Ďalšia miliónová pokuta pre Terno
Kontrolórom sa naposledy nepáčili nedostatky v skladovaní a údržbe priestorov. Pre reťazec ide o tretiu podobnú sankciu.
Bratislava – Miliónové pokuty sú strašiakom obchodných
reťazcov osem rokov. A hoci o ich zmiernení uvažovala už predchádzajúca vláda,
k zníženiu sadzby stále nedošlo aj napriek kritike obchodníkov či príslušných
organizácií. Zatiaľ poslednou obeťou sa stala potravinová sieť TERNO real
estate, ktorej vymerali dovedna tri takéto pokuty. Všetky boli pritom uložené
od vlaňajšieho leta. Posledný raz vo februári, keď kontrolóri potrestali ich
bratislavskú prevádzku na Radlinského ulici. Tá je dnes už trvalo zatvorená.
Opakujúce sa nedostatky
Inšpektorom sa tentoraz nepáčili nedostatky v hygiene
skladovania a v stave údržby. Takto našli napríklad poškodené skladovacie
priestory, do ktorých zatekalo a olupovala sa omietka, aj keď tam boli
umiestnené nápoje či slané pochutiny. Kontrolóri odôvodňujú svoje rozhodnutie
tým, že nejde o bežnú prevádzkovú nečistotu, ale o dlhodobý stav. Majú to
potvrdzovať nedostatky zistené aj po upozornení. Predajca tak ohrozil kvalitu a
bezpečnosť potravín, čím vystavil spotrebiteľa možnému riziku. A keďže ide o
opakované pochybenie, prišiel trest s najvyššou sadzbou. Vyplýva to z
informácií o správnych konaniach na portáli úradných kontrol, ktoré zverejňujú
veterinári. O stanovisko sme požiadali aj reťazec. Situáciu však bližšie
nekomentoval.
Štát sa k peniazom zrejme nedostane
Predajcom však svitla nádej. „Možno sa zamietnu všetky
miliónové tresty,“ hovorí pre HN Jozef Bíreš, riaditeľ Štátnej veterinárnej a
potravinovej správy. Má tým na mysli novelu zákona o potravinách, ktorá je
aktuálne v druhom čítaní a upravuje spodnú hranicu pokuty za opakované
porušenie povinností na 50-tisíc eur. Maximálne môže byť pritom udelená
päťmiliónová sankcia. To, že návrh počíta s uplatnením znížených sankcií na neukončené
prípady, potvrdzuje aj Štěpán Štarha, partner advokátskej kancelárie Havel
& Partners. „Podmienkou má byť, že tieto konania neboli právoplatne
skončené,“ upozorňuje. Ak novela prejde, účinnosť sa navrhuje od júna. Podľa
údajov, ktoré HN poskytol Bírešov úrad, bolo doteraz uložených 36 miliónových
trestov. Ako však ďalej upozorňuje šéf veterinárov, uhradená bola len tá, ktorú
zaplatil Kaufland. O väčšine ďalších pokút rozhodujú súdy vrátane ústavného.
Aké má teda obchodník možnosti, keď nesúhlasí s uloženou sankciou? Podľa
advokáta Štěpána Štarhu je možné sa proti rozhodnutiu veterinárov odvolať do 15
dní. „To znamená, že pokuta sa odkladá a nie je nutné ju uhradiť v lehote
určenej v danom rozhodnutí.“ Ďalší postup závisí od rozhodnutia o odvolaní. „Ak
sa mu nevyhovie, možno rozhodnutie odvolacieho orgánu ďalej napadnúť na súde
takzvanou správnou žalobou,“ približuje Štarha a dodáva, že žaloba už sankciu
neodkladá a je o to nutné požiadať príslušný súd. Finálne rozhodnutie zatiaľ
nepadlo ani ohľadne pokút vymeraných reťazcu Terno, kde vo všetkých
rozhodnutiach veterinárov podal obchodník podnet na preskúmanie. Zatiaľ čo v
prípade februárového trestu prebiehajú prvotné úkony, pri ďalších dvoch
priestupkoch získali potraviny odklad, informuje HN hovorca Krajského súdu v
Bratislave Pavol Adamčiak.
Argumentovali ohrozením fungovania
Ak by reťazec nezaplatil ani po zlyhaní všetkých
opravných prostriedkov, nastúpila by exekúcia. Pred tromi rokmi sa s ňou musela
vyrovnať sieť supermarketov Billa po tom, ako štátu neposlala peniaze do
spomínaných 15 dní. Zaplatiť mala na základe dnes už zrušených pravidiel, ktoré
jej síce umožňovali odvolanie, ale až po úhrade pokuty. Billa sa však bránila a
napokon dosiahla pozastavenie exekúcie. Odklad vtedy spomínaný krajský súd
odôvodnil závažnou majetkovou ujmou, keďže okamžitá platba by mohla ohroziť
fungovanie spoločnosti. Advokát Štarha pripomína, že argument vzali do úvahy aj
predkladatelia upravenej legislatívy, ktorá smeruje na schválenie do
parlamentu. Zároveň upozorňuje na konštatovanie, ktoré sa nachádza v novele a z
ktorého vyplýva, že „ani jedna z uložených miliónových pokút nebola pre
prevádzkovateľa likvidačná“. Aj podľa šéfa veterinárov Bíreša treba vziať do
úvahy, že sankcionovanie niektorých obchodníkov môže ohroziť ich existenciu.
Potvrdzuje to dôvodová správa k novele, kde sa spomína, že trestané boli aj
spoločnosti s obratom pod milión eur. Ďalej však Bíreš podotýka, že pri
požiadaní by sa možno aj miliónový trest dal hradiť v splátkach. „Skôr ide o
výchovný účinok. Predajca by mal robiť všetko pre to, aby pokutu nedostal,“
poznamenáva.
Prečo agrorezort mení legislatívu?
Likvidačné účinky trestu už témou nemusia byť dlho. Na
práve prebiehajúcej schôdzi rozhodujú poslanci o posunutí novely do tretieho
čítania. Dôvodov, prečo sa ministerstvo pôdohospodárstva na zmenu minimálnej
hranice odhodlalo, je viacero. Treba však uviesť, že nejde o iniciatívu
agrorezortu, ale úlohu vyplývajúcu z prvého podnikateľského kilečka – balíka s
viac než stovkou opatrení, ktorých cieľom je odbremeniť podnikateľov od
povinností voči štátu. Okrem požiadaviek obchodníkov je dôvodom tiež hroziace právne
konanie zo strany Európskej komisie. Na otázku HN, či si od toho rezort sľubuje
väčšiu ochotu reťazcov platiť pokutu, ministerstvo odpovedalo, že zníženie
„nemá celkom priamy súvis s ochotou ju uhradiť“. Zväz obchodu aj Slovenská aliancia moderného obchodu úpravu
legislatívy vítajú. „Miliónové pokuty sú neopodstatnené, o čom svedčí viacero
právoplatných rozhodnutí súdov, podľa ktorých obchodníci vyhrali spor.
Neexistuje však ani jedno rozhodnutie súdov, kde to bol štát,“ hovorí pre HN Martin Krajčovič, predseda Slovenskej
aliancie moderného obchodu. Za problém pokladá tiež, že sa pozitívne
nezapočítavajú kontroly, ktoré sú bez pochybenia. Práve porušenia predajcov
každý rok klesajú. Ako pripomína šéf veterinárov, z obavy pred výškou sankcie
zaviedli obchodné reťazce kontroly kvality a kritických bodov. „Vytvorili
logistiku vzdelávania, prípravu vrátane zamestnancov – a súčasne celý
technologický proces prispôsobili tomu, aby odstránili alebo znížili
nedostatky,“ poukazuje Bíreš na pozitívne účinky trestu. Podľa prezidentky Zväzu obchodu Nadeždy Machútovej je však navrhovaná
minimálna hranica stále prísna. Za adekvátnejšie považuje jej organizácia
rozpätie tritisíc až milión a pol eur. Machútová ďalej dodáva, že aj závažnosť
sankcií musí byť primeraná. „Rozhodne to nemôžu byť paušálne pokuty za všetky
porušenia, bez ohľadu na ich závažnosť,“ uzatvára.
36 miliónových pokút – toľko ich bolo uložených od ich
zavedenia pred ôsmimi rokmi.
Zdroj: [02.05.2022; Hospodárske noviny; Firmy & Financie; s. 11; Ivan Janiga]