Aký je vývoj retailu na Slovensku?

Takmer presne pred rokom sme písali, že maloobchod na Slovensku je geograficky nerovnomerne rozložený. Platí to i dnes, situácia sa však vďaka externým faktorom ešte zhoršila.
Takmer presne pred rokom sme písali, že
maloobchod na Slovensku je geograficky nerovnomerne rozložený. Platí to i dnes,
situácia sa však vďaka externým faktorom ešte zhoršila.
Sieť COOP Jednota Slovensko, ktorá
prevádzkuje predajne aj v menších obciach, avizovala, že ak sa situácia s
cenami a energiami nezlepší, reálne hrozí, že zatvorí až 300 obchodov.
Našťastie sa podarilo dosiahnuť dohodu a vláda ceny energií stabilizovala.
Stále sme však svedkami zatvárania nerentabilných prevádzok a vznik tzv.
potravinových púští.Podľa JLL ponuka moderných retailových priestorov bola v 4.
štvrťroku roku 2022 na úrovni až 2,16 mil. m?. Bratislavský kraj tvoril z tohto
približne 34 %, nasledoval Košický, Žilinský a Nitriansky kraj. Väčšina
moderných maloobchodných plôch je reprezentovaná obchodnými centrami (65 %),
nasledujú retail parky (26 %) a zvyšok, teda asi 9 %, tvoria maloobchodné
galérie, obchodné domy (department stores) a concept stores / butiky.
Vývoj maloobchodných tržieb
Z pohľadu ekonomických ukazovateľov
zostali rebríčky medziročne bez zásadných zmien. Kraľuje im Lidl, Kaufland, tretie
je Tesco, nasledujú Metro, Labaš (Fresh), COOP Jednota Slovensko, Billa, Terno
RE a Milk-Agro. V prehľadoch figurujú aj maloobchodné siete z aliancie CBA,
Koruna a Yeme.
Dobrou správou je, že zaľudnenosť
fyzických obchodov sa minulý rok dostala na predpandemickú úroveň. Zákazníci
však šetria a zvažujú akékoľvek svoje výdavky. Podľa Štatistického úradu SR sa
medzi spotrebiteľmi začínajú čoraz citeľnejšie prejavovať negatívne efekty
vysokej inflácie a klesajúcich reálnych príjmov domácnosti. Keďže infláciu ťahajú nahor najmä potraviny, nízkopríjmové domácnosti jednak znižujú spotrebu neesenciálnych položiek a zároveň menia svoje
preferencie. Nakupujú lacnejšie alternatívy a privátne značky.
Maloobchodné tržby na Slovensku v roku
2022, podľa merania spoločnosti NielsenIQ, narástli o 9,2 % (tržby za
potravinový sortiment rástli o 9 %, za drogistický sortiment o 9,8 %).
„Obchodníci združení v Slovenskej aliancii moderného obchodu (SAMO) v roku 2022
investovali do cien desiatky miliónov eur a nepremietali tak všetky vlastné
zvýšené náklady a zvýšené ceny od dodávateľov do cien pre spotrebiteľa.
Vyžiadalo si to množstvo konsolidačných opatrení na strane obchodu a tiež
nových investícií,“ upozornil predseda SAMO Martin
Krajčovič, ktorý poukázal na
podobnosť s rokom 2021, keď rast cien potravín na Slovensku bol aj
vďaka obchodníkom o polovicu nižší, ako bola priemerná inflácia.
Nepriaznivý cenový vývoj v roku 2022,
napriek tlmiacim opatreniam zo strany obchodníkov, priniesol spomínané zmeny v
nákupnom správaní slovenských spotrebiteľov. Predovšetkým znížili
množstvo kupovaného tovaru v rámci jedného nákupu, avšak nakupovali častejšie.
Zvýšil sa záujem o využívanie akciového predaja a vernostných programov.
Zároveň sa zvýšil dopyt po produktoch s nižšou pridanou hodnotou a po
produktoch privátnych značiek. O tom svedčí aj fakt, že sa podiel privátnych
značiek na celkovom predaji obchodníkov SAMO, v porovnaní s rokom 2021, vlani
zvýšil o 1,2 p.b. Čo sa týka drogistického tovaru, zaznamenaný bol čiastočný
odklon od BIO sortimentu a prémiového segmentu.
Rovnako ako u potravín bol v sektore
non-food retail zaznamenaný rastúci záujem o zákaznícke vernostné programy.
Riziká pre obchod, ale aj celý dodávateľský reťazec, vidí SAMO v pokračujúcich
štátnych zásahoch do legislatívy, ktoré môžu negatívne vplývať na podnikanie a
spôsobiť tak ďalší rast spotrebiteľských cien. Nepriaznivý vplyv majú napríklad
zvyšovanie úrovne minimálnej mzdy, zmeny v Zákonníku práce, v dôsledku ktorých
sa budú zvyšovať príplatky za prácu vo sviatok a v nedeľu, zmena legislatívy
prinášajúca vyššiu administratívnu záťaž pre zamestnávateľov alebo opakovane sa
vracajúci zákaz nedeľného predaja.
E-commerce vytriezvel z extrémneho rastu
Ako sme písali v minulom roku, otvorenie
kamenných predajní sa okamžite prejavilo v poklese nákupov cez internet. Mnohé
e-shopy dokonca zanikli. Kým v roku 2022 ich bolo 15 630, v súčasnosti
kvalifikovaný odhad hovorí o 14 500 aktívnych e-shopoch. Svoje pozície si
obhájili veľkí hráči ako Alza, Mall, ale to i vďaka tzv. online trhoviskám
(Marketplace). Tento rok vstupuje na so svojím Marketplace aj Kaufland a
očakáva sa, že sa dostane na popredné priečky v online retaile (podobný úspech
zaznamenal Lidl, ktorý sa so svojím e-shopom rýchlo vyšvihol medzi top hráčov).
Úvod roka 2023 znamenal pre e-shopy
zníženie dopytu, nepomohli ani povianočné výpredaje. Už vo februári sa však
objavili známky oživenia a zvýšený záujem zákazníkov o online nákupy pokračoval
aj v marci.
„Stále to však nie sú čísla, na ktoré sme
boli zvyknutí z minulých rokov. Neistota a inflácia spôsobujú, že ľudia sú opatrní
a väčšina z nich nakupuje predovšetkým nevyhnutný tovar,“ komentuje údaje z
pravidelného prieskumu eCommerce Insider Tomáš Braverman, CEO Heureka Group.
Šetrenie však vidno aj na štruktúre
nákupov. Veľa zákazníkov hľadá najlepšie cenové ponuky a to nielen v letákoch
obchodných reťazcov, ale aj na internete. Svedčí o tom aj medziročný rast
takých položiek, ako sú krmivá pre domácich miláčikov (+20 %), pričom
najvýraznejšie narástli krmivá pre mačky (+46 %). Prekvapujúcim skokanom roka
je aj toaletný papier s medziročným nárastom predaja o +405 %. Avšak ľudia
kupovali oveľa viac aj prípravky do umývačiek riadu (+250 %), prášky na pranie
(+93 %) a aviváže (+72 %), ktoré bežne nakupujú v kamenných drogériách alebo
hypermarketoch. Naopak prepadákom boli elektrocentrály, kachle, kotly,
radiátory a podobné zariadenia. Ľudia pochopili, že energetická kríza už zrejme
nehrozí. Nedarilo sa ale ani bicyklom, že sa dá vysvetliť saturovaním trhu
počas pandémie.
Vďaka konceptu Marketplace sa zrejme bude
dariť aj menším hráčom, ktorí sa aj bez vlastného silného technického a
personálneho zázemia budú môcť dostať na zahraničné trhy. Kým veľkí hráči v
oblasti internetového predaja sa sústreďujú na vylepšovanie vlastnej
distribúcie a reverznej logistiky, menšie e-shopy uspejú v ponuke špecifického
tovaru alebo vhodnou cenovou stratégiou.
On-trade sa ešte nespamätal z pandémie
Obrázok o úrovni tržieb sektoru hotelov,
reštaurácií a kaviarní (on-trade) poskytuje porovnanie ŠÚ SR s obdobím spred
pandémie – v porovnaní s februárom 2020 boli tržby stravovacích zariadení vo
februári 2023 nižšie až o 16,3%. Podobne, tržby hotelov medziročne narástli o
viac ako 70 %, v porovnaní s februárom 2020 (posledný „normálny“ mesiac pred
pandémiou) však boli vyššie „len“ o 4,4%. Dá sa teda konštatovať, že on-trade
sa ešte poriadne nespamätal z pandémie a už musí čeliť inflácii a extrémnemu
zdraženiu energií.
Ak sa pozrieme na sektor on-trade
medzimesačne, tak tržby hotelov vzrástli o 9,1% (január 2023 vs. február 2023),
avšak vrátili sa tak len približne na decembrovú úroveň. Naproti tomu,
februárová korekcia v reštauráciách bola výrazne miernejšia, s nárastom tržieb
len o 0,7 %. Tržby stravovacích zariadení tak za koncom minulého roka
zaostávali stále o 6-7 % a len potvrdzovali, že na rozdiel od hotelov ich
vysoká inflácia zasahuje oveľa silnejšie. Analytici UniCredit Bank
predpokladajú, že dlhodobý pokles tržieb reštaurácií, ktorý trvá už niekoľko
mesiacov, ovplyvňujú skôr nižšie tržby tzv. „menučkových“ reštaurácií ako tržby
reštaurácií „v turistickom ruchu“. Respondenti agentúry NIQ sa v jednom
prieskume vyjadrili, že hodlajú šetriť na zábave a stravovaní mimo domov, čo sa
už odráža aj na vyššie uvedených číslach poklesu tržieb.
Optimistickejšie údaje prináša agentúra
Data Servis - informace s.r.o. Uvádza, že až 65 % oslovených slovenských
podnikov malo na prelome roku (december, začiatok januára) vo svojich podnikoch
také tržby, aké očakávali alebo dokonca vyššie. Darí sa predovšetkým tým, ktoré
modernizujú, porozumeli súčasným trendom hostí a ich ponuka reflektuje
požiadavky na kvalitu a servis. Typovo profitujú najviac podniky v tzv.
„Beerfood segmente“, čo je moderná reštaurácia s kvalitným tankovým pivom a
výbornou kuchyňou. Rastie tiež obľuba „Moderného Fast-foodu“, ktorý plní
funkciu kantíny.
Fast food prechádza v posledných rokoch
veľkou renesanciou. Otvára sa novým trendom v stravovaní, ako sú vegetariánska
kuchyňa, proteínová, raw a pod., čím dokázal nalákať nových zákazníkov aj zo
segmentu tradičných reštaurácií. Tretím perspektívnym konceptom sú „Zaujímavé
Kaviarne“, pričom zaujímavé môžu byť svojim dizajnom, ponukou alebo spôsobom
trávenia času. Až 82 % slovenských podnikov plánuje tohtoročnú sezónu ako pred
pandémiou, teda bez akýchkoľvek obmedzení v otváracej dobe alebo fungovaní.
Predajné formáty a perspektívne koncepty
Z pohľadu maloobchodných tržieb sú na
Slovensku lídrami diskonty, hypermarkety resp. obchodné domy a supermarkety.
Rok 2023 by sme však mohli nazvať aj rokom retail parkov a diskontov. Viaceré
siete by rady rástli aj rýchlejšie, no nemajú k dispozícii vhodné projekty či
priestory. Niektorí čakajú na uvoľnenie miesta, ktoré vznikne odchodom iných
nájomníkov, iní aktívne rokujú o relokácii v rámci centra. Napríklad nová sieť
Smarty, ktorá akvizíciou získala značku Brloh, potrebuje pre nové predajne
takmer trojnásobok pôvodnej plochy Brlohov.
Stále platí, že investori vidia
príležitosti v retail parkoch. Sú totiž odolnejšie voči protipandemickým
opatreniam a možno s nimi preniknúť aj do menších miest, najmä na periférie,
kde sú ešte dostupné pozemky.
Prvé husle v rámci sektora retail parkov
hrá stále Immofinanz so značkou Stop Shop, no portfólio rozvíjajú aj KLM real
estate, Saller, EDS RP, Trei Real Estate či Fidurock. Napokon vhodne situované
retail parky dokážu pritiahnuť jednak nové značky, a jednak aj retailerov,
ktorí doteraz pôsobili len v nákupných centrách, ako napríklad Martinus
(výnimkou z pravidla je Martinus na Obchodnej ulici v Bratislave).
V minulom roku sme písali, že otvorenie
Nivy Centrum bude mať vplyv aj na výkonnosť okolitých projektov a že pohyby
očakávame aj po otvorení druhej fázy centra Eurovea. Predpoklady sa potvrdili.
V súčasnosti siete oveľa prísnejšie zvažujú, či budú mať dve predajne vzdialené
v podstate pár minút chôdze. Ako príklad možno uviesť značky spadajúce pod
skupinu Inditex, ktoré odišli z OC Central nakoľko má už vlajkové predajne v
spomínanom Nivy Centrum a plánuje rozšírenie prevádzok v prístavbe
bratislavského Auparku. Sieť dm drogerie markt takisto optimalizuje, nielen
plochu a formáty (najnovší je opäť práve v Nivy Centrum), ale aj sieť ako takú.
Nedávno zrušila filiálku v OC Račan v Bratislave a ponechala však obchod v
neďalekom retail parku Stop Shop na Púchovskej ulici.
Odlivu niektorých menších nájomcom sa
nevyhlo ani Nivy Centrum. V odborných médiách sa tiež hovorí o ekonomických
problémoch Peek & Cloppenburg KG so sídlom v Düsseldorfe. Slovenskej vetve
tohto fashion reťazca, ktorý v Nivy Centrum zaberá dve poschodia, sa však
problémy netýkajú.
Pohyby možno vidieť aj v segmente optík.
Kým Eiffel optic, a.s. na Slovensku v roku 2022 znížila stratu o 63 % na -124
693 € a tržby jej narástli o 2 % na 2,882 mil. €, sieť v Čechách skrachovala.
Hoci sa krach nemal dotknúť slovenskej siete, na verejnosť prenikli informácie
o tom, že v zhruba polovici z 20 obchodov už dostal personál výpovede.
Action, Primark, Biedronka a ďalší
diskontéri
Vzhľadom na to, že na Slovensku úplne
absentujú večierky známe z Čiech, tento formát sa zrejme bude naďalej rozvíjať.
Convenience stores rastú pod značkami Delia, Malina a Žabka na západe, pričom
na strednom a východnom Slovensku sú silné Fresh a Môj obchod (patrí pod Metro).
Fresh má aktuálne sieť okolo 788 franchisingových partnerov a Môj obchod
dosiahol v minulom roku míľnik v podobe už 737. predajne, no prišiel aj s novým
konceptom ambassador predajní a rozšíril produktový rad o vlastné značky Fine
Life a ARO.
Svoju sieť rozvíja tiež slovenský Minit,
ktorý okrem dopekaného pečiva vybavil prevádzky aj kávovarmi. V súčasnosti
prevádzkuje na Slovensku približne 219 pekárničiek.
Inflácia a rapídny nárast cien energií
však nútia spotrebiteľov hľadať lacnejšie alternatívy. Nečudo, že diskont Lidl
a jeho sestra Kaufland valcujú konkurenciu vo všetkých ekonomických
ukazovateľoch. Podobne holandský diskontér Action prehodnotil skromné expanzné
plány. V krátkej dobe na Slovensku otvoril tri predajne a ďalšie sú v pláne. V
minulom roku tiež pribudol poľský fashion reťazec Half Price, ktorý sa nápadne
podobá na írsky Primark. Ten otvára svoje brány na Slovensku už v máji a bude
hlavným ťahúňom návštevnosti centra Eurovea 2. Nezaostáva ani Pepco, ktoré
plánuje toho roku otvoriť do 10 predajní.
V minulom roku sme spomínali cezhraničné nákupy a fakt, že obyvatelia
Slovenska smerujú najčastejšie za týmto účelom do Maďarska, Poľska, Čiech a na
Ukrajinu. Podľa dostupných informácií už zrejme nebudú musieť cestovať do
poľskej siete Biedronka za hranice. Diskontér údajne uvažuje o vstupe na
slovenský trh. Biedronku vlastní portugalská skupina Jerónimo Martins a v
Poľsku má takmer 3 400 predajní. Koncept je podobný Lidlu a Hoferu. Biedronka
sa zameriava na privátne značky potravín a non-food tovar v špeciálnych
akciách. Otázne teda zostáva to, čo sme spomenuli na začiatku. Trh je
saturovaný a je pomerne náročné nájsť vhodné miesta (a v prípade stand-alone
obchodov aj pozemky) pre otvorenie obchodov. Pravdepodobný je teda scenár
otvárania obchodov na severe Slovenska, kde značku ľudia poznajú a kde sú
pozemky dostupnejšie. Hovorí sa tiež o tom, že spočiatku by slovenské predajne
Biedronka mali byť zásobované z Poľska a až neskôr môžu pribudnúť distribučné
centrá u nás. Špekuluje sa tiež o tom, či si reťazec ponechá terajší názov
alebo bude pôsobiť pod slovenským ekvivalentom Lienka, ktorá je i v logu siete.
Juraj TurzoZdroje: Finstat, TASR, SITA,
Štatistický úrad SR, Heureka Group, JLL, SAMO, UniCredit Bank, Data Servis -
informace s.r.o.
Foto: Shutterstock, Pepco
Zdroj: [26.04.2023; retailmagazin.sk; Obchodník; 00:00; Redakcia]