K piatim základným druhom potravín, na ktoré už štvrtý rok platí znížená 10-percentná sadzba DPH, parlament odsúhlasil ďalšie potraviny s rovnako zníženou daňou z pridanej hodnoty. Ide o tzv. zdravé potraviny dopestovateľné na Slovensku. 

Národná rada SR prijala 17. septembra 2019 novelu zákona o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorej sa znížená DPH vo výške 10 percent, zo súčasných 20 percent, rozšíri od januára 2020 na ďalšie potraviny. Dokonca sa bude vzťahovať aj na čerstvé pečivo do hmotnosti od 40 do 50 gramov.

K piatim základným druhom potravín, na ktoré už štvrtý rok platí znížená 10-percentná sadzba DPH, parlament odsúhlasil ďalšie potraviny s rovnako zníženou daňou z pridanej hodnoty. Ide o tzv. zdravé potraviny dopestovateľné na Slovensku, ako aj med a rožky. Na tieto produkty sa bude uplatňovať 10-percentná DPH, a to od prvého januára 2020. Potravinárska komora Slovenska (PKS) dlhodobo upozorňuje, že Slovensko má jednu z najvyšších sadzieb dane z pridanej hodnoty na potraviny v Európskej únii.

„Sme presvedčení o tom, že znížená daň z pridanej hodnoty by sa mala uplatniť na čo najširší okruh potravín tak, aby ju pocítili nielen spotrebitelia, ale aj výrobcovia potravín,“ uvádza Daniel Poturnay, prezident PKS. PKS privítala návrh skupiny poslancov na zníženie DPH na potraviny, ktoré malo byť skoro celoplošné. Rovnaký názor zdieľa aj Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO). Potravinári sú však sklamaní z výsledného výberu potravín pre zníženú DPH, nakoľko zahŕňa len niekoľko druhov mliečnych výrobkov, chlieb, rožky, ovocné a zeleninové šťavy a určité druhy ovocia a zeleniny. Takýto výber potravín so zníženou sadzbou podporí spracovateľský potravinársky priemysel len minimálne, avšak výpadok financií v štátnom rozpočte môže mať dopad na ďalší rozvoj odvetvia.

Znižovanie potravinovej sebestačnosti je alarmujúce

Potravinárske samosprávy upozorňujú na nepriaznivú situáciu v potravinárskom odvetví. Pokles potravinárskej produkcie, neustále sa zvyšujúce negatívne saldo zahraničného obchodu s potravinami, ktoré sa aj v roku 2019 naďalej zvyšuje, znižovanie potravinovej sebestačnosti či podfinancovanie celého sektora.

„Potravinári združení v Potravinárskej komore Slovenska podporujú zníženie sadzby DPH na potraviny, nakoľko je jedna z najvyšších v rámci Európskej únie. Je však potrebné pamätať, že pri selektívnom výbere potravín spotrebiteľ zníženie sadzby výrazne nepocíti a rovnako sme nespokojní s výberom potravín pre zníženú DPH, pretože tento výber podporí potravinársku výrobu len v minimálnom rozsahu,“ dopĺňa D. Poturnay.

Nižší štátny rozpočet = menej dotácií

Potravinári upozorňujú, že súčasný stav v potravinárskom priemysle je dôsledkom dlhodobého zanedbávania celého odvetvia. Opatrenia na nápravu je potrebné robiť systematickými krokmi a nielen jednorazovými investíciami. Zároveň aj zníženie DPH na potraviny musí mať systémový charakter a musí pomôcť celému spracovateľskému potravinárskemu odvetviu.

„V súčasnej situácií sú pre ďalší rozvoj výroby potravín na Slovensku bytostne potrebné systémové opatrenia, vrátane finančných nástrojov na investície do technologickej obnovy výroby a do inovácií. Je preto dôležité, aby v štátnom rozpočte bolo vyčlenených pre potravinársku výrobu minimálne 50 miliónov €. Pokiaľ bude výpadok v štátnom rozpočte zo zníženej DPH znamenať, že agrorezort nezíska finančné prostriedky na štátnu pomoc a podporu pre potravinárov, bude ohrozený ďalší rozvoj nášho odvetvia, ktorý už teraz v porovnaní so zahraničnou konkurenciou ťahá za kratší koniec,“ vysvetľuje D. Poturnay.

Znižovanie DPH na potraviny je teda podľa odborníkov na jednej strane prínosom, no na druhej strane, ak nebude správne nastavené, môže priniesť viac negatív ako pozitív. „Znižovanie DPH na určité vybrané segmenty v potravinárstve nie je systémový krok a preto nemá potenciál zlepšovať, ale skôr ešte viac zamotať už aj tak zložitú komunikáciu medzi obchodom a výrobou. I z pohľadu spotrebiteľa je to mätúce a narúša vzťahy medzi obchodom a spotrebiteľom,“ hovorí Bohumila Tauchmannová, riaditeľka, INCOMA Slovakia.

Spravodlivé rozdelenie marže?

Niektorí výrobcovia očakávajú, že obchodné reťazce budú akceptovať princíp spravodlivého rozdelenia marže a s touto výhodou sa s výrobcami podelia. Aká je prax? Podľa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov nemožno z titulu zníženej DPH očakávať pokles cien rožka v maloobchodnej sieti, avšak úprava dane by mala jednoznačne pomôcť pekárom pri vyjednávaní ich odbytových cien na rok 2020.

„Odbytové ceny rožkov sú mimoriadne nízke z dôvodu enormného tlaku obchodníkov na výrobcov pečiva. V tomto prípade však upravená DPH obchodníkom pomáha na výstupe, zvyšuje ich výnosy a preto očakávame, že sa reťazce s touto výhodou s výrobcami podelia,“ spresnila Tatiana Lopúchová, predsedkyňa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov. Obchodníci vidia situáciu inak.

Prinesie nižšia DPH férovejšie obchodovanie?

Ako sa nižšia sadzba na ďalšie potraviny prejaví pri obchodovaní? „Nižšia sadzba DPH sa v prvom rade týka celkovej ceny pre spotrebiteľa, čo bol aj zámer zákonodarcu, aby znížená sadzba DPH mala priaznivý vplyv na konečnú cenu a nie na zisk výrobcov, či obchodníkov. Najväčším problémom na Slovensku žiaľ je, že výrobcovia dostávajú dlhodobo najnižšiu podporu od štátu v porovnaní s krajinami V4. Má to pre nich negatívny dopad a stávajú sa nekonkurencieschopní oproti svojim kolegom z okolitých krajín. Nezávislé analýzy dokazujú, že marža aj zisk obchodníkov je nižší ako je priemer slovenskej ekonomiky, preto považujeme za kľúčové, aby Ministerstvo pôdohospodárstva SR dorovnalo podporu pre slovenských poľnohospodárov a výrobcov potravín aspoň na priemer krajín V4,“ konštatuje Martin Krajčovič, prezident SAMO.

Obchodníci nepopierajú, že rokovania o vzájomných vzťahoch medzi nimi a výrobcami sú náročné, no svoje vzťahy považujú za korektné. „Zväz obchodu SR bez ohľadu na to, či je a bude nižšia DPH na potraviny, má veľmi dobré vzťahy s SPPK a PKS. A takisto členovia ZO SR majú dobré vzťahy so svojimi obchodnými partnermi – výrobcami potravín. Iste, rokovania o vzájomných vzťahoch nie sú jednoduché, no vždy sa končia podaním ruky,“ dodáva M. Katriak.

Výdavky na potraviny sú vysoké

Potraviny tvoria na Slovensku významnú položku z celkových životných nákladov. Tá je stále vyššia ako napríklad v susednom Rakúsku či Nemecku, kde za potraviny a nápoje ľudia míňajú niečo medzi 9 až 11 percentami zo svojich príjmov. Na Slovensku je to dvojnásobne viac.

„Dlhodobo hovoríme, že vysoká DPH je jedným z dôvodov vyšších cien potravín v porovnaní s okolitými štátmi. Zníženie tejto sadzby, aspoň na vybrané potraviny, môže mať za následok spomalenie celkového rastu cien. Treba však dodať, že selektívne sadzby DPH nesú so sebou množstvo administratívnych nákladov, ktoré zaťažujú celý potravinársky sektor, preto by sme uvítali do budúcna premýšľať o plošnom znížení DPH na potraviny, namiesto selektívnych sadzieb vybraných potravinárskych produktov,“ vysvetľuje M. Krajčovič.

Nižšie ceny pre spotrebiteľov?

Spotrebitelia očakávajú od zníženej sadzby DPH nižšie ceny daných potravinárskych produktov. Bude táto zmena citeľná? „Je otázne, na ako dlho a či vôbec sa zníženie DPH naozaj prejaví v spotrebiteľských cenách potravín,“ uvádza Jana Venhartová, riaditeľka PKS.

„Cenotvorba je zložitý proces, do ktorého vstupuje množstvo faktorov ako personálne náklady, cena energií, príplatky či iné opatrenia ako rekreačné poukazy, vychádzajúce z platnej legislatívy a regulácia stanovená štátom, ktorá je v niektorých prípadoch v neprospech slovenských dodávateľov. V tomto roku rekordne rástli príplatky za prácu v noci, víkend, či sviatok, čo malo dopad na celý agropotravinársky priemysel vrátane obchodníkov a negatívne vplýva na cenu. Od nového roka sa očakáva výrazný nárast minimálnej mzdy a rovnako aj cien energií, čo bude opäť ovplyvňovať ceny. Zníženie DPH na vybrané potraviny kvôli iným zásahom štátu pravdepodobne iba spomalí rast cien. Obchodníci združení v SAMO budú robiť všetko preto, aby priniesli čo najlepšiu ponuku pre svojich zákazníkov aj napriek legislatíve, ktorá neúmerne zdvíha náklady nielen obchodníkom, ale aj prvovýrobcom a spracovateľom potravín,“ hovorí M. Krajčovič.

Jana Kuklová

Ilustračné foto: Shutterstock.com