Nič si netreba nechať nanútiť
Zahraničné obchodné reťazce by mali ponechať spotrebiteľovi možnosť slobodnej voľby tak, ako to praktizujú slovenské obchodné reťazce.
Slepačie konzumné vajcia sú poslednou komoditou
živočíšnej výroby, v ktorej je Slovenská republika takmer sebestačná; vlani to
bolo na úrovní 92 percent. Napriek tomu sa k nám viac ako 173 miliónov vajec
doviezlo, čo predstavuje až 23 percent z objemu domácej produkcie.
BRATISLAVA. A v najbližších rokoch to môže byť z
pohľadu zastúpenia vajec z domácej výroby v obchodnej sieti podstatne horšie.
„Naši producenti vajec totiž zaznamenávajú velký tlak zahraničných obchodných reťazcov a ochranárskych
združení na zvyšovanie ponuky vajec z podstielkových chovov. Viaceré zahraničné obchodné reťazce deklarovali, že od roku
2025 nebudú vo svojich prevádzkach predávať vajcia z klietkových chovov. A to
aj napriek tomu, že tieto ich požiadavky nemajú žiadnu oporu v národnej a ani v
európskej legislatíve," povedal Daniel Molnár, riaditeľ Únie hydinárov
Slovenska.
Netreba zabúdať na to, že legislatíva EÚ iba pred
niekoľkými rokmi prijala opatrenia na zmenu v chove nosníc. V rámci EÚ bolo
nariadené, aby boli všetky konvenčné klietkové chovy po 1. januári 2012
nahradené chovom nosnic v obohatených klietkach. To pre nosnice zabezpečilo
výrazne lepšie životné podmienky.
Všetci slovenskí chovatelia tieto podmienky splnili, čo
sa však už nedá povedať o chovateľoch v mnohých iných krajinách.
Desaťročný predstih
Táto požiadavka bola jasne definovaná s 10-ročným
predstihom, a rovnako dlhá bola aj doba, potrebná na výmenu technológií
konvenčných klietok za obohatené, k čomu prispela aj finančná pomoc z
prostriedkov EÚ.
„Tieto nové klietkové systémy majú minimálnu životnosť
na úrovni 20 rokov. Slovenskí hydinári investovali do zmeny na chov nosnic v
klietkach milióny eur. Preto je pre všetkých chovateľov nosnic neefektívne
meniť spôsob chovu pred uplynutím doby životnosti týchto technológií, pretože
to výrazne predražuje produkciu vajec v SR," dodal D. Molnár.
Predstavitelia ÚHS ako aj producenti vajec v SR
považujú tlak zahraničných obchodných reťazcov
na ukončenie predaja vajec z klietkových chovov za neopodstatnený a za
ohrozujúci sebestačnosť vo výrobe vajec. Na Slovensku - a aj v rámci EÚ - stále
prevládajú klietkové chovy nosnic nad ostatnými spôsobmi chovu.
„Na Slovensku je podiel klietkových chovov na úrovni 79
percent, a to aj napriek tomu, že už pred 2 rokmi začali chovatelia s
rekonštrukciou klietkových chovov na voliérové, a nie na podstielkové, pretože
v niektorých krajinách EÚ postupne odmietajú už aj tento spôsob produkcie
vajec. Bez finančnej pomoci z prostriedkov EÚ alebo bez štátnej pomoci na
výmenu technológií dokážu slovenskí producenti vajec zrealizovať za jeden rok
zmenu spôsobu chovu iba v 5 percentách chovných priestorov. Zmena systému chovu
obohatených klietok na voliérové si vyžaduje investície vo výške 47,3 milióna
eur, ktoré hydinársky sektor v súčasnej dobe a pri súčasnom vývoji cien za obdobie posledných 8
rokov nemá k dispozícii," zdôraznil riaditeľ ÚHS.
Riaditeľ Novogalu Dvory nad Žitavou Ladislav Birčák
dodal, tento tlak zahraničných obchodných reťazcov
nemá žiadne kvalitatívne opodstatnenie. Svedčí o tom skutočnosť, že kvalita a
zloženie vajec vôbec nezávisí od spôsobu chovu nosnic. Nie je dôležité, či bola
nosnica chovaná v obohatenej klietke, na podstielke, vo voliére alebo vo voľnom
výbehu. Pretože kvalitu a zloženie vajec ovplyvňuje iba krmivo a jeho zloženie,
ktoré nosnica konzumuje.
O kvalite života nosnice vypovedajú dva základné údaje
- počet znesených vajec a počet uhynutých nosnic. Nuž a tieto ukazovatele sú v
klietkovom ako aj v alternatívnych chovoch porovnateľné.
„Ak dnes niekto tvrdí, že v klietkach majú nosnice
priestor vo velkosti hárku papiera A4, a to je nehumánne, tak taký človek potom
v živote nevidel klietkový chov", týmito slovami namietal L. Birčák voči
tvrdeniam rôznych aktivistov.
Kampane s pochybným poslaním
Prezident Zväzu obchodu
SR Martin Katriak
považuje kampaň zahraničných reťazcov a ochranárov za manipulatívnu a za kampaň
cielene vyzývajúcu na uprednostňovanie zahraničnej produkcie na úkor slovenskej
produkcie.
„V našich obchodoch nezaznamenávame zvýšený dopyt po
vajciach z alternatívnych chovov; pre spotrebiteľov je dôležitý pôvod vajca,
jeho kvalita, čerstvosť a cena," povedal M. Katriak.
Spotrebiteľ musí počítať s tým, že „klietkové
vajcia" sú na pulte najlacnejšie. Balenie 10 podstielkových vajec je na
pulte reťazcov o 50 centov drahšie ako klietkové vajcia; balenie vajec z
voľného výbehu je minimálne o 1 euro drahšie; a balenie vajec z ekologického
chovu je drahšie minimálne o 1,50 eura.
Pre štvorčlennú rodinu to bez akéhokoľvek
kvalitatívneho rozdielu medzi vajcami z jednotlivých druhov chovu predstavuje
zvýšené náklady minimálne o 45 eur, respektíve o 90 eur, respektíve o 135 eur
ročne.
Predstavitelia ÚHS sa nazdávajú, že zahraničné obchodné reťazce by mali ponechať spotrebiteľovi možnosť
slobodnej voľby tak, ako to praktizujú slovenské
obchodné reťazce. Teda aby spotrebiteľ
našiel na pulte všetky druhy vajec, a aby si mohol kúpiť tie vajcia, ktoré si
chce kúpiť, a nie tie, ktoré mu chce niekto nanútiť.
(urb)
Zdroj: [11.12.2019; Roľnícke noviny; Spravodajstvo; s. 2; urb]