Peter Bielik, moderátor: „Dámy a páni, som veľmi rád, že v štúdiu televízie TA3 môžem privítať predsedu Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslava Karahutu. Dobrý večer.“

Jaroslav Karahuta, predseda pôdohospodárskeho výboru NR SR (Sme rodina): „Dobrý večer, dobrý večer a ďakujem za pozvanie.“

Peter Bielik: „Vedľa neho je Martin Krajčovič zo Slovenskej aliancie moderného obchodu.“

Martin Krajčovič, riaditeľ, Slovenská aliancia moderného obchodu: „Dobrý večer prajem.“

Peter Bielik: „Dobrý večer. Vítam aj generálneho riaditeľa sekcie potravinárstva na ministerstve pôdohospodárstva pána Remžu. Pekný večer.“

Jaroslav Remža, sekcia potravinárstva a obchodu, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR: „Pekný večer.“

Peter Bielik: „A je tu s nami aj pán Daniel Molnár z, od hydinárov, z Únie hydinárov. Vitajte u nás.“

Daniel Molnár, riaditeľ, Únia hydinárov Slovenska: „Únie hydinárov Slovenska a Únie potravinárov Slovenska.“

Peter Bielik: „Veľmi pekne ďakujem. Vitajte u nás, dobrý večer.“

Daniel Molnár: „Ďakujem pekne, príjemný dobrý večer.“

Peter Bielik: „Neskôr sa spojíme ešte s pánom Poturnayom a budeme diskutovať prostredníctvom aplikácie Skype. Páni, poďme si najprv ozrejmiť tú situáciu, pretože od čias, keď prišla výhrada, veľmi vážna, z Európskej komisie k zákonu, ktorý presadzovala ešte Gabriela Matečná, už uplynul istý čas. Ten zákon je potrebné zmeniť. Je toto teraz ten dôvod, pán Remža, prečo sa ten zákon otvára, koho je to iniciatíva?“

Jaroslav Remža: „Ja by som na úvod si dovolil povedať takú krátku informáciu, že tieto nekalé obchodné praktiky v rámci celého potravinového reťazca nie sú len fenomén na Slovensku a problémom, je to celoeurópsky problém, na čo už poukázala ako Európska komisia, tak aj európsky parlament. Sú rôzne uznesenia a správy, ktoré sa aplikovali. A v prvom rade je potrebné, aby sa novelou zákona, ktorá aktuálne pôjde do pléna Národnej rady Slovenskej republiky, v plnom rozsahu prebrala smernica šesť tri tri z roku 2019. Takisto je potrebné povedať, že je potrebné sa zaoberať otázkami alebo infringementom Európskej komisie, ktorý nám naznačil a informoval Slovenskú republiku, že isté ustanovenia by mohli byť problematické. A samozrejme, treba prihliadať aj na to, ako sú aktuálne problémy, aplikačná prax a ktoré otázky a ustanovenia neprimeraných obchodných podmienok treba v novele riešiť.“

Peter Bielik: „No, ono je to tak, pán Karahuta, že musíme mať naše zákony konformné s Európskou legislatívou, to znamená, v týchto prípadoch sme povinní aplikovať tú smernicu do nášho zákonodarstva. Znie to pomerne jednoducho. Vy ste prišli ale s pozmeňujúcim návrhom, ktorý to podľa ostatných diskutujúcich, ktorých ešte vyzvem k slovu, celé skomplikoval.“

Jaroslav Karahuta: „Pán redaktor, ja, ja by som chcel povedať na úvod, že ten pozmeňujúci návrh, o ktorom sa pomerne veľa teraz diskutuje, stojí na takých troch základných pilieroch. Prvý pilier, to je odstránenie združení, čiže zmena definície odberateľa a odstránenie združení z tejto definície, pretože pre mňa sú, sú združenia základom regionálneho rozvoja, produkcie ovocia, produkcie zeleniny, ale aj spolupráce s odbytom. Druhá vec je ponechať, ponechať predaj, zakázaný predaj pod cenu. To znamená, to, čo ministerstvo vylúčilo pri svojej novele, vraciame naspäť do pôvodného stavu. Čiže nechceme dovoliť, aby sa predávali výrobky pod nákupnú cenu. A tretia dôležitá vec je, je oprava bodu týkajúce sa, týkajúceho sa faktúr a splatnosti týchto dodávok, pretože momentálne tá, tá, zákon je nastavený tak, že odberateľ je povinný platiť do tridsiatich dní v podstate bez ohľadu na to, či tú faktúru dostal alebo nedostal, čiže aj na dodací list, čo je v zásadnom rozpore s fungovaním vnútorného trhu, v zásadnom rozpore s zákonom o DPH a zákonom o účtovníctve. Čiže trváme na tom, aby súčasťou povinnosti platby za dodávku potravín bola aj faktúra.“

Peter Bielik: „No, to znie, ako keby ste teraz chceli urobiť taký kompromis medzi dodávateľmi potravín, medzi obchodníkmi. Im uznáte teda to, že sa nesmie predávať pod cenu, obchodníkom zase to, že tie splatnosti faktúr môžu byť o niečo dlhšie, ale napriek tomu tu sa strhla diskusia, aj jedni sú nespokojní, uvidíme, čo povedia ešte, teda určite dodávatelia sú nespokojní, uvidíme, čo povedia obchodníci. Vyšlo vám to, ten zámer priniesť do toho nejaký zmier, kompromis?“

Jaroslav Karahuta: „Ja som pri tvorbe toho pozmeňovacieho návrhu pozeral v prvom rade na spoločenský záujem. Máme programové vyhlásenie vlády, ktoré nás zaväzuje k tomu, aby sme jednak odstránili gold-plating, aby sme zosúladili naše normy s normami európskeho spoločenstva, a na druhej strane, má to byť rovnovážny stav, ktorý zabezpečí konečne po rokoch stabilitu a rozvoj potravinárskeho priemyslu a nie nejaké jednostranne nazeranie na, na tento proces, pretože ten pôvodný zákon, ktorý vyšiel z dielne pani ministerky Matečnej, bol jednostranne zameraný na obchod. A my musíme divákom povedať, že nie je to zákon o obchodníkoch. Tento zákon o nekalých praktikách sa týka celej potravinovej vertikály, to znamená od toho dodávateľa mlieka, od tej maštale, až po to mlieko, ktoré stojí na pulte predajní.“

Peter Bielik: „Inými slovami, očakávate, že každý v niečom ustúpi?“

Jaroslav Karahuta: „Každý má dodržiavať pravidlá.“

Peter Bielik: „Dobre, tak dám slovo najprv zástupcovi dodávateľov. Únia hydinárov, samozrejme, do našich obchodných reťazcov dodáva najmä teda tovar, ktorý je jej blízky. Vy ste na tlačovej konferencii, pán, pán Molnár, hovorili práve o tých lehotách, ktoré sa majú meniť. To znamená, to, s čím prišiel pán Karahuta, aby sa tá cena musela udržiavať minimálne na úrovni oprávnených nákladov, s tým, predpokladám, problém nemáte.“

Daniel Molnár: „Čo sa týka zachovania vlastne usmernenia alebo právnej úpravy, ktorá upravuje, že sa nesmie predávať alebo nakupovať tovar pod ekonomicky oprávnené náklady, tak si myslíme, že to je dosť dôležité ustanovenie, ktoré je nevyhnutné kontrolovať, lebo v minulosti sme sa veľakrát stretávali, že toto ustanovenie bolo porušované, ale nebolo ešte vtedy definované ako neprimeraná podmienka. Čiže máme skúsenosti z minulosti aj z nášho odboru, že v minulosti, alebo z nášho odvetvia, že v minulosti boli veľakrát nakupované napríklad vajcia za ceny, ktoré boli výrazne nižšie, ako boli výrobné náklady jednotlivých chovateľov nosníc. Ten hlavný dôvod tam bol ten, že tie vajcia boli dovážané za veľmi nízke ceny zo zahraničia, kde sú dotované systémom národných dotácií alebo európskych dotácií vo výrazne vyššej miere ako u nás, u nás je tá podpora na veľmi nízkej úrovni. A tie nízke ceny zo zahraničia boli potom prenesené nepriamym spôsobom, tlakom na dodávateľov, aj na slovenských výrobcov a veľakrát sa stávalo, že tie ceny boli nižšie ako ekonomicky oprávnené náklady. Podobný príklad.“

Peter Bielik: „Tomu rozumiem. Bola tam potom fipronilová kauza, ktorá zasa vyhnala tie ceny trošku vyššie. Bohužiaľ, aj, aj takéto, takéto veci zase dávajú ako keby do rovnováhy aj tie cenové záležitosti. Dobre, takže tie ceny OK, a teraz čo sa týka tých lehôt, prečo tam trváte stále na tom? Ako povedal pán Karahuta, očakáva alebo pravdepodobne sa očakáva už vo všeobecnosti, že každý v niečom ustúpi, ak sa teda diskutuje, ak sa negociuje.“

Daniel Molnár: „Čo sa týka lehôt splatnosti, tak posledná novela vlastne zaviedla dve základné zmeny, ktoré sa týkali lehôt splatnosti. Tá novela z roku 2019 vlastne skrátila lehotu splatnosti zo štyridsaťpäť dní na dvadsať až tridsať dní, ako je to vlastne teraz. Čiže teraz je tá lehota splatnosti nastavená tak, že za tovar sú povinní zaplatiť odberatelia do dvadsať dní od vystavenia faktúry, najneskôr však tridsať dní od dodania tovaru. Čiže tá splatnosť môže byť, snahou každého dodávateľa je vystaviť faktúru čo najskôr, čiže buď v ten deň dodania, alebo deň najbližší po dni dodania. My sme si urobili prieskum aj u našich členských subjektov, ktoré zahrňujú, ktoré spadajú pod Úniu potravinárov Slovenska, čo je dvanásť potravinárskych zväzov, a tam vlastne všetci tí, tí, tie členské subjekty deklarovali, že ich záujmom a snahou je vystavovať faktúry v čo najrýchlejšom čase, v čo najkratšom čase. Jedným z tých dôvodov, prečo sa to aj deje, je aj to, že väčšina týchto vzťahov sa realizuje elektronicky. Čiže faktúra, vlastne ako náhle je dodaný tovar, tak vlastne je možné elektronicky tú faktúru poslať buď v ten istý deň, alebo nasledujúci deň, čiže dá sa to na základe toho potvrdeného dodacieho listu urobiť veľmi rýchlo, čiže tá splatnosť faktúry je potom možná na dvadsiaty druhý deň. V prípade, ak by prišlo k zmene, k zmene zákona.“

Peter Bielik: „To znamená, to, čo navrhuje pán Karahuta.“

Daniel Molnár: „Podľa, podľa návrhu pána, pána, pána poslanca Karahutu, tak je možné, že tá, tá lehota splatnosti by sa výrazne predĺžila, lebo tá hovorí vlastne o splatnosti tridsať dní, ale pod podmienkou, že ten tovar musí byť vlastne vyfakturovaný do tých desiatich dní od dodania.“

Peter Bielik: „No, musí tam byť fyzická faktúra na mieste, čo mi trošku znie logicky, lebo na základe čoho má potom ten obchod zaplatiť, ak nemá faktúru v rukách.“

Daniel Molnár: „Cieľom dodávateľa je tú faktúru vystaviť čo najrýchlejšie, pretože ide o jeho peniaze a ide o to, aby sa ten jeho cash-flow vlastne otáčal čo najrýchlejšie. Tu môžem uviesť ako príklad aj z nášho odvetvia hydinárskeho, kde my máme vlastne tú lehotu splatnosti teraz tých dvadsať až tridsať dní, napriek tomu máme dodávateľov, ktorí nám dodávajú živú hydinu, a niektorých, niektorí spracovatelia im platia už po štrnástich dňoch faktúry. Dôvodom je to vlastne, aby sa zrýchlil cash-flow, aby sa zlepšili podmienky tých chovateľov, lebo takisto aj chovateľ má možnosti viaceré. Keď mu dodáva vlastne dodávateľ krmnej zmesi, alebo dodávateľ jednodňových kurčiat ten tovar, tak klasická splatnosť je dajme tomu, že tridsať dní, ale v prípade, ak zaplatí tento tovar do štrnástich dní alebo do siedmich dní, tak má určité bonusy, určité výhody, čiže má lacnejší, lacnejší ten produkt, ktorý berie, vlastne či tú krmnú zmes alebo tie jednodňové kurčatá, a znižuje mu to výrobné náklady. Čiže to umožňuje to, aby sme sa dokázali zmestiť do tých predajných cien, ktoré sú na trhu, a to je možné vlastne len tým zrýchlením toho cash-flowu a skrátením tej doby splatnosti, a to umožňuje ten súčasný zákon.“

Jaroslav Karahuta: „Ja na to musím.“

Peter Bielik: „Hneď vám dám slovo.“

Jaroslav Karahuta: „Musím reagovať, pretože toto nebola pravda. V tom pozmeňovacom návrhu sa hovorí, že dodávka potravín je splatná do tridsiatich dní od dodania potraviny, čiže presne takisto, ako to bolo, s tým, že pokiaľ faktúra bude dodaná do desiatich dní, tak, pokiaľ bude faktúra dodaná do desiatich dní, tak splatnosť faktúry je dvadsať dní. A vy, keď dodáte faktúru od piatich dní, tak to máte splatnosť dvadsaťpäť dní. V podstate v tomto smere sa nič nemení, akurát že musí byť faktúra, nič iné, čiže tu je vlastne pôvodné ustanovenie.“

Martin Krajčovič: „Ak môžem, ja by som možno ešte dodal, presne tak, že dve také poznámky. Prvá vec je, čo sa týka splatnosti. Tak, ako bolo aj v reportáži povedané, európska smernica hovorí, pri čerstvých potravinách tridsaťdňová splatnosť, pri trvanlivých potravinách šesťdesiatdňová splatnosť. To znamená, ak teraz bude jednotná, jednotná platnosť, od tridsať dní od dodania potraviny, tak ideme prísnejšie, ako nám nariaďuje európska smernica, čo obchodníci akceptovali, akurát to, čo sa mení, to, čo povedal aj pán poslanec Karahuta, je to, že dnes tomu musí predchádzať, respektíve po zmene tomu bude musieť predchádzať riadne doručená faktúra, čo dnes obchodníci sú neustále pokutovaní za to, keď nezaplatia načas, pretože dodávatelia nedodali túto faktúru. A my sme aj toto vykázali aj ministerstvu, kde sme konkrétne spisové značky sporov, kde ministerstvo nám opakovane potvrdilo pokutu napriek tomu, že dodávateľ, dodávateľ aj v rámci konania povedal, že áno, jeho chybou sa nevydala faktúra proste. Čiže to nie je teraz niečo, je to, ako keby som povedal, že v žiadnej krajine Európskej únie, v žiadnej, nie je systém, že obchodníci musia platiť na základe dodacieho listu, čiže bez riadne doručenej faktúry. Rovnako ani európska smernica o tomto nehovorí a nie je to nekalá praktika. Jediné odvetvie na Slovensku je obchod s potravinami, kde platí, že musíme platiť aj bez doručenej faktúry, čo považujeme za úplne absurdné. A stotožňujeme sa s tým aj, čo povedal pán poslanec Karahuta, kde je problém, ale ešte jednu vec by som chcel povedať, lebo sme si, myslím, že sme si tu pomýlili dva pojmy. Jedno je to, čo hovoril pán predseda výboru Karahuta, že chcú zachovať zákaz predaja tovaru v obchode zákazníkovi pod jeho kúpnu cenu. A pán Molnár zase navrhuje, že proste aby obchodník nemohol od dodávateľa kúpiť pod jeho ekonomicky oprávnené náklady. To, samozrejme, je aj súčasťou infringementu. A správne to aj navrhuje ministerstvo, zrušiť toto ustanovenie, pretože nie je to len v rozpore s európskym právom, ale aj v rozpore so zákonom o ochrane hospodárskej súťaže.“

Peter Bielik: „Dobre, musíme si to rozobrať postupne, aby sme to ho nemali naraz veľa, ale treba povedať, pán Krajčovič, že máme ešte stále národné legislatívy, a samozrejme, aj slovenský trh má svoje špecifiká, minimálne čo sa týka koncentrácie veľkých obchodných reťazcov. To tiež nie je v každej európskej krajine, že teda máme taký pomer retailového predaja združený práve v týchto veľkých obchodných reťazcoch, ako je práve na Slovensku.“

Martin Krajčovič: „To ale nie je pravda. Akože gro, gro, gro výrobkov, gro potravín v každej jednej európskej krajine prechádza cez veľké obchodné reťazce.“

Peter Bielik: „Ale otázkou je, či naozaj až v takom obrovskom percente.“

Martin Krajčovič: „Nie, je to trend. My sa v tomto nevymykáme nejakým, keď si zoberiete aj také krajiny, ako Taliansko, Rakúsko, Nemecko, to sú všetko krajiny zo starého bloku Európskej únie, kde gro potravín sa predáva cez veľké obchody, pretože to je úplne normálny vývoj, ktorý takýmto nejakým prišiel. Proste ľudia majú menej času, tieto vä“

„šie obchodné reťazce dokážu poskytnúť lepšie služby zákazníkom, už prichádza nejaký online predaj, sú rôzne aplikácie, akým spôsobom ten predaj ide, čiže stávajú sa obľúbeným miestom kvôli tomu, že zákazníci tieto obchody vyhľadávajú.“

Peter Bielik: „Bolo by zaujímavé sa pozrieť aj na tú štatistiku. Chceli ste technicky, lebo na rade je pán Remža. Nech sa páči, ešte krátko.“

Daniel Molnár: „Ja som chcel ešte k tej splatnosti, lebo teraz som si našiel vlastne ten návrh, ten pozmeňovací návrh, ako je to tam presne definované. A vlastne tam je definície, že, že tou neprimeranou podmienkou je aj neuhradenie kúpnej ceny v lehote splatnosti, ktorá je najviac tridsať dní odo dňa dodania potraviny za predpokladu, že faktúra za potravinu je odberateľovi doručená do desať dní odo dňa dodania potraviny. A v prípade, ak je faktúra za potravinu doručená odberateľovi po desiatich dňoch odo dňa dodania potraviny, je neprimeranou podmienkou neuhradenie kúpnej ceny v lehote do dvadsať dní. Čiže toto vlastne jednoznačne hovorí o tom, že tá splatnosť je tridsať dní, keď vystavíte faktúru do desiatich dní, ale keď vystavíte faktúru po desiatich dňoch, tak potom je to dvadsať dní. Takže to, vlastne je to to, čo som ja vlastne potvrdil, že sa tá splatnosť predlžuje touto, týmto vlastne poslaneckým návrhom, pretože pri, pri tom, ak vystavíte faktúru do desať dní, tak sa splatnosť predĺži na tridsať dní. V súčasnosti je, keď vystavíte prvý deň, tak vlastne splatná je dvadsiaty prvý deň. Tuto po novom bude, vlastne keď vystavíte do desať dní, stále, vždy je splatná až po tridsiatich dňoch odovzdania, dodania tovaru.“

Peter Bielik: „Určite je dobré, pán Remža, že sa toľkí zainteresovane zapojili do tejto diskusie. Samozrejme, z pozície predsedu príslušného výboru to aj prináleží pánovi Karahutovi. On sa pokúsil o istú negociáciu, ako sme aj počuli, urobiť istý kompromis. Nemalo by toto predsa len byť úlohou ministerstva, nakoľko ste vnímali či už návrh dodávateľov alebo obchodníkov pri tvorbe toho pôvodného, tej pôvodnej novely zákona?“

Jaroslav Remža: „Samozrejme, treba povedať, že vládna novela išla do legislatívneho procesu ešte v auguste minulého roku, 2020. A sami vidíme, že ešte dneska riešime niektoré ustanovenia, a jednoznačná dohoda tu nie je. Čiže, skutočne, úlohou rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka bude správne nastaviť ten vzťah odberateľa a dodávateľa, čo je predmetom novely zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, nastaviť to správne v celom reťazci. A či už to boli spomínané niektoré témy, ako je to ten minimálny štandard, ktorý stanovuje smernica, ohľadne splatnosti faktúr, tam treba povedať, že tie trvanlivé potraviny, tá komplexná skupina, smernica nám umožňuje nastavenie šesťdesiat dní. A treba povedať aj tu, že niektoré pozmeňovacie návrhy, ktoré tu odzneli historicky, posledné týždne, navrhovali ísť aj na šesťdesiat dní. Takže s tým sme, samozrejme, absolútne nesúhlasili, a aktuálne to nastavenie splatnosti faktúr je maximálne na tých tridsiatich dňoch. Otázkou stále je, a skutočne je to na rezorte pôdohospodárstva, a prídeme s pozmeňovacím návrhom, ktorý bol predmetom diskusie ešte posledné dni, môžem potvrdiť, aj hodiny, preberali sme to na koaličnej rade, po koaličnej rade a stále hľadáme to správne nastavenie pre komplexne potraviny trvanlivé, ale aj vybrané potraviny. Pod tými sa myslia také, ktoré podliehajú rýchlo skaze. Čiže tam je v aktuálne účinnom zákone, 91/2019, nastavená splatnosť pätnásť dní.“

Peter Bielik: „No, to znie logicky, lebo naozaj, najviac protestujú pekári, samozrejme, môžu mať výhrady ďalší producenti čerstvých potravín, určite majú čo dodať aj tí, ktorí prípadne živé zvieratá alebo živú hydinu dodávajú, prípadne čerstvú hydinu. Takže tu je možné rozdeliť tie typy potravín a podľa toho zaviesť tie lehoty, lebo naozaj, pri trvanlivých potravinách tých šesťdesiat dní je asi normálnych, ten, ktorý ich skladuje, neprichádza o nič, ale tí, ktorí vyrábajú a pracujú so živou hmotou, tak tí, samozrejme, pri tom zrýchlení získavajú, pretože čím rýchlejšie sú, tak tým viac treba dodať.“

Jaroslav Karahuta: „Pán Bielik, ak dovolíte, ja by som zareagoval na tú poznámku, že pôvodne tridsať, šesťdesiat dní a tak ďalej. Pán Remža, pokiaľ sa robí transpozícia smernice, tak sa robí transpozícia smernice do slovenského práva. Čiže my sme urobili pozmeňujúci návrh na váš návrh, ktorý bol pripravený, kde boli tri veci, ktoré boli rozporné s touto, s touto transpozíciou. A my sme dali prvý návrh tridsať – šesťdesiat, od januára bolo niekoľko stretnutí s PKS-kou, s SPPK, s výrobcami, niekoľko stretnutí bolo. A hneď na prvom stretnutí sme povedali, je tu možnosť v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu, smernice Európskeho parlamentu, upraviť túto splatnosť, hneď prvé stretnutie, ktoré bolo v januári, sa upravilo, bol pracovný materiál. Čiže my sme ďalej so splatnosťami tridsať, šesťdesiat dní nepracovali, takže toto nie je pravda. A čo, čo sa, čo sa týka, čo sa týka splatnosti, pozerajte, ja, ja som.“

Peter Bielik: „Či by sa dali tie potraviny rozdeliť podľa svojich kategórií.“

Jaroslav Karahuta: „Určite áno.“

Peter Bielik: „A prípadne určiť tie rôzne splatnosti, lebo naozaj, pri niektorých to asi logiku má, pri niektorých už možno nie.“

Jaroslav Karahuta: „Pán Bielik, ja som sa pýtal podpredsedu SPPK a pýtam sa ho, prečo vy ste, a on je ináč šéfom mliekarní, prečo vy ste si neuplatňovali tiež tú skrátenú dobu splatnosti. A pán podpredseda mi hovorí, no ale ja keby som chcel za pätnásť dní ako mať zaplatené mlieko, tak musím tiež platiť do pätnástich dní mlieko. Čiže to je jeden faktor. Nevzťahuje sa to len na obchod, to sa vzťahuje na celú vertikálu. Čo sa týka, čo sa týka pekárov, ja, ja, ja vnímam celú tú, celú tú akciu, viac-menej pomaly namierenú voči mne, v tom, že, a vypisujú sa listy a maily, však ľudia ma informuje, ja už to vnímam čiste ako politicky. Toto je čiste zneužitie momentálne situácie na politické ciele, vieme, ktorá politická strana sa tam angažuje, cez akých ľudí, pretože keď si zoberiete pekárov, včera sme sa o tom bavili, skrátenie doby splatnosti pre vybrané potraviny, ktoré bolo teraz pätnásť dní, tak sa týka iba pečiva a chleba, ktoré je čerstvé, nie balené. Koľko percent predaja tvorí to pečivo, prečo sa potom nebavíme o bábovkách, o múčnikoch a tak ďalej, to už im nevadí tam tridsať dní? A my chytáme mačku za chvost. My na slovenskom trhu máme podiel predaja slovenského pečiva asi päťdesiat percent, predpokladám.“

Peter Bielik: „Tiež môže byť rozdiel medzi baleným a nebaleným. Viem si predstaviť, že tie rohlíky a tak ďalej, že to je rovno čerstvé a tak ďalej, a tá vianočka je zabalená v igelite, takže.“

Jaroslav Karahuta: „Ak dovolíte, to je, nie, to, nie, to je iný problém. Podiel, podiel pečiva a chleba je, zhruba päťdesiat percent je slovenské a päťdesiat percent je dovozové. Ja nerozumiem jednej veci, prečo pekári nehľadajú spôsob, ako vyrábať dopekance, ktoré sú trendom, a my to nezmeníme, to je, to je trend celoeurópsky, celosvetový, aby mohli viac dodávať pečiva a chleba do, do, do obchodnej siete.“

Peter Bielik: „Proste dodávať, že dodajú polotovar a tam sa dopečie, v obchode?“

Jaroslav Karahuta: „No, jasné, tu polovica chleba a pečiva sa predáva takto, ale stále chytáme mačku za chvost, stále chytáme tie dôsledky, ale niekedy neriešime príčinu. Čiže toto je čiste problém politický.“

Peter Bielik: „Tak nechajme dodávateľov reagovať, potom pán Remža.“

Daniel Molnár: „Čo sa týka vlastne tejto splatnosti a týchto vybraných výrobkov, tak vlastne tieto vybrané výrobky boli nastavené po vzájomnej komunikácii s ministerstvom pôdohospodárstva, myslím, že pred dvomi rokmi to bolo, kde vlastne bolo, bolo témou rokovaní viacero tých druhov potravín. Nakoniec bolo, bola zhoda s ministerstvom aj medzi, so samosprávou vlastne, že tam budú zaradené len tieto pekárenské výrobky. Prečo nevyrábajú viac výrobkov alebo viac tých dopekaných výrobkov neponúkajú pekárske spoločnosti, ja si myslím, že hlavne kvôli tomu, že je záujem medzi tými spotrebiteľmi, aby mali aj tie čerstvé výrobky, ktoré sú. Ja, ja si myslím, že je tam trošku rozdiel, medzi tými výrobkami dopekanými a tými čerstvými. A je veľa spotrebiteľov, ktorí majú záujem o tie čerstvé výrobky, ktoré sú priamo z tých pekární, takže to je určite ten dôvod. A čo sa týka tej skrátenej doby splatnosti, tak vlastne tá argumentácia je tam založená na tom, že v prípade týchto výrobkov sú to výrobky, ktoré sú dodávané na dennej báze, oni sú dodávané vlastne aj niekoľkokrát za deň do tých jednotlivých prevádzok obchodných, minimálne, minimálne predpoludním, popoludní, alebo do niektorých jedenkrát denne. Čiže tam bol ten dôvod nastavený vlastne kvôli tej intenzite tých dodávok, aby vlastne ten cash-flow sa zrýchlil, aby nemuseli si tí pekári brať úvery na to, aby vlastne dokázali financovať tú svoju výrobu, lebo keď si to zoberieme, tak keď je splatnosť tridsať dní, poviem ako príklad, a máme výrobok, ktorý má dobu spotreby jeden deň, tak vlastne ten obchodník predá tento tovar tridsať dní a tridsaťkrát to množstvo a až potom ho zaplatí. Čiže vlastne výrobca musí vyrobiť tridsaťnásobné množstvo tovaru, ako dostane zaplatené po tých tridsiatich dňoch, a vlastne obchodník ho predá v ten istý deň, ten tovar, lebo je, má vlastne dobu spotreby jeden deň. Čiže.“

Peter Bielik: „No ale aby sme si ešte dovysvetlili, čo sa týka rozdelenia tých potravín, to znamená, medzi tými potravinami, ktoré momentálne ako keby mali nárok na tie zrýchlenejšie lehoty, sú len pekárenské výrobky, prečo tam nie sú aj vaše tovary, prípadne mliekarenské výrobky a tak ďalej, ktoré sú tiež čerstvé?“

Daniel Molnár: „Boli, boli rokovania v minulosti o viacerých druhoch tovaru, takisto aj mlieko, aj v prípade hydiny, takisto my sme túto požiadavku vzniesli. Tam vznikli problémy z toho dôvodu, že v rámci tej čerstvej hydiny sú rôzne aj lehoty splatnosti. Čiže máme, máme hydinu aj čerstvú, ktorá je vlastne klasická, vzduchom chladená, zabalená len,, len na tácke v obale, ale máme aj hydinu, ktorá je vlastne v určitej ochrannej atmosfére, alebo podobne, a tam tá lehota splatnosti je dlhšia. A legislatívne je dosť ťažké vymedziť tieto pojmy tak, čo sa týka tej, tej, tej nomenklatúry potravinového kódexu, aby to bolo presne definovateľné, na ktoré tovary sa to vzťahuje. Čiže tam, a to isté, viem, viem, že aj pri mliekarenskom priemysle takéto isté problémy boli, že vyrábajú výrobky, ktoré sú s krátkou dobou spotreby, ale aj výrobky, ktoré majú dlhšiu dobu spotreby.“

Peter Bielik: „Ďakujem pekne, nech sa páči, pán Remža.“

Jaroslav Remža: „Môžem, pán Bielik? Ďakujem pekne. Čisto po odbornej línii by som chcel vysvetliť, čo sa týka vybraných potravín. Áno, Slovenská republika pri transpozíciách tejto smernice mala na výber, na národnej úrovni, ktoré komodity, smernica hovorí o rýchlo kaziacich sa alebo rýchlo podliehajúcich skaze. Tam môžeme zaradiť mliečne výrobky, pekárenské výrobky, čerstvé ovocie, zeleninu, lahôtkarinu, nárezy a rôzne. Zhodli sme sa, a vtedy bola diskusia, čo máme informácie, medzi samosprávou, odvetviami potravinárskej výroby, rezortom a tak ďalej, a nastavilo sa, že pre Slovensko bude vybranou komoditou pre účely, kde je stanovená splatnosť maximum tridsať dní, iba pekarina, pekárske výrobky. K tomu máme samostatnú vyhlášku, ktorá poníma pekárenské výrobky také, ktoré majú trvanlivosť do desať dní, či je to DMT alebo dátum spotreby, bavíme sa o pekárenských výrobkoch komplexne. Na druhej strane treba povedať, že pekárenský výrobok, pán Bielik, aj vy osobne, pokiaľ si kupujete rožky, či je bežné pečivo alebo chlieb, tak sa ho snažíte kúpiť po upečení čím skôr. Čiže predajca, odberateľ, predá pekárenský výrobok a tie peniaze cash má v pokladni v ten deň. Aktuálne je to nastavené, že pekár ako výrobca dostáva do pätnástich dní finančné prostriedky, pritom prvý deň je to predané. A jasné, že nesúhlasia, odvetvie pekárenské výrobky, s tým, že by sa posunula tá splatnosť na tridsať dní, a on čaká na tie prvé pekárenské výrobky tridsať dní na svoje vlastné peniaze. A v minulosti, treba povedať aj to, že to bolo nastavené tým spôsobom, že pekári boli nútení, a mal som rozhovory nie s pekárenským zväzom, ale priamo s výrobcami pekárenských výrobkov, že boli nútení brať si kontokorentné úvery, aby zabezpečili si prísun, nákup surovín, či prídavných látok, zmesí alebo múky, aby mohli tieto výrobky vyrábať. Čiže tu je problém, že sa obávali, že popri tých maximálne nastavených pätnástich dňoch pribudne ďalších, keď ich zahrnieme komplexne pod všetky potraviny, a čaká na svoje peniaze dvadsaťdeväť dní.“

Peter Bielik: „Áno. Treba si to naozaj.“

Jaroslav Karahuta: „Ale tam sa jedná iba o čerstvé, jednodňové výrobky, nejedná sa o balené výrobky.“

Jaroslav Remža: „Nie, pán predseda, musím upresniť, že vyhláška špecifická, ktorá hovorí o pekárenských výrobkoch, je trvanlivosť do desať dní, to sú vybrané pekárenské.“

Jaroslav Karahuta: „Takže aj u balených výrobkov.“

Jaroslav Remža: „Áno, do desať dní a bavíme sa aj o dátume minimálnej trvanlivosti a dátume spotreby do desať dní.“

Peter Bielik: „Martin, aby si to naozaj aj diváci vedeli predstaviť, naozaj, ten pekár, on nevyrába tak, že vyrobí tovar, dodá ho a potom tridsať dní čaká, kým mu je zaplatený, a potom vyrobí ďalší, on vyrobí aj na druhý deň, aj na tretí deň, aj na štvrtý deň a potom vlastne tých tridsať dní, tá splatnosť sa mu posúva podľa toho, ako vyrába.“

Martin Krajčovič: „Ja sa dotknem, áno, ja sa dotknem tej najpodstatnejšej veci, to, čo aj pán predseda výboru povedal o tom, že prečo slovenskí pekári sa, proste nesledujú aj trendy a proste nevedia držať so zahraničím krok. Proste je to preto, lebo sú nekonkurencieschopní, to je proste alfa a omega. Proste slovenskí pekári sú nekonkurencieschopní a proste namiesto toho, aby, a to my ich naozaj podporujeme, aby dokázali vyjednať pre seba vyššiu podporu, aby sa dostali na rovnakú úroveň, ako majú, podpory, ako majú okolité krajiny, tak proste.“

Peter Bielik: „Myslíte podporu teraz čo, zo štátu, alebo?“

Martin Krajčovič: „Samozrejme, lebo veď okrem európskych dotácií sa dostáva aj štátna pomoc, ktorá je notifikovaná z Európskej únie, a v tomto sme na chvoste, my sme úplne na chvoste, lebo za slovenské výrobky obchodníci platia slovenským dodávateľom viac ako zahraničným, ale v konečnom dôsledku Slováci majú menej peňazí preto, lebo v zahraničí im tieto veci vykompenzuje štátna pomoc, ale na Slovensku táto štátna pomoc je nižšia. A to nehovoríme, s Nemcami porovnávajme alebo s Francúzmi, s Českou republikou, Poľskom, Maďarsko, sme totálne na chvoste v tomto. Čiže slovenskí pekárnici sú nekonkurencieschopní.“

Peter Bielik: „Teraz ma poučte, prosím, teraz ma ale poučte, lebo, lebo my dostávame, alebo teda naši pôdohospodári dostávajú na výrobu tých základných komodít, z ktorých sa potom vyrábajú pekárenské výrobky, alebo môžu aj samotní pekári dostávať nejakú pomoc? Nerozumel som teraz.“

Martin Krajčovič: „Samozrejme, že môžu dostávať. Proste sú rôzne formy štátnej pomoci a proste je, je dovolené, myslím, že na sedemdesiat percent európskych dotácií dať štátnu pomoc. A v tomto napríklad ročne máme teraz v tomto rozpočte vyčlenených osemdesiatsedem miliónov eur, ktoré by mali ísť na túto pomoc, ale keď si to porovnáme s okolitými krajinami, tak za posledných šesť – sedem rokov napríklad Maďarsko investovalo cez túto štátnu pomoc do maďarských potravinárov viac ako miliardu eur. A v tom je tá konkurencieschopnosť, prečo slovenskí potravinári sú málo konkurencieschopní. A v tomto ťaháme naozaj tú líšku za chvost a neriešime ten skutočný problém, ale proste riešime nejaké sekundárne výbočky, ako niečo spraviť. A ja dostanem sa aj k tej splatnosti ešte.“

Peter Bielik: „Toto, toto, prepáčte, Martin, musíme postupne, hneď vám dám opäť slovo, ale toto počúvam naozaj z viacerých smerov, ako v Maďarsku, kto podporuje, akými sumami. Nechcem stále opakovať meno Viktor Orbán, ale počúvam to z oblasti kúpeľníctva, z oblasti akvaparkov, teraz hovoríte o pôdohospodárstve a tak ďalej. Tu sú naozaj, pán Remža, možné rôzne prístupy aj z hľadiska štátu voči tej Európskej únii. Vyzerá to tak, že Maďari si najprv tie peniaze zoberú, potom ich použijú a až potom sa pýtajú v Európskej únii, či mohli to takýmto spôsobom urobiť, a keď sa dozvedia, že nie, no tak nejakým spôsobom negociujú. Takto to vyzerá, pán Karahuta, vy nám to určite o chvíľku vysvetlíte. To znamená, čo sa týka transpozície tej samotnej smernice, musíme ju my zobrať presne tak, ako nám ju predpíšu, alebo môžeme ešte si ju prispôsobiť našim špecifikám, aký prístup ste zvolili?“

Jaroslav Remža: „Čo sa týka tej smernice, je tam nejaký minimálny štandard a každý členský štát si môže prispôsobiť špecifikám, ale ja by som sa ešte raz prizastavil pri tých finančných prostriedkoch. Samozrejme, alokované finančné prostriedky boli schválené vládou Slovenskej republiky a pre kalendárny rok 2021 máme vyše osemdesiat miliónov štátnu pomoc. Zo štátnej pomoci, samozrejme, sú alokované finančné prostriedky aj pre potravinársky spracovateľský priemysel. A okrem toho jeden z príkladov, výzva štyri dvojka, ktorá bude v priebehu mája vyhlásená, je čisto určená pre spracovateľský priemysel, tam je zahrnuté aj pekárenské odvetvie a všetky spracovateľské priemysle, ôsmich oblastiach, kde skutočne budú môcť spracovatelia čerpať či na nové technológie, manipuláciu, označovanie, skladovacie priestory, mobilné zariadenia, doprava a tak ďalej a využijú tieto prostriedky. A jedná sa o finančné prostriedky z prechodného obdobia, čiže teraz dvojročné, stošesťdesiat jedna miliónov, ešte raz opakujem, pre spracovateľský priemysel, a samozrejme, potom nastavujeme ďalšiu spoločnú poľnohospodársku politiku pre ďalšie programovacie obdobie.“

Peter Bielik: „Takže, predpokladám, denne otvárate poštovú schránku a tam už sú žiadosti od pekárov, od hydinárov a tak ďalej, alebo o tom ani nevedia a neposielajú tie žiadosti?“

Jaroslav Remža: „Tie žiadosti, nie, tie žiadosti, takto. Výzva bola všeobecne transparentne vyhlásená pred pár týždňami, že ideme do toho v mesiaci máj, bude to výzva cez Pôdohospodársku platobnú agentúru, tá alokovaná čiastka, o ktorej sa bavíme, a samozrejme, žiadosti a podmienky budú nastavené a všetky odvetvia potravinárskej výroby sa môžu k tomu hlásiť. Okrem toho posledná vec, keď sa bavíme o financiách, že sú nejako málo docenení naši výrobcovia potravinárski, aj formou dotazníkovou sme zabezpečili napríklad v minulom kalendárnom roku v rámci zelenej potravinárskej nafty päť miliónov, kde sme zbierali dáta potrebné pre potravinársky priemysel, tento rok uvažujeme o čiastke osem miliónov. A pripravujeme aj národnú schému, ktorá bude notifikovaná v Bruseli, pre spracovateľský priemysel, ale trvá to isté nejaké obdobie, a to bude adekvátne pre ďalší kalendárny rok.“

Peter Bielik: „Hej.“

Jaroslav Remža: „Takže bavíme sa skutočne o miliónoch, ktoré budú transparentne využité pre tie odvetvia, ktoré to potrebujú, pre tie oblasti, kde sme konkurencieschopní a kde to má význam, aby sme nevrážali finančné prostriedky do toho, kde nebudeme konkurencieschopní na trhu.“

Peter Bielik: „Nielen naši pekári zrejme určite pociťujú ten inovačný tlak, ale určite aj hydinári, podstielkový chov, a ja neviem, rôzne tie veľkosti klietok a tak ďalej, tiež sa budete musieť prispôsobovať. Posielate už žiadosti a využijete tie peniaze?“

Daniel Molnár: „Určite komunikujeme vlastne aj s ministerstvom pôdohospodárstva ohľadne tejto pripravovanej výzvy na investičné, na investičné projekty, pretože si myslím, že je dôležité tieto inovácie a prispôsobovania výrobného procesu tým svetovým trendom a európskym trendom, je to nevyhnutné. Tam najväčšou nevýhodou vlastne nás bolo v minulosti, že v minulom, v tomto poslednom období bola prakticky pre potravinárov iba jedna výzva, kde sa vlastne uzatvárali, alebo kde sa vlastne schvaľovali projekty. To bola hneď, myslím, že v druhom roku tohto programovacieho obdobia, ktoré vlastne teraz uplynulo, minulý rok, takže tam bola taká dlhšia rezerva. Čiže vítame, že teraz je opätovná výzva, ktorá pomôže, ale vidíme tu základný problém v tom, že je výrazný rozdiel vo financovaní tých krajín. Ja môžem povedať, ako povedal aj pán Krajčovič, že čo sa týka aj podpory, tak môžem to povedať na našom hydinárskom sektore. Len keď sa pozrieme na Slovenskú republiku a Českú republiku, výrazne zaostávame v týchto podporách, ono sa to prejavuje potom aj na tých cenách, za ktoré môžeme ponúkať na ten trh tie výrobky. Keď sa pozrieme na slovenských hydinárov, tak v minulom roku dostali finančnú podporu zo štátnej pomoci na úrovni troch miliónov eur. Čo sa týka českých hydinárov, tí dostávajú každoročne podporu na úrovni okolo šestnásť miliónov eur. Keď si zoberieme, že majú dvojnásobné stavy, aby sme ich dobehli, potrebovali by sme zhruba osem miliónov eur na našu podporu každoročne, aby sme dokázali konkurovať výrobnými nákladmi a cenami len českým producentom, ktorí sa tlačia na náš, na náš trh napríklad s lacnými vajíčkami alebo s lacným hydinovým mäsom. A vlastne tieto dotácie spôsobujú to, že to dovážané mäso je výrazne nižšie. Tu uvediem ako príklad, že momentálne v prípade hydinového mäsa naše výrobné náklady sa pohybujú niekde na úrovni tri šesťdesiat až tri osemdesiat pri kuracích rezňoch.“

Peter Bielik: „Len keď ste počúvali Martina Krajčoviča pred chvíľou, tak v súvislosti s pekármi povedal, že si tieto peniaze nevybojovali. Treba naozaj asi vytvárať nejaký tlak, pýtať si tie peniaze, možno potom prídu.“

Daniel Molnár: „My tieto peniaze požadujeme a rokujeme s ministerstvom každoročne s tým, že aj predkladáme tieto veci. Máme aj.“

Peter Bielik: „A čo, je tam nejaký strop, za ktorý sa nedá ísť, alebo?“

Daniel Molnár: „Máme takisto, máme takisto aj schválenú schému štátnej pomoci, ktorá vlastne by mala pomôcť rozvoju hydinárstva a takisto aj zlepšeniu tých životných podmienok jednotlivých chovov. Táto schéma štátnej pomoci bola schválená v Bruseli v januári minulého roku, napriek tomu, je tam nastavený finančný rámec na úrovni šesť celá osem milióna eur, napriek tomu neboli ani v roku 2020 a zatiaľ ani v roku 2021 vyčlenené žiadne finančné prostriedky na podporu nášho sektora. Čiže tieto peniaze, to sú peniaze, ktoré by nám pomohli rozvinúť vlastne tú hydinársku výrobu na Slovensku.“

Peter Bielik: „Neboli vyčlenené v rozpočte, alebo ako tomu mám rozumieť?“

Daniel Molnár: „Schéma štátnej pomoci, tam sú zadefinované, ten objem, ale v štátnom rozpočte nebola táto, tá, neboli tieto, tieto prostriedky vyčlenené a neboli poskytnuté sektoru, nebola vyhlásená výzva.“

Peter Bielik: „Takže sľúbili, nedali.“

Martin Krajčovič: „Ja možno k tomu doplním, ak môžem. Presne to akože navodím a ďakujem aj pánovi Molnárovi, že to takto povedal, lebo toto je presne koreň úrazu, nie regulácia. Regulácia je len nejaký nástroj, ktorý sa v minulosti využíval, že nedáme vám peniaze, tak zaregulujeme a uvidíte, že pritlačíme tých obchodníkov.“

Peter Bielik: „Reguláciou myslíte ten zákon, hej, ktorý je?“

Martin Krajčovič: „Áno, ten zákon.“

Martin Krajčovič: „Pritlačíme, chytíme tých obchodníkov za golier a bude to lepšie, ale proste po niekoľkých rokoch sa ukázalo, že to takto nefunguje. Sme na chvoste, aj čo sa týka sebestačnosti potravín, a proste ukazuje sa, že regulácia nefunguje. Na margo pekárov ja sa pýtam, že platia pekári za múku každý deň, lebo keď dostanú peniaze od obchodníka každý deň, platia aj za múku každý deň?“

Peter Bielik: „Ale tá ide uskladniť, pán Krajčovič, tie, tie čerstvé, tie čerstvé, tie čerstvé rožky uskladniť nejdú.“

Martin Krajčovič: „Ale platia svojim dodávateľom? Nie, platia svojim dodávateľom? Neplatia. Viete, ja trvám, my trváme na tom, že to, vlastne čo sa dneska mení, je dvojnásobné sprísnenie toho, ako sú európske smernice, čo sa týka lehôt splatnosti. A v podstate nič sa nemení, iba to, že teraz musí predchádzať tomu faktúra, proste doručenie faktúry bude musieť predchádzať, čo považujem za úplne správne, pretože takto sme viac-menej boli nútení, v podstate aj keby prišla daňová kontrola, tak neviem, akým spôsobom by sme preukazovali Finančnej správe, na základe čoho sme poslali peniaze, keď nedisponujeme daňovým dokladom. A keby bolo to tak, ako pán Molnár hovorí, že každý, na druhý deň nám dodávatelia dodajú faktúru, tak by nevznikol tento problém a nedostávali by sme pokuty neustále za neskorú platbu kvôli tomu, že nám absentuje daňový doklad, na základe ktorého by sme mohli zaplatiť. Čiže to na margo tohto. A potom by som povedal, že to, čo som dneska bol, priznám sa, že troška šokovaný, čo potravinári v podstate presadzovali, a to je ponechanie zákazu nákupu pod ekonomicky oprávnené náklady. Čiže pán Molnár nás teraz presviedča, že je dobré porušovať zákony, pretože toto je opatrenie, ktoré, po prvé, namietol už v rámci rozporového konania Protimonopolný úrad, pretože je tam konflikt so zákonom o ochrane hospodárskej súťaže, pretože obchodník nesmie vedieť ekonomicky oprávnené náklady dodávateľa, a to pán Molnár dobre vie. Rovnako Európska komisia veľmi jednoznačne povedala, že žiada odstránenie tohto, tohto opatrenia, pretože je v rozpore s európskym právom. Čiže potravinári viac-menej žiadajú, aby slovenská republika naďalej porušovala pravidlá jednotného trhu a nútila obchodníkov, buď teda porušujte zákon a pýtajte sa na ekonomicky oprávnené náklady, alebo potom akceptujte všetko, čo vám povedia, pretože nemáte aj tak na výber.“

Jaroslav Karahuta: „Ja, ja iba krátku poznámku k tomu, aby sme trošku ešte divákov uviedli do problematiky. Otázka nekalých obchodných praktík je riešená nariadením šesť tri tri Európskeho parlamentu a rady, kde je deväť nekalých praktík. Slovenská republika má štyridsaťpäť, teraz pribudnú ďalšie tri, budeme mať štyridsaťosem. Na druhej strane, z hľadiska produkčných ukazovateľov, ekonomických ukazovateľov sme jedni z najhorších, ak nie najhorší v Európskej únii. Keď si porovnáme Českú republiku, nechoďme do Nemecka, do Francúzska, porovnávame si Poľsko, Maďarsko, čo sa týka splatnosti, tam to majú strašne jednoduché, tridsať dní od dodania faktúry, správnej faktúry. Ako náhle faktúra je nesprávna, ide ďalších tridsať dní. Nechceme toto robiť. Všetky štáty, ktoré sú produkčné, aktívne, ktoré majú dobré produkčné a ekonomické výsledky, a verte, že Poľsko a Čechy poznám veľmi dobre, žiadne takéto brutálne obmedzenia nemajú. Česi dokonca išli na cestu tých nákupných aliancií, takže tam je to trošku ešte iné ako ekonomická sila toho podniku, ale ja, ja toto jednoznačne podporujem a bol som od začiatku proti. Otázka oprávnených ekonomických nákladov, kde je pokuta desať percent z ročného obratu, je, je trošku veľký problém nielen pre obchodníkov, ale aj pre, ale aj pre vás, pre spracovateľov, lebo vy si to isté môžete pýtať od svojho dodávateľa a takisto môžete dostať pokutu desať percent. Takže.“

Peter Bielik: „Tu som sa chcel dostať, k tým sankciám, aké sú vysoké.“

Jaroslav Karahuta: „A ešte ak môžem jednu poznámku.“

Peter Bielik: „Dokončite.“

Jaroslav Karahuta: „Už iba jedna poznámka k tomu, k tým dotáciám. Štátna pomoc, viete, je položka, ktorá síce pekne znie, ale ona nie je tá rozhodujúca. Rakúsko má štyristo miliónov, Maďarsko štyristo, my máme osemdesiattri miliónov, je kofinancovanie štátu, spolufinancovanie štátu na projektoch druhého piliera. My sme mali dvadsať percent, Poliaci šesťdesiat percent, Maďari idú na osemdesiat percent. Osemdesiat percent u nás by znamenalo ďalšiu miliardu, nie päť miliónov, miliardu. Čiže toto je to rozhodnutie ministerstva a dotlačenie zo strany ministra vládu, ministra financií, aby zvýšil maximálne podiel spolufinancovania štátu pri projektoch z druhého piliera. Tam sú tie peniaze, ktoré nám chýbajú.“

Peter Bielik: „Pán Remža, potom pán Molnár a dáme si prestávku.“

Jaroslav Remža: „Vidíme, že nie je to jednoduchá téma. Čo sa týka spolufinancovania, dobre, koaličné strany, dajme alebo dajte dokopy všetku silu a vybojujte, aby bolo spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu čo najvyššie. To nie je len úloha ministerstva pôdohospodárstva a ministra Jána Mičovského. Bojujme za to, aby kofinancovanie, spoločne, bolo čo najvyššie, to je jedna vec. V krátkosti sa vrátim k tým mlynským výrobkom. No, mlynský výrobok nie je rýchlo kaziaci sa výrobok, má istú trvanlivosť, takže nie je, nie je možné zo strany alebo vzťah odberateľ – dodávateľ, požadovať, aby bola splatnosť do pätnásť dní, hej, tam platí aktuálne tá tridsaťdňová lehota.“

Martin Krajčovič: „Ja som to na margo toho povedal, že hovorí sa, že potrebujú, aby zaplatili svojim dodávateľom.“

Jaroslav Remža: „V poriadku.“

Martin Krajčovič: „Ale svojim dodávateľom platia ďaleko, ďaleko neskôr, ako zaplatí obchodník.“

Jaroslav Remža: „Ale ak.“

Martin Krajčovič: „Nech hovoríme aj o pätnásťdňovej splatnosti alebo tridsaťdňovej splatnosti, platí neskôr ten pekár svojmu dodávateľovi.“

Jaroslav Remža: „Dobre, ale mlynský výrobok nie je vybraný výrobok a potravina, tak.“

Martin Krajčovič: „Čiže, áno, ale ak by to bolo spravodlivé, tak potom nech celý reťazec dodávateľský na tom je narovnako.“

Jaroslav Remža: „Dobre.“

Martin Krajčovič: „Čiže, ak má obchodník do pätnástich dní zaplatiť pekárov, tak nech aj pekár do pätnástich dní zaplatí svojmu dodávateľovi, aby to bolo spravodlivé.“

Jaroslav Remža: „Jasné, dobre.“

Peter Bielik: „Dobre.“

Jaroslav Remža: „A čo sa týka inštitútu faktúry a doručenia, samozrejme, súhlasím s tým, aby tá faktúra preukazne bola doručená, a potom na to nadväzuje v účinnej, či účinnom zákone alebo pripravovanej novele, pozmeňovacom návrhu splatnosť faktúry pri či už vybraných alebo všeobecne potravinách. Čo sa týka ekonomicky oprávnených nákladov, áno, táto otázka, tá oblasť bola spomínaná, lebo bolo to podotknuté aj zo strany Európskej komisie v rámci päťbodového infringementu, že je to problém v Slovenskej republike. A treba povedať asi aj to, že tie ekonomicky oprávnené náklady, to nie je úloha iba zákona o neprimeraných obchodných podmienkach, robiť nejakú reguláciu, myslím teraz cenovú reguláciu, a obmedzovanie hospodárskej súťaže medzi odberateľom, dodávateľom. Ide v podstate o to, že tu máme ďalší inštitút, právnu úpravu, ako je zákon o cenách. A skutočne, tu sme narazili, pri ekonomicky oprávnených nákladoch, skočili sme do inej témy, ale narazili sme na problém Európskej komisie, infringementu, narazili sme na Protimonopolný úrad, narazili sme na stanovisko ministerstva hospodárstva a ďalšie inštitúty a kompetentné či už rezorty alebo organizácie, že áno, ekonomicky oprávnené náklady sú problematické a nie je to o vzťahu medzi odberateľom, dodávateľ, čo je predmet zákona o neprimeraných obchodných podmienkach, ale je to cenová regulácia a hospodárska súťaž, a na to môžeme využiť aj zákon o cenách.“

Peter Bielik: „Opäť je to ako otázka, opäť je to ale aj otázka charakteru toho ktorého tovaru. Samozrejme, na rožkoch asi nebudeme hľadať nejakú pridanú hodnotu, čo sa týka estetiky, alebo čo sa týka niečoho iného, ako napríklad pri automobile alebo pri niečom náročnejšom, pri nejakom inom produkte, aj pri mliekarenských výrobkoch. To znamená, ak tam hovoríme o tých oprávnených ekonomických nákladoch, tak vieme, že pri mlieku je to, koľko, štyridsať centov alebo niekde okolo, okolo tejto sumy a všetko pod to je už jednoducho pod ekonomickými nákladmi. Vieme si to povedať pri rohlíkoch, okolo siedmich centov, keď je, keď je ten predaj, tak niekde okolo asi tri a pol, tri a pol centa je ten výrobný náklad.“

Daniel Molnár: „Pán, pán Bielik, áno.“

Peter Bielik: „Tam asi nie je veľké tajomstvo, ktoré by si oni nemohli povedať, že koľko sú tie ekonomicky oprávnené náklady.“

Martin Krajčovič: „No, to teda je, lebo pri niektorých komoditách aj rovnakého, rovnakého charakteru sú tie ceny rôzne, a teda hlavne množstvo.“

Peter Bielik: „No ale koľko ešte môžete znižovať, viete, pekárenské výrobky alebo mliekarenské výrobky, ktoré jednoducho naozaj majú niekde úroveň, pod ktorú sa už ísť nedá?“

Martin Krajčovič: „Ale to je, to je vec, ktorú, obchodníci majú zakázané zo zákona sa dopytovať alebo vedieť takéto niečo, pretože sú to naši dodávatelia, ktorí, napríklad keď si zoberieme maslo, ak dostaneme, ak.“

Peter Bielik: „No a tu potom si pozrú Tému dňa a tu sa to dozvedia, koľko je tá cena tohto mlieka.“

Martin Krajčovič: „No, nie, to sú, to sú ceny na svetových trhoch, ktoré proste nevedie, ktoré proste buď nejakým spôsobom vedia za tie ceny dodať, alebo nevedia, ale základ je, nemusia nám dodávať tie potraviny. Veď nech povedia, že za túto cenu to nevedia dodať, a potom buď ten tovar sa dostane na pult, alebo sa nedostane na pult, ale to nejde tak, že obchodník stojí s pištoľou nad dodávateľom a teda buď to podpíšeš, alebo nie.“

Peter Bielik: „No, len kde ho potom predajú, viete, to je zase otázka, o tom sme hovorili, koľko percent sa u nás predáva cez obchodné reťazce, a ak sa nedostane do obchodného reťazca, tak kde to potom predá. Prepáčte, páni, ešte dám slovo pánovi Molnárovi, naozaj si dáme tú prestávku, lebo už čaká ďalší hosť, pán Daniel Poturnay.“

Daniel Molnár: „Takže ja zareagujem na prvú vec, čo sa týka ekonomicky oprávnených nákladov. Dôvod, prečo sa to dostalo do tej novely zákona v roku 2019, bol ten, že, že to bolo regulované síce nejakou právnou úpravou, ale nikto nesledoval dodržiavanie tej, tejto úpravy a nikto vlastne to nepostihoval, čiže to bol základný problém. A potom v praxi sa vyskytovali problémy, že veľakrát bol ten tovar dodaný pod tie ekonomicky oprávnené náklady, z toho dôvodu, že nebolo ho možné iným spôsobom umiestniť na trhu, len za tak nízku cenu, ako vlastne bola, aká bola vlastne ponúknutá na, na trhu a bola požadovaná obchodníkmi, s tým, že druhá možnosť bola pre toho, pre toho výrobcu potraviny, že to dá vlastne do kafilérie a vyhodí to na, s tým, že bude mať z toho čistú stratu.“

Peter Bielik: „To znamená, obchodníci ponúkli takú nízku cenu, za ktorú sa to ani neoplatilo predať?“

Martin Krajčovič: „Pán redaktor, to tak nie je, to je, ja to poviem.“

Peter Bielik: „Ja sa chcem, ja sa teraz pýtam pána Molnára.“

Daniel Molnár: „Ono je to, ja to poviem tak, že, že, že dochádzalo v minulosti k tej, tomu nákupu pod tie ekonomicky oprávnené náklady, s tým, že, s tým, že, s tým, že je tam, sú tam určité obmedzenia, ako to je možné zisťovať, alebo či je to vôbec možné zisťovať nejakým spôsobom.“

Peter Bielik: „A ten obchodník to predal čo, teda pardon, ten, ten dodávateľ to predal pod tlakom, lebo to nemal kde inde predať, musel?“

Daniel Molnár: „Ono je to tak, že napríklad v prípade, ja poviem príklad z nášho odvetvia, prípad vajec. Keď vyrábate vajcia, tak máte určitý výrobný náklad, za ktorý ho vyrobíte, s tým, že máte dve možnosti, buď ho predáte so ziskom, alebo ho dáte na spracovanie takmer zadarmo, alebo keď už nemáte inú možnosť, ale máte možnosť ho predať za vyššiu cenu, ktorá je síce pod ekonomicky oprávnenými nákladmi, je to lepšie, ako keď to predáte vlastne na spracovanie, kde tá cena je rádovo jeden až dva centy za jedno, jedno vajce, výrobné náklady sú, sú niekoľkonásobne vyššie. Takže v minulosti to bolo, veľakrát vlastne boli dotlačení tí, tí jednotliví výrobcovia k tomu, aby to vlastne predali za tie ceny, ktoré boli pod tými výrobnými nákladmi.“

Peter Bielik: „Pán Krajčovič, tak teraz môžete reagovať, samozrejme.“

Martin Krajčovič: „Ale na toto už musím akože zareagovať, lebo to je presne, zase chytáme líšku za chvost, pretože presne o tomto to je, o konkurencieschopnosti slovenských dodávateľov, a môžeme to ilustrovať aj na tej hydine. My dnes dokážeme kúpiť hydinu zo zahraničia, rovnako kvalitnú ako tú slovenskú, lebo snáď nebudeme spochybňovať napríklad české chovy, my dokážeme predať túto zahraničnú hydinu za cenu, za ktorú nevieme nakúpiť slovenskú hydinu. To znamená, že, a to predáme so ziskom a nevieme ani nakúpiť slovenskú hydinu za to, pretože je tak drahá. A je drahá preto, pretože sú tu nerovnaké podporné mechanizmy. A tak, ako to pán Molnár aj správne povedal, ten rozdiel napríklad v dotáciách medzi Českom, českým hydinárskym priemyslom a slovenským. A tam ten vec je, čiže veď nemusia nám predať, my kúpime proste tú českú, ale my nemôžeme ísť ako, lebo to, to si zoberme, že potom my to musíme, my tu máme rádovo drahšie potraviny pre konzumentov, pre spotrebiteľov, ako sú okolité krajiny, pretože tu robíme nejakú takúto reguláciu, ale treba si povedať, že to, pán Molnár, ten zásadný problém je, že to, čo vy nás tlačíte, je protiprávne. Konštatoval to Protimonopolný úrad, konštatovala to Európska komisia, tak asi to protiprávne bude. Čiže skúsme hľadať mechanizmy, ale pes je zakopaný v tom, čo ste povedali, a v tom vás plne podporujeme, dorovnajme tieto dotácie, vytvorme rovnaké konkurenčné prostredie pre slovenských hydinárov, pre českých hydinárov, aj pre maďarských hydinárov, aby sme to tu vyrovnali. Ja som istý, že ak takéto prostredie tu bude, že uspejete. A toto je cesta, nie proste vytvárať protiprávne regulácie, ktoré potom nás žiada Brusel zmeniť, ktoré slovenské orgány žiadajú zmeniť, proste slovenské autority, pretože sú v rozpore nielen s národnou legislatívou, ale aj s európskou legislatívou.“

Peter Bielik: „Páni, asi uznáte, že by sme si mohli dať malú prestávku. Chceli ste naozaj technicky niečo? Jedna veta.“

Daniel Molnár: „Dve vety použijem, že vlastne reagovať na pána Krajčoviča. Sú, je tu viacero problémov, vlastne hovoríme aj o tých podporách, to je jeden z problémov. Ďalšie problémy sú takisto aj nastavenie výrobného prostredia a jednotlivých nákladov, ktoré sú nastavené, či už minimálna mzda, príplatky a rôzne ďalšie veci, ceny energií.“

Peter Bielik: „Jasné.“

Daniel Molnár: „Ale na druhej strane tu máme aj ďalšie veci, a to je podiel, podiel domácich výrobkov na, na pultoch obchodných reťazcov, čo vlastne tiež výrazným spôsobom.“

Peter Bielik: „K tomu sa dostaneme o malú chvíľu, mám to tu napísané a sú to ďalšie otázky, ktoré si zodpovieme. Hneď vám dám k tomu príležitosť, teraz si dáme malú pauzu. Som rád, že v tejto chvíli je s nami aj pán Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska. Vitajte, dobrý večer.“

Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska: „Prajem príjemný dobrý večer.“

Peter Bielik: „Mali ste možnosť sledovať našu diskusiu, rozprávali sme sa tu o lehotách splatnosti, rozprávali sme sa tu o ekonomicky oprávnených nákladoch, dostávame sa už postupne aj k podielu slovenských potravín na našich pultoch. Aké je vaše resumé, čo sa týka návrhu Ministerstva pôdohospodárstva a takisto aj pozmeňujúceho návrhu pána Karahutu? Čo z toho sa vám pozdáva viac?“

Daniel Poturnay: „Ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť v relácii televízie TA3. Táto téma je naozaj veľmi široká a budem sa snažiť pokryť čo najviac toho, čo by malo byť povedané. Ako uviedol na úvod pán poslanec Karahuta, sleduje spoločenský záujem, chce, aby sme dosiahli nejaký stabilný stav, pretože podľa jeho názoru terajší stav nie je vyvážený, je teda podľa jeho hodnotenia skôr v neprospech našich obchodných partnerov. Z dnešnej tlačovej konferencie, ktorú, ktorá bola a ktorej sa zúčastnili skutočne všetky odvetvové organizácie potravinárskeho priemyslu, zastupujúce minimálne 90 percent potravinárskej výroby na Slovensku, boli tam mliekari, boli tam mäsiari, pivári, vinári konzervári, výrobcovia cukru, proste komplet všetci. Unisono zaznelo, že nechcú, aby sa tento súčasný zákon menil, aby sa urobila len minimálna transpozícia toho, čo je nutné podľa stanoviska Európskej komisie a nemalo by sa pristúpiť k j takým zmenám, ktoré by znížili o ochranu dodávateľa v obchodných vzťahoch. My sledujeme už viac ako 10 rokov podiel potravín, slovenských potravín na pultoch obchodov a od roku 2011 klesal až do roku 2017, kedy dosiahol najnižšiu hodnotu 37 percent. Tohto roku rastie, najskôr to boli menej ako jednopercentné nárasty a v poslednom období rastie tak zhruba 1,5-percentným tempom ročne a to nám ukazuje, že právna úprava, ktorú dnes máme a ktorou je zákon o neprimeraných obchodných podmienkach a takisto aj zákon určujúci podiel slovenských výrobkov v letákových akciách, že tento právny predpis je efektívny a že pomáha. Nemali by sme tento právny predpis zmeniť, pretože sme ešte veľmi ďaleko za potenciálom slovenského potravinárstva, čo sa týka podielu slovenských domácich výrobkov na pultoch obchodov a takisto za okolitými krajinami. A na druhej strane môžeme povedať, že tento zákon podľa nášho názoru neškodí ani obchodníkom, pretože sa im, ekonomické výsledky majú dobré, teraz zaznamenali šesťpercentný nárast tržieb oproti minulému roku, a čo sa týka nejakej ekonomickej sily, tak celý potravinársky priemysel na Slovensku má zisk na úrovni len jedného z x obchodných reťazcov, ktoré pôsobia na Slovensku. To znamená, že potravinársky priemysel je tým najslabším prvkom v celej potravinovej vertikále a preto je potrebné zachovať jeho ochranu.“

Peter Bielik: „Pán Poturnay, ak dovolíte, tá výhrada prišla z Európskej komisie, to znamená, ten zákon sa musí nejakým spôsobom zmeniť. Naša legislatíva podlieha tej európskej. Ak teda potravinári trvajú na zachovaní toho súčasného stavu, to nie je reálne. Nejaká zmena prísť musí. Vy si myslíte, že môže prísť taká zmena, ktorá nezmení tie súčasné podmienky, ktoré teda, ako sa zdá vám, vyhovujú, možno už obchodníkom menej?“

Daniel Poturnay: „Ja som povedal, že určitá transpozícia týchto výhrad Európskej komisie, my s ňou počítame a diskutovali sme o nej, aj sme našli možno niektoré kompromisné riešenia, ale takisto si netreba myslieť, že čo povie Európska komisia, je vždy pravda, pretože rozhodujúci je potom názor Európskeho súdneho dvora. Členský štát môže zotrvať na svojom názore a potom pokračuje konanie, o ktorom rozhoduje práve tento súdny orgán a neraz sa stalo, že Európska komisia nebola úspešná so svojimi výhradami. Tým nechcem ako dehonestovať alebo spochybňovať vážnosť týchto výhrad Európskej komisie, ale nemali by byť zneužívané na to, aby sa do zákona zasahovalo nad mieru, ktorá je skutočne nevyhnutná. Ak môžem, rád by som uviedol náš postoj k niektorým veciam, ktoré tu odzneli a ktoré teda sú jednotlivými tými spornými bodmi v rámci novely zákona o neprimeraných podmienkach. Tak čo sa týka zákazu predaja pod nákupné ceny, my tento podporujeme. Myslíme si, že potraviny by nemali byť predmetom zničujúcich cenových vojen. Potraviny musia mať adekvátnu cenu, pokiaľ chceme, aby mali aj primeranú kvalitu. Dnes potraviny tvoria približne 17 percent z výdavkov priemerného občana Slovenskej republiky, takže nie je to položka, ktorá by bola preňho tak vážna, aby musel za každú cenu ušetriť na úkor kvality a na úkor vlastného zdravia. Potraviny si zaslúžia, aby mali dôstojné zastúpenie v spotrebnom koši. Prešiel by som teraz na tú splatnosť faktúr a rád by som uviedol trošku na pravú mieru tie veci, ktoré zazneli. Totiž aj na európskej úrovni sú dve rôzne smernice, ktoré boli spomínané. Jedna smernica je smernica proti oneskoreným platbám a tá stanovuje ako maximálnu lehotu splatnosti faktúr na úrovni 60 dní. Ale táto lehota splatnosti sa netýka len potravín, tá sa týka skutočne všetkého možného. Týka sa aj, ja neviem, diaľničného úseku, keď vám niekto fakturuje, keď kupujete, vymyslím si, tank, tak vám ho môže vyfakturovať maximálne so 60-dňovou splatnosťou a podobne akékoľvek iné veci. A presne túto 60-dňovú splatnosť máme premietnutú do nášho Obchodného zákonníka, ktorý je všeobecným právnym predpisom pre obchodné vzťahy. Zatiaľ čo zákon o neprimeraných podmienkach je osobitný právny predpis, ktorý určuje kratšiu lehotu splatnosti a to je na úrovni týchto tridsiatich dní od doručenia faktúry s tými nuansami, o ktorých ešte môžeme ďalej hovoriť. Smernica, už tá druhá, ktorá rieši nekalé obchodné praktiky, výslovne uvádza, že je možné na tieto vybrané potraviny, ktoré my máme vymenované vo vyhláške, vo vykonávacom predpise, určiť kratšiu lehotu a to je tá lehota tých 15 dní, ktorú dnes majú pekári. Je na diskusii teda, že či sa má zachovať táto kratšia lehota alebo nie. My v tomto predovšetkým teda ponechávame priestor pre SPPK, kde teda sú členmi práve zástupcovia pekárov a samozrejme na ministerstvo ako hlavný gestorský orgán.“

Peter Bielik: „Dobre, ďakujem veľmi pekne. Necháme teraz zareagovať v prvom rade pána Krajčoviča. Tam boli priamo tie otázky, ktoré sa týkali tých ziskov, ktoré zaznamenali obchodné reťazce napriek tomu, že tu boli takéto zákony, aj uvádzanie v letákoch, aj ten zákon, o ktorom sa rozprávame. Napriek tomu sa ten zisk zvýšil o 6 percent. Čomu to pripisujete? Tie zákony asi príliš neuškodili.“

Martin Krajčovič: „Nie, nie, nie. Treba povedať, že tržby a zisk je rozdiel. Zvýšili sa tržby počas minulého roka…“

Peter Bielik: „Ďakujem pekne.“

Martin Krajčovič: „…teda počas pandémie, ale teda boli vykúpené extra obrovskými nákladmi a sme aj povedali prečo tieto tržby sa zvýšili, pretože no tak keď určitú dobu boli hotely, reštaurácie zavreté, tak samozrejme tá spotreba domácností stúpala, museli si v obchodoch tieto veci nakúpiť, čiže my sme splnili tú povinnosť, ktorú sme mali a to zásobovať ľudí potravinami a drogériou počas pandémie, ktorú sme naozaj bez problémov zabezpečili. A zabezpečili sme to zvýšenými kvôli aj takým veciam, že sme museli extra investovať, len členovia SAMO, nehovoriac ešte o ostatných predajcoch potravín, 37 miliónov eur len za minulý rok.“

Peter Bielik: „Tak sa spýtam inak, spôsobili vám reálne teda tie zákony, o ktorých sa tu aj dnes rozprávame, nejaké problémy, kedy ste hovorili, že spôsobia. Aké?“

Martin Krajčovič: „Samozrejme. Dostávali sme… napríklad pri tej splatnosti faktúr, respektíve splatnosti kúpnej ceny, dostávali sme z ministerstva alebo dostávame z ministerstva…“

Peter Bielik: „Tie pokuty, ktoré ste spomínali.“

Martin Krajčovič: „… pokuty, ktoré tu nie sú akože 200-300 eur, to sú desaťtisíce eur, ktoré sme takto museli zaplatiť štátu a súdime sa o tie peniaze potom späť, pretože si myslíme, že toto nie je v poriadku tento systém a je to naozaj v tých prípadoch, kedy to nebola vina obchodníka, ale bola to vina dodávateľa, že tú faktúru nedodal.“

Peter Bielik: „Ďakujem pekne.“

Martin Krajčovič: „A keby som ešte, ešte jednu reakciu musím povedať na pána Poturnaya, lebo to bola akože naozaj spŕška demagógie. Keď si zoberieme top 10 firiem na Slovensku potravinárskych a členov SAMO napríklad, členov Slovenskej aliancie moderného obchodu, priemerná marža aj zisková marža je u týchto potravinárskych podnikov vyššia ako priemerná marža obchodníkov. Čiže nehovoríme tu teraz niečo, že teda chudáci potravinári sú na tom zle. Sú na tom lepšie. Tá top 10, keď to dáme, je na tom lepšie ako top 6 v rámci obchodníkov. A to, čo ešte musím povedať, že…“

Peter Bielik: „Ak dovolíte, chceli ste jednu poznámku, dokončite.“

Martin Krajčovič: „V žiadnom prípade tento zákon nemá vplyv na rast podielu slovenských potravín, práve naopak, práve naopak.“

Peter Bielik: „Už sa k tomu dostávame. Pán Karahuta.“

Jaroslav Karahuta: „Ja musím reagovať na to, čo tu povedal pán Poturnay. Vy ste, pán Poturnay, vykreslil v ružovej ružových farbách ten vývoj, aký je vynikajúci. Ja by som vás poprosil, keby ste hovoril pravdu, pretože to, že sa top 10 podnikom darí, neznamená, že sa darí Slovenskej republike. Od roku 2017, keď hovoríte ako nám stúpa podiel, ako sa máme lepšie, tak sa nám medziročne navyšoval stav zahraničného obchodu o 100 až 150 miliónov. Neviem o tom, že by Slováci jedli o 15 percent viac mäsa a ostatných výrobkov, nie je to pravda. Každý rok nám klesá saldo o 100 až 150 miliónov. To, že za minulý rok bolo saldo nižšie, nie je zásluhou toho, že sa vyrobilo a predalo viac slovenských potravín, to je zásluhou toho, že na svetových trhoch nám stúpla cena pšenice a zvýšil sa podiel vývozu na celkovej čiastke pšenice o 15 percent, tým pádom sa kompenzoval nárast dovozu o ďalších 5 percent. Takže nie je to pravda. Pán Porutnay, my sme mali niekoľko rokovaní spolu, od januára sa bavíme a rokujeme spolu o mojom pozmeňovacom návrhu k tomu zákonu o nekalých obchodných praktikách a viete, mňa trošku zaráža, že stále pozeráte jednostranne na tú skupinu ľudí, ktorú vy zastupujete. Keď sme sa bavili na ministerstve pôdohospodárstva a keď sme hovorili o tom a dokonca aj v Národnej rade, že vytvorme podmienky v rámci nekalých praktík aj pre tých menších, ktorých sme sa zaviazali, kde sme v programovom vylásení vlády povedali, že ich dostaneme na trh a ja za to nemôžem, že 90 percent predaja potravín sa realizuje iba v obchodných systémoch a nemáme tie malé predajne, tak vy ste vtedy zareagoval – keď im tento systém nevyhovuje, nech padnú. Čiže pochopte aj druhú stranu, že my nemáme záväzok len voči vašim niekoľkým spoločnostiam, ale voči celému štátu a záväzok, pre mňa je programové vyhlásenie vlády záväzok, ktorý urobím všetko pre to, aby sa naplnil a my potrebujeme dostať aj tých malých. Preto potrebujeme nejakým spôsobom v budúcnosti legalizovať aj tie logistické bonusy, nie pre veľké podniky, tie mi nevadia a nech sú také, aké si vy dohodnete medzi sebou. My potrebujeme tých malých výrobcov, malých producentov dostať z regiónu tam, kam patria, na pulty našich obchodných predajní. Preto sme viedli niekoľko sporov aj čo sa týka logistického bonusu. Nie pre veľkých.“

Peter Bielik: „Dobre, necháme zareagovať pána Poturnaya, predjeme potom na strahu, kde sedí pán Remža a pán Molnár. Nech sa páči, pán Poturnay.“

Daniel Poturnay: „Áno, ďakujem. Samozrejme, že na tie veci sa dá pozerať z rôznych uhlov pohľadu, niekto posudzuje maržu, niekto posudzuje ziskovosť, ale pokiaľ jednoducho celý potravinársky priemysel má dohromady nejaký zisk, 90 alebo 85 percent realizuje v obchodných reťazcoch, ktoré majú podstatne vyšší zisk, tak asi nie sú dotknuté súčasnou právnou úpravou. Ja nespochybňujem údaje, ktoré povedali kolegovia, ktorí teda sú v televízii, ale takisto si presne stojím za všetkými údajmi, ktoré som povedal ja. Prešiel by som teraz ešte asi na tú splatnosť tej kúpnej ceny, lebo určitý kompromis sa tam robil, ale v tejto chvíli sme sa zasekli na jednej veci a síce, zhodli sme sa teda ponechajúc naboku tú skrátenú splatnosť pre pekárov, zhodli sme sa na možnosti tej 30-dňovej splatnosti od dodania faktúry za podmienky, že dodávateľ dodá, aj dodá túto faktúru odberateľovi. Lebo malo by to byť asi normálne, že mu dodá faktúru. Nemôže niekto dlhodobo fungovať tak, že faktúru nevystavoval. Samozrejme treba umožniť, aby vystavovanie faktúr bolo dostatočne pružné. Pokiaľ povieme, že má do desiatich dní dodať faktúru, tak mu musí zmluva umožňovať povedzme, že raz týždenne aspoň vystavovať faktúry a nesmie ho tlačiť do nejakej mesačnej.“

Peter Bielik: „Takže tu by prijali ten kompromis, áno?“

Daniel Poturnay: „V čom sa ale nezhodneme je, že v prípade, že nebude doručená táto faktúra do desiatich dní, tak my tvrdíme OK, posúva sa lehota, v ktorej môže uhradiť túto faktúru, keď príde, reťazec a tým pádom nehrozí mu, že dostane pokutu podľa zákona o neprimeraných podmienkach. Ale my tvrdíme, že sa nemá posúvať splatnosť. Splatnosť je raz daná, je napísaná na faktúre a nemôže sa riadiť dňom doručenia faktúry, pretože v čase, keď vystavujete faktúru, vy neviete, kedy bude faktúra doručená a nie je možné od tohto dňa začať počítať splatnosť.“

Peter Bielik: „Dobre, necháme reagovať hostí v štúdiu. Ďakujem veľmi pekne, necháme reagovať hostí v štúdiu. Pán Molnár, nech sa páči, kompromis, ktorý naznačil teraz pán Poturnay, čo sa týka splatnosti faktúr, je akceptovateľný aj pre vás?“

Daniel Molnár: „Čo sa týka splatnosti faktúr, tak my sme vlastne d eklarovali, že sme za to, aby bol zachovaný vlastne tak, ako je súčasný stav, ktorý si myslím, že postačujúcich na túto právnu úpravu. Takisto je požiadavka aj zo strany našich hostí subjektov Únie potravinárskej Slovenska, aby bola aj tá skrátená doba splatnosti pre tie vybrané potraviny, ktoré sú vybrané subjekty. Čo sa týka tej splatnosti a vlastne toho vystavovania faktúr, tak je tu určite problém, ako naznačil pán Poturnay, že veľakrát je tá splatnosť v tých zmluvách posúvaná alebo dátum vystavovania faktúr je posúvané v tých zmluvách do neskoršieho obdobia, čiže posúvaná je tá splatnosť určitým spôsobom. Čiže tu určite by pomohlo, keby vlastne tie, nebolo v tých jednotlivých zmluvných vzťahoch upravované posúvanie tej doby vystavovania faktúr, ale mohli by byť faktúry vystavované na určitej rýchlejšej báze, aby to nebolo posúvané o týždeň, alebo o dva týždne po dodaní tovaru alebo nejaké súhrnné faktúry. Čiže v tom prípade by sa to spružnilo, takisto aj tí obchodníci by potom mohli dostať tú faktúru skôr, ale určite by sa zlepšila aj tá možnosť tej splatnosti a všetkej aj tej kontroly a aj znížilo by sa celé riziko tých sankcií.“

Peter Bielik: „Otázka je, č by to akceptovali potom obchodníci. Pán Remža je na rade, chceli ste reagovať už predtým, som si všimol, nech sa páči.“

Jaroslav Remža: „Samozrejme. Čo sa týka, keď sme pri téme ešte stále splatnosť faktúr, trváme na tom, že ten inštitút dodania faktúry musí byť preukazný a jasný. Tam sa zhodneme asi všetci a treba vychádzať z toho, že máme dneska istý súčasný stav a účinný platný zákon. Hľadáme kompromisné riešenie, dostávame k sa tomu, že tie kompromisy už aj boli dohodnuté, niektorí zas majú iný názor včera a tak ďalej, ale tu prehlasujem, že tie zmluvné vzťahy sú medzi dvomi stranami – odberateľ-dodávateľ. Tie zmluvné vzťahy podpisujú dobrovoľne. Je to zmluva. A my sa budeme…“

Peter Bielik: „Áno, ale zákon vytvára nejaký rámec…“

Jaroslav Remža: „Správne a na to je tu rezort pôdohospodárstva a skutočne zajtra do pléna bude kompromisný návrh predložený, kde musíme nejakým spôsobom tieto vzťahy usporiadať, nastaviť a ísť ďalej.“

Peter Bielik: „Je to pravda, že im dávate obchodníkom toľko pokút, aj keď povedzme dodávateľ dá neskoro faktúru, tak dostane pokutu obchodník?“

Jaroslav Remža: „Pokiaľ sa jedná pokút čo sa týka splatnosti alebo porušenia tých neprimeraných obchodných podmienok v zákone 91/2019, sú nastavené tak, ako sú nastavené, sú tam taxy a neprimerané podmienky na to nadväzujú.“

Peter Bielik: „Dobre, ale to nie je chyba obchodníka, keď dodávateľ dá neskoro faktúru.“

Jaroslav Remža: „Áno, možnože trošku aj v tomto prípade je to vytrhnuté, mohli by sme sa pozrieť, aké promile takýchto prípadov bolo, ako sa postupovalo v rámci správneho konania, aké boli spôsoby argumentácie, preukazné zistenia kontrolnej skupine a tak ďalej, takže nerád by som vytrhával, že keď bol taký prípad…“

Peter Bielik: „Neboli to stovky prípadov, hej?“

Martin Krajčovič: „To teda boli.“

Jaroslav Remža: „Mohli by sme sa pozrieť do štatistík a v tomto prípade jasne nám zákon 91/2019 hovorí, že výsledky sa zverejňujú, takisto sa hlásia komisii, do tých štatistík by sme sa mohli pozrieť, ale nebavme sa o nejakých…“

Martin Krajčovič: „Nie, ja možnože iba poviem akože takú hviezdičku alebo čerešňu na torte. Obchodník dostal pokutu aj v prípade, keď jeden český dodávateľ zmenou IT systému nedodal 70 percent faktúr. Obchodník ho na to upozornil. Po odstránení chyby do troch dní zaplatil, prehlásil ten dodávateľ, že to bola chyba jeho IT systému a aj tak ministerstvo potvrdilo pokutu tomuto obchodníkovi.“

Peter Bielik: „A vravíte, že to boli stovky prípadov?“

Martin Krajčovič: „Minimálne sme doniesli, myslím, sme vám doručili nejakých, len od dvoch obchodníkov sme vám myslím, že nejakých 15 alebo 20 prípadov doručili, ale to len dohľadateľné za rok 2018 alebo 2017, ale takto pokutovaní sme proste boli aj za tieto veci.“

Jaroslav Remža: „Pán Krajčovič, to sú dvaja obchodníci, pár faktúr, my sa skutočne bavíme, ako pán predseda Karahuta povedal, máme tu celý potravinový reťazec, od primárnej produkcie, spracovateľov, distribútorov, prepravcov, výrobcov potravín, logistické centrá, obchodníkov. My nastavujeme komplexne odberateľ-dodávateľ, takže nehovorme o dvoch obchodníkoch, o pár faktúrach, to je skutočne promile.“

Peter Bielik: „Pán Karahuta…“

Martin Krajčovič: „Ale tých vecí boli oveľa viac, my sme len doručili … ale tých vecí bolo oveľa viac.“

Jaroslav Karahuta: „Ja by som ešte k tomu celkovému takému ponímaniu toho zákona o neprimeraných obchodných podmienkach. Páni, dve veci. V prvom rade tu ste výrobcovia, tu stea obchodníci. Ja nechápem prečo máte spor, keď máte spolupracovať. Kde chcete predávať tie výrobky, keď tu máte 90 percent predaja a kde chcete nakupovať, keď tu máte produkciu? Veď to nejde takto. Vy ste odkázaní na nich a oni sú odkázaní na vás.“

Peter Bielik: „No ale obchodníci môžu aj v zahraničí, tam je práve tá premenná.“

Jaroslav Karahuta: „A oni majú tú výhodu, lenže ja som očakával a ja teraz vlastne som na vlastné oči zažil ako to vlastne funguje, pretože stále to bolo nejako tak iba kúskovite alebo proste z nejakých informácií, teraz som to zažil na vlastnej koži, aké sú vzťahy medzi obchodníkmi a výrobcami a sú zlé.“

Peter Bielik: „Konečne poriadna relácia, ktorá to ukázala všetkým.“

Jaroslav Karahuta: „A to je výborná relácia a hlavne vďaka tomu, že sa presadzujú určitých ľudí egá a hlavne sa ľudia zavádzajú. Ale čo je dôležité, zákon o nekalých praktikách nie je hospodársky zákonník. My si mýlime hospodársky zákonník platný za socializmu so zákonom o nekalých obchodných praktikách. Poviem to ináč. Keď je rýchlosť na ceste maximálna 90 kilometrov za hodinu, máme teraz napísať pre autá žlté 80, pre autá červené 90, pre modré 40? Je maximálna deväťdesiatka a v tomto rozpätí sa môžte pohybovať. A to je presne to. Toto sú hranice, ktoré sa nesmú prekročiť. To všetko medzi tým je zmluvný, voľný zmluvný vzťah, ako sa dohodnú obidve strany, tak si tie podmienky nastavia. My nemôžme, my máme 45 obchodných praktík, my za chvíľočku budeme regulovať aj to, o ktorej hodine sa majú autá pristavovať na vykládku. Veď to nie je normálne. Potom urobme hospodársky zákonník a tak, ako som včera na koaličnej rade povedal, každý štvrtok vyhlasujme cenu zelenina … za socializmu, to hádam nechceme sa vrátiť naspäť. Sme členmi Európskej únie, platia tu raz nejaké pravidlá z hľadiska pohybu tovarov a služieb a nenúťme oni ich, aby nakupovali v zahraničí a prosím vás, nakupujete viac slovenských. No čo viac k tomu povedať?“

Peter Bielik: „Už sa k tomu dostávame. Kedy bude viac alebo slúži tento zákon aj k tomuto konečnému cieľu dostať na pulty viac slovenských potravín?“

Daniel Molnár: „Ja ešte si dovolím zareagovať na mojich predrečníkov dvomi vetami. Prvá vec je tá vlastne čo sa týka vystavovania faktúr, tak my sme si vlastne zisťovali u našich členských subjektov, jednotlivé zväzy, ktoré sú členmi Únie potravinárov Slovenska, či sú nejaké problémy s tým. Avízo bolo také vlastne, že problémy nie sú takmer žiadne. V prípade, ak nastane nejaký problém, že vlastne niektorá faktúra je vystavená, ale neprejde systémom obchodníkovi, tak konkrétny dodávateľ je kontaktovaný pracovníkom obchodného reťazca, ktorý má vlastne na starosti fakturáciu alebo to prijímanie faktúr, aby tá faktúra bola poslaná opätovne. Čiže tie upozornenia, máme skúsenosti, že v prípade ak nastane nejaké zlyhanie v systéme, tak tí dodávatelia sú upozornení na to, že to neprešlo ten systém. A čo sa týka vlastne toho, čo sme sa bavili teraz vlastne, že či je potrebný zákon o neprimeraných podmienkach.“

Peter Bielik: „A či prispieva k väčšiemu množstvu slovenských potravín na pultoch?“

Daniel Molnár: „Čo sa týka prečo máme tento zákon. Tento zákon máme jednoznačne preto, že že na trhu existovali nejaké neprimerané podmienky, ktoré … v obchodných vzťahoch a ktoré definovali alebo aj ten zákon definuje ochranu určitej slabšej strany. Čiže evidentne bola v tých obchodných vzťahoch nejaká slabšia strana a nejaká silnejšia strana. Tento zákon má za úlohu regulovať tieto vzťahy tak, aby vlastne vyrovnal tie vzťahy medzi tými slabším a tým silnejšími subjektmi. Potom ďalšia vec je, prečo máme toľko neprimeraných podmienok. Dôvod je ten, že počas tej doby tej platnosti niekoľkoročnej tohto zákona o neprimeraných podmienkach tieto neprimerané podmienky postupne vyskakovali v tých obchodných vzťahoch, čiže sa dostávali vlastne do toho systému postupne. Keby tie neprimerané podmienky v tom systéme neboli, neboli by ani v tom zákone a nebolo by ich potrebné upraviť. Čiže to je vlastne ten dôvod prečo je to upravené a prečo je toľko tých neprimeraných podmienok. Dôvod je ten vlastne, že bol záujem aj v minulosti zo strany ministerstva riešiť tieto neprimerané podmienky a vylepšovať túto pozíciu tých slovenských výrobcov a slovenských dodávateľov potravín.“

Peter Bielik: „Takže inými slovami, ten zákon sa podľa vás prijímal kvôli obchodníkom?“

Daniel Molnár: „Ten zákon sa prijímal hlavne kvôli tomu, aby sa vyrovnala aj tá pozícia tých rokovacích strán pri tom dodávateľsko-odberateľskom reťazci, aby sa zlepšilo to postavenie tých výrobcov a určitým spôsobom aby boli ochraňovaní zo strany štátu alebo už zo strany regulácie právnej.“

Peter Bielik: „Ešte tá posledná otázočka, či to prispeje k väčšiemu podielu slovenských potravín na našich pultoch?“

Daniel Molnár: „Sú určité možnosti, akým by to mohlo prispieť, ale ja vidím základný problém aj v tom rozdieli, keď sa pozrieme na podiel domácich potravín na pultoch obchodných reťazcov. Keď si porovnáme Slovensko, Českú republiku a krajiny západnej Európy, je to veľká disproporcia. U nás vlastne tie prieskumy preukazujú ten podiel okolo 40 percent, pri niektorých potravinách 40 až 50 percent, ale záleží od toho, aký prieskum a ktorá agentúra ho vykonáva. Keď sa pozrieme na Českú republiku, tu ten prieskum vykazuje niekde okolo 60 percent približne, pozrieme sa na krajiny západnej Európy, tu je ten podiel tých domácich potravín na úrovni 80 percent a viac alebo keď uberieme, tak 75 percent a viac. Ale keď sa pozrieme napríklad na také krajiny, ako Francúzsko, Nemecko a ďalšie, tie potraviny sú tu vyrábané za výrazne vyššie ceny a predávané za výrazne vyššie ceny ako sú na Slovensku. Napriek tomu ten podiel tých domácich potravín na tých pultoch obchodných reťazcov je výrazne vyšší. Napriek tomu, že by tie obchodné reťazce dokázali nakúpiť túto surovinu a tieto potraviny v krajinách východnej Európy alebo v krajinách mimo Európskej únie za výrazne nižšie ceny, napriek tomu je ten podiel tých potravín na tých pultoch v tých krajinách výrazne vyšší ako 80 percent. A to je ten rozdiel vlastne medzi nami a tými krajinami západnej Európy. Jedna z vecí je vlastne aj to, že tá výchova spotrebiteľa je dôležitá. Čiže keď spotrebiteľ si bude pýtať viac slovenských potravín, tak tie obchodné reťazce budú nútené zvýšiť tú ponuku tých domácich potravín. Čiže toto je jedna z tých možností a jedna z tých ciest ako vlastne dopomôcť tej domácej výrobe a to je tej výchove toho spotrebiteľa v tej spotrebe domácich potravín.“

Peter Bielik: „Takže podľa vás tie reťazce, ktoré pôsobia v týchto krajinách, na úkor vyššej ceny kupujú domáce, domácu produkciu?“

Daniel Molnár: „V tých krajinách, v krajinách západnej Európy tam sú tie ceny výrazne vyššie, čiže ale zase je tam…“

Peter Bielik: „Mohli by kúpiť v zahraničí, ale nekúpia to, radšej kúpia tú domácu, ktorá je drahšia?“

Daniel Molnár: „Jedna z možností je aj tá alebo jeden z tých dôvodov je aj ten, že ten spotrebiteľ v tej krajine to nekúpi, lebo chce tú domácu potravinu, ktorá bola vyrobená v danej krajine, lebo cíti ten lokálpatriotizmus a vie, že tá potravina je kvalitná.“

Peter Bielik: „Čiže je to aj otázka dopytu.“

Martin Krajčovič: „Nedá mi nezareagovať.“

Peter Bielik: „Vy ste práve tú konkurencieschopnosť spomínali.“

Martin Krajčovič: „Presne tak.“

Peter Bielik: „Len teda keď je to naozaj tak, že obchodný reťazec jednoduchou ide len po cene.“

Martin Krajčovič: „Viete čo, dve veci podľa mňa, ktoré je tu treba povedať vo všeobecnosti teraz na margo toho zákona či pomáha alebo nepomáha. My nespochybňujeme existenciu samotného zákona, pretože európska smernica vykazuje 8 neprimeraných podmienok. Problém je, že Slovensko ich má 45 a sme rekordérom. Regulujeme naozaj to, čo regulované by nemalo byť. Veď sa spýtam, aký dôvod malo napríklad zaviesť to, že musíme zaplatiť aj bez toho, aby sme dostali daňový doklad. Veď to nemá logiku. My viac-menej v tomto návrhu, ktorý teraz, či už ministerstvo predložilo alebo pán poslanec Karahuta chce zmeniť pozmeňovacím návrhom, tak tam sa menia dve veci. Buď sa transponuje smernica, čo musíme, alebo sa upravujú veci, ktoré sú buď nevykonateľné alebo ich napadla Európska komisia, že sú protiprávne. Majú potravinári problém s tým, že sa odstránia protiprávne veci? Lebo to je potom akože veľmi ťažké hovoriť o partnerskom vzťahu, keď sa nevieme dohodnúť na tom, že to, čo je protiprávne, nech z toho vypadne. Lebo tam sa nemení nič viac. My budeme, aj po tejto zmene budeme rekordérom v počte neprimeraných podmienok v rámci Európskej únie a nič viac sa nemení.“

Peter Bielik: „Tak padla tu tá výhrada, že tú protiprávnosť konštatovala Európska komisia, nie európsky súd, takže…“

Martin Krajčovič: „Kto to má, akože teraz ideme sa čo, že súdiť, alebo dokedy sa budeme súdiť? Ale chcem povedať ešte k tým podielom. Proste to je úplná chiméra, že tento zákon má nejaký podiel na zvyšovaní, pretože môžme povedať, tak, ako povedal pán poslanec Karahuta, na tom salde, tam sa to krásne prejavuje, že v tomto akože ideme skôr z kopca, pretože napríklad, poviem ale zase aj pozitívny príklad. Výrazne sme stúpli napríklad v ovocí a zelenine a nie kvôli tomuto zákonu, ale kvôli tomu, že zeleninári vytvorili odbytové družstvá, ponúkajú oveľa vyššie množstvá obchodníkom za lepšie ceny a dokážu byť konkurencieschopní k zahraničiu, k Českej republike napríklad alebo k Maďarsku. Ale napríklad podiel mäsa, proste tam nevieme sa pohnúť v hovädzom vôbec, to tu neexistuje, bravčové nevieme dostať od jedného chovateľa alebo nejakého odbytového družstva, pretože neexistujú, čiže musíme to kupovať od rôznych distribútorov, kde nemáme ani záruku, či to mäso je naozaj slovenské, lebo raz je slovenské, raz maďarské a aké to vôbec sa tu dostane. Alebo potom poviem to na príklade mlieka, kde veľmi dobrou prácou slovenských mliekarov, ktorú tu naozaj oceňujeme a máme aj vzájomné nejaké marketingové aktivity na podporu spotreby mlieka, sa podarilo za posledné roky navýšiť spotrebu mlieka o 30 percent na Slovensku, ale za posledných 5 rokov na Slovensku nestúpla výroba mlieka. To znamená, že tento deficit, ktorý vznikol, museli sme doplniť zo zahraničia, pretože na Slovensku neexistuje viac mlieka, ktoré by sme ako slovenské mohli predávať.“

Peter Bielik: „Otázka je, či sa oplatí vyrábať.“

Martin Krajčovič: „A keby sme teraz akože dali to, že išli by sme skokovo napríklad na 60-70 percent priemeru slovenských potravín, tak si povedzme narovinu, že ľudia na Slovensku by boli hladní, pretože tie potraviny nemáme. My nezvyšujeme produkciu potravín a toto je veľký problém.“

Peter Bielik: „Pán Remža, nech sa páči.“

Jaroslav Remža: „Čo sa však týka podielu slovenských potravín na trhu, samozrejme je to o marketingu aj obchodných spoločností. Môžme sa pozrieť na to, že zahraničné obchodné spoločnosti majú iný marketing, iný máme na domácej pôde, myslím slovenské obchodné spoločnosti a tam vidíme aj ten podiel, pokiaľ nejaký prieskum bol, koľko máme podiel slovenských potravín alebo pôvodnosť slovenských potravín na trhu. V niektorých prípadoch v zahraničných reťazcoch sa pohybujeme na 20 percent a máme tu slovenské 60 percent. Takže je to aj o marketingu akým spôsobom si to nastaví. Na druhej strane, dobre viete, máme tu inštitút privátnych značiek obchodných zahraničných reťazcov. Bavíme sa, pán Karahuta, o salde, bilancii, export a import, kde sa pohybuje myslím z územia Slovenskej republiky, na druhej stránke tu máme voľný pohyb tovaru, ale skutočne cez privátne značky my slovenský pôvod, kvalitné slovenské potraviny vyvážame mimo hraníc Slovenskej republiky. Čiže tam sa musíme na to správne pozrieť na to číslo. Je to dobré, ale potom tie čísla nám sa blížia k dvom miliardám, ale proste my aj exportujeme kvalitné výrobky von. A samozrejme, sú tu komodity, napríklad našli sme spôsob, je to aj o skutočne tej spolupráci a spoločnom cieli celého toho reťazca alebo vertikály. Našli sme priestor a dohodli sme, pán Krajčovič môže potvrdiť, že v prípade, či je to jahňacie mäso, našli sme spôsob. Mali sme hodinové jednania – odberateľ, dodávateľ, spracovateľ, nastavenie cien, do toho sme vstupovali. Našiel sa priestor. Robíme divinu, ideme s teľacinou, ale je to proste aj o niektorých odvetviach a jednotlivých tých vertikálach, čo ide a čo nie a aká je nastavená politika a marketing. A v prípade bravčového mäsa, samozrejme, možnože sú tu nejaké podvodné praktiky s pôvodom, na to máme úradné kontroly, aby to preukázali, máme tu v prípade bravčového mäsa zaujímavé ceny, či už je to Belgicko, Nemecko a vyprázdňujú štátne hmotné rezervy a ten tovar obchodník kúpi a umiestňuje ho na trh. Máme tu africký mor ošípaných, problém, jednotlivé zóny a to všetko nám do toho vstupuje. Čiže nastaviť to len tak jednoducho správne, ale áno, tie čísla niektoré sú zaujímavé, idú hore a hľadáme to podľa odvetví, podľa jednotlivých komodít a máme už výsledky. Ale je to o nastavení marketingu a stratégie rezortu.“

Jaroslav Karahuta: „Ja chcem reagovať, lebo tu stále riešime nejaké problémy, treba niečo aj povedať pozitívne, čo pre to urobíme, lebo to je veľmi dôležité. My máme za sebou ťažké obdobia, vieme, že pokiaľ by sme chceli sa dostať na ekonomickú a produkčnú úroveň priemeru Európskej únie, by sme museli sa vrátiť do roku 2004. Tam sme niekde boli, teraz sme už niekde úplne inde. Bohužiaľ, je to tak, je to pravda. My sme to obdobie…“

Daniel Molnár: „Pán predseda…“

Jaroslav Karahuta: „V ekonomických a produkčných číslach, keď sa chceme dostať na úroveň priemeru Európskej únie, tak musíme sa v produkcii vrátiť do roku 2004. Bohužiaľ, my sme takto prepadli dole, že musíme sa vrátiť na staré čísla, aby sme dosiahli lepšiu ekonomiku pôdohospodárstva. Verte, že hovorím pravdu, som si to chystal veľmi zodpovedne. A teraz pre to treba aj niečo urobiť. Pán Remža, pred nami je historická šanca zmeniť rezort pôdohospodárstva, potravinárstva, samozrejme na to v nadväznosti obchod, však ten to bude kupovať, máme na to pol roka. No 1. októbra, respektíve do polovice októbra, ja hovorím do 1. októbra sa má pripraviť nová investičná stratégia a strategický plán na najbližších 5 rokov. Môžeme predpokladať, že tu budú ďalšie nejaké prechodné obdobia, čiže do roku 2030. Pokiaľ my toto obdobie pokazíme, takto budeme sedieť o 5 rokov, budeme riešiť vajíčka a že ich máme 20 percent alebo 30 percent na trhu, pretože hydinári potrebujú obrovský investičný stimul, obrovský, desiatky miliónový, aby sme nestratili hydinárov, lebo Poliaci nás nahradia veľmi rýchlo, takže poďme to riešiť cez nastavenie financií a poďme za každú cenu urobiť minimálne to, čo majú susedné štáty. Nedovoľme to, aby sme zase zostali v pozícii jeden milión štátna podpora, ako bola v roku 2019. Alebo 20 percent kofinancovania z druhého piliera, ako sme to mali posledné roky. To je cesta do totálneho pekla, treba to takto nazvať a pokiaľ chceme my, aby sme boli konkurencieschopní a aby sme mohli aj exportovať, čo je veľmi dôležité, podporme odbytové združenia. To je základ základov. Preto som navrhoval v tej novele vyhodiť vonku, pretože to je pre mňa citlivá téma. Ja sa budem za odbytovky, za odbytové družstvá, ovocinárov, zeleninárov, ale samozrejme v Poľsku fungujú aj mliekarne, mäsiari a tak ďalej, biť za každú cenu. To je absolútna priorita. Urobme všetko pre to, aby sme nastavili kofinancovanie minimálne 45 alebo aspoň 50 percent, Poliaci majú 60, Maďari majú 80. Štátna pomoc nie je všeliek. Nastavme systémové opatrenia také, aby sa mohli rozvíjať regionálni, to znamená, prosím vás, už iba dve vety. Prosím vás, presvedčte aj vy ministra, rozprávali sme sa o tom niekoľkokrát, aby sa spustil projekt bonifikovaných bezúročných pôžičiek a kopu, kopu ďalších, bez toho, keď to neurobíme, takto budeme sedieť o niekoľko rokov a budeme pozerať ako graf nám padá dole a zase bude niekto…“

Peter Bielik: „To je medzi vami a…“

Jaroslav Karahuta: „Preto hovorím.“

Peter Bielik: „Taký zaujímavý pingpong, lebo on vám teraz môže odpovedať…“

Jaroslav Karahuta: „Je súčasťou tímu.“

Peter Bielik: „…dobre, no tak sa dajte dohromady naozaj na koaličnej rade a presaďte to, pretože jeho právomoc pri všetkej úcte a rešpekte voči pánovi ministrovi nie je najvyššia, keď vidíme ako napríklad dopadol plán obnovy, tak ani pán minister asi nemá asi úplne najlepšie páky na ministra financií. Nech sa páči, pán Remža.“

Jaroslav Remža: „Samozrejme, kofinancovanie štátu, štátneho rozpočtu, čo sa týka spomínaných percent, ja úplne s vami súhlasím. Ja budem veľmi veľmi rád aj s pánom ministrom a celým vedením, keď tých 40 percent obhájime, ale dajme spolu všetky sily a presvedčme, presvedčme, či už je to minister financií alebo celú vládu, že proste, poďme minimálne na 45 percent. Ja zdieľam váš názor, nech sa páči. Ďalšie finančné prostriedky, či je to prechodné obdobie, dobre viete, áno, som súčasťou tímu a SPP-čka, spoločná poľnohospodárska politika sa nastavuje a chceme to nastaviť v prospech regiónov, v prospech produkcie a takisto aj to obdobie 2023-2027, aby bolo správne. Zajtra pokračujeme aj prezentáciou a už sa nastavuje stratégia aj na roky 2035, to má všetko súvis, to nejde proste len nastaviť jeden-dva roky. Takže ja s vami súhlasím, ale proste skúsme zabojovať všetci, aj v rámci politiky, nielen odbornej scény a dosiahnime minimálne to 45-percentné financovanie a to sa bavíme potom o stovkách miliónov, ktoré v prospech tej politiky stratégie a dohody dáme pri … produkcii, či je to rastlinná alebo živočíšna výroba alebo spracovateľského priemyslu.“

Jaroslav Karahuta: „Dobre vieme, že pokiaľ toto neurobíme, tak budeme zase mať…“

Jaroslav Remža: „Ale ja s vami súhlasím.“

Jaroslav Karahuta: „…len diskusné krúžky. Len my potrebujeme pomôcť. Im potrebujeme pomôcť, aby sa oni postavili na nohy, aby boli ekonomicky tak silní, aby oni ich prosili, nám dajte, nie aby si oni hľadali partnerov v zahraničí. Keď vy budete ekonomicky silný, tým pádom on vás bude žiadať o ten tovar a dnes sa nerobia zmluvy na mesiac, dnes sa robia dlhodobo na niekoľko rokov. Čiže verím tomu, že aj tí obchodníci sú verní partneri, len musia byť naši potravinári mať väčšiu ekonomickú stabilitu a väčšiu ekonomickú silu.“

Martin Krajčovič: „Presne tak. Ak by som mohol k tomuto povedať fakt, že už boli spomínané napríklad ako obchodníci pomáhajú s vývozom. Cez privátne značky vyvezieme slovenské produkty v hodnote 300 až 400 miliónov eur ročne, čo je naozaj veľmi vysoké číslo, ale toto číslo by mohlo narastať. Keby sme mali konkurencieschopnejší potravinárov, tak vieme rásť aj v týchto číslach, pretože pri privátnej značke, ktorá sa robí napríklad pre viacero trhov, rozhoduje množstvo, cena a kvalita. Akože to sú determinanty, ktoré splníme a ja v tomto naozaj, pán Molnár, dajme spory bokom, nespochybňujme odstraňovanie protiprávnych ustanovení zákona a poďme pomôcť práve týmto dvom ľuďom, ktorí tu dnes teraz prezentovali to, čo je potrebné. To je kľúč k tomu, aby ste vy predávali v obchodoch zákazníkom viac potravín, nie regulácia, ale tie tieto podporné veci, toto je alfa a omega, aby ste vy boli konkurencieschopní a potom si vás nájde aj zákazník.“

Peter Bielik: „Vyšlo pre vás posledné slovo.“

Daniel Molnár: „Ďakujem pekne. Čo sa týka toho apelu alebo snahu vlastne znegovať všetky tie snahy o zmenu zákona o neprimeraných podmienkach, my sme nikdy nepovedali, že hovoríme, že chceme negovať všetky návrhy, ktoré sú. My sme tvrdili, že chceme zachovať súčasné nastavenie zákona s tým, že aby tam bola transponovaná tá európska smernica a tie nevyhnutné požiadavky, ktoré tam treba zakomponovať. Čiže toto je vlastne naše stanovisko, náš postoj. Čo sa týka tej konkurencieschopnosti alebo tých finančných prostriedkov. Je pravda, že slovenskí potravinári a slovenskí poľnohospodári výrazne zaostávajú vo finančnej pomoci, či už zo štátnej pomoci alebo z európskych prostriedkov za poľnohospodármi a potravinami či už v okolitých krajinách a ešte výraznejšie za potravinármi a poľnohospodármi v krajinách západnej Európy alebo v krajinách bývalej, pôvodných členov Európskej únie. Táto disproporcia výrazným spôsobom znižuje našu konkurencieschopnosť na trhu a takisto aj znižuje možnosti umiestňovania našich produktov na trhu. Vidíme to, stretávame sa s tým, keď tu na náš trh dovážame lacné výrobky za extrémne nízke ceny, ktorým nedokážeme konkurovať. Čiže určite to navýšenie tej finančnej pomoci, či už z národných alebo z európskych zdrojov by výrazne pomohlo k rozvoju výroby na Slovensku a takisto aj tej konkurencii a takisto nielen na domácom trhu, ale takisto aj k tomu zvýšeniu toho exportu do zahraničia, kde by sa vlastne tie kvalitné výrobky, ktoré určite sú nepochybne, ktorých je veľké množstvo na Slovensku, ktoré by sa v prípade tej finančnej pomoci dokázali predávať na ten zahraničný trh za nižšie ceny a dokázali by sa tam lepším spôsobom presadiť. Čiže tým by sa vlastne znižovalo to saldo zahraničného obchodu, o ktorom hovoríme a tých možností je viacero. A tých finančných prostriedkov tým potravinárom a poľnohospodárom chýba veľké množstvo na to, aby vlastne to mohli všetko dosiahnuť. Ten cieľ inovácií jednotlivých, jednotlivého rozvoja výroby, ponúkania najnovších, najmodernejších produktov tu je, len je to regulované alebo je to obmedzované tým množstvom finančných prostriedkov, ktoré na tento rozvoj máme. Čiže finančné prostriedky, či už je to aj z tej finančnej pomoci, ale takisto aj z tej ziskovosti tej výroby, ktorú produkujeme. Lebo je rozdiel, či ten potravinár a s akým objemom zisku robí a akú maržu má na tom výrobku, ktorý vlastne vyrobí on a akú maržu majú jednotlivé ďalšie stupne, či už výroby alebo predaja.“

Peter Bielik: „Páni, veľmi pekne vám ďakujem. Dám ešte príležitosť niekoľko viet povedať Danielovi Poturnayovi, pravdepodobne sa už rozlúčime.“

Daniel Poturnay: „Ďakujem pekne. Na záver by som povedal, že skutočne môže mať divák pocit, že ako títo dvaja alebo tieto dve strany môžu spolu existovať, ako môžu realizovať 80 percent svojej produkcie u nich, keď sa nevedia dohodnúť na základných veciach. Ako my máme niektoré veci, ktoré sú poviem prirodzene protikladné, hej, a veci o ktorých sme diskutovali, sú vážne. My sme diskutovali o tom, že či má, keď dnes predáva každá štvrtá, každá potravina na pulte je privátna značka, že či má byť označená alebo môže byť označená výrobcom, jeho sídlom a obchodnou značkou a že či má spotrebiteľ právo vedieť, kto je výrobcom takejto každej štvrtej potraviny. Dnes toto už nie je hre táto téma. Diskutovali sme o predajných akciách, či je férové, aby ak dodávateľ zníži pre obchodný reťazec cenu za účelom toho, aby sa urobila predajná akcia a znížila sa cena, tak myslíme si, že je férové, ak sa toto zníženie vzťahovalo iba na potraviny, ktoré sa v tej…“

Peter Bielik: „Pán Poturnay, neotvárajme už prosím ďalšie témy. Veľmi pekne vám ďakujem za to, že ste si našli čas pre divákov televízie TA3. Budeme mať určite príležitosť niektoré tieto ďalšie témy rozvinúť v ďalších reláciách. Budem rád, keď budete naším hosťom, podobne ako páni tu v štúdiu televízie TA3. Veľmi pekne vám ďakujem za to, že ste si našli čas.“

Jaroslav Karahuta: „Ďakujeme pekne za pozvanie, pekný večer.“

Martin Krajčovič: „Ďakujeme pekne, príjemný večer.“

Jaroslav Remža: „Ďakujeme pekne, príjemný večer.“

Zdroj: [11.05.2021; TV TA3; Téma dňa; 19:50; R / Peter Bielik]