Firmy pociťujú konsolidačnú únavu, potrebujeme pozitívne impulzy

Uplynulý rok hodnotí Filip Kasana, prezident Zväzu obchodu, ako veľmi náročný, a to nielen pre maloobchodníkov, ale všeobecne v rámci podnikateľského prostredia.

„Uplynulý rok hodnotíme ako veľmi náročný, a to nielen z pohľadu maloobchodu, ale všeobecne v rámci podnikateľského prostredia,“ hovorí Filip Kasana, prezident Zväzu obchodu.

Obchodníkov podľa neho potrápili najmä konsolidačné opatrenia, a to dokonca dvakrát – raz priamo a druhý raz nepriamo skrz stagnujúci dopyt zo strany spotrebiteľov, hovorí.

V rozhovore pre HN ďalej približuje aj to, aký vplyv mal vstup poľského diskontného reťazca Biedronka na našu maloobchodnú scénu, prečo kompletná automatizácia predaja nie je podľa neho budúcnosťou obchodu a kedy by sa riešenie problematiky potravinových púští na Slovensku malo z teoretickej roviny preniesť priamo na vidiek.

Aký bol rok 2025 pre slovenský obchod?

Rok 2025 hodnotíme ako veľmi náročný, a to nielen z pohľadu maloobchodu, ale všeobecne v rámci podnikateľského prostredia. Samozrejme, vnímame s porozumením nevyhnutnosť prijímať konsolidačné opatrenia, keďže bez stabilizovaných verejných financií nemôže krajina dosahovať udržateľný hospodársky rast.

Smerom k vládnej exekutíve všetky podnikateľské združenia adresovali pripomienky z hľadiska štruktúry prijímaných opatrení, keďže konsolidácia v ťažkých časoch by mala spočívať primárne v systematickom znižovaní výdavkov. Značný problém predstavovala aj absencia sociálneho dialógu pri tak závažných rozhodnutiach s dosahmi na hospodárenie firiem aj domácností. Pre podniky je ekonomické plánovanie mimoriadne dôležité, pričom nepredvídateľnosť prostredia indikuje neistotu a investičnú zdržanlivosť, čo brzdí rozvoj.

Ekonomika sa nepreklopila do recesie, no daňovo-odvodové zaťaženie, zvýšená cena práce, zavedenie transakčnej dane, to všetko pôsobí na nákladovú zložku a aj na samotnú cenotvorbu tovarov a služieb.

V článku sa ešte dočítate:

Ako konsolidácia vplýva na obchodníkov.

Aké je reálne porovnanie cien potravín oproti iným krajinám.

Ako sa vyvíja kriminalita v obchodoch po zmene v Trestnom zákone.

Čo obchod navrhuje pri takzvaných potravinových púšťach.

Na strane druhej sú očakávania na lacnejšie potraviny, čo matematicky nesedí.

V tomto kontexte však zdôrazňujem, že inflácia cien potravín bez nápojov za rok 2025 bola na úrovni 1,8 percenta, čo je najmenej aj v komparácii krajín V4. Je to dané mimoriadne intenzívnym konkurenčným prostredím na úrovni maloobchodu, ktoré sa prejavuje vysokým podielom akciového predaja v znížených cenách najmä základných potravín.

Často prezentovaný naratív, že na Slovensku máme predražené potraviny, sa nezakladá na trhovej realite a exaktné cenové dáta preukazujú opak. Potvrdili to aj vykonané analýzy ministerstva financií a Protimonopolného úradu.

V rámci hodnotenia roka 2025 preto oceňujeme pragmatický prístup vlády, keďže sa nevydala cestou regulácie a osobitného zdanenia reťazcov. Namiesto zavedenia takejto de facto novej dane na potraviny došlo k zníženiu DPH na základné potraviny, čo pomohlo znížiť tlak na rast cien. Zároveň z pozície Zväzu obchodu pozitívne hodnotíme aktivity zamerané na podporu domácej produkcie.

Konsolidácia sa vo veľkej miere dotkla aj peňaženiek Slovákov. Ako očakávate, že sa kúpyschopnosť našincov vyvinie v roku 2026?

Na Slovensku skutočným problémom nie je cenová hladina tovarov, ale nižšia kúpyschopnosť domácností. Z tohto dôvodu priemerné výdavky na potraviny tvoria cez 20 percent z čistých príjmov domácností, priemer EÚ je približne 14 percent. Potrebujeme teda vyššie zárobky, no nie umelo, ale cez stimuly smerované k vyššej produktivite.

Zvýšené daňové zaťaženie vytvára tlak na disponibilné príjmy spotrebiteľov a očakávame preto stagnujúcu a možno aj zníženú spotrebu v roku 2026. Spotrebiteľský optimizmus sa vytratil. Naďalej bude panovať skôr zdržanlivosť. Netýka sa to len nízkopríjmových skupín, ale už aj stredná vrstva je z hľadiska výdavkov opatrnejšia.

Čo teda očakávate v roku 2026 z hľadiska vývoja na trhu?

Vo firmách sa začína prejavovať konsolidačná únava, podnikateľský sektor potrebuje pozitívne impulzy, aby sa ekonomika krajiny mohla nadýchnuť. Isté riziko predstavuje, že máme predvolebný rok, čo môže priniesť „festival“ rôznych legislatívnych návrhov v snahe politicky sa zviditeľniť.

Očakávame, že téma cien potravín bude opäť predmetom predvolebnej kampane zo strany niektorých politikov. Takzvané chlebové témy vždy hýbali politikou, keďže zasahujú široké masy. Je preto veľmi dôležité, aby nebola v parlamente prijatá škodlivá legislatíva pod vplyvom politiky a emócií, ktorá by z hľadiska dôsledkov mohla zdeformovať trh. Celkom zreteľné ponaučenie máme z Maďarska, ktoré sa vydalo cestou regulácie cien a osobitného zdaňovania a dôsledky boli katastrofálne – úhrnná inflácia pri potravinách dosiahla 75 percent a niektoré tovary boli nedostupné. Najväčší porazení boli spotrebitelia.

V minulom roku na náš trh po dvoch desaťročiach vstúpil nový potravinový reťazec zo zahraničia – poľská Biedronka. Veľa sa hovorilo o jej potenciálnom vplyve na ceny aj v konkurenčných reťazcoch. Potvrdili sa tieto odhady?

Frekventované mediálne výstupy avizovali po vstupe poľského diskontu významné zmeny na trhu, takže nielen spotrebitelia, ale i dodávatelia a najmä etablované obchodné siete mali tomu zodpovedajúce očakávania.

Po otvorení prvých predajní na Slovensku prieskumy potvrdili, že ohlasovaná cenová revolúcia sa nekoná, keďže ceny základných potravín sú porovnateľné s ostatnými väčšími zahraničnými aj domácimi sieťami. Viac nás prekvapilo, že harmonogram expanzie avizovaný samotným reťazcom sa v prevažnej miere nenaplnil, keďže sa doteraz podarilo otvoriť, myslím, iba 15 predajní a v tomto smere sa prejavuje skôr stagnácia. Samozrejme, je to nový konkurent na trhu, ktorého berieme na vedomie s určitým rešpektom, keďže v Poľsku má svoju silu a finančné zázemie.

Z hľadiska správania sa na trhu v Poľsku vnímame pomerne agresívny marketing tohto diskontu a sú známe aj problémy s dodržiavaním normatívnych pravidiel na trhu. Na Slovensku zatiaľ vyvolala kontroverziu kampaň, ktorá využívala vybudované vernostné programy etablovanej konkurencie, čo niektoré siete vnímali ako parazitovanie a hrozia preto právne spory.

Od januára platí vyššia DPH na sladké a slané. Veľa sa hovorilo aj o tom, že reťazce nemali úplne jasno v tom, na čo ju uplatňovať a na čo nie. Ako sa to premietlo v cene?

Táto zmena bola náročná na implementáciu, boli tam rôzne výnimky a aj s kolegami v Zväze obchodu sme sa tým detailne zaoberali. Sadzby DPH boli naviazané aj na zloženie výrobkov, ktoré je veľmi rôznorodé. Spôsobilo nám to nemalé vrásky, ale muselo sa to zvládnuť, keďže daňové predpisy musíme rešpektovať.

Cenové nárasty dotknutých tovarov boli citeľné, keď sa minulý rok zaviedla daň z cukru, ktorá bola, prirodzene, nasledovaná aj určitým poklesom v spotrebe. Takže v určitej miere je možné predpokladať podobný vývoj aj po zvýšenej sadzbe DPH na vybrané potraviny.

V poslednom období sa v súvislosti s maloobchodom veľa hovorilo aj o samoobslužných pokladniach. Na internete sa šírili rôzne protesty a bojkoty, odrážala to aj realita v obchodoch?

Podiel nákupov realizovaných cez samoobslužné pokladne rastie. Vnímanie Zväzu obchodu je také, že spotrebitelia sú spokojní, keď majú na výber. Mnohí zákazníci, najmä mladšie generácie a mestskí zákazníci, si tovar radšej naskenujú sami. Pri väčších nákupoch a zo strany seniorov je preferencia pokladne s obsluhou.

Táto služba je súčasť digitalizácie a technologického pokroku, a tak je to vnímané aj z našej strany. Je to niečo navyše, čo má prinášať zákazníkom komfort, šetrenie času, nejaký benefit. Pochopiteľne, prináša to optimalizačný efekt aj pre obchodníkov v podobe šetrenia nákladov a zefektívnenia prevádzkových procesov.

Pokiaľ by mal však zákazník pocit, že ho reťazec nejakým spôsobom núti ísť do samoobslužnej pokladne a on preferuje tú obslužnú, vytvára sa diskomfort, čo môže mať vplyv na rozhodovanie zákazníka, kam pôjde nakúpiť. Samoobslužné pokladne vnímam ako alternatívu pre tých spotrebiteľov, ktorí tento spôsob nakupovania vnímajú pozitívne.

Zánik obslužných pokladní teda nehrozí?

Nemyslím si, že k tomu smerujeme. Samoobslužné pokladne nikdy úplne nenahradia prevádzkový personál, osobný kontakt je veľmi dôležitý a ľudia sú na to zvyknutí. Obchod je služba pre zákazníka a tomu sú podriadené všetky procesy.

Automatizácia predaja postupne preniká aj do iných ako len potravinových reťazcov. Je to reakcia aj na deficit pracovnej sily v maloobchPociťujeme v tomto smere nedostatok, ale nateraz to nie je kritické. Áno, aj nástroje automatizácie nepochybne dokážu v určitej miere pomôcť zasanovať problém s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily. Ten je známy už dlhodobo a myslím si, že vzhľadom na demografický vývoj sa bude prehlbovať. Jeho riešenie súvisí aj s politikou štátu, pokiaľ ide o podmienky etablovania zahraničných pracovníkov. Pravidlá sa v tomto smere už trochu zlepšili.

Opäť sa vrátim k tomu, že obchod je primárne o ľuďoch. Domáci reťazec má na trhu ako jediný koncept automatizovaných bezobslužných predajní 24/7. Ide o prelomovú inováciu, ktorá prináša úplnú slobodu nakupovania a je vyhľadávaná určitou skupinou zákazníkov, ktorí nemajú čas nakúpiť si cez bežnú otváraciu dobu. Zároveň ide o zaujímavý kontakt s modernými technológiami a AI. Pre týchto zákazníkov je fascinujúce, že v predajni nie je žiadny predavač a môžu si tam nakúpiť v kľude a kedykoľvek.

Ale toto je doplnkový koncept. Myslím si, že obchod ostane o ľuďoch, mnohí zákazníci interakciu s predavačmi vyhľadávajú, potrebujú komunikáciu.

Aj automatizované predajne riešia do istej miery problém takzvaných potravinových púští. Bez prístupu k potravinám sa ocitlo už viac než 1 300 obcí, v ktorých žije spolu približne 500-tisíc ľudí. Aké je systémové riešenie tohto problému?

Napríklad Česká republika už v roku 2021 spustila program Obchůdek. Je to veľmi efektívny program, ktorý neprináša veľkú záťaž pre štátny rozpočet. Slúži pre obce, kde neexistuje žiadna predajňa potravín alebo je tam len jeden obchod a aj ten má problémy a je ho potrebné trochu zasanovať.

V Česku sa podarilo takto podporiť už viac ako 1 600 obcí, čo v prepočte stálo štát zhruba päť miliónov eur. To je, v podstate, zanedbateľná suma vzhľadom na to, aký to má pozitívny efekt pre krajinu a na kvalitu života ľudí na vidieku.

Starostovia v obciach bez predajne potravín to u nás riešia rôzne, napríklad aj improvizovanými ambulantnými predajmi, kde ale vzniká riziko zachovania bezpečnosti potravín. Skladovanie a manipulácia s potravinami má veľmi prísne hygienické pravidlá, čo majú pojazdné predajne problém dodržať. Riešením je preto systematická podpora štandardných kamenných obchodov.

Verím, že toto bude jedna z tém, ktorú sa tento rok podarí doriešiť. Rozprávame o tom už veľmi dlho. Záujem o riešenie vidíme aj na strane vlády.

Prebiehajú aj nejaké konkrétne rokovania?

Komunikujeme s pánom ministrom pôdohospodárstva Richardom Takáčom. Dominantnú časť nákladov, či už investičných alebo prevádzkových, budú aj tak znášať obchody, čiže nie je to v polohe nejakých nadrozmerných dotácií. Na zachovanie rentability vidieckych predajní stačí naozaj málo, aby sa napríklad ušetrilo na pracovnej sile.

V Čechách to majú kombinované, na pomoci sa zúčastňujú aj samosprávy. Mnohé predajne, ktoré sú na slovenskom vidieku aktuálne prevádzkované, majú hraničnú rentabilitu a niektoré sú aj stratové. Z hľadiska podnikania sa to nedá dlhodobo udržať.

Domáce siete však na vidieku chcú byť prítomné. Ide o dostupnosť potravín, tradíciu, aj obchodné vzťahy s lokálnymi dodávateľmi, ktoré do ponuky obchodov prinášajú kvalitné a čerstvé produkty, na ktoré sú ľudia v danom regióne zvyknutí. Napríklad najväčší domáci reťazec má živé obchodné vzťahy so zhruba 1 300 lokálnymi výrobcami, čo je niečo mimoriadne, a to je potrebné zachovať aj z hľadiska udržateľnosti domácej potravinovej produkcie.

Súčasná vláda má ambíciu riešiť problém nedostatočnej dostupnosti potravín, je to obsiahnuté aj v jej programovom vyhlásení, zadefinovať dostupnosť potravín ako službu vo verejnom záujme. Čiže od tohto sa odrážame, domáce siete vnímajú svoju mieru spoločenskej zodpovednosti, no nemôžeme dlhodobo vykonávať sociálnu službu. Je to v prvom rade verejný záujem.

V akom časovom horizonte by bolo možné dospieť k nejakej dohode?

Problém nedostatočnej dostupnosti potravín pociťuje viac ako pol milióna Slovákov. Pevne verím, že už v tomto roku. Robíme všetko preto, sme trpezliví, sú to zložité témy. Z hľadiska cieľa, ktorý by súvisiace opatrenia prinesli, je vynaloženie verejných zdrojov plne legitímne.

V akom rozsahu by sa to možno mohlo vyriešiť už tento rok?

Samozrejme, sú zmapované obce, kde funguje jedna predajňa. V prvom kroku si myslím, že by bolo potrebné zasanovať tieto. V rámci českého programu v obci, ktorá má záujem o podporu, nemôžu fungovať dve predajne, lebo to už indikuje, že tam trh nejakým spôsobom funguje a predajňa má potenciál uživiť sa sama.

No a potom máme obce, kde nie je žiadna predajňa. Nemyslím si, že nové obchody by v dôsledku tejto pomoci vyrástli ako huby po daždi, vstupná investícia zo strany obchodu je stále značná, štát trošku prispeje, ale gro nákladov bude znášať samotný obchodník. Ale je to nejaký odrazový mostík, ktorý pomôže. Rozširovanie obcí bez predajne treba zastaviť, nejakým spôsobom to zasanovať a vytvoriť predpoklady na to, aby sa situácia zlepšovala. Niekde treba začať.

Minulý rok sa niesol aj v znamení novelizácie Trestného zákona. Tá mala dve etapy, kedy sa najskôr trestný režim drobných krádeží zmiernil, a následne sa po proteste obchodníkov a po náraste počtu krádeží v maloobchode a agresivity v rámci druhej novelizácie celý proces do istej miery sprísnil. Pomohli posledné úpravy?

Z hľadiska ochrany našich zamestnancov sme veľmi radi, že došlo ku sprísneniu trestania recidívy pri krádežiach. Môžem len oceniť úroveň rokovaní s ministerstvami spravodlivosti a vnútra, ale aj kvalitu spolupráce s Policajným zborom.

Majetková kriminalita sa zvýšila nielen u nás, ale v rámci viacerých európskych krajín, a to už v roku 2022 v dôsledku vysokej inflácie spôsobenej energetickou krízou. Vznikol vyšší ekonomický tlak na nízkopríjmové skupiny a začalo sa to prejavovať aj početnejšími krádežami. Čo je zaujímavé, pokiaľ ide o agresivitu, tak jej najväčší nárast bol v rámci V4 zaznamenaný práve na Slovensku. Žiaľ, početné majetkové delikty u nás sprevádzali vyhrážky a agresivita delikventov.

Zvýšenie hranice škody v rámci trestnosti sme neidentifikovali ako zásadný problém z hľadiska drobných krádeží. Identifikovali sme problém recidívy. Jednoducho sú skupiny delikventov, ktoré sa v obchodoch točili a na toto bolo potrebné reagovať.

Presadilo sa prísnejšie postihovanie recidívy. Nešlo nám o represiu, ale o prevenciu a výchovu. Naši zamestnanci boli denne vystavení tomu, že im do obchodu niekto opakovane chodil kradnúť a policajtom sa vysmieval, že nič proti nemu nemôžu podniknúť. Blokovú pokutu im roztrhal pred očami a o dve hodiny sa pokúšal kradnúť znova. Legislatívna zmena z nášho pohľadu bola nevyhnutná.

Diskusia k tejto problematike bola komplexná, záujem bol spoločný, my sme komunikovali aj to, že je potrebné do spoločnosti vyslať psychologický impulz, že toto sa už nebude tolerovať.

Aktuálne štatistiky, ktoré máme k dispozícii, potvrdzujú, že to pomohlo. Samozrejme, nestačí zmeniť legislatívu, je potrebné ju aj aplikovať v praxi. Veľmi úzko spolupracujeme s Policajným zborom, s ktorým máme dohodnuté určité mechanizmy a postupy. Už teraz cítime, že situácia sa zlepšila.

Máte k dispozícii aj nejaké čísla, o koľko percent kriminalita stúpla po prvej novelizácii Trestného zákona a ako sa čísla zastabilizovali po následnej úprave?

Každá sieť má svoje individuálne štatistiky. Nárast kriminality nastal od energetickej krízy v roku 2022, tam tá krivka išla jasne hore u všetkých väčších sietí. Boli identifikované predajne, kde bol nárast kriminality mimoriadny, keďže krádeže boli na dennom poriadku.

Pokles kriminality nemáme úhrnne kvantifikovaný. Posledná novelizácia Trestného zákona platí len od decembra, ale už teraz vieme povedať, že situácia sa zlepšila. Pokiaľ ide o násilie, tak tie delikty sú minimalizované. Budeme múdrejší koncom tohto roka, to bude taká báza, z ktorej sa už bude dať vychádzať na analyzovanie trendu.

Najnižšia cena je pre mnohých nakupujúcich často rozhodujúca, čo prináša na trh množstvo zahraničných produktov. To sa ukazuje aj na dlhodobom poklese podielu domácich potravín na pultoch obchodov. Aké je riešenie?

Kvalitné potraviny majú svoju hodnotu a tú pre spotrebiteľov zaručujú najmä potraviny slovenského pôvodu. Hodnota pre spotrebiteľa by mala byť založená primárne na náležitej kvalite potraviny, od ktorej je odvodená primeraná cena. Poctivý obchod vnímame ako ponuku kvalitnej produkcie za výhodnú cenu.

Dobrou správou je, že záujem spotrebiteľov o slovenské výrobky rastie, premieta sa to aj do ponuky a marketingových nástrojov jednotlivých reťazcov. Toto je trend, ktorý jasne cítime, a to najmä pri čerstvých potravinách. Slovenskosť sa na trhu jednoducho nosí. Každý reťazec vynakladá veľké úsilie profilovať sa ako podporovateľ domácej produkcie. V obchodnej realite a cenotvorbe sú však značné odlišnosti, čo najlepšie vedia zhodnotiť slovenskí producenti potravín.

Rozhodne nie je na mieste všeobecné konštatovanie, že slovenské potraviny sú pre spotrebiteľov drahšie. Takýto naratív viac vyhovuje subjektom, ktoré sú orientované na zahraničnú produkciu. Úroveň nákupných cien je síce pri domácej produkcii vyššia najmä pre nižšiu úroveň modernizácie a automatizácie výroby s vyššími nákladmi, no k lepšej cenovej dostupnosti domácich potravín dokáže prispieť aj obchod prostredníctvom nástrojov obchodnej politiky.

Ako napríklad?

Ich zaraďovaním do akcií, pod privátne značky, čo prináša cenovú výhodnosť, ktorá generuje vyššie objemy predaja. V tomto smere domáce obchodné siete realizujú veľkú podporu domácej produkcii.

Potravinárstvo bolo u nás celé roky zanedbávané. Je tu obrovský investičný dlh, najmä na spracovateľskej úrovni. Mnoho prvotných komodít sa vyváža. Spracovateľský priemysel je etablovaný viac v zahraničí a tam sa teda vytvára produkt s vyššou pridanou hodnotou, ktorý potom dovážame.

Cena je pre slovenských spotrebiteľov veľmi dôležité kritérium, vnímajú však aj ďalšie dôležité atribúty ako kvalita, zloženie, čerstvosť a domáci pôvod. Ľudia slovenským potravinám dôverujú a stále viac týmto smerom rastie spotrebiteľské povedomie.

Aké aktivity plánuje Zväz obchodu v najbližšom období?

Zväz má členov z viacerých oblastí podnikania, takže naše aktivity sú rôznorodé. Okrem maloobchodu sú to spoločnosti, ktoré sa zaoberajú výrobou potravín, alko a nealko nápojov, odpadovým hospodárstvom, distribúciou tabaku, máme aj vzdelávacie inštitúcie a firmy zamerané na IT technológie s prepojením na retail.

Našim spoločným a konzistentným úsilím je vytváranie čo najlepších podmienok pre podnikanie bez zbytočnej regulácie a byrokracie. Myslím si, že aj v tomto roku nás čaká veľa práce. Za veľmi pozitívnu a zmysluplnú činnosť považujem podieľanie sa na obsahovej príprave obchodných konferencií, čo prináša účastníkom veľmi užitočné informácie smerujúce k inováciám a rozvoju nášho sektora.

Kto je Filip Kasana

Je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2023 pôsobí ako prezident Zväzu obchodu SR. Jeho kariéra je tiež viac ako 15 rokov spojená so spotrebným družstvom Coop Jednota Slovensko. V rámci Republikovej únie zamestnávateľov je členom prezídia.

WEB | Dátum: 09.02.2026 | Zdroj: hnonline.sk | Autor: Anežka Lisá | Vydavateľ: MAFRA Slovakia, a. s. | Rubrika: Domáca ekonomika