoviek kúpených dnes sa zarobiť nedá.

Kde na plastovej flaši alebo plechovke mám hľadať informáciu, že obal je zálohovaný?

Logo Z s textom „zálohované” sa bude na každom nápojovom obale nachádzať v blízkosti čiarového kódu.

Budú sa zálohovateľné obaly stláčať, tak ako to platilo pri ich vyhadzovaní do žltých kontajnerov?

Zálohované plastové fľaše a plechovky by sa nemali stláčať a nemali by byť ani inak poškodené. Je to preto, že na etikete alebo priamo na obale bude špeciálny čiarový kód, ktorý musí prečítať skenovacie zariadenie. Bez toho automaty a ručné skenery obaly neprijmú. Denník E sa ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO) pýtal, prečo systém nemohol byť nastavený tak, aby sa dali vracať aj postláčané obaly. Argumentoval tým, že by sa sem vozil plastový odpad zo zahraničia.

Kde mám obaly skladovať, keď sa nesmú stláčať a ako ich mám nosiť do obchodu?

Odpoveď na túto otázku ponecháva ministerstvo životného prostredia na spotrebiteľoch. Dá sa očakávať, že časť ľudí zmení návyky. Napríklad bude kupovať menej nápojov v objemnejších obaloch alebo si zadovážia zariadenia na prípravu vlastných nápojov doma. V obchodoch zrejme pribudnú zákazníci s veľkoobjemnými taškami. Po 1. januári 2022 očakávame v Denníku E, že spotebitelia prídu aj s kreatívnymi nápadmi, ako obaly skaldovať a prenásšať a podelia sa o ne na sociálnych sieťach.

Ak sa čiarový kód nepodarí z poškodeného obalu naskenovať, nebude ho môcť zamestnanec v obchode nahodiť do systému ručne?

Nie, taká možnosť nebude. Bude sa záloha od 1. januára 2022 platiť za plechovku a plastovú flašu od nápoja? Výrobcovia nápojov majú mesačné prechodné obdobie, a to do konca januára 2022. Po tomto dátume nemôžu uvádzať na trh staré nezálohované obaly. Obchody majú polročné prechodné obdobie, do 30. júna 2022, počas ktorého budú môcť byť na pultoch ešte aj staré – nezálohované obaly, a môžu ich dopredať. Odlíšiť medzi nimi bude možné vďaka symbolu Z a nápisu „zálohované” na etikete alebo priamo na plechovke.

Je reč iba o nejakom type plastových fliaš a plechoviek na nápoje alebo sa to bude týkať úplne každej, bez ohľadu na objem, tvar a druh nápoja?

Bude sa to týkať všetkých plechoviek a plastových fliaš na nápoje s objemom od 0,1 litra až po tri litre, ktoré obsahujú viac ako osemdesiat percent vody. Netýka sa to mlieka a mliečnych nápojov, sirupov a alkoholických nápojov, ktoré majú obsah alkoholu vyšší ako pätnásť percent. To znamená, že aj plechovka od piva bude zálohovaná.

Bol som v obchode, kde už automat na plastové fľaše a plechovky majú a funguje. Ako je to možné?

Niektoré reťazce sa rozhodli začať so spätným zberom plastových fliaš alebo plechoviek už skôr, no ide o ich dobrovoľnú aktivitu. Nevyberajú ani nevracajú žiadnu zálohu. Na overenie fungovania celého systému testuje Správca zálohového systému automatizovaný zber v automatoch v deviatich prevádzkach. Do spustenia systému plánuje overiť aj funkčnosť ručného zberu.

Oplatí sa nosiť do obchodu aj PET flaše a plechovky, ktoré nájdem pohodené v prírode?

Sumu 15 centov dostane zákazník iba za nápojový obal s logom Z a textom „zálohované”. Ak človek nájde v prírode po Novom roku takýto obal v stave, aby sa z neho dal oskenovať čiarový kód obalu, bude ho možné vrátiť a dostať naspäť 15 centov za každý odovzdaný kus. Ak však človek nájde pohodenú plastovú fľašu či plechovku bez čiarového kódu, urobí prírode veľkú službu, ak ju zoberie a zahodí do najbližšieho žltého kontajnera. Ministerstvo životného prostredia plánuje rozbehnúť samostatný systém odmeňovania za čistenie prírody od plastového odpadu. Detaily zatiaľ nespresnilo.

Bude možné vrátiť v prevádzke aj obal, ktorý v ňom nebol kúpený alebo ktorý sa v tom obchode nepredáva?

Áno. Všade tam, kde bude odberné miesto na zálohované obaly, bude možné vrátiť ktorýkoľvek obal označený ako zálohovaný s logom Z.

Budú automaty na vrátenie v každej predajni potravín?

Správca zálohového systému, ktorý zodpovedá za jeho spustenie a prevádzku, má aktuálne informáciu o viac ako dvetisíc prevádzkach, ktoré musia alebo majú záujem vratné obaly zbierať. Sieť takýchto predajní pokrýva podľa vyjadrenia Lucie Morvai, ktorá správcu zastupuje, veľkú časť Slovenska.

Záujem o registráciu do systému podľa nej prejavilo 1100 prevádzok, ktorým to vyplýva zo zákona, pretože ich predajná plocha je viac ako 300 štvorcových metrov. Ďalších skoro tisíc odberných miest vznikne v obchodoch, ktoré sa prihlásili ako dvetisíc prevádzkach, ktoré musia alebo majú záujem vratné obaly zbierať. Sieť takýchto predajní pokrýva podľa vyjadrenia Lucie Morvai, ktorá správcu zastupuje, veľkú časť Slovenska.

Záujem o registráciu do systému podľa nej prejavilo 1100 prevádzok, ktorým to vyplýva zo zákona, pretože ich predajná plocha je viac ako 300 štvorcových metrov. Ďalších skoro tisíc odberných miest vznikne v obchodoch, ktoré sa prihlásili dobrovoľne. Robia to aj preto, aby im neodchádzali zákazníci tam, kde automaty a skenery budú.

Približne tri štvrtiny odberných miest plánuje mať automaty. Vo zvyšných bude zber prebiehať s pomocou ručných skenerov.

Presná mapa odberných miest bude známa koncom roka. Oficiálna registrácia pre odberné miesta sa spúšťa až koncom októbra.

Bude fungovať vrátenie fliaš aj pri donáške potravín? Bude musieť napríklad kuriér prevziať prázdne fľaše a plechovky? A ak áno, v akom počte?

Zo zákona žiadna takáto povinnosť nie je. Vykupovanie obalov je povinné iba pre prevádzky s predajnou plochou od 300 štvorcových metrov. Menšie sa môžu do systému zapojiť dobrovoľne. Správca zálohového systému však tvrdí, že po zabehnutí systému začne pripravovať „doplnkové riešenia”.

Môžem na Slovensku vrátiť aj zálohovateľný obal z nápoja kúpeného v zahraničí?

Nie. Ak je nápoj kúpený v inej krajine a jeho obal je zálohovateľný, treba ho vrátiť v tej istej krajine. Každý štát si určuje vlastný spôsob, akým sa s takýmto odpadom vyrovná. Ukazuje sa však, že zálohovanie patrí k najlepším možnostiam, ako zvýšiť spätný zber a recykláciu jednorazových obalov uvedených na trh.

Do roku 2025 musia členské krajiny EÚ vyzbierať 77 percent a do roku 2029 až 90 percent jednorazových plastových fliaš do objemu troch litrov. Slovensko sa však zaviazalo, že dosiahne 90 percent už v roku 2025. Minister životného prostredia Budaj však ešte v januári povedal, že v praxi by to malo byť možné ešte o rok skôr. „Som presvedčený, že sa to dá dosiahnuť,” uviedol v marci.

Budú sa pre spustenie zálohovania fľaše a plechovky meniť, napríklad tvarom alebo hrúbkou?

Tvar ani hrúbka sa zrejme meniť nebudú, no výrobcovia nápojov v prípade plastov možno začnú preferovať číre fľaše pred farebnými. Môžu ich k tomu motivovať poplatky, ktoré platia za systém zálohovania. Tie sú totiž nižšie, ak sa dajú fľaše uvádzané na trh ľahšie zrecyklovať, čo je prípad napríklad číreho PET plastu. Prifarbené plasty majú na trhu nižšiu hodnotu a horšie sa recyklujú. Čo sa týka tvaru a hrúbky, systém je navrhnutý tak, že prenáša zodpovednosť za vrátenie obalu v čo najzachovalejšom stave na spotrebiteľov. Ak plast alebo plech znehodnotia tak, že z nich nebude možné prečítať čiarový kód a tvar, nedostanú 15 centov za takýto poškodený kus.

Mám obchod, v ktorom predávam aj nápoje v plaste alebo v plechovkách. Týka sa ma povinnosť zbierať vratné obaly? Ak áno, čo mám robiť?

Zo zákona je spätné vykupovanie povinné v prevádzkach s predajnou plochou od 300 štvorcových metrov. Menšie predajne majú možnosť prihlásiť sa do systému dobrovoľne. Podrobnosti a postup registrácie sú na internetovej stránke Správcu zálohového systému.

Čo sa bude diať s vyzbieranými obalmi ďalej?

Zálohované obaly sa pri zbere v automatoch stlačia a prevezú do triediaceho centra, kde sa rozdelia podľa druhu obalu, kvality a farby. Pri ručnom zbere sa prepravujú nestlačené a prepočítavajú na medzisklade alebo v triediacom centre správcu.

Najmä číre, nepoškodené PET fľaše sú vzácna komodita. Aktuálne kupujú recyklátori tonu takejto suroviny aj za viac než 900 eur, pričom začiatkom roka to bolo len 600 eur. Rast cien ropy a plynu, z ktorých sa vyrábajú primárne plasty, bude tlačiť cenu recyklátu nahor. Prednostné právo na odkúpenie vrátených obalov budú mať výrobcovia. Budú si môcť kúpiť naspäť ten objem obalov a ten istý druh, aký na trh uviedli. Môžu si tak zabezpečiť splenenie ďalšej povinnosti od roku 2025 musia byť PET fľaše v obchodoch z aspoň štvrtiny tvorené recyklátom. Zvyšné PET fľaše a hliník, na ktoré si výrobcovia neuplatnia predkupné právo, dá Správca zálohového systému do dražby.

Bude sa úspešnosť zálohovania vyhodnocovať?

Áno. Do konca roku 2022 je Správca zálohového systému zaviazaný vyzbierať minimálne 60 percent obalov, ktoré už boli na trh uvedené s logom Z. Od 1. júla 2022 musia byť zálohované všetky jednorazové nápojové obaly uvádzané na trh. Netýka sa to len mlieka, mliečnych výrobkov a alkoholických nápojov s obsahom alkoholu od pätnásť percent.

Nespôsobí zavedenie zálohovania plastových fliaš a plechoviek, že výrobcovia nápojov prejdú na balenie do skla?

Je to málo pravdepodobné. Sklo sa dá síce donekonečna recyklovať, no plast má dve podstatné výhody – je ľahší, čo šetrí náklady na prepravu a znižuje uhlíkovú stopu, a pri rozbití nie je nebezpečný ako sklo. To je dôvod, prečo sú nápoje v skle zakázané napríklad na festivaloch a iných podujatiach.

Ako ovplyvní zavedenie zálohovania recykláciu ostatných plastov, ktoré vyhadzujem do žltého kontajnera?

Tým, že zo žltých kontajnerov zmizne najhodnotnejšia položka – PET fľaše, zníži sa ešte viac motivácia zberových spoločností triediť plasty na nerecyklovateľné a recyklovateľné. Už dnes, keď tretinu obsahu žltých kontajnerov tvorili hodnotné plasty, niektoré zberové spoločnosti posielali odpad radšej na spálenie alebo na skládky. Ministerstvo životného prostredia na to reagovalo sprísnením zákona o odpadoch, ktorý prikazuje zberovkám osloviť najskôr dvoch recyklátorov a ponúknuť im odpad na spracovanie. Až keď odmietnu, môže sa recyklovateľný plast zlikvidovať iným – menej ekologickým spôsobom, čiže napríklad spálením.

Kto to celé platí a čo z toho má?

Ministerstvo životného prostredia zorganizovalo na výber Správcu zálohového systému súťaž. Prihlásil sa iba jeden záujemca, ktorý aj vyhral. Ide o konzorcium štyroch združení zastupujúcich výrobcov nealkoholických nápojov, výrobcov piva, ako aj zástupcov obchodu. Konkrétne sú to: Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd, Slovenské združenie výrobcov piva a sladu, Slovenská aliancia moderného obchodu a Zväz obchodu SR. Členovia týchto organizácií uvádzajú na trh 80 percent obalov, ktorých sa má zálohovanie týkať.

Konzorcium dostalo na starosti prípravu, financovanie a rozbehnutie systému aj jeho prevádzku. Podľa skorších informácií malo spustenie systému stáť päť miliónov eur a ročná prevádzka vyjde na asi 30 miliónov. Časť z toho zaplatia výrobcovia na poplatkoch. Ďalšiu časť pokryjú nevybraté pätnásťcentové zálohy. Okrem toho správca zarobí na predaji PET fliaš a hliníka recyklátorom. Ministerstvo tvrdilo, že všetky peniaze, s ktorými správca disponuje, budú vedené na transparentnom účte. O tom, čo s prípadným prebytkom do výšky 50 percent za predchádzajúci kalendárny rok, musí rozhodnúť spoločne s ministerstvom životného prostredia.

Prečo si Slovensko vymyslelo zálohovanie až teraz?

Slovensko si zálohovanie nevymyslelo, práve naopak, inde vo svete funguje už dávno. Systém zálohovania už zaviedlo osem krajín EÚ (Švédsko, Dánsko, Fínsko, Estónsko, Nemecko, Holandsko, Litva a Chorvátsko) a aj Nórsko a Island. Miera návratnosti je tam podobná, akú chce dosiahnuť Slovensko do roku 2025. Dnes sa na Slovensku vyzbiera len približne 60 percent PET fliaš, kým v krajinách so zálohovaním je to v priemere 90 percent.

TOMÁŠ GREČKO

Ak je nápoj kúpený v inej krajine a jeho obal je zálohovateľný, treba ho vrátiť v tej istej krajine. Každý štát si určuje vlastný spôsob, akým sa s takýmto odpadom vyrovná.

Zálohu 15 centov dostane zákazník iba za nápojové obaly so symbolom Z, s textom „zálohované” a registrovaným čiarovým kódom. Predávať sa budú až od 1. januára 2022.

Zdroj: [12.10.2021; Denník N; ekonomika; s. 8,9; TOMÁŠ GREČKO]