„Ľudia v obchode sú hybnou silou poskytovanej služby a nemôžu byť v absolútnej miere nahradení technológiami, i keď tieto pomáhajú zvyšovať efektívnosť mnohých činností. Obchody sú totiž miesta, kde sa nielen nakupuje, ale kde sa stretávajú ľudia. Plnia tak aj významnú spoločenskú úlohu. Na vidieku sú ostrovmi života,“ uvádza v rozhovore pre instore Slovakia JUDr. Filip Kasana, prezident Zväzu obchodu SR
Obchod nezriedka plní spoločenskú úlohu, má sociálnu funkciu. Je to tak? Na-príklad prevádzkovaním obchodov aj tam, kde to nie je práve rentabilné, ale žiaduce?
Obchod v obci je taký ostrov života. Miesto, kde sa stretávajú ľudia, ktorí sa zvyčajne aj poznajú. Určite plní aj spoločenskú funkciu. Viac to vidno na vidieku ako vo väčších mestách, kde zákazník preferuje čo najrýchlejší nákup. Ob-chod v menších obciach plní aj ďalšie funkcie, dokonca supluje niektoré inštitúcie, napríklad umožňuje platby šekov, cashback, slúži ako miesto vyzdvihnutia zásielok alebo prevádzkuje zálohomaty ,aj keď mu to zákon priamo neprikazuje. Diskutovanou témou je predaj voľnopredajných liekov, aby seniori alebo mamičky s deťmi nemuseli pre lieky cestovať.
Najvýznamnejšia hodnota obchodu z pohľadu spotrebiteľa je totiž o dostupnosti tovarov dennej potreby. Teda potraviny či lieky by mali byť pre obyvateľov rovnako dostupné ako zdravotná starostlivosť. Distribúcia potravín je kľúčovým atribútom potravinovej bezpečnosti. Videli sme to počas pandémie, kedy sme museli mnohokrát predisponovať zamestnancov, aby sme zabezpečili distribúciu a predaj potravín aj v oblastiach vidieka , kde členovia ZO SR pôsobia. Ukázalo sa, že bez obchodu a logistickej siete by nebolo možné zabezpečiť základné životné potreby v kvalite a rozsahu, ako sú ľudia zvyknutí.
Chystá sa aj nejaká systémová podpora zo strany MPRV SR alebo MIRRI v tomto kontexte?
Téma dostupnosti potravín, respektíve potravinových púští, o ktorej sa rozpráva roky, zatiaľ žiadne reálne a plošné riešenia nepriniesla. Sme trpezliví, komunikujeme s kompetentnými a vidíme isté posuny v optike na tento naliehavý problém našej krajiny. Táto problematika si však rozhodne zaslúži vyššiu prioritizáciu v rámci výkonu príslušných politík štátu. Prijali by sme, ak by sa dostupnosť potravín zadefinovala ako služba vo verejnom záujme. Na to by, samozrejme, mala nadväzovať ďalšia legislatíva smerujúca k realizácií konkrétnych podporných mechanizmov.
Obchody v potravinových púšťach by mali mať aj podporu štátu. Vidíme, že rôzne modely podpory úspešne fungujú v Česku alebo Poľsku. Záleží im na dostupnosti potravín vo všetkých regiónoch. My sami sa po vzore okolitých krajín uchádzame o podporné mechanizmy. Chceme dosiahnuť aspoň to, aby obchody neboli stratové, pričom úľavy alebo financovanie by mali byť zameraná na obce, kde je iba jediný obchod alebo žiadny, teda tam, kde je potrebné udržať aspoň jednu prevádzku. Ak by som parafrázoval úvod, tak obchod by mal byť v odľahlých obciach akýmsi ostrovom života. Avšak aj s primeranou podporou štátu musí byť obchod rentabilný. Jedným z možných riešení je koncept prevádzok 24/7 a je skvelé, že sa podarilo prvý taký-to obchod otvoriť práve domácemu reťazcu. Nutné je ale dodať, že išlo o značné investície viacerých partnerov, ktoré kalkulujú s návratnosťou. Veríme, že spolu so zástupcami MPRV SR a MIRRI po-stupne dospejeme k nejakým riešeniam. Trpezlivo vysvetľujeme prínos takejto podpory, ktorá zároveň bude potláčať rôzne negatívne javy, ako ambulantný predaj, pri ktorom vznikajú daňové úniky a riziká v oblasti bezpečnosti potravín.
Opakovane sa vracia téma potravinová sebestačnosť. Existujú reťazce, ktoré sú zároveň vlastníkmi poľnohospodárskych a spracovateľských podnikov, teda investujú v celej vertikále a sú aj producenti, ktorí majú aj vlastnú sieť obchodov. Je toto jedna z ciest, ako zvyšovať lokálnu produkciu?
Napríklad aj náš najstarší družstevný obchod má vlastné pekárne a vlastnú výrobu lahôdok. Vie dohliadať na ceny vstupov, kvalitu, nutričné vlastnosti či objem výroby. Avšak kľúčová je spolupráca s lokálnymi partnermi, pričom spomínaný družstevný systém má vyše 1300 domácich dodávateľov. Zárukou fungovania a rozvoja sú dlhoročné korektné obchodné vzťahy. Málokto si dnes ale dovolí budovať novú veľkú potravinársku výrobu či spracovateľský podnik bez zahraničného kapitálu alebo podpory EÚ. Podpora domácej potravinárskej výroby žiaľ bola zanedbávaná desiatky rokov, náprava sa neudeje zo dňa na deň. Slovensko je navyše súčasťou EÚ s voľným pohybom tovaru, čiže obchod dokáže efektívne pokryť domáci dopyt aj zo zahraničných zdrojov. Chápeme, že zastúpenie domácich potravín v regáloch či ceny potravín sú vďačná téma. – Ľudia vidia cenovky tovarov na pultoch , a tak za zdražovanie môže vnímaním bežného spotrebiteľa obchod. Naopak, znižovanie cien má vo verejnom priestore zvyčajne úplne iný príbeh. Obchod sa ľahko démonizuje a pranieruje a „chlebové“ témy sú pravidelne sú-časťou politických kampaní.
Pomohla by aj „edukácia spotrebiteľa“? Úvodzovky sú použité zámerne, lebo spotrebiteľ čelí záplave informácií a dezinformácií a „vzdeláva“ sa sám na sociálnych sieťach...Podobne ako potravinové púšte alebo sebestačnosť, je to prierezová problematika, v ktorej hrá významnú úlohu štát. Napokon, predstavitelia štátu disponujú mediálnym priestorom a majú dosah na to, ako je nastavené napríklad stravovane v školách alebo v zariadeniach spoločného stravovania, ktorých je zriaďovateľom štát. Skôr by som povedal, že úlohou obchodu je informovať. Napríklad zálohovanie vďaka transparentnej komunikácií vnímajú spotrebitelia ako prospešné pre seba a životné prostredie. V počte vyzbieraných oba-lov sme tak predstihli aj najsmelšie očakávania. Obchodníci samozrejme dbajú na spoločenskú zodpovednosť a cez rôzne marketingové nástroje alebo iné činnosti v rámci obchodnej politiky majú možnosť ovplyvniť spotrebiteľské trendy. Nemôžu ľudí „preučiť“, ale môžu ich poštuchnúť správnym smerom, napríklad k separovaniu, zálohovaniu, k nákupu nutrične hodnotnejších potravín alebo ovplyvniť vyššie predaje domácich potravín. Potraviny sú základná potreba a je v každého osobnom záujme informovať sa o tom, čo konzumuje. Vyznieva to síce ako sebecká motivácia, ale často je to ten najlepší motor vzdelávania.
Sortiment je dnes dostatočne široký na to, aby si spotrebiteľ mohol slobodne vybrať. Obchodník môže upriamiť jeho pozornosť na zdravie alebo ekológiu. Ide však o otázku všeobecného rozvoja kritického myslenia našej spoločnosti, aby rozhodovanie zákazníka nebolo založené výlučne na marketingovej kampani a aby si vedel racionálne vyhodnotiť, čo je pre neho dobré a vyhovujúce. Spotrebiteľské povedomie sa za ostatné roky vyvíja pozitívne. Vždy tu však budú zraniteľné a nízkopríjmové skupiny, ale aj pre nich musí obchod ponúknuť vhodný sortiment s dôrazom na nízku cenu. Vhodnou kombináciou kvality a výhodnej ceny sú napríklad privátne značky tovarov vyrobených slovenskými dodávateľmi pre slovenské reťazce, ktoré sa mimochodom tešia vysokej obľúbenosti.
So vzdelávaním súvisí aj ďalšia otázka: angažuje sa ZO SR aj v oblasti duálneho vzdelávania, výchovy budúcich kvalifikovaných zamestnancov a koordinuje aktivity s verejnou správou, RÚZ, školami či inými inštitúciami?
Áno, ZO SR sa v tejto oblasti významne angažuje. Niektorí členovia zväzu zriadili aj odborné školy, pričom ZO SR má aktuálne 87 členov nielen z odvetvia obchodu, ale aj iných odvetví vrátane odborného školstva. V rámci štruktúry ZO SR je vytvorená samostatná sekcia zameraná na vzdelávanie. Spolupodieľame sa na tvorbe a pripomienkovaní rôznych dokumentov súvisiacich s duálnym vzdelávaním aj pri tvorbe legislatívy. Vieme, že stredoškoláci ešte nemajú ustálené názory, nevedia kam po škole. Vidia influencerov a rýchle zárobky za málo námahy, nemajú vzťah k manuálnej práci a zodpovednosti. Snažíme sa im ukázať, že obchod nie je iba o dokladaní tovaru a práci za kasou, ale že sa môžu uplatniť aj ako manažéri. Žiaľ, v celom rezorte školstva absentujú systematické a koncepčné zmeny, ktoré by pripravili ľudí na požiadavky trhu práce 21. storočia.
Keďže aj v maloobchode chýbajú ľudia, jedným z riešení je aj zamestnávanie cudzincov. Aké atribúty to vnáša do retailu? S čím sa musia obchodníci vysporiadať?
Vítame zjednodušenie administratívneho procesu pri zamestnávaní cudzincov . Čím menej administratívy a prekážok, tým lepšie. Žiaľ, okolité štáty reagovali napríklad na prílev Ukrajincov pružnejšie a podarilo sa im získať kvalifikovaných ľudí, napríklad lekárov, zdravotné sestry, ale i ľudí do priemyselných odvetví. Štát by mal vytvoriť čo najjednoduchšie podmienky, aby zahraniční pracovníci zostali pôsobiť u nás. Demografické trendy nezvrátime, ľudia chýbajú všade už dnes.
V rámci retailu je dôležité vytvoriť prívetivé pracovné prostredie. Určite je na mieste mať vyššiu mieru trpezlivosti s cudzincami, napokon je tam spočiatku i jazyková bariéra. Skúsenosti členov ZO SR sú však pozitívne, napríklad spomínaných obyvateľov Ukrajiny práca baví, cítia sa ohodnotení viac, ako boli zvyknutí doma, sú motivovaní a produktívni a rýchlo sa adaptujú. Kultúrne sme si blízki.
Ľudia v obchode sú hybnou silou, nie je všetko len o technológiách a smart zariadeniach. Zamestnávatelia by mali vytvárať priaznivé pracovné podmienky, majú dávať najavo, že si prácu ľudí vážia, majú s nimi transparentne komunikovať, adekvátne ich odmeňovať a reflektovať aj na ich sociálne potreby. Najväčšie bohatstvo úspešnej firmy sú kvalitní zamestnanci. Vzhľadom k nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily si to viaceré firmy veľmi dobre uvedomujú a menia svoj prístup k zamestnancom. Úspešní obchodníci sa správajú k zamestnancom s úctou, čo zásadným spôsobom prispieva k vy-tvoreniu pevnejšieho vzťahu založeného na spokojnosti a lojalite zamestnanca.
Vnímajú členovia ZO SR nejaké zmeny v počte krádeží zo strany zákazníkov resp. zvýšenie strát a škôd v rámci prevádzkovania obchodu? Môžu to spôsobovať aj nelojálni za-hraniční pracovníci resp. brigádnici?
Nevnímame v tomto smere rozdiel medzi domácimi a zahraničnými zamestnancami, faktom však je, že brigádnici, ktorí nemajú hmotnú zodpovednosť, môžu spôsobiť viac odpisov ako kmeňoví, dlhoroční zamestnanci. Dôležité je mať preto precíznejšiu kontrolu a dobre na-stavené interné kontrolné mechanizmy. Krádeže a straty spôsobené zákazníkmi vnímame viac v oblastiach s vyššou mierou nezamestnanosti, ide však o dlhodobý sociálny problém. Vznikajú tam aj nepriame škody, nakoľko personál musí vypovedať na polícii, podpisovať zápisnice a podobne. Navyše je potrebné pokračovať v práci, dobehnúť zameškané. Pristihnutý zlo-dej alebo organizované skupiny zlodejov často vyvolávajú konflikty a sú agresívni, čo je pre personál náročné a stresujúce. Určite by pro-spelo posilnenie právneho rámca ochrany našich predavačov a predavačiek. Našťastie ide o ojedinelé prípady a najmä na vidieku sa ľudia navzájom poznajú, podporujú a netolerujú také-to nevhodné správanie.
Zdroj: inStore/ Juraj Púchlo, Zdroj a foto: ZO SR
instore_jul_august_2024.pdf (dropbox.com)
