O čo ide v ľútom boji o sliepky
Vajíčka sú posledným živočíšnym produktom, v ktorom je Slovensko sebestačné. Onedlho sa však situácia môže zmeniť, pretože niektorým ochranárskym skupinám sa nepáči, že väčšinu - 79 percent - vajec, ktoré dodávajú do obchodných sietí slovenskí hydinári, tvoria vajcia z klietkových chovov. Ochranári by najradšej videli na pultoch tzv. podstieľkové vajcia.
Bratislava
Vajíčka sú posledným živočíšnym produktom, v ktorom je
Slovensko sebestačné. Onedlho sa však situácia môže zmeniť, pretože niektorým
ochranárskym skupinám sa nepáči, že väčšinu - 79 percent - vajec, ktoré
dodávajú do obchodných sietí slovenskí hydinári, tvoria vajcia z klietkových
chovov. Ochranári by najradšej videli na pultoch tzv. podstieľkové vajcia.
O klietkových a podstielkových vajciach sa vedie
diskusia už zhruba dva roky. Otvorili ju nadnárodné obchodné siete, ktoré
opierajúc sa o rôzne prieskumy a názory šírené ochranárskymi združeniami
tvrdia, že spotrebitelia sa dožadujú vajec z humánnejších, teda podstielkových
chovov. Hydinárom dali čas, aby do roku 2025 zmenili klietkové technológie
chovu nosníc na podstielkové. Tak to vraj totiž robia v celej Európskej únii, a
keď v únii, tak aj na Slovensku.
Veci sú však trochu zložitejšie, ako vyzerajú, keď sa
tlmočia v informačných skratkách z brífingov. V produkcii vajec v celej EÚ
stále prevažujú vajíčka z klietkových chovov sliepok. Pravda, nie sú to
jednoduché ldietky, ktoré boli v únii zakázané v roku 2012. Odvtedy na
Slovensku chovajú nosnice v tzv. obohatených klietkach. Tie priniesli viac
voľnosti - pohody pre sliepky. Nosnice majú väčší životný priestor, bidielka aj
zástenu, ktorá im vytvára istú dávku intimity pri znášam vajec. Neprešlo však
ani šesť rokov a bojovníci za práva sliepok znovu bijú do toho, že technológie
treba opäť vymeniť. Mimochodom, boli do nich investované prostriedky tak
súkromné, ako z druhej polovice z európskych fondov. Ich životnosť je najmenej
20 rokov, investície sa zďaleka ešte nesplatili. Ale podľa ochranárov sliepky
majú trpieť aj v obohatených klietkach, preto ich treba z nich dostať stoj čo
stoj. Nuž prísne vzaté, naozaj hydina v halách nežije ako vo voľnom výbehu
kedysi u babičky na dvore. Ale koľké z dnešných babičiek chovajú hydinu? Chodia
aj na vidieku po vajcia do obchodu.
(Ne)vedia, o čom hovoria
Pozrime sa na podstielkový chov. „V Nemecku a Rakúsku v
tejto chvíli už vôbec nevydávajú licencie na podstielkové farmy, idú cestou
volierových “chovov, zato na Slovensku podľa požiadaviek niektorých obchodných
reťazcov máme produkovať vajcia od roku 2025 len na podstielke,” povedal
Ladislav Birčák z Únie hydinárov Slovenska a zároveň riaditeľ spoločnosti
Novogal vo Dvoroch nad Žitavou. Podstielkový chov je podľa hydinárov prekonaný
a v niektorých nie bezvýznamných parametroch horší spôsob chovu ako v
obohatených klietkach. Jedno či druhé vajce nie je o nič lepšie ani
výživnejšie, zato na podstielkových farmách trpia ošetrovatelia. Kým pod
obohatenými klietkami sa odpratáva dopravníkmi trus, ten sa v podstielkových
chovoch hromadí. V lete sa z neho práši a v zime sa v ovzduší koncentruje
amoniak. Netrpia len sliepky, ale aj oči a pľúca ľudí, ktorí odmietajú pracovať
v podstielkových chovoch. Na Západe našil chytré východisko, uplatňujú ho Nemci
aj Rakúšania. Chovajú sliepky tzv. volierovým spôsobom. Ide o klasickú
obohatenú klietku, z ktorej odstránili dvierka, sliepka môže vybehnúť von z
klietky a prejsť sa po podlahe. No je to v podstate šalamúnske riešenie.
Sliepka má akože voľnosť, ale celá jedna tretina nosníc sa aj tak nepohne z
klietok. Je tu však istý rozdiel, v tzv. voľných halách je úhyn sliepok tri
razy vyšší. Predstava, že sliepky sa budú chovať ako kedysi v kŕdľoch pod holým
nebom, naráža na prekážky. Jednak z hľadiska ochrany podzemných vôd kvôli
vysokej koncentrácii nosníc a najnovšie je tu nebezpečenstvo vtáčej chrípky.
Počas nej pred dvoma rokmi museli sliepky zatvoriť do kurínov a nepúšťať ich
von. A odrazu to neboli vajcia z voľných výbehov.
Boží bojovníci
Ale ťaženie proti chovu nosníc v obohatených klietkach
pokračuje. Na Slovensku je hlavným bojovníkom OZ Humánny pokrok, ktoré si
zobralo na mušku slovenské obchodné siete Jednotu, CBA či Labaš. Tie predávajú
slovenské vajcia a 84 percent z ponuky tvoria práve vajcia z klietkových
chovov. Obchodníci začali dostávať listy od aktivistov z druhého konca sveta -
z Taiwanu, Panamy, USA, že už v živote nevkročia do slovenských obchodov.
Nevedno, či vkročili predtým. Sieťam však zasvätene vyčítali, že predajom vajec
z klietkových chovov potvrdzujú zbytočnú krutosť na sliepkach.
Šéf zväzu obchodu
SR Martin Katriak
a jeho kolegovia sa teda vybrali na farmy a ako povedal pred novinármi
prezident obchodníkov, „nič, čo tvrdili ochranári z OZ Humánny pokrok, tam
nevideli". Lavína útokov na obchodné siete neustávala, obrátili sa preto
na súd. Ten ochranárov zaviazal, aby upustili od doterajšieho konania.
Každá poľnohospodárska výroba by sa mala odohrávať v
medziach správnej poľnohospodárskej praxe, resp. podľa schválenej legislatívy.
Tú slovenské chovy nosníc plnia.
Zdroj: [09.12.2019; Pravda; Slovensko; s. 7; Jozef Sedlák]