Do novej pozície vo Zväze obchodu SR som nastúpil počas turbulentného obdobia, ktorým bol nepochybne celý uplynulý rok 2023. Tento náročný rok sa niesol najmä v znamení vysokej inflácie, z čoho vyplynula potreba pre podnikateľov venovať sa prioritne problematike nákladovosti a cenotvorby. Do popredia verejného, ale i politického záujmu vystúpila problematika cien potravín. Obchodníci na jednej strane pracovali s tlakom na zvyšovanie odbytových cien tovarov zo strany producentov a zároveň s výrazným nárastom iných vstupných nákladov, najmä energetických a na strane druhej existoval silný tlak na zachovanie konkurencieschopnosti jednotlivých predajcov a očakávania verejnosti zabezpečiť cenovo dostupnú ponuku potravín. A hoci sa spotrebiteľské ceny tvoria v rámci celej vertikály, od prvovýroby cez spracovateľov až po obchod, nakoľko sú obchodníci v priamom kontakte so spotrebiteľom, tlak na ceny rástol práve smerom k nim. Po upokojení svetových trhov s energiami a poľnohospodárskymi komoditami sa v druhom polroku 2023 situácia v sektore obchodu začala postupne stabilizovať.

Vo všeobecnosti, súkromný podnikateľský sektor okrem vytvárania materiálnej pridanej hodnoty podporuje aj vzdelávanie, vyvíja aktivity v rámci spoločenskej zodpovednosti a udržateľnosti a je najväčším nositeľom technologického pokroku a inovácií, čo na Slovensku veľmi potrebujeme zlepšiť. V rámci činnosti zväzu máme, samozrejme, nastavených viacero cieľov a úloh, spolu s kolegami budeme vyvíjať spoločné úsilie, aby sme ich postupne naplnili a pomohli tak našim členom napredovať. Za tým účelom sme otvorení odbornému dialógu s vládou SR, predstaviteľmi verejnej sféry, ale i odborných a profesijných združení.

Vo sfére obchodu pôsobíte niekoľko rokov a aj vďaka tomu máte dokonalý prehľad o problémoch a výzvach tohto sektora. Ako vnímate slovenský maloobchod?

Slovenský maloobchod je v mnohom špecifický. Ak ho porovnám s maloobchodom v okolitých krajinách, nachádzam viacero odlišností. Typickou črtou maloobchodu v našej krajine je silné zastúpenie zahraničných reťazcov. Nie je to však vôbec ojedinelé, podobne je to aj na iných trhoch. Popri zahraničných sieťach tu máme aj dobre etablované domáce reťazce. Za špecifikum slovenského trhu považujem nedostatočnú produkciu domácich potravín na spracovateľskej úrovni. V rámci stredoeurópskeho regiónu je určite najslabšia. Vnímam to ako veľkú slabinu Slovenska, pretože práve domáce potraviny tvoria bežne v iných krajinách dominantnú zložku ponuky.

Slabá produkcia slovenských potravín však nenahráva aktuálnym vývojovým tendenciám, pokiaľ ide o spotrebiteľské správanie. Tie odhaľujú, že čoraz viac Slovákov sa v poslednom čase intenzívnejšie pri svojich nákupoch obzerá po lokálnej produkcii, zaujíma sa o tradičné a regionálne výrobky či špeciality. V spotrebiteľskom povedomí sa s domácimi potravinami spája atribút čerstvosti a kvality, čo je nepochybne pozitívny vývoj z viacerých hľadísk.

Príkladom by nám v tomto mali byť vyspelejšie európske trhy. Už dlhé roky sa domácu produkciu snažia chrániť, rozvíjajú ju, kultivujú a zintenzívňujú. Tomu však napomáhajú aj nastavené priority a podporné mechanizmy v rámci daných štátov. Nechcem tým povedať, že na Slovensku sme v tejto oblasti nadobro zmeškali vlak. Skôr sme túto záležitosť odsúvali dlhé roky do úzadia a spamätali sme sa až vtedy, keď už začala byť situácia alarmujúca. Potravinová sebestačnosť Slovenska dosahuje v súčasnosti úroveň len 40%. Je to hrozivé a pre našu krajinu to znamená aj veľký výkričník. Pre rozvoj poľnohospodárstva a potravinárstva tu pritom máme viac než ideálne podmienky. Pokiaľ však táto dôležitá agenda nepatrila desiatky rokov medzi naše priority, za 3 - 4 roky zameškané nedobehneme. Postupnými krokmi by to však určite išlo. Z môjho pohľadu je potrebné stanoviť komplexnú zmysluplnú koncepciu a hlavne dbať na to, aby mala presah aj do ďalších funkčných období vládnej exekutívy.

Vráťme sa však k môjmu porovnaniu slovenského trhu s okolitými. Spomenul som nadnárodné maloobchodné reťazce a aj tie slovenské ako dve zložky retailu na Slovensku. Zameriam sa na tie domáce. Obchodná politika týchto sietí je založená najmä na predaji slovenských potravín. Tu narážame na problém, ktorý pramení v nižšej konkurencieschopnosti domácich potravín, ktorú som pred chvíľou spomenul. Bolo by ideálne a dokonalé naplniť regály len domácimi potravinami, lenže u nás to zatiaľ takto nejde. A to je z môjho pohľadu najväčšia odlišnosť, ktorú vnímam, ak porovnávam náš maloobchod s tým, ktorý funguje v okolitých krajinách.

Nevyhnutná je cielená podpora potravinárskeho sektora zo strany štátu. Zároveň je však veľmi dôležité a nevyhnutné neustále vplývať na spotrebiteľské povedomie, aby ľudia vnímali, že len kvalitné potraviny majú skutočnú hodnotu a zároveň svojimi preferenciami prirodzene podporovali domácu produkciu. Mali by mať pritom istotu, že potraviny budú pre nich dostupné. Aj toto sú témy, ktorým by som sa chcel zo svojej pozície venovať.

Zväz obchodu SR je vo všeobecnosti vnímaný ako inštitúcia, ktorá zastrešuje záujmy domácich obchodníkov, hoci členmi zväzu nie sú len domáci obchodníci. Do akej miery sa budete venovať problematike rozvoja slovenskej maloobchodnej siete?

Obchodníci boli v ostatnom čase najmä v defenzívnej pozícii. Počas posledných mesiacov rezonovali viaceré silné a nepochybne dôležité témy, no objavili sa aj regulačné tendencie a iné záležitosti, s ktorými sme neboli stotožnení. Naša diskusia s predstaviteľmi štátu preto mala podobu akéhosi obhajovania si svojej pozície a toho, čo všetko sa snažíme obyvateľstvu prinášať. Veľmi radi by sme sa však posunuli aj inam a chceli by sme začať prinášať aj rozvojové témy. Otvorene chceme hovoriť o tom, v čom všetkom sme prospešní pre spoločnosť, aké máme skúsenosti, poznatky a v čom sa dokážeme zlepšiť, aby sme spotrebiteľom prinášali ešte väčší úžitok v podobe skvalitnenia služieb a ponúkaných tovarov.

Od svojho nástupu do zväzu sa s kolegami denne zaoberáme viacerými témami ktoré pokladáme za dôležité komunikovať aj smerom k exekutíve. Spomeniem napríklad problematiku podpory vzdelanostnej ekonomiky s presahom na trh práce. V oblasti kvalifikovanej pracovnej sily totiž nastávajú vážne problémy, ktoré sa významne dotýkajú aj sektora obchodu. Ďalšou rezonujúcou témou je technologická transformácia. Digitalizácia a automatizácia obchodu, inovácie vo všeobecnosti sú veľmi dôležité. Rozvoj technológií nabral aj v obchode mimoriadnu dynamiku. Každý vynakladá úsilie priniesť pre svojich zákazníkov čo najkvalitnejšie služby. Cieľom je, aby nakupovanie prinášalo ľuďom pozitívnu emóciu, ušetrený čas a iné benefity.

Obchodníci, a to nielen členovia nášho zväzu, však očakávajú ústretovosť a podporu aj zo strany štátu. Napríklad to, že budú prijaté a realizované koncepcie rozvoja vidieka. Ide totiž o dôležitú oblasť dotýkajúcu sa aj značnej časti obyvateľstva. To je však len malá časť z toho, čo sa usilujeme aktívne komunikovať a čo pripravujeme. Pozorne sledujeme aj prácu našich kolegov vo zväzoch na okolitých trhoch. Inšpiratívne je pre nás napríklad to, že v Českej republike a aj na ostatných trhoch už bežia konkrétne programy, na základe ktorých sa obchod výrazne zmení a nadobúda modernú podobu. V tomto sú na Slovensku značné rezervy a máme čo dobiehať.

V poslednom období je kladený dôraz na ceny potravín. Pozornosť sa však snažíme upriamovať aj na kvalitu, pôvod a dostupnosť potravinárskej produkcie. Je to ďalšia veľmi dôležitá oblasť, o ktorej chceme hovoriť otvorene a viac. Moderný obchodník by nemal konať len ziskovo a zameriavať sa výlučne na zvyšovanie trhového podielu. Mal by vnímať zodpovednosť za to, akú hodnotu a osoh svojim zákazníkom prináša. Veľakrát sme však svedkami niečo iného, najmä cenových súbojov podporených účelovým marketingom, ktorý deformuje povedomie spotrebiteľov. So stratégiou, kedy je v hre len najnižšia cena, sa nestotožňujem. Cena je v rámci predaja len jednou z dôležitých veličín a treba k nej priradiť ďalšie. Na pultoch má byť dostupná kvalita za zodpovedajúcu cenu, pretože len kvalitné potraviny majú skutočnú hodnotu pre spotrebiteľa.

Táto rovnica je v mojom ponímaní relativizácia hodnoty tovaru, spojená často s účelovým marketingom. Pri potravinách by rozhodne mala byť prvoradá kvalita, keďže s tou je spojená náležitá nutričná hodnota potrebná pre zabezpečenie výživy ľudía, a preto od kvality by mala byť odvodená primeraná cena. Pokiaľ je to naopak, tzn. nízkej cene zodpovedá aj nízka kvalita potraviny, reálnu hodnotu pre zákazníka postrádam.

Trochu si pomôžem extrémom. Vezmime si napríklad ambulantný predaj. Zákazníkov láka na ponuku tovarov s najnižšími cenami. Avšak akonáhle ambulantný obchodník otvorí dvere auta a začne z neho predávať, napríklad lacné mäso neznámeho pôvodu, bez dodržania hygienických noriem, z obchodu, ktorý avizuje super výhodný nákup sa odrazu stáva miesto s potenciálnym zdravotným rizikom. V tomto prípade je však taktiež možné hovoriť o optimálnom pomere kvality a ceny. Poctivý potravinový obchod musí v prvom rade klásť dôraz na kvalitu a bezpečnosť potravín, čo v prípade ambulantného predaja nie je splnené.

V štandardných prevádzkach je to skôr otázka zloženia ponúkaného produktu. Na trhu je dostupné obrovské množstvo produktov rôznej kvality, no pri potravinách by určitý stupeň nutričnej hodnoty mal byť zachovaný, čo najviac spĺňajú čerstvé potraviny. V mojom ponímaní tieto parametre spĺňajú kvalitné čerstvé potraviny s pôvodom zo Slovenska, ktoré sú najviac zastúpené v podieloch predaja tradičných slovenských obchodných sietí.

Áno, je to tak. Neraz sme však v tejto súvislosti svedkami mediálnych postojov, ktoré vyrážajú dych. V poslednej dobe je to napríklad tvrdenie, že príde „záchranca zo severu“ a konečne budú k dispozícii lacnejšie potraviny. Kvalita a bezpečnosť potravín sa však pri takýchto tvrdeniach väčšinou nespomína.

„Faktom je, že silné konkurenčné prostredie prirodzene vytvára tlak na ceny. Najväčší hráči na poli maloobchodu vrátane slovenských sietí sa v súčasnosti pozorne sledujú. Konkurencia je už teraz mimoriadne silná, a tak trhové mechanizmy v tomto smere fungujú dokonale. Prejavilo sa to aj v období inflácie, kedy spotrebiteľské ceny rástli pomalšie ako inflačná krivka.“

Konkrétne kroky realizujeme spoločne s príslušnými odvetvovými komorami, či už so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou alebo Potravinárskou komorou Slovenska. Máme medzi sebou korektnú komunikáciu a spoluprácu, vidíme v týchto aktivitách zmysel. Je to však dlhodobý a systematický proces, z ktorého nemôžeme poľaviť, zväz sa mu venuje veľa rokov. Pozitívne vnímam, že aj vláda má snahu v oblasti pozdvihnutia slovenskej potravinovej produkcie. Oceňujem zdôrazňovanie tejto témy, ktorá verím, podporí povedomie, že štát by sa mal prioritne venovať potravinám v kontexte podpory domácej produkcie, ktorá je prirodzene spojená aj s činnosťou slovenských obchodníkov.

Obchodníka v cenotvorbe limituje viacero faktorov. Keď nebude na konci dňa jeho ponuka cenovo konkurencieschopná, nemôže na trhu obstáť. Nepovažujem za korektné, keď sa démonizuje zisk ako veličina. Zisk je prirodzený účel každého podnikania a je to úplne legitímny cieľ. Dalo sa však očakávať, že v kontexte aktuálneho diania vzniknú aj diskusie o primeranosti či neprimeranosti zisku niektorých obchodných reťazcov. Je to citlivá oblasť, nízkopríjmové skupiny obyvateľstva cítia tlak na svoje peňaženky, parita kúpnej sily nie je na Slovensku priaznivá. Problém vidím aj v tom, že reálne mzdy sú na Slovensku nižšie a ľudia si toho veľakrát nemôžu veľa dovoliť. Mnohí hľadajú vinníka, kto za to môže, čím sa vytvára živná pôda na diskusie o potrebe regulácie. Štát však má k dispozícii nástroje nielen v sociálnej oblasti, ale aj na podporu hospodárskeho rastu krajiny.

Ide o problém, ktorý na Slovensku vystupuje čoraz viac do popredia. Na tento stav upozorňuje Zväz obchodu už niekoľko rokov. Dialo sa to a deje aj v okolitých krajinách. Pokladám to za súčasť prirodzeného vývoja. Ľudia získavajú pracovné príležitosti v mestách, kvôli tomu odchádzajú z vidieka a tí, ktorí z vidieka za prácou do miest denne dochádzajú, si zasa všetko potrebné, čiže aj nákupy a služby, vybavia po ceste domov. Niekde tento stav nie je výrazný, no sú lokality, kde dochádza k intenzívnejšiemu vyľudňovaniu. Výsledkom je nižší záujem o nákupy vo vidieckych predajniach.

Napriek tomu si myslím, že základná občianska vybavenosť, ktorej súčasťou je aj predaj potravín, musí zostať zachovaná. Kto nesie za tento stav zodpovednosť? Naša odpoveď je jasná, je to sociálna politika štátu. Tam, kde tento problém nastal, by mal zasiahnuť svojimi nástrojmi štát. Nemožno očakávať, že súkromný sektor bude na úkor prevádzkových strát, tento stav riešiť. Pomohlo by koncepčné riešenie, ktorým rozhodne nie sú improvizované pojazdné predajne.

Nemožno napokon opomenúť ani pozitívny daňový efekt pre štát, keďže na rozdiel od ambulantného predajcu si štandardná predajňa potravín plní všetky zákonné povinnosti v oblasti daní a poplatkov, miezd a odvodov a v neposlednom rade aj na úseku bezpečnosti a kvality potravín.

Nemyslím si, že v prípade potravinových púští by išlo o koncepčné riešenie. S takýmto typom predajní sa spájajú vysoké vstupné investičné náklady. Tento moderný koncept predajní už tento rok plánuje na Slovensku realizovať systém COOP Jednota. . Ale je to skôr záležitosť budovania zákazníckeho komfortu, ako riešenia zásobovania potravinami. Neviem si takéto predajne predstaviť vo vidieckych oblastiach, kde sú mnohé terajšie prevádzky na hranici rentability. V Českej republike sa tento typ predajní rozširuje aj na vidieku, no na rozdiel od Slovenska tam funguje systém štátnej podpory maloobchodu za účelom zabezpečenia dostupnosti potravín. Okrem toho ide o predajne s vyšším technologickým štandardom. Privíta a ocení ich hlavne moderne žijúci a mladší mestský zákazník, ktorý je technologicky zdatnejší. Vnímam to ako atraktívnu inováciu, ktorá prináša slobodu nakupovania a technologický pokrok. Ľudia v súčasnosti skôr než nákupy v tlačeniciach vyhľadávajú pokojnejšie nakupovanie a toto ponúkajú práve automatizované predajne. Človeka napokon nadchnú aj samotné technológie, nesmú ho však zaťažovať ani obťažovať.

Paradoxne tu máme dva veľké extrémy. Jedným z nich je zahusťovanie maloobchodnej siete v mestách a druhým rozširovanie takzvaných potravinových púšti, teda oblastí bez maloobchodnej predajne potravín. Je to výrazne nevyvážený stav, ktorým sa treba urgentne zaoberať, avšak opäť zdôrazním, na úrovni štátu.

Súčasná vláda si dala v programovom vyhlásení záväzok, že dostupnosť potravín bude legislatívne definovaná ako služba vo verejnom záujme. Je to významný krok a zásadný pozitívny posun vo vnímaní tejto problematiky. Sme však pripravení s vládou ďalej intenzívne komunikovať, aby sa záväzok premietol aj do konkrétnej realizácie a programov. Príkladné je v tomto susedné Česko. Tamojšia vláda si túto záležitosť zadefinovala ako prioritu a prijala konkrétny program na jej riešenie. U našich susedov to funguje už od roku 2021.

Čo je vo vidieckych oblastiach najväčší problém?

Je to najmä systém zásobovania, pretože je ekonomicky a procesne veľmi náročný. Čiže ak to zhrniem, nielen samotná prevádzka predajne, ale aj logistika je tým, čo spôsobuje obrovské náklady. Sú však vidiecke predajne, ktoré majú dlhoročných zamestnancov a lojálnych zákazníkov, a aj keď v nich zaznamenávame mierne straty, nerušíme ich a straty vyvažujeme inak. Avšak tam, kde je stratovosť vyššia a nie je predpoklad dlhodobej perspektívy fungovania takejto prevádzky, tam sa prevádzkovať obchod naozaj dlhodobo nedá a v takomto prípade by pomohlo, ak by so svojimi nástrojmi zasiahol štát.

„Hustnutie siete predajní generuje silné konkurenčné prostredie, čo sa v konečnom dôsledku prejaví vo forme nižších cien, no je otázne, kde je primeranosť takéhoto stavu z hľadiska verejného záujmu. Ak je niekde predajní priveľa a inde nie sú žiadne, o primeranosti sa hovoriť nedá.“

Pomôcť rizikovým oblastiam by sa dalo rôznymi nástrojmi, nemám však na mysli reguláciu, skôr určité intervencie. V tomto nám však v porovnaní s okolitými krajinami už trochu ubehol vlak. Maloobchodné predajne sú inde rozložené rovnomernejšie, u nás sa väčšie predajne otvárajú viacmenej kdekoľvek, často až veľmi nekoncepčne. V súčasnosti nie je nič výnimočné, ak sú niekde oproti sebe situované štyri konkurenčné predajne.

Kvalita života na vidieku sa dá výrazne podporiť aj službami poskytovanými v rámci kamennej predajne. Príkladov je veľa, môže ísť o poštové či bankové služby a pod. Najmä počas pandémie sa v blízkosti predajní na vidieku zaviedli aj výdajné boxy pre e-shopy a v súčasnosti sú už bežnou realitou takmer vo všetkých vidieckych oblastiach.

Prebiehajú tiež rokovania s predstaviteľmi Ministerstva zdravotníctva SR k problematike predaja voľnopredajných liekov v maloobchode. Diskusie na túto tému sa vedú v rámci slovenského retailu už veľa rokov a zdá sa, že svitá nádej. Pre seniorov, pre rodiny s deťmi a ďalších ľudí, ktorí zostávajú na vidieku, by to bolo nepochybne výhodné. Tieto lieky pritom nemusia byť k dispozícii v každej jednej vidieckej predajni. Ideálne by bolo, ak by boli zastúpené aspoň v určitých oblastiach. Obyvatelia by ocenili, ak by si mohli v rámci jednej predajne nakúpiť potraviny, drogériu, zaplatiť šeky, vybrať hotovosť či zadovážiť si aj lieky. Nemyslím si, že to má silný biznisový potenciál, išlo by skôr o skvalitnenie služieb pre vidiecke obyvateľstvo. Napokon, mnohé príklady zo zahraničia svedčia o tom, že to funguje. Obavy z krachujúcich lekární sa nepotvrdzujú.

Maloobchod na Slovensku dlhodobo nie je prijímateľom žiadnej cielenej rozvojovej podpory, a to ani v záujme riešenia potravinových púští a v tomto sa usilujeme o zmenu. Naopak zo strany štátu sa pravidelne objavujú tendencie zasahovať do obchodu niekedy až nadmieru. Oceňujeme však, že sa upustilo od diskutovanej cenovej regulácie. Kroky týmto smerom by totiž v konečnom dôsledku poškodili všetkých aktérov trhu, a to aj vrátane spotrebiteľov. Netvrdím, že trh je všemohúci a štát nemá monitorovať, intervenovať a riešiť, čo sa deje, ale realizované intervencie by mali byť primerané a mali by sledovať vždy určitý rozumný účel. Zároveň si myslím, že akékoľvek zásahy by mali byť založené na odbornej diskusii a to aj so zástupcami praxe. Je našim zámerom a snahou veľmi trpezlivo komunikovať smerom k exekutíve a dávať jasne najavo, že máme záujem o spoluprácu a odborný dialóg, aby sa veci riešili v prospech všetkých. Nateraz spoluprácu kvitujeme a stretnutia prebiehajú.

No a keď spomínam regulačné opatrenia, nedá mi nedotknúť sa zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, čo je vo vzťahu k obchodníkom jeden z najprísnejších predpisov v rámci EÚ. Regulačnú legislatívu tohto druhu tu už máme viac ako 10 rokov a nič prevratné slovenskej potravinovej produkcii nepriniesla.

Plánujeme sa venovať odbornému vzdelávaniu, chceme napríklad zachovať tradíciu odborných konferencií, ktoré sú súčasťou našich valných zhromaždení. S kolegami zo zahraničia komunikujeme k témam technologických inovácií a radi by sme tiež zintenzívnili komunikáciu prostredníctvom sociálnych sietí, no je toho ešte oveľa viac. Slovenský retail čakajú veľké zmeny spojené s automatizáciou a digitalizáciou, zavádzaním nových konceptov a vysoko aktuálna je téma na väčšiu udržateľnosť podnikania v kontexte ESG. Členovia Zväzu obchodu SR si plne uvedomujú mieru svojej zodpovednosti nielen za výkon svojho podnikania, ale i v širšom celospoločenskom presahu. V rámci činnosti zväzu sa preto budeme usilovať vytvárať podporu pre našich členov aj v týchto náročných výzvach, aby dosahovali zmysluplný a udržateľný rozvoj.

Pripravil: Daniel Košťál 

Foto: Zväz obchodu SR