Obchodníkom vraj nejde o zdravie, ale o zisk. Matovič neprijíma kritiku k hodinám pre seniorov

Podľa reťazcov sa opatrenie neosvedčilo a z hľadiska bezpečnosti má skôr opačný efekt. Premiér chce, aby seniori boli viac chránení.
Podľa reťazcov sa opatrenie neosvedčilo a z hľadiska bezpečnosti má skôr opačný efekt. Premiér chce, aby seniori boli viac chránení
Hoci sú opatrenia, ktoré zavádza ústredný krízový štáb, zatiaľ menej prísne ako tie, ktoré platili na jar, čelia kritike dotknutých. Za kontraproduktívne označili zástupcovia obchodníkov, najmä reťazcov s potravinami, takzvané seniorské hodiny. Teda vyhradený čas na nakupovanie v potravinách a drogérii pre seniorov nad 65 rokov od deviatej do jedenástej predpoludním.
„Seniori ich nevyužívajú a obchody sa tým blokujú, napríklad pre mamičky na materskej dovolenke, a následne po ich skončení sa z dôvodu regulácie zvyšuje koncentrácia zákazníkov,“ argumentuje Martin Krajčovič za Slovenskú alianciu moderného obchodu, ktorá zastupuje najmä veľké zahraničné reťazce.
Ani podľa zástupcu menších slovenských reťazcov Martina Katriaka zo Zväzu obchodu nie sú seniorské hodiny šťastným riešením. Rovnako poukazuje na to, že práve pre toto opatrenie sa pred a po vyhradenom čase môže stať, že v predajni bude viac ľudí, pričom cieľom by mal byť opak. Nákupy zákazníkov čo najrovnomernejšie rozložiť v čase, aby ich bolo na jednom mieste čo najmenej. Dodáva, že ak už vyhradiť hodiny pre seniorov, tak v skoršom čase, napríklad od ôsmej do desiatej. „Podľa našej časovej mapy seniori chodia nakupovať najmä medzi pol ôsmou a deviatou.“
M. Krajčovič zasa za zbytočne prísne považuje vyhradenie hodín pre seniorov aj v drogériách. „Seniori potraviny a drogériu nakupujú na jednom mieste, preto zavádzať seniorské hodiny samostatne aj pre drogérie je úplne nelogické a neodôvodnené,“ podčiarkol predseda SAMO s tým, že zákaz negatívne ovplyvní najmä ženy na materskej dovolenke.
Opatrenie platné aj cez víkendy podľa M. Katriaka výrazne zasiahne menšie predajne a zákazníkov na vidieku, pretože tie vtedy bývajú otvorené zvyčajne iba do obedných hodín. To by znamenalo, že väčšinu otváracej doby by boli pre ostatných neprístupné. „Oslovili sme viaceré autority, preto veríme, že ešte príde k prehodnoteniu tohto opatrenia, aspoň ohľadom sobôt a nedieľ,“ hovorí šéf zväzu.
Premiéra Igora Matoviča však kritika zo strany reťazcov nezaujíma. Odvoláva sa na stanovisko epidemiológov, ktorí svoju kompetenciu už podľa neho preukázali na jar. Za odporom voči opatreniu vidí snahu obchodníkov neprísť o zisk.
„Záujem obchodníkov nie je chrániť tých najzraniteľnejších, ale zarobiť čo najviac,“ myslí si premiér. Poukázal na to, že za posledné dva týždne bol tristopercentný nárast nakazených práve medzi seniormi. „Nechcem preháňať, ale obávam sa, že ,bez problémov? môže polovica z týchto ľudí zomrieť,“ uviedol na tlačovej konferencii.
Premiér chce preto pre nich vytvoriť priestor v obchodoch, aby mohli bezpečne nakupovať. „Ak uznajú za vhodné sa chrániť. Ak si myslia, že to je len ,chrípôčka? tak nech sa páči, môžu sa ísť pobiť pri pulte o akcie, keď je tam najviac ľudí,“ pokračoval predseda vlády.
Obchodníci vplyv opatrenia na tržby vyčíslený zatiaľ nemajú. „Nemyslím si, že by vyhradené hodiny ovplyvnili tržby vo veľkej miere,“ hovorí M. Krajčovič. „V tom čase už zvyknú chodiť na nákup rôzne vekové kategórie a teraz to nebude,“ dodáva M. Katriak.
Povedať o koľko peňazí z tržieb obchody prídu je aj podľa neho ťažké, pretože sa to nedá porovnávať s prvou vlnou pandémie, keď platila kombinácia prísnejších opatrení. Na druhej strane priznáva, že obchodníci združení vo Zväze obchodu vtedy s obratom nemali problém.
M. Krajčovič zdôraznil, že cieľ majú všetci rovnaký, a to chrániť zdravie a životy zákazníkov a zamestnancov. „Ak sa však nezmení prístup štátu, tak opäť budeme prijímať opatrenia, ktoré môžu mať oveľa negatívnejšie dosahy na ekonomiku a môžu byť menej účinné ako tie, ktoré by vznikli v diskusii s dotknutými subjektmi z praxe,“ poznamenal.
Dodal, že reťazce združené v SAMO v súvislosti s bezpečnostnými a epidemiologickými opatreniami vynaložili od marca do júna zhruba 27 miliónov eur.
Hlavnou výhradou obchodníkov voči ústrednému krízovému štábu je práve to, že opatrenia sa zavádzajú nesystémovo, bez konzultácie s dotknutými subjektmi.
„Od marca vyzývame vládu a krízový štáb, aby komunikovali zmeny s dotknutými subjektmi. Neprišlo k vyhodnoteniu opatrení z jari a na diskusiu sa nevyužil ani čas medzi prvou a druhou vlnou epidémie,“ konštatoval M. Krajčovič. „Už od augusta sme evidovali zhoršovanie situácie, za SAMO sme žiadali osobne aj verejne účasť v krízovom štábe alebo aspoň konzultácie, aby sme vedeli s dostatočným predstihom pripraviť efektívne rozhodnutia vychádzajúce z praxe a nie rozhodnutia od zeleného stola, bez diskusie,“ zdôraznil. Naposledy žiadali účasť na krízovom štábe aj v piatok 9. októbra.
„Možno by sme poradili a pomohli tie opatrenia dotiahnuť do konca. Vydali to vo vlastnej réžií, čo je škoda, pretože počas prvej vlny sme o niektorých veciach diskutovali,“ uzatvára M. Katriak.