Keď sa povie slovenské šumivé víno, prvé, čo Slovákom zíde na um, je Hubert De Luxe. Čo je za týmto ojedinelým fenoménom poznateľnosti? Peter Krúpa, ktorý dve desaťročia manažuje spoločnosť Hubert J. E. Sereď, vysvetľuje ojedinelé postavenie značky na slovenskom trhu cenovou prijateľnosťou luxusu ukrytého vo fľaši bubliniek. Luxusu sľubujúceho zážitok zo sveta kedysi kráľov, šľachty a dnes biznisu, vrcholového športu, umenia a milovníkov zážitkov.

Hubert je na Slovensku synonymom šampanského vína, ktoré predstavuje pomyselný vrchol nevšedného ľudského pôžitku? Ako sa toto originálne víno zrodilo?

Prítomnosť korení v minulosti. Ako prví na svete sme vedeli vyrábať šumivé víno mimo územia Francúzska. Náš veľký príbeh sa začal v Bratislave v roku 1825. Až do začiatku 20. storočia bolo možné používať názov šampanské na etiketách šumivých vín. Máme dobovú reklamu z prelomu 19. a 20. storočia, ktorá upozorňuje na skvelé víno Hubert šampanské. Potom sa ozvali Francúzi, ktorý si dali názov Champagne patentovať ako chránené označenie pôvodu, poukazujúc na jedinečnosť miesta zrodu šampanského vína a jeho tvorcov. Vinári na celom svete to musia rešpektovať, ale Slováci spontánne hovoria šumivému vínu z Hubertu šampanské. Našinec vysloví šampanské a myslí pritom na De Luxe. To, samozrejme, teší.

Jedno je právny stav a druhé spoločenské povedomie o víne. Rozlišujú to ľudia?

Väčšinou tento problém nevnímajú. Celé 19. storočie bolo obdobím veľkých zmien, v 20. storočí sa začínajú veci usporadúvať, viac štruktúrovať a aj komplikovať. Víno bolo vždy buď dobré, ktoré sa oplatilo ochutnať, vypiť na zdravie či na pôžitok, alebo zlé, také, čo nestálo za reč. V súčasnosti máme na víno veľa zákonov, ktoré viac regulujú, ako podporujú. Niekedy vyvstáva otázka, či to nie je kontraproduktívne.

Aké víno považujeme za dobré?

Ako som vravel, elementárne rozdelenie vína bez ohľadu na množstvo prívlastkov je: chutí – nechutí. Samozrejme, someliéri hodnotia víno cez škálu chutí, vôní, farebnosti, hľadajú medzi nimi súlad, harmóniu. Základný princíp od zrodu vína však zostáva: víno buď chutí, alebo nechutí, bez ohľadu na to, že názory na dobré víno sa nepretržite vyvíjajú a menia.

Čo chutilo predkom, nechutí súčasníkom?

Áno. Napríklad v antike sa víno riedilo vodou, víno riedené vodou bol nápoj bohov, kto neriedil víno, bol barbar. Neskôr v stredoveku sa pilo hlavne sladké víno. Jednak sa dobre skladovalo a zároveň aj chutilo. Dnes sa preferujú suché vína, ale ľudia radi pijú aj sladké vína, hoci niekedy to nechcú priznať. Vinári však svojich spotrebiteľov poznajú a vedia, po čom túžia. Z tohto hľadiska veľa o Slovákoch vypovedá Hubert De Luxe. Od chvíle, čo sa dostal na pulty, bolo to presne pred polstoročím, ľuďom chutí.

Rok 1972 bol polčasom budovania československého socializmu, ktorý si zakladal na rovnosti či skôr rovnostárstve. Vtedy v Seredi vyrukovali s Hubertom De Luxe ponúkajúcim už v názve dotyk s luxusom. Nebol to geniálny marketingový ťah?

Bol, pretože vyjadroval skutočné túžby ľudí po výnimočnom chuťovom zážitku, aký vie priniesť bublinkové víno. Tím tvorcov prejavil veľkú invenciu. De Luxe postavili na odrodových vínach s príjemnou aromatikou a so sviežou čerstvosťou. Tú priniesli predovšetkým Iršai Oliver, Muškát Ottonel, Moravský Muškát, Tramín červený. V Huberte vieme šumivé vína vyrobiť všetkými štyrmi spôsobmi – klasickou šampanskou metódou aj technológiami Charmat, Transvals či Asti. Práve Asti viedlo priamočiaro k mimoriadne efektívnej výrobe šumivého vína s ľahkou príjemnou arómou, muškátovým buketom a podmaňujúcou sladkou chuťou a sviežosťou.

V čom sú výhody Asti metódy?

Tento spôsob výroby obchádza druhotné kvasenie základného vína. Keď alkohol v mušte dosiahne hranicu okolo siedmich percent, zastavíme kvasenie. Víno plné bubliniek má vyšší obsah cukru, výraznejšiu vôňu, pretože kvasenie prebieha iba raz. V ústach cítiť intenzívnejší vnem chutí, ktoré sú bližšie k hroznu, ako dvakrát prekvasené šumivé víno. A zároveň je tam nižší obsah alkoholu, to sa čoraz viac cení.

Francúzi si zakladajú na tom, že najlepšie šumivé vína dozrievajú dlhé roky, zato De Luxe príde k spotrebiteľovi skôr ako do roka a do dňa.

Vo víne ako v živote súperia aj priťahujú protiklady. Na jednej strane máme klasické šumivé vín, ktoré zrejú 12 až 24 mesiacov, vek im pridáva na kráse a kvalite. Na druhej strane máme Asti metódou zrodený Hubert De Luxe. Dozrieva v priebehu niekoľkých týždňov, má pôvab mladosti a pritom prekvapuje štruktúrou. Najlepší De Luxe je ten, ktorý pochádza z úrody daného roku, lebo je najčerstvejší. Je, pravda, náročný na kvalitu hrozna, zvládnutie technológie a energie. Neklesajúca obľuba len potvrdzuje to, že sme vytvorili víno, ktoré ľuďom chutí.

Pred rokom 1989 stála fľaša Huberta De Luxe dva razy toľko čo bežné značkové víno. Tento „reprezentačný“ odstup si udržiava aj dnes a stále sa výborne predáva. Prečo?

Myslíme si, že Hubert De Luxe predstavuje akceptovateľný luxus. Niekedy sú ľudia podráždení, keď vidia niečo pompézne, lebo je to pre nich nedostupné. V Huberte De Luxe ponúkame niečo, čo je kvalitné, ocenené množstvom zlatých a strieborných medailí z prestížnych medzinárodných súťaží, ako napríklad Vinalies Internationales Paris, AWC Vienna, GREAT AMERICAN WINE COMPETITION a mnohé ďalšie. Máme široké portfólio šumivých vín, ktoré sú zacielené na tú či onú skupinu zákazníkov. Hubert Grand majú rady dámy, Johann Hubert Extra dry pasuje chlapskej chuti, ale Hubert de Luxe sa vymyká klasickej klasifikácii, chutí celému spotrebiteľskému spektru začínajúcemu od 18+ až po seniorov. V tom spočíva genialita tohto vína. Poznám kolegov a známych, ktorí tvrdili, že sú milovníkmi suchých vín. Nehovorili to veľmi presvedčivo. Prešiel čas, zahodili pózu a priznali, že najlepšie je De Luxe. Napokon platí, čo som už povedal, ak sme voči sebe a vínu úprimní, hodnotíme podľa princípu chutí – nechutí.

Firmu vediete už dvadsať rokov, na scénu vstúpila nová generácia spotrebiteľov. Odkiaľ kam kráča slovenský milovník vína?

Obľuba Huberta De Luxe, a spolu sním aj ostatných šumivých vín stále rastie, čo je veľmi povzbudzujúce. Sme jedno z mála vinárstiev, ktoré kontinuálne investuje do komunikácie, marketingu a vzdelávania milovníkov vína. Chceme, aby ľudia vedeli, čo pijú. Aby spolu s vínom spoznali krajinu, kde sa narodilo a ľudí, ktorí s ním spojili svoj život. Víno sa nedá oddeliť od ľudí a ľudia od vína. Nie náhodou je to osudový nápoj ľudstva, ktorý človeka sprevádza a kultivuje už tisíce rokov. Keď Noe pristál na hore Ararat, objavil vinič a jeho prezreté plody s muštom premeneným na víno. Spolu s olivami bol vinič jednou z prvých plodín, ktoré človek začal zušľachťovať. Zo Stredomoria preniklo víno na naše územie, prostredníctvom vína sme si osvojili kultúru s ním spojenú. Víno ako obraz mysterióznej premeny je súčasťou viery človeka v Boha. Je to naozaj nápoj ľudský a Boží.

Uvedomujeme si to?

Neveľmi, najmä keď vidím, čo sa deje so slovenským vinohradníctvom a vinárstvom. V čase zrodu našej značky bola napríklad vinárska oblasť okolo Bratislavy najdôležitejšou v rámci bývalej monarchie. Dnes sa o víne a jeho role v hospodárstve krajiny a vôbec v spoločnosti síce hovorí, ale v skutočnosti sa v jeho prospech málo robí. Stačí si porovnať, kam sa dostalo české vinohradníctvo a vinárstvo a kde sa nachádza slovenské.

Na čom by malo stáť oživenie slovenského vína?

O tom, čo by mala urobiť vládna aj regionálna politika, sa povedalo a popísalo veľa. Inšpiráciou pre rozvoj našej firmy boli a sú ľudia, ktorí ju utvárali a dokázali si poradiť s najťažšími výzvami. Neboli o nič jednoduchšie ako tie, pred ktorými stojíme my sami. Johann Hubert nám zanechal inšpiratívny odkaz: Čestnosťou a pracovitosťou usiluj sa ísť vpred. V tom je zhrnuté všetko – náš postoj k vínu, koncept, filozofia výroby a vôbec podnikania s vínom.

Sedíme v miestnosti, ktorej dominujú dva portréty. Vedľa Johanna Huberta vidíme jeho manželku Pauline. O nej sa hovorí, že je slovenskou „veuve Clicquot“. Čo má spoločné so slávnou vinárskou vdovou zo Champagne?

Barbe Clicquotová a Pauline Hubertová mali rovnaký osud. Obe ovdoveli a dokázali vinárstva, ktoré viedli ich manželia, nielen udržať, ale aj zveľadiť. Pauline bola žena s nemenším podnikateľským duchom ako vdova Clicquotová. Pauline Hubertová ovdovela vo veku 24 rokov ako matka troch detí. Stalo sa to v druhej polovici 19. storočia, keď ženy boli vylúčené z biznis života, až na jednu výnimku. Mohli doň vstúpiť, keď ovdoveli. V okamihu manželovej smrti Pauline ako vdova získala automaticky práva, ktoré mal jej muž.

Je to príklad prvej emancipovanej ženy na území Slovenska v 19. storočí?

Áno, patrila k priekopníčkam. Pauline si v podmienkach RakúskoUhorska počínala nemenej úspešne ako vdova Clicquotová. Rozvinula Johannove zámery, vďaka nej sa vinárstvo Hubert zúčastnilo na svetových výstavách, stalo sa tzv. Hoflieferantom – dodávateľom vín na dvor Františka Jozefa II., rakúskeho cisára, čo bol dôkaz výnimočnej kvality šumivých vín nesúcich značku Hubert.

Dnes si firmy najímajú celé tímy kreatívcov, aby stvorili uveriteľný príbeh značky. Hubert, ako vidno, si nemusí nič vymýšľať.

Presne. Náš príbeh napísali ľudia, ktorí firmu založili a rozvíjali ju, a v tom sú nám veľkým príkladom. Nachádzame stále nové veci, ktoré sú krásne, uveriteľné, lebo ich priniesol sám život. Všetko sa vyvíja, mení sa spoločnosť aj klimatické podmienky, v ktorých sa rodí samo víno. Vďaka bohatému archívu vieme ochutnať aj víno, ktoré má 50 rokov a viac. Vidíme, že vína sú iné ako pred 50 rokmi. Zrejú v čase spolu s nami.

Za polstoročie sa zmenia víno aj človek, nehovoriac o tom, že aj ľudské chute podliehajú zmene.

Súhlasím. Niektoré zmeny vnímame pozitívne, iné negatívne. No to, že môžeme žiť, berme ako dar, ako možnosť spoznať a meniť svet k lepšiemu, aspoň ten najbližší, na ktorý máme dosah. Napriek všetkému, čo sa okolo nás deje, je dôležité hľadať a vytvárať svojou prácou šťastie – vinár s dobrým vínom má šťastie ľuďom ho prinášať.

Hubert J. E. je súčasťou nadnárodnej spoločnosti Henkell Freixenet. Ako sa v nej cítite?

Oceňujem, že máme veľkú mieru samostatnosti. Náš zákazník je predovšetkým slovenský zákazník. Značky ako Freixenet zo Španielska či Mionetto z Talianska sú šumivé vína, ktoré sa predávajú na celom svete. Príznačné pre nás je na jednej strane robiť víno so srdcom, na druhej s rozumom. Toho sa držíme, máme výsledky, preto sme rešpektovaní.

Zdroj: [29.11.2022; Pravda; Víno; s. 24,26; Redakcia]

Foto_zdroj: Hubert J. E. Sereď