O čo ide v ľútom boji o sliepky

Vajíčka sú posledným živočíšnym produktom, v ktorom je Slovensko sebestačné. Onedlho sa však situácia môže zmeniť, pretože niektorým ochranárskym skupinám sa nepáči, že väčšinu - 79 percent - vajec, ktoré dodávajú do obchodných sietí slovenskí hydinári, tvoria vajcia z klietkových chovov. Ochranári by najradšej videli na pultoch tzv. podstieľkové vajcia.

Bratislava
Vajíčka sú posledným živočíšnym produktom, v ktorom je Slovensko sebestačné. Onedlho sa však situácia môže zmeniť, pretože niektorým ochranárskym skupinám sa nepáči, že väčšinu - 79 percent - vajec, ktoré dodávajú do obchodných sietí slovenskí hydinári, tvoria vajcia z klietkových chovov. Ochranári by najradšej videli na pultoch tzv. podstieľkové vajcia.
O klietkových a podstielkových vajciach sa vedie diskusia už zhruba dva roky. Otvorili ju nadnárodné obchodné siete, ktoré opierajúc sa o rôzne prieskumy a názory šírené ochranárskymi združeniami tvrdia, že spotrebitelia sa dožadujú vajec z humánnejších, teda podstielkových chovov. Hydinárom dali čas, aby do roku 2025 zmenili klietkové technológie chovu nosníc na podstielkové. Tak to vraj totiž robia v celej Európskej únii, a keď v únii, tak aj na Slovensku.
Veci sú však trochu zložitejšie, ako vyzerajú, keď sa tlmočia v informačných skratkách z brífingov. V produkcii vajec v celej EÚ stále prevažujú vajíčka z klietkových chovov sliepok. Pravda, nie sú to jednoduché ldietky, ktoré boli v únii zakázané v roku 2012. Odvtedy na Slovensku chovajú nosnice v tzv. obohatených klietkach. Tie priniesli viac voľnosti - pohody pre sliepky. Nosnice majú väčší životný priestor, bidielka aj zástenu, ktorá im vytvára istú dávku intimity pri znášam vajec. Neprešlo však ani šesť rokov a bojovníci za práva sliepok znovu bijú do toho, že technológie treba opäť vymeniť. Mimochodom, boli do nich investované prostriedky tak súkromné, ako z druhej polovice z európskych fondov. Ich životnosť je najmenej 20 rokov, investície sa zďaleka ešte nesplatili. Ale podľa ochranárov sliepky majú trpieť aj v obohatených klietkach, preto ich treba z nich dostať stoj čo stoj. Nuž prísne vzaté, naozaj hydina v halách nežije ako vo voľnom výbehu kedysi u babičky na dvore. Ale koľké z dnešných babičiek chovajú hydinu? Chodia aj na vidieku po vajcia do obchodu.
(Ne)vedia, o čom hovoria
Pozrime sa na podstielkový chov. „V Nemecku a Rakúsku v tejto chvíli už vôbec nevydávajú licencie na podstielkové farmy, idú cestou volierových “chovov, zato na Slovensku podľa požiadaviek niektorých obchodných reťazcov máme produkovať vajcia od roku 2025 len na podstielke,” povedal Ladislav Birčák z Únie hydinárov Slovenska a zároveň riaditeľ spoločnosti Novogal vo Dvoroch nad Žitavou. Podstielkový chov je podľa hydinárov prekonaný a v niektorých nie bezvýznamných parametroch horší spôsob chovu ako v obohatených klietkach. Jedno či druhé vajce nie je o nič lepšie ani výživnejšie, zato na podstielkových farmách trpia ošetrovatelia. Kým pod obohatenými klietkami sa odpratáva dopravníkmi trus, ten sa v podstielkových chovoch hromadí. V lete sa z neho práši a v zime sa v ovzduší koncentruje amoniak. Netrpia len sliepky, ale aj oči a pľúca ľudí, ktorí odmietajú pracovať v podstielkových chovoch. Na Západe našil chytré východisko, uplatňujú ho Nemci aj Rakúšania. Chovajú sliepky tzv. volierovým spôsobom. Ide o klasickú obohatenú klietku, z ktorej odstránili dvierka, sliepka môže vybehnúť von z klietky a prejsť sa po podlahe. No je to v podstate šalamúnske riešenie. Sliepka má akože voľnosť, ale celá jedna tretina nosníc sa aj tak nepohne z klietok. Je tu však istý rozdiel, v tzv. voľných halách je úhyn sliepok tri razy vyšší. Predstava, že sliepky sa budú chovať ako kedysi v kŕdľoch pod holým nebom, naráža na prekážky. Jednak z hľadiska ochrany podzemných vôd kvôli vysokej koncentrácii nosníc a najnovšie je tu nebezpečenstvo vtáčej chrípky. Počas nej pred dvoma rokmi museli sliepky zatvoriť do kurínov a nepúšťať ich von. A odrazu to neboli vajcia z voľných výbehov.
Boží bojovníci
Ale ťaženie proti chovu nosníc v obohatených klietkach pokračuje. Na Slovensku je hlavným bojovníkom OZ Humánny pokrok, ktoré si zobralo na mušku slovenské obchodné siete Jednotu, CBA či Labaš. Tie predávajú slovenské vajcia a 84 percent z ponuky tvoria práve vajcia z klietkových chovov. Obchodníci začali dostávať listy od aktivistov z druhého konca sveta - z Taiwanu, Panamy, USA, že už v živote nevkročia do slovenských obchodov. Nevedno, či vkročili predtým. Sieťam však zasvätene vyčítali, že predajom vajec z klietkových chovov potvrdzujú zbytočnú krutosť na sliepkach.
Šéf zväzu obchodu SR Martin Katriak a jeho kolegovia sa teda vybrali na farmy a ako povedal pred novinármi prezident obchodníkov, „nič, čo tvrdili ochranári z OZ Humánny pokrok, tam nevideli". Lavína útokov na obchodné siete neustávala, obrátili sa preto na súd. Ten ochranárov zaviazal, aby upustili od doterajšieho konania.

Každá poľnohospodárska výroba by sa mala odohrávať v medziach správnej poľnohospodárskej praxe, resp. podľa schválenej legislatívy. Tú slovenské chovy nosníc plnia.

Zdroj: [09.12.2019; Pravda; Slovensko; s. 7; Jozef Sedlák]