Na jednej strane je túžba po krajšom a čistejšom životnom prostredí, na druhej nemalé náklady a novinky, ktoré na obchodníkov od nového roka čakajú. Zálohovanie plastových fliaš a plechoviek na Slovensku začne naplno fungovať už od januára 2022, no napriek tomu majú mnohí obchodníci, ktorí budú v reťazci hrať veľmi dôležitú úlohu, stále množstvo otázok k svojim právam a povinnostiam. Aj preto na kongrese Samoška vystúpila Lucia Morvai, ktorá má v rámci procesu zálohovania na starosti vzťahy s výrobcami, obchodníkmi (distribútormi) a verejnosťou.

Obrázky riek a vodných nádrží zaplavených nánosmi plastových fliaš pred pár rokmi obleteli celé Slovensko. PET fľaše od minerálok, sladených sýtených nápojov alebo od ovocných vín každý deň končia na miestach, kde nemajú čo hľadať – pohodené vo voľnej prírode. Slovensko sa po vzore severských či pobaltských krajín rozhodlo tento problém vyriešiť ráznym spôsobom. „Bez ohľadu na to, že PET fľaše a plechovky tvoria možno dve percentá z voľne pohodeného odpadu, vizuálny smog je veľký, a to nielen v riekach, ale aj na uliciach. Ministerstvo životného prostredia sa rozhodlo, že podľa vzoru krajín, ktoré majú úspešne zavedený zálohový systém desiatky rokov, budú nasledovať tento príklad a zavedieme ho aj na Slovensku,“ ozrejmuje Lucia Morvai, riaditeľka pre vonkajšie vzťahy a komunikáciu Správcu zálohového systému.

Vytvorenie, financovanie a koordináciu zálohového systému bude mať na starosti Správca zálohového systému, nezisková organizácia poverená ministerstvom životného prostredia. Kvôli zálohovaniu sa spojili štyri zväzy, ktoré zastupujú povinné subjekty, výrobcov a distribútorov zálohovaných nápojov – Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd, Slovenské združenie výrobcov piva a sladu, Zväz obchodu SR a Slovenská aliancia moderného obchodu. „Zakladajúce združenia spoločne reprezentujú viac ako 80 percent obalov, ktoré sa uvádzajú na trh, a viac ako 3 000 obchodných prevádzok,“ uvádza Lucia Morvai.

Systém zálohovania nadviaže na zabehnutý systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, pomocou ktorej sa dnes financuje triedený zber odpadu. „Takýmto spôsobom dnes zbierame asi 60 percent plastových obalov. Nestačí to na naplnenie ambicióznych cieľov zberu a následnej recyklácie plastových ani kovových nápojových obalov, pretože cieľom je vyzbierať aspoň 90 percent do roku 2025. Na príklade desiatich európskych krajín vidíme, že sa to dá,“ hovorí Lucia Morvai. Okrem čistejšieho životného prostredia je motivácia aj na strane biznisu – práve PET a hliník, z ktorých sa vyrábajú nápojové obaly, sú jedny z najcennejších 100 % recyklovateľných materiálov, ktoré končia v odpade.

Popri švédskom modeli, ktorý funguje už štyridsať rokov, si Slovensko bude brať príklad z Pobaltia, kde zálohovanie uvádzali relatívne nedávno. „Snažili sme sa inšpirovať v krajinách, ktoré majú čerstvú skúsenosť so zavádzaním systému alebo sú nám príbuzné mentalitou či rozlohou krajiny, množstvom obalov, ktoré sa na trh uvádzajú, štruktúrou odbernej siete a podobne,“ tvrdí Lucia Morvai.

AKO FUNGUJE KOLOBEH

Základom úspechu zálohového systému je spolupráca medzi výrobcami a obchodníkmi v neziskovej organizácii zodpovednej za financovanie a koordináciu zálohovania, všetko pod dohľadom ministerstva životného prostredia. „Výrobca, ktorý uvádza na trh nápojové obaly, je povinný ich najskôr registrovať u Správcu zálohového systému a následne na mesačnej báze uhrádzať zálohy a poplatok výrobcu za každý kus obalu, ktorý uviedol na trh,“ vysvetľuje.

Obchodník, ktorý zriadi odberné miesto a odoberá zálohované obaly, má od Správcu nárok na preplatenie zálohov, ktoré vyplatil zákazníkom, a manipulačný poplatok ako náhradu nákladov spojených s odoberaním obalov. Manipulačný poplatok postupom času pokryje aj počiatočné investície obchodníka, či už do zálohomatu, kompaktora, alebo ručných skenerov. Záloh za vratné obaly bol nastavený na 15 centov. Na cenovke alebo výveske musí byť informácia o výške zálohu uvedená samostatne, aby bola pre spotrebiteľa jasná a zrozumiteľná.

Pätnásť centov je hodnota, ktorá sa bude po celý čas presúvať od výrobcu cez distribútora – obchodníka – až k spotrebiteľovi. Ten je konečným článkom v reťazci, od ktorého sa obaly vrátia naspäť do systému, za čo dostane svoj záloh späť. Úlohou obchodníka v zálohovom systéme je zriadiť odberné miesto, vyzbierať nápojové obaly od zákazníkov a pripraviť ich pre Správcu. Správca je následne zodpovedný za prepravu obalov z každého odberného miesta, ich kontrolu, sčítanie, triedenie a prípravu pre recyklátorov. „Hlavné triediace centrum Správcu bude v Kočovciach neďaleko Nového Mesta nad Váhom a plánujeme k nemu po celom Slovensku vytvoriť ďalších šesť lokalít, ktoré budú slúžiť ako medzisklady. Toto rozdelenie má význam najmä v nadväznosti na zabezpečenie efektívnej logistiky,“ hovorí Lucia Morvai. Okrem vizuálne čistejšieho životného prostredia je to aj spôsob, akým dosiahnuť ďalšie ciele v oblasti opätovného využívania materiálov na ich pôvodný účel v súlade s princípmi cirkulárnej ekonomiky. Od roku 2025 budú musieť PET fľaše povinne obsahovať aspoň 25 % recyklovaného materiálu a od roku 2030 30 %.

Zálohovať sa od januára budú všetky plastové fľaše a plechovky od 0‚1 litra do troch litrov vrátane. „Rozsah je nastavený dostatočne široko, aby pokryl takmer všetky nápojové obaly, plastové fľaše aj plechovky, a splnil sa cieľ ich maximálneho vyzbierania a zníženia pohodeného odpadu z týchto obalov,“ vysvetľuje Lucia Morvai. Každý zálohovaný obal uvedený na slovenský trh bude od 1. januára 2022 špecificky označený symbolom Z v recyklačných šípkach a textom ZÁLOHOVANÉ v blízkosti čiarového kódu.

TISÍCE ODBERNÝCH MIEST

Idea zálohovania PET fliaš a plechoviek ráta s tým, že obchodníci budú v systéme prostredníkmi. Vstupné náklady na zálohomaty či na ručné skenery, pomocou ktorých budú môcť prijímať zálohované obaly, si síce budú vyžadovať počiatočnú investíciu na ich strane, no tá sa im postupne vráti v podobe manipulačného poplatku, ktorý obchodník dostane za každý vrátený nápojový obal. Každá prevádzka s rozlohou viac ako 300 štvorcových metrov bude zálohované obaly odoberať povinne.

„Distribútor – obchodník, ktorý má zákonnú povinnosť zriadiť odberné miesto, musí požiadať Správcu o uzavretie zmluvy, zaregistrovať do systému odberné miesto a odoberať od spotrebiteľov naspäť zálohované obaly bez ohľadu na to, kde ich kúpili. To znamená, že spotrebiteľ si môže kúpiť obal na čerpacej stanici v Bratislave a vrátiť ho napríklad v potravinách v Čadci. Pri odovzdaní obalov v obchodnej prevádzke dostane zákazník z automatu alebo ručného skeneru kupón, ktorý si však môže uplatniť len v predajni, v ktorej obal vrátil. Kupón za odovzdané zálohované obaly je neprenosný do iných predajní,“ hovorí Lucia Morvai.

Pri spustení zálohovania Správca systému ráta s tým, že na Slovensku bude k dispozícii viac ako 2 000 odberných miest, z čoho je približne tisíc prevádzok, ktoré sa do systému registrovali dobrovoľne. Do roku 2025 by sa mala sieť odberných miest postupne rozrásť na približne 6 500 prevádzok. „Pri pohľade na mapu Slovenska je zrejmé, že bude pre naplnenie cieľov zberu a priblíženie siete odberných miest k spotrebiteľom potrebné časom zriadiť aj alternatívne odberné kanály nad rámec retailových sietí, napríklad pitné režimy pre zamestnancov vo veľkých výrobných prevádzkach, festivaly, železničné stanice a podobne. Na efektívne zostavenie takýchto miest však budeme potrebovať viac času a dát,“ hovorí Lucia Morvai.

Existujú tri schválené spôsoby, akými sa budú zálohované obaly odoberať. Prvým a podľa dostupných údajov aj najbežnejším spôsobom bude automatizovaný zber cez takzvané zálohomaty. Už dnes je isté, že po Slovensku bude rozmiestnených od januára 2022 viac ako 1 700 zálohomatov. Zvyšné odberné miesta budú fungovať spôsobom ručného zberu. Mali by to byť obchody, kde sa predpokladá odber približne 70 až 200 kusov denne. V takejto prevádzke bude mať obsluha ručný skener s malou tlačiarňou, ktorá kupón za vrátené obaly vytlačí. Ráta sa aj so spôsobom poloautomatizovaného zberu, kde sa bude využívať ručný skener a zároveň kompaktor – špeciálne vyvinuté zariadenie, ktoré obal po odobratí stlačí.

Pri ručnom zbere s pomocou skeneru nesmie obchodník zabudnúť na to, že obaly sa preberajú nestlačené a nestlačené sa aj prepravujú. V prípade automatizovaného zbierania obalov zálohomat dokáže obaly roztriediť na plastové fľaše a plechovky a stlačiť. Odobraté obaly bude zbierať Správca, ktorý bude postupne prichádzať do všetkých prevádzok zapojených do siete. „Budeme fungovať na dynamickom plánovaní zvozu počas pracovných dní, pričom všetky obaly budú zo začiatku zvážané vo vreciach s plombou a štítkom, ktoré dodá správca. Obchodník bude mať stanovené minimálne množstvo obalov, pri ktorých sa mu generuje objednávka zvozu od Správcu,“ objasňuje Lucia Morvai.

KAMPAŇ A MOTIVÁCIA

Podľa vykonaných prieskumov ministerstva životného prostredia aj Správcu myšlienku zálohovania podporuje viac ako 86 % ľudí na Slovensku. V kategórii ľudí, ktorí pravidelne nakupujú nápoje, je to dokonca až 88 % podporovateľov myšlienky. Ich motivácia je predovšetkým zníženie množstva odpadu v prírode, vrátenie zálohu či zlepšenie recyklácie. „V rámci kampane sme identifikovali aj niektoré bariéry, ale v prvej fáze komunikácie sa zameriame predovšetkým na to, aby sme oslovili ľudí, ktorí zálohovanie vítajú a podporujú ho, a pripravili ich na to, že od 1. januára začíname túto významnú zmenu,“ hovorí Lucia Morvai.

Z prieskumu ďalej vyplynulo, že je asi 28 % ľudí, pri ktorých môže po rozbehnutí systému vzniknúť nejaká bariéra. Pre nich bude dôležité, aby bolo pohodlné obaly vracať a aby rozumeli zmyslu celého zálohovania. Už od septembra na Slovensku beží takzvaná emocionálna fáza kampane, ktorej cieľom je potvrdiť správnosť rozhodnutia cieľovej skupiny. Racionálna fáza kampane sa spustí po Vianociach a plynúť by mala až do apríla. Jej cieľom bude práca s ľuďmi v praktickej rovine, teda prečo je zálohovanie dôležité a akým spôsobom to treba robiť.

„Naši hlavní ambasádori sú Adela, Sajfa, Fero Joke či Kristína Tormová. Veľmi dôležitá je aj ďalšia časť spolupráce, konkrétne s obchodníkmi, kde to prebieha priamo v mieste predaja a následného odberu. Z našej strany poskytneme obchodníkom všetku dostupnú podporu, čo sa týka kampane, vytvorenia hlavných posolstiev, základných grafických materiálov, ktoré sa dajú používať na mieste predaja, generických digitálnych materiálov, ktoré sa dajú používať online. Spoločne tak vieme znásobiť zásah a priblížiť zálohovanie spotrebiteľom,“ vymenúva Lucia Morvai.

AKÁ JE BUDÚCNOSŤ

Najmodernejšie prístupy k ekológii a ochra - ne životného prostredia pritom už dnes hovoria o tom, že najlepším spôsobom, ako bojovať s odpadom, je žiaden nevyrobiť. To však cieľom zálohovania nie je. Cieľom zálohovania je priniesť zákazníkovi riešenie, ako sa o jednorazové obaly zodpovedne postarať, vyzbierať, recyklovať a použiť ich pri výrobe nových obalov, znova a znova. Skúsenosti zo zahraničia neukazujú, že by po zavedení zálohového systému klesol trh s nápojovými plechovkami či PET fľašami.

„Nepredpokladáme, že z dôvodu zavedenia zálohovania, pre pätnásť centov navyše alebo povinnosť obal vrátiť naspäť do obchodu nestlačený, trh poklesne. Môže tam byť drobné zakolísanie, no dôležité je, aby spotrebitelia výhodám a významu systému rozumeli, mali obaly kde vrátiť a bolo to pre nich komfortné,“ vysvetľuje Lucia Morvai. V budúcnosti sa rovnako nepredpokladá, že by sa povinnosť zbierať zálohované obaly rozšírila napríklad na drobné prevádzky, ako trafiky, čerpacie stanice či drogérie.

„Obchodníci, ktorí budú zálohované obaly vykupovať naspäť, dostanú v roku 2022 od Správcu manipulačný poplatok vo výške 0‚02 centa pri plnoautomatizovanom a poloautomatizovanom zbere a 0‚015 centa pri ručnom zbere. Vďaka tomu sa im postupom času vrátia náklady, ktoré im vzniknú pri kúpe zálohomatu či ručného skenera a ich prevádzkovaní,“ zdôrazňuje Lucia Morvai. Pri spustení zálohovania bude platiť aj prechodné obdobie. Výrobca môže dodávať nevratné obaly do 31. 1. 2022. Obchodník môže nezálohované nápojové obaly predávať do 30. 6. 2022.

Peter Kapitán

—-

NÁPOJE, KTORÝCH OBALY SA BUDÚ ZÁLOHOVAŤ

Sýtené sladené nápoje, nesýtené sladené nápoje, minerálky, dojčenské vody, ovocné šťavy, nektáre, ľadové čaje, športové nápoje, energetické nápoje, pivo, sajdre, ovocné vína.

NÁPOJE, KTORÝCH OBALY SA NEBUDÚ ZÁLOHOVAŤ

Sirupy, mlieko, nápoje s obsahom mlieka (napríklad ľadové kávy s obsahom mlieka), rastlinné náhrady (napríklad mandľové či kokosové mlieko), nápoje v tetrapaku, nápoje v skle, plastové obaly od olejov či octov.

—-

NAJLEPŠÍM SPÔSOBOM, AKO BOJOVAŤ S ODPADOM, JE ŽIADEN NEVYROBIŤ.

Zdroj: [15.12.2021; Tovar a predaj; OZVENY SAMOŠKY; s. 16,17,18; Peter Kapitán]

Foto_zdroj: TOMRA