NÁRODNÁ RADA SCHVÁLILA ZÁKON O ZÁLOHOVANÍ JEDNORAZOVÝCH NÁPOJOVÝCH OBALOV
Od roku 2022 sa majú na Slovensku zálohovať jednorazové nápojové obaly. Vyplýva to z návrhu zákona envirorezortu, ktorý v stredu (11. septembra) schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Suma za zálohovanie sa má pohybovať vo výške 12 centov pri PET fľašiach a desiatich centov pri plechovkách.
1. OD ROKU 2022 SA BUDÚ ZÁLOHOVAŤ PET FĽAŠE A PLECHOVKY
Od roku 2022 sa majú na Slovensku zálohovať jednorazové
nápojové obaly. Vyplýva to z návrhu zákona envirorezortu, ktorý v stredu (11.
septembra) schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Suma za zálohovanie sa má
pohybovať vo výške 12 centov pri PET fľašiach a desiatich centov pri
plechovkách.
„Zálohovanie PET fliaš je veľký krok pre zelenšie a
čistejšie Slovensko," uviedol v reakcii na schválenie zálohovania minister
životného prostredia László Sólymos (Most-Híd).
Slovensko je podľa envirorezortu prvou krajinou v
strednej Európe, ktorá zavádza zálohovanie PET fliaš. Zákon odhlasovala ústavná
väčšina v podobe 121 poslancov parlamentu. Cieľom nového zákona je zásadné
zníženie množstva voľne pohodených plastových nápojových obalov. Podľa
envirorezortu sa na slovenský trh uvedie ročne miliarda PET fliaš. Z nich
skončí na skládkach až 400 miliónov.
Podľa Sólymosa návrh podporili odborné a dobrovoľné
organizácie rybárov, poľnohospodárov, vodohospodárov, ochranárov či turistov a
taktiež obchodné reťazce. „Svoj podiel zodpovednosti na ochrane životného
prostredia si tak postupne uvedomujú všetci -verejnosť, tretí sektor a aj ten
súkromný. Presadenie zálohovania je jasným dôkazom toho, že ochrana životného
prostredia na Slovensku už viac nebude stáť na periférii záujmu
spoločnosti," doplnil minister.
Vstupné náklady na zavedenie systému majú byť na úrovni
80 miliónov eur. Zaviesť zálohovanie nemusia podľa novej legislatívy všetky
obchody či prevádzky. Povinné bude iba pre tie s rozlohou väčšou ako 300
štvorcových metrov. Ministerstvo však predpokladá, že mnohé menšie obchody
časom systém preberú.
Na Slovensku sa za jeden rok dostane do obehu približne
miliarda PET fliaš. Separovaným zberom sa dosahuje ich približná návratnosť 60
percent. Ak by bola návratnosť 90-percentná, fľaše, ktoré by sa týmto spôsobom
zozbierali, by dokázali naplniť napríklad bratislavské Námestie slobody do
výšky 22 metrov.
2. CEPTA VÍTA SCHVÁLENIE ZÁLOHOVANIA A VYZÝVA NA
ZODPOVEDNOSŤ PRI IMPLEMENTÁCII
Odborníci z Centra pre trvaloudržateľné alternatívy
(CEPTA) vítajú stredajšie schválenie zákona o zálohovaní PET fliaš a plechoviek.
Súčasných aj budúcich politikov a kompetentných úradníkov tiež vyzývajú na
zodpovednosť pri implementácii zákona. Zásadne napríklad nesúhlasia s podporou
zálohovania z verejných zdrojov.
„Náklady na zálohovanie musia znášať tí, ktorí
profitujú z predaja nápojov, teda výrobcovia a obchodníci. Je to opatrenie
napĺňajúce princíp ,znečisťovateľ platí’ v praxi," vysvetlili Miloš
Veverka a Daniel Lešinský z CEPTA.
Odmietajú však, že by bolo zálohovanie neúmerne drahé.
„Komplexná štúdia Inštitútu environmentálnej politiky vyčíslila, že zálohovanie
PET fliaš zvýši náklady výrobcov o 1,1 centa na PET fľašu. Toto zvýšenie si
výrobcovia môžu bez problémov premietnuť do celkovej ceny nápoja bez toho, aby
si to spotrebiteľ vôbec všimol," konštatovali.
Odborníci tiež nesúhlasia s tvrdením, že zálohovanie
zlikviduje triedený zber. Vo viacerých krajinách so zálohovaním, naopak, podľa
nich triedený zber funguje lepšie ako na Slovensku. Ide napríklad o Nemecko,
Holandsko alebo Litvu, ktoré už splnili cieľ EÚ recyklovať minimálne polovicu
komunálneho odpadu. Ako najväčšie prínosy zálohovania Lešinský a Veverka
vnímajú odstránenie odpadu z prírody, zisk čistejšej suroviny na recykláciu a
napĺňanie princípu „znečisťovateľ platí".
Zákon, ktorý od roku 2022 zavádza zálohovanie PET fliaš
a plechoviek, v stredu v parlamente odsúhlasila ústavná väčšina v podobe 121
poslancov. Cieľom nového zákona je zásadné zníženie množstva voľne pohodených
plastových nápojových obalov. Podľa envirorezortu sa na slovenský trh uvedie
ročne miliarda PET fliaš. Z nich skončí na skládkach alebo v prírode až 400
miliónov.
3. SAMO PODPORUJE ZÁLOHOVANIE PET FLIAŠ A PLECHOVIEK
„Obchodníci združení v Slovenskej aliancii moderného
obchodu (SAMO) podporujú zavedenie zálohovania PET fliaš a plechoviek,"
uviedol predseda aliancie Martin Krajčovič.
Od zavedenia zálohovania si obchodníci sľubujú čistú
krajinu, ktorá je podľa Krajčoviča impulzom pre rozvoj cestovného ruchu v
regiónoch, kde obchodníci podnikajú. Podporu tiež považujú za svoju povinnosť v
rámci spoločenskej zodpovednosti a pokračovanie projektov na ochranu prírody,
ktoré realizujú.
„Treba na rovinu povedať, že je to regulácia, ktorá nás
zaťaží, ale na rozdiel od iných sleduje ušľachtilý cieľ," vyhlásil
Krajčovič. V súčasnosti už podľa jeho slov obchodníci diskutujú s výrobcami a
pripravujú sa na zavedenie zálohovania. Pripomenul, že viacerí členovia SAMO sú
zároveň výrobcami nápojov, preto je v ich záujme, aby bol systém čo
najefektívnejší. Plánujú napríklad vzdelávať spotrebiteľov, aby vedeli, v akom
stave je fľaše potrebné odovzdať.
„Oceňujem tento postoj najmä preto, že členovia SAMO,
či už zahraniční, alebo slovenskí spolu uvedú na trh pol miliardy PET fliaš a
plechoviek, polovicu z celkového množstva," komentoval podporu šéf rezortu
László Sólymos (Most-Híd). Avizoval tiež, že ministerstvo je ochotné financovať
časť vstupných nákladov na zavedenie zálohovania cez environmentálny fond.
Krajčovič je presvedčený, že všetky fľaše, ktoré sa cez
systém zálohovania vyzbierajú, budú zrecyklované a nebudú sa opätovne používať.
Opätovné použitie si nevie predstaviť z hľadiska hygieny ani logistiky.
PET fľaše totiž drví už samotný zberný automat, aby
potom nákladné autá „neprevážali vzduch". Sólymos si síce myslí, že
znovupoužitie je ideálne, je to však podľa neho skôr otázka na trh.
4. ZVÄZ OBCHODU
SR ODMIETA ZÁLOHOVANIE, JE ZA ZLEPŠOVANIE SEPAROVANÉHO ZBERU
Slovenskí obchodníci združení vo Zväze obchodu (ZO)
SR nesúhlasia so zavedením zálohovania PET fliaš a plechoviek, o ktorom
rozhodol parlament. Podľa prezidenta ZO SR Martin Katriak, by sa mal zlepšovať súčasný systém, nie
zavádzať nový.
Na zlepšenie súčasného systému separovaného zberu by
podľa obchodníkov bolo potrebných oveľa menej prostriedkov než na zavedenie
zálohovania. Analytici envirorezortu v roku 2018 odhadli, že náklady na
zavedenie zálohovania budú 80 miliónov eur, podľa obchodníkov to však môže byť
viac než 100 miliónov.
Obchodníci sú presvedčení, že európsky cieľ v roku 2029
recyklovať 90 percent PET fliaš Slovensko môže dosiahnuť aj separovaným zberom.
O jeho analýzu žiadali aj ministerstvo, doteraz ju však nemajú.
„Systém nie je dokonalý, ale v relatívne krátkom období
vie fungovať ešte lepšie," myslí si člen dozornej rady ZO SR Vladimír
Šinák z organizácie zodpovednosti výrobcov Natur-Pack. Je presvedčený, že
zavedenie zálohovania je najmä politickým rozhodnutím a životnému prostrediu
pomôže len symbolicky. Miera recyklácie by sa totiž podľa údajov z roku 2018
zavedením zálohovania zvýšila o pol percenta. V súčasnosti môže byť toto číslo
ešte menšie.
O tom, že Slovensko pôjde cestou separovaného zberu a
nie zálohovania, sa podľa Kathaka rozhodlo v roku 1993 na základe širokej
diskusie. Zúčastniť sa na nej malo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR,
obchodníci, zástupcovia samosprávy aj ochranárskych organizácií.
Prezident ZO SR si tiež myslí, že pri diskusii o
zálohovaní by sa nemalo hovoriť len o Litve, kde zálohovanie funguje, ale aj o
Nemecku, kde to podľa Katriaka
až tak dobre nefunguje alebo o Česku, kde to odmietajú.
Obchodníci tiež spochybňujú anketu, podľa ktorej
zálohovanie podporuje 85 percent Slovákov. Chýbali v nej totiž dôsledky
zálohovania, ktorými sú podľa Katriaka
napríklad problémy pre obchodníkov a znížený komfort spotrebiteľov. Naznačil
tiež možné zvyšovanie cien, keďže na nový systém budú musieť vynaložiť
prostriedky výrobcovia aj obchodníci.
5. SAS ODMIETA ZÁLOHOVANIE, VRAJ POŠKODÍ POTRAVINÁROV
AJ SYSTÉM TRIEDENIA
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) nesúhlasí so
zálohovaním PET fliaš a plechoviek, s ktorým prišlo Ministerstvo životného
prostredia (MŽP) SR. Zálohovanie podľa SaS poškodí systém triedeného zberu,
výrobcov nápojov a maloobchodníkov.
„Je možné, že ľudia prestanú triediť iné typy
plastového odpadu a zber ostatných plastov sa výrazne predraží. Vôbec nemáme
analýzy, ako sa budú spotrebitelia pri zálohovaní správať. Minister nepredložil
žiadne relevantné dáta. Navyše, zálohovanú fľašu budú musieť občania vrátiť len
neporušenú a nestlačenú," tvrdí poslankyňa Národnej rady (NR) SR Anna
Zemanová (SaS).
Jarmila Halgašová zo SaS zas upozorňuje, že
spotrebitelia nemusia byť ochotní nakupovať nápoje v zálohovaných fľašiach.
„Možno predpokladať významný pokles spotreby nápojov v zálohovaných obaloch.
Ďalší negatívny dopad pocítia malé obchodné prevádzky, keďže zálohované fľaše
sa budú povinne vykupovať len vo veľkých obchodoch, s rozlohou viac ako 300
metrov štvorcových," myslí si Halgašová.
Alternatívou zálohovania je podľa SaS väčšia motivácia
k separovaniu odpadu. O tú by sa mali postarať samosprávy napríklad tým, že
ľudia, ktorí viac separujú, zaplatia za odpad menej. Ministerstvo životného
prostredia je naopak presvedčené, že alternatíva k zálohovaniu neexistuje. Tvrdí,
že neexistuje krajina, ktorá nemá zálohovanie a dokáže zrecyklovať 90 percent
PET fliaš.
Zdroj: [18.10.2019; Odpady; Národná rada schválila zákon; s. 21,22; Kolektív]
Zdroj: TASR