Obchod prežil inflačné obdobie so cťou. Reťazce na vysokých cenách nezarobili, skôr naopak

Maloobchod neočakáva koncom roka výraznejšie oživenie, spotrebitelia budú pri nákupoch šetriť. Obavy však vidieť z možných regulácií štátom.

Téma cien potravín na Slovensku hýbala predvolebnou kampaňou a svoje miesto našla aj v programovom vyhlásení vlády Roberta Fica. Obchodníkov ani tak „nestraší“ zabezpečenie dôkladného monitoringu vývoja cien potravín štátom, ako skôr možné regulačné opatrenia, ktoré by mohli mať zásadný vplyv na ich biznis.
V inflačných časoch boli častou témou na Slovensku aj v Česku veľké nadnárodné reťazce. Politici ich podozrievali, že si navyšujú ceny produktov o viac ako len o infláciu a „vylepšujú“ si marže. Situácia je však iná.
Ak totiž porovnáme situáciu s vrcholom tržieb na začiatku roka 2022, k augustu 2023 reálne tržby v slovenskom maloobchode poklesli o 16 percent. V podskupine nešpecializovaných predajní o 15 percent a v prípade špecializovaných predajní potravín dokonca až o 26 percent. Uvádza to Inštitút ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) v najnovšej publikácii Chlieb a hry.
Koncom leta 2023 začali reálne tržby v maloobchode opäť pozvoľna rásť. K ďalšiemu rastu by mal prispieť aj opätovný rast reálnych miezd, ktorý sa po zhruba roku začína objavovať u čoraz viac profesií. Podľa dát Štatistického úradu (ŠÚ SR) priemerná nominálna mesačná mzda v septembri tohto roka vzrástla najviac v maloobchode, a to o 16,2 percenta na 1 135 eur.
No rozsah prepadu tržieb, aký slovenský maloobchod zažil v rokoch 2022 a 2023, je porovnateľný s obdobiami najťažších lockdownov. Neviedli však k nemu fyzické prekážky v podobe obmedzení pohybu, predávaného sortimentu a otváracích hodín, ale viaceré ekonomické dôvody.
Hospodárske výsledky
Finančný rok 2022 bol výsledkovo poznačený dvoma efektami – bol prvým rokom bez výraznejších pandemických obmedzení a zároveň rokom s prudkým nárastom inflácie. Priemerná medziročná inflácia za celý rok 2022 dosiahla na Slovensku úroveň 12,8 percenta. Pre väčšinu spoločností to znamenalo na jednej strane oživenie ekonomických aktivít a na strane druhej rast nominálnych veličín, najmä tržieb.
Podľa analýzy spoločnosti FinStat vzrástli tržby v slovenskom nefinančnom sektore zhruba o 20 percent. Čistý zisk narástol len o 14 percent, čo ukazuje nižšiu priemernú ziskovosť tržieb slovenských firiem v postpandemickej a inflačnej ekonomike roka 2022. Najväčší nárast nominálneho celkového zisku v rámci potravinového reťazca zaznamenalo pôdohospodárstvo.
Naopak, nárast nominálneho zisku v maloobchode sa pohyboval v jednociferných percentách, v prípade reťazcov bol nula percent. Treba však povedať, že išlo o nominálne hodnoty neupravené o infláciu. Po započítaní inflácie 12,8 percenta za rok 2022 by v prípade maloobchodu dokonca išlo o pokles celkového zisku.
Pokles reálnych tržieb
Ako vidia danú situáciu obchodníci? Prepad tržieb maloobchodu na Slovensku je kontinuálny a vyšší ako je priemer EÚ, konštatuje pre TREND Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO).
„Problémom v porovnaní s EÚ sú najmä mzdy, pretože aj keď cenová úroveň je na priemere EÚ, tak ľudia na Slovensku musia na nákup potravín vyčleniť vyššie percento príjmu ako v iných európskych krajinách. To spôsobuje aj väčšie šetrenie ľudí na Slovensku v porovnaní s priemerom EÚ,“ podotkol.
Predajcovia potravín sa vzhľadom na vysokú konkurenciu na trhu a zníženú kúpyschopnosť najmä u nízkopríjmových skupín v uplynulom období vysokej inflácie snažili primárne vo vzťahu k základným druhom potravín infláciu tlmiť, pridáva názor Filip Kasana, viceprezident Zväzu obchodu SR. V dôsledku toho bol priemerný rast pultových predajných cien nižší ako rast inflácie. Samozrejme, zmena situácie na trhu sa odzrkadlila aj na správaní zákazníkov.
„Spotrebitelia na cenovú infláciu zareagovali – snažia sa nakupovať menšie množstvá potravín a svoju pozornosť vo väčšej miere zameriavajú na akciové ponuky vo zvýhodnených cenách. To sa prejavilo na mierne klesajúcich reálnych tržbách maloobchodu po úprave o infláciu,“ dodal F. Kasana pre TREND.
Porovnanie ziskových marží
Prudký rast cien potravín počas roka 2022 vyvolal na Slovensku diskusiu o tom, či nejaká časť potravinového reťazca z tohto vývoja nadpriemerne profituje alebo nie. Odpoveď na túto otázku nie je podľa INESS jednoduchá. Nič také ako „bežný zisk“ neexistuje, existujú len štatistické priemery, ktoré však reflektujú konkrétne podmienky v minulosti.
„To čo vidím ja, je pokles reálnych tržieb ako v maloobchode, tak špecificky v sektore supermarketov a predaja potravín. Znamená to, že po úprave o infláciu míňajú slovenskí spotrebitelia na potraviny menej,“ prezradil pre TREND Martin Vlachynský, analytik INESS.
Jednoznačne najvyššiu ziskovú maržu v roku 2022 dosahovala skupina vybraných pôdohospodárskych podnikov s priemernou maržou 12 percent. Vďačia za ňu takmer 150-percentnému medziročnému rastu marže. V pôdohospodárstve sa výrazne darilo najmä pestovateľom obilnín, ktorých zisková marža za rok 2022 dosiahla 14,5 percenta. Chovatelia dojníc sa síce museli uspokojiť s maržou 6,5 percenta, tá však medziročne narástla až 14-násobne. Hydinári dosiahli ziskovú maržu 4,7 percent, opäť však išlo o výrazný, až 6-násobný medziročný nárast.
Maloobchod na chvoste
Z týchto čísel však nemožno robiť závery pre dlhšie časové obdobia ako je práve sledovaný jeden rok. Zvýšené náklady budú podľa INESS poľnohospodárov a potravinárov veľmi rýchlo dobiehať v nasledujúcich rokoch. Napríklad Inštitút finančnej politiky upozorňuje, že slovenskí potravinári majú v porovnaní s EÚ nadpriemerný podiel energie na nákladoch.
To vzhľadom na pretrvávajúcu cenovú situáciu na trhoch s energiami bude výrazne tlačiť na ich náklady aj v roku 2023 a ďalej. Na druhej strane, poľnohospodári a potravinári majú v období od 31. august 2023 do 31. januára 2024 k dispozícií odvodovú úľavu vo výške 70 miliónov eur.
Maloobchod s potravinami ako celok sa so ziskovou maržou okolo dvoch percent teda nachádza na chvoste sektorového porovnania pre rok 2022. Podskupina zahraničných reťazcov mala priemernú ziskovú maržu v roku 2022 okolo 4 percent, aj to však bolo menej ako priemerná zisková marža v potravinárstve a pôdohospodárstve.
Aká však bude situácia na tuzemskom trhu v ďalších mesiacoch? Obchodníci sú v tomto smere opatrní. „Nepredpokladáme do konca roka nejaké oživenie. Pred nami je však vianočné obdobie, čo je najdôležitejšia časť roka z pohľadu obchodu. Ak porovnáme situáciu s minulým rokom, kedy sme na jeseň pociťovali postupný prepad tržieb, tak vianočné obdobie sa vyvinulo prekvapujúco pozitívne. Teda aj keď ľudia šetrili, tak Vianoce si chcel každý vychutnať v maximálnej možnej miere,“ konštatuje pre TREND M. Krajčovič.
Nielen z hľadiska kvantity spotrebitelia často siahali aj po prémiových produktoch, čo už nebolo bežné v rámci štandardného obdobia.
Obavy zo štátnej regulácie
Akýkoľvek zásah štátu do podnikania maloobchodníkov by v ďalších mesiacoch znamenal zhoršenie situácie na trhu. „To by viedlo k vyššej inflácií a väčšiemu tlaku na nákupné ceny od dodávateľov, čo by zhoršilo situáciu najmä slovenským producentom, ktorí sú menej konkurencieschopní na spoločnom európskom trhu. Situácii môže pomôcť rast miezd a rast domácej ekonomiky,“ spresnil M. Krajčovič.
Z dlhodobého hľadiska je dôležitá najmä podpora domácej produkcie, aby bola konkurencieschopná na spoločnom európskom trhu a tým mala aj pozitívny vplyv na infláciu.
Viceprezident Zväzu obchodu SR predpokladá, že výkonnosť slovenskej ekonomiky v roku 2024 bude prechádzať útlmom. „Rast dopytu v maloobchode bude zodpovedať najmä miere stability na trhu a vývoju na trhu práce. Všeobecne sa očakáva, že inflácia v budúcom roku bude klesať,“ dodáva.
Miera ziskovosti slovenských predajcov potravín združených vo Zväze obchodu SR je podľa jeho predstaviteľov primeraná, keďže je ovplyvnená vyššou nákladovosťou. Uvedené skutočnosti súvisia najmä so zabezpečovaním dostupnosti potravín na vidieku, s čím sú spojené vyššie náklady na prevádzku a logistiku. Obavy však vidieť z možných regulácií štátom.
„Regulácia cien alebo iné formy štátnych zásahov v oblasti predaja potravín by mohli spôsobiť vážnu deformáciu celej agropotravinárskej vertikály a v konečnom dôsledku by sa negatívne prejavili aj voči spotrebiteľom,“ uzatvára F. Kasana.