Nákupná turistika je u Slovákov známa už celé generácie. Tempo nabrala v januári 2022, keď Poliaci zastropovali DPH na vybrané potraviny. Krajanom neprekáža nakupovať aj menej kvalitné potraviny za výhodnejšiu cenu, hovorí Pavol Konštiak, generálny riaditeľ potravinovej spoločnosti Kon-Rad.

***

Evidujete zvýšenú nákupnú turistiku do Poľska alebo Maďarska z dôvodu, že tieto krajiny zastropovali DPH na určité potraviny a palivá?

Nákupná turistika vždy bola a aj bude, pretože ľudia si myslia, že v zahraničí je vždy všetko lepšie. Pravda je však taká, čo sa týka Maďarska, forint padol na svoje historické minimum. Čo znamená, že jedno euro sa dá vymeniť až za 400 forintov. Automaticky sa teda pre Slovákov všetko zlacňuje. Maďarská vláda spravila opatrenia, ktoré naša vláda neurobila. Napríklad zastropovala cenu benzínu. Nakúpiť benzín u južných susedov sa oplatí. Človeka teda cesta nič nestojí a ešte ušetrí na potravinách. To, že forint v tomto období klesol, je pre ľudí z pohraničia mimoriadne ekonomicky zaujímavé. Slováci sú ekonomicky podkutí. Slovenský zákazník nie je už ten z dediny, ktorý si nevedel spočítať. Sú to ľudia, ktorí vedia, že keď idú napríklad do Maďarska, po prvé urobia si výlet, natankujú si, cestu tým pádom majú zadarmo a nakúpia lacnejšie. Maďarská vláda sa o to pričinila.

A čo také Poľsko?

Čo sa týka Poľska, je situácia iná. Krajina znížila DPH a opäť výmenný kurz pomáha nakúpiť za menej. Poľské výrobky boli vždy lacnejšie, pretože majú inú poľnohospodársku politiku. Je viac rozrobená ako na Slovensku. Poliaci však majú aj väčšie dotácie, ktoré si pri vstupe do Európskej únie vybojovali. Čo Slovensko neurobilo. Z toho vyplýva, že v Poľsku sú potravinárske výrobky výrazne lacnejšie, a preto Poliaci chodia predávať aj na Slovensko. Častokrát však za nehygienických podmienok.

Môžu sa poľské potraviny kvalitou rovnať slovenským?

Pravda je, že poľské výrobky nemajú kvalitu, ktorú by sme si vedeli predstaviť. Pamätáme si, že historicky boli u nich aféry s konským mäsom, s bravčovým mäsom, s mliečnymi výrobkami, so syrom a podobne. Aféry sme nepríjemne vnímali a v našich obchodoch sa ťažko produkty predávali. Náš zákazník je žiaľ taký, pokiaľ vidí niečo lacnejšie, tak si to kúpi.

O koľko podľa vás zdražejú potraviny?

To je otázka, na ktorú sa odpovedá ťažko. Keď sa pozrieme na olej. Ja ako veľkoobchodník som ešte začiatkom minulého roku kupoval kvalitný Raciol olej z Palmy za 1,09 eura a ostatné oleje, ktoré pochádzali väčšinou z Ukrajiny, sa nakupovali za 90 centov. V súčasnosti od 1. mája 2022 máme ohlásenú pre veľkoobchody, kde kupujeme celé kamióny, cenu tri eurá. To znamená, že na pulte pre spotrebiteľa bude suma 4,50 eura. Je to neuveriteľná cena za liter oleja. Plus dodávatelia nedodajú za túto sumu toľko oleja, ale strihajú objednávky. Dajú len toľko koľko minulý rok. To isté je s múkou, s cestovinami a s podobnými komoditami, kde cena extrémne vystúpila hore. Vo februári tohto roka bola inflácia deväť percent, odhaduje sa, že inflácia v Česku má byť až 13 percent a určite na Slovensku bude podobná. Samozrejme, to je celý balík vecí, do ktorých sa počítajú aj energie, bývanie, potraviny a všetky služby.

Obmedzila vojna na Ukrajine určité segmenty tovaru dodávky nejakých potravín? Dostanete všetko, čo potrebujete?

Nedostaneme. Výrobcovia dodajú len toľko, koľko dodali minulý rok alebo predchádzajúci mesiac. Máme obmedzené možnosti nakupovania, za neuveriteľne vysokú cenu. Problém je ten, že sa nevieme dostať k objemom. Je zarážajúce, že slovenský dodávateľ napríklad cestovín napíše, že je subjektom mobilizácie a najprv musí dodať objednávky na Ukrajinu. Nemôžem s tým súhlasiť. Nemôžeme posielať nejaké výrobky na Ukrajinu, keď nebudeme mať pre vlastný trh.

Stane sa to, že vznikne panika, a to potom bude problém. Zatiaľ na Slovensku panika nevznikla. Slováci sa správajú racionálne. Raz tu už bola. Začínala deň pred voľbami, pred dvomi rokmi, keď prví politici nakupovali obrovské vozíky potravín. Ak budú výrobcovia hoci za vysoké ceny odmietať dodávať aj do maloobchodných sietí, pretože sú subjektom hospodárskej mobilizácie, tak s tým nemôžem súhlasiť. Slovensko môže pomáhať zo štátnych hmotných rezerv s určitými tovarmi, ktorých má viac. Avšak keď pre vlastných ľudí krajina nemá výrobky, tak nemôže pomáhať iným. Aj keď si, samozrejme, Ukrajina všetku pomoc, ktorú dokážeme dať, určite zaslúži.

Ako hodnotíte pomoc vlády v súvislosti so zdražovaním?

Nezachytil som nič, čo by smerovalo k tomu, aby zdražovanie nenastalo. Jedine možno hodnotiť pozitívne, čo sa týka elektriny a plynu pre domácnosti, tak vláda prijala určité opatrenia, aby cena nenarástla do extrémnych čísel. Za to treba vláde poďakovať. Ale čo sa týka cien potravín, tam vláda neurobila nič.

Znížili by ste DPH na potraviny?

Slovensko má jednu z najvyšších DPH na potraviny. Krajina je na chvoste, má 20-percentnú DPH na väčšinu potravín. Na vybrané potraviny je 10-percentná DPH. Sú štáty, ktoré majú nulovú, päť- alebo sedempercentnú. DPH by sa mala znížiť v gastronómií, ktorá je extrémne vysoká, a zaslúžili by si pomoc. Pri potravinách je to otázka štátneho rozpočtu a prerozdeľovania peňazí. Dalo by sa to vybilancovať, ale musela by tu byť vôľa. Ja by som súhlasil so znížením DPH na potraviny vynímajúc alkohol a cigarety.

Ako by ste vy riešili zdražovanie potravín?

Žiaľ na zdražovanie potravín sú subjektívne a objektívne vplyvy. Objektívne sú zvýšenie ceny energií a zvýšenia cien vstupov. Mám dojem, že sú tu aj subjektívne príčiny výrobcov. Čo znamená, že sa pri tomto zvezú aj oni. Tí, ktorým sa nedarilo roky zvyšovať ceny. Na Slovensku 80 percent obratu robia reťazce. Tie sú veľmi tvrdým regulátorom, z pohľadu výrobcov, pretože odmietajú skokové zvýšenia cien. Výrobcovia sa na základe kartelovej dohody nemôžu dohodnúť, že budú skokovo zvyšovať ceny. To je v rozpore so zákonom a môžu za to dostať pokutu. Zvyšovať ceny môžu len na základe objektívnych príčin.

Prečo cena piva klesla, keď pri ostatných potravinách narastá?

Cena piva neklesla. Všetci dodávatelia avizujú zvyšovanie cien. Nárast je až osem percent, rad-radom vo všetkých pivovaroch.

Ktorým druhom potravín klesajú ceny?

Žiadnym. Cena energií a obalového materiálu stúpa už od minulého roka. Doprava sa predražila troj- až päťnásobne, a to všetko pôsobí na ceny potravín. Naša spoločnosť exportuje pivo do Sydney a tiež sme museli z dôvodu zvýšenia nákladov navýšiť aj cenu. Z 1¤500 eur doprava narástla na osemtisíc eur.

V doprave tiež vidíte veľký problém zvyšovania cien potravín?

Áno, je to tiež jeden z parciálnych problémov, prečo narastajú ceny tovarov vo všeobecnosti. Doprava aj na vnútornom trhu aj v Európe extrémne narástla. Od začiatku covidu zaznamenávame neuveriteľné zvýšenie cien dopravy.

Ako funguje cenotvorba potravín napríklad pri múke?

Poviem, ako cenu tvorím ja. Niekto vypestuje pšenicu, avšak väčšinou sa pšenica predáva podľa kurzovej ceny. Sú komodity, ktoré sa predávajú podľa burzovej ceny energií. Čiže existuje nejaká európska cena. Napríklad keď Slovensko má menej obilia alebo viacej, tak to nevplýva na cenu. Ďalej je tu mlynár, ktorý múku pomelie. Má náklady na energie, k tomu si pridá maržu, aby mal z toho nejaký zisk. Pekár urobí to isté, tiež má svoje náklady a svoje vstupy. Cena sa tvorí tak, aby výroba bola konkurencieschopná. Obchodník má tiež svoju maržu. Má vstup, za ktorý nakupuje, plus náklady na energie, ľudí, stroje a zariadenia. Čiže všetky služby, ktoré sú s tým spojené. Tak sa tvorí cena. My obchodníci sme nedávno podpísali s ministrom pôdohospodárstva Samuelom Vlčanom nom. OĽaNO memorandum, že nebudeme zvyšovať marže. Seriózni obchodníci s maržami kopírujú vstupy. Zaviazali sme sa, že sa nezvezieme na tomto zvyšovaní.

Myslíte si, že zastropovanie marže 13 potravín je dobrý nápad?

Nie je to zlý nápad. Treba si však uvedomiť, že je to zastropovanie marže v obchode. Keď sa každé dva týždne mení cena múky, tak porastie či chceme, či nechceme.

Pavol Konštiak Vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Začiatky svojej kariéry datuje od roku 1980, keď pracoval v štátnom podniku Zdroj Bratislava, kde zastával vedúce funkcie. O desať rokov nato si založil vlastnú spoločnosť Kon-Rad, v ktorej dodnes pôsobí ako generálny riaditeľ. Konštiak je aj 1. viceprezidentom Zväzu obchodu SR a viceprezidentom Republikovej únie zamestnávateľov SR. V roku 2020 kandidoval do parlamentu na kandidátke Dobrej voľby.

Foto: Robert Hüttner Pavol Konštiak, generálny riaditeľ potravinovej spoločnosti Kon-Rad