Za socializmu sa viac zháňalo, ako nakupovalo. Ako nakupujeme dnes, čo nás motivuje a na čo pri výbere tovaru myslíme? Sme patrioti, dávame prednosť slovenským alebo zahraničným výrobkom a prečo sa zo Slovákov stali lovci akciového tovaru? Aj nad týmito otázkami sa zamýšľame v rozhovore s prezidentom Zväzu obchodu SR Filipom Kasanom.
Patrím ku generácii, ktorá si pamätá tlačenice ešte aj na chlieb, nákupné šialenstvo, keď prišli okupačné vojská v roku 1968, ktorému sa vyrovnala potom len covidová panika z jari 2020. Máme hustú sieť obchodov ako nikdy predtým, a predsa sa nám zdá, že tráva u susedov v Rakúsku je zelenšia. Akí sme boli a akí sme spotrebitelia?

Som z generácie, ktorá v detstve zažila doznievanie socializmu. Na toto obdobie mám prevažne pozitívne spomienky. Viažu sa na bezstarostné detstvo, ktoré okrem školy a drobných domácich povinností vypĺňalo najmä športovanie. Oporou mi boli rodičia a skvele som si rozumel so starým otcom. Nenápadne vedel pripomenúť, že v živote platí rovnica: má dať – dal. Ako decká sme si, samozrejme, všímali rôzne negatíva režimu, aj keď ľudia mali základné materiálne potreby zabezpečené. S odstupom času hodnotené optikou životnej a profesionálnej skúsenosti sa nedostatky plánovaného hospodárstva prejavovali nielen v móde, poradovníkoch na autá, ale aj v limitovanej ponuke potravín, v podstate bez produktovej konkurencie. Na druhej strane, menej sa plytvalo a potravinová sebestačnosť krajiny mala výrazne priaznivejšie parametre ako v súčasnosti.

Aké spotrebiteľské správanie prinášala doba, keď čosi na Západe bežné bolo u nás nedostatkové?

Je to otázka nielen pre obchodníkov, ale aj sociológov, možno psychológov, no pokiaľ ľudia hospodárili s miernym nedostatkom a v princípe nemali dostupné všetko, na čo pomysleli, formovalo to skromnejšie nároky a očakávania, zaiste i vďačnosť a zásluhovosť. Potraviny v nedávnej minulosti ľudia viac vnímali v spojitosti s prácou. Na vidieku rodiny vrátane dospievajúcich detí svojpomocne pestovali zeleninu, ovocie a chovali domáce zvieratá, takže bezprostredne vnímali hodnotu potravín spojenú s vynaloženým úsilím. História ľudstva už opakovane potvrdila, že hodnotovú dekadenciu prináša blahobyt a prebytky. Napriek tomu snaha ľudí mať sa stále lepšie a komfortnejšie je úplne prirodzená. V tomto kontexte občas vyjadrovaný sentiment, že za socializmu sa ľudia mali lepšie,
z materiálneho hľadiska nemá reálny základ, keďže z aktuálneho priemerného príjmu si môžeme dovoliť neporovnateľne viac. Kvalita života má však viaceré úrovne a každá doba má svoje pozitívne aj negatívne stránky.

A čo prevláda teraz, v čase hojnej ponuky? Nevytrácajú sa postupne v spoločnosti hodnoty ako skromnosť a vďačnosť?

Sloboda posilňuje zodpovednosť v rozhodovaní. Umocňuje aj náročnosť výchovy detí s orientáciou na skutočné hodnoty v konzumnej modernej dobe. Typické pre ňu je, že rodičia, neraz pracujúci aj po hlavnom zamestnaní, zarobia, kúpia a deti najmä skonzumujú. Ich podiel, zásluhovosť na prosperite rodiny klesá. Je čoraz ťažšie udržať rovnicu má dať – dal. O potrebnej rovnováhe a lepšej kvalite života možno hovoriť, ak sa v čase materiálneho dostatku všetkého dôležitého ľuďom zároveň darí mať život naplnený skutočnými hodnotami. S obchodmi naplnenými tovarom prirodzene stúpajú nároky spotrebiteľov, ktorí očakávajú za svoje peniaze čo najväčšiu protihodnotu. A tu sa dostávame k rôznorodosti očakávaní, čo je kľúčovou prioritou pre jednotlivých spotrebiteľov. Pre niektorých je to výhodná cena, pre iných je dôležitejšia kvalita, čerstvosť, zloženie produktu, domáci pôvod, iní veľmi citlivo vnímajú kvalitu služby, moderné technológie, dostupnosť atď.

Čo je teda typické pre súčasného spotrebiteľa?

Keď niečo charakterizuje dnešného spotrebiteľa, tak je to náročnosť a rôznorodosť očakávaní. To je hnací motor konkurencie medzi obchodníkmi v rámci trhového boja o dôveru a lojálnosť zákazníka. Stredobodom pozornosti dnešnej doby je zákazník, ktorý rozhoduje o miere úspechu alebo neúspechu toho–ktorého obchodníka a nepriamo aj producenta tovaru.

To nepochybne, ale vstupom do obchodu sa rodí aj niečo špecifické, zážitok z kúpy. Za ostatné roky rýchlo pribúdajú samoobslužné pokladnice, digitálne technológie. Nevytráca sa automatizáciou v obchode ľudský prístup?

Obchod aj v čase digitalizácie a automatizácie ostáva službou založenou primárne na ľuďoch a pre ľudí. Moderné technológie vrátane samoobslužných pokladníc sú doplnkovou službou, prinášajú zákazníkom väčší komfort a lepší zážitok z nakupovania. Ten vznikne aj vtedy, keď ľuďom, čo si nevedia rady so samoobslužnou pokladnicou, pomôžeme. Ľudský a prívetivý prístup obslužného personálu považujú zákazníci stále za obrovský benefit, ktorý taktiež vplýva na rozhodovanie spotrebiteľov, kam pôjdu nakupovať. Vo vidieckych predajniach sa zákazníci s personálom osobne poznajú, je to aj miesto sociálneho kontaktu, ktoré významne formuje kvalitu života v obci. Mestský zákazník má trochu iné potreby, no taktiež je citlivý na kvalitu služby.

Ako vnímate prístup spotrebiteľov? Obchodníci bijú na poplach z dôvodu zvýšenej kriminality v obchodoch. Kam sa podel rešpekt k pravidlám?

Toto je veľmi zložitá téma, ktorá má viacero kontextov. Keď však niektorí zlodeji opakovane páchali krádeže a popri tom agresívne atakovali našich zamestnancov, o rešpekte nemôže byť reč. Preto sme veľmi privítali legislatívne sprísnenie trestania recidívy aj zvýšenú angažovanosť Policajného zboru.

Prečo medzi našincami platí, že francúzske víno, talianske cestoviny, nemecké a japonské autá sú tie najlepšie na svete, keď medzitým aj slovenské víno, pivo, u nás vyrobené skle

né poháre, autá sú porovnateľné so svetovými výrobkami?

Úplne súhlasím, na Slovensku vyrábame mnoho produktov, ktoré spĺňajú vysoký kvalitatívny štandard. Slováci sú viac náchylní uveriť, že zahraničné produkty sú lepšie, zdravšie alebo lacnejšie. Akoby v nás doznievala skúsenosť z éry socializmu, keď všetko lepšie sa predávalo za bony v tuzexe. Dobrou správou je, že spotrebiteľské povedomie sa v tomto smere vyvíja pozitívne a stále viac ľudí vyhľadáva domáce potraviny. Podpora domácej produkcie je veľmi dôležitá z hľadiska dlhodobej udržateľnosti hospodárstva krajiny, preto táto téma patrí medzi kľúčové priority Zväzu obchodu SR. Aktuálne je opäť veľký tlak na domácu produkciu. Obzvlášť v ťažkých časoch je mimoriadne dôležité zachovať obchodné vzťahy s domácimi výrobcami vrátane tých lokálnych, pre ktorých to má priam existenčný význam. Svoju mieru zodpovednosti si v tomto smere uvedomujeme, čomu zodpovedajú aj naše aktivity.

Prečo sa k svojmu nehlásime silnejšie? Chýba nám hrdosť a z toho plynúce sebavedomie na to, čo vieme vyrobiť alebo sme drahí sami pre seba?

Isteže by sme mohli a mali byť viac sebavedomí a hrdí na to, čo vieme vyprodukovať. Domáca kvalita má svoju hodnotu. Je tomu tak v Rakúsku aj u nás. Rozdielny je prístup spotrebiteľov, v čom vidia väčšiu hodnotu, či je to iba cena alebo niečo viac. Pomôžem si paralelou vo vnímaní verejných financií alebo všeobecne verejného záujmu. Pre väčšinu Slovákov to nie je blaho nás všetkých, ale úplne abstraktná kategória bez náležitého záujmu. Citlivosť a starostlivosť je orientovaná na vlastné príjmy a dôchodky. V našej spoločnosti je stále silne zakorenené nastavenie „čo je doma, to sa počíta“, a to sa v určitej miere prejavuje aj v spôsobe nakupovania.

Existuje v čase globálnej ekonomiky a liberálneho obchodu niečo také ako nákupný patriotizmus? Američania jedia hamburger, ale radi pijú šampanské, Slováci talianske

proseco, pritom vyrábame vynikajúce šumivé vína. Rakúšania sú ukážkovo verní svojim vínam. Máme produkty, na ktoré nedáme dopustiť. Prečo ich nie je viac?

Je to aj záležitosť trendov a inovácií, ktoré by mohla naša produkcia silnejšie chytiť za pačesy, aby viac oslovila domácich spotrebiteľov. V kvalite mnohých výrobkov a služieb vieme byť európski, aj svetoví. Rozvoj produktového portfólia vo viacerých tovarových kategóriách tu nepochybne máme a mnohí výrobcovia sú úspešní nielen na domácom trhu, ale i v zahraničí. Nevyužitý potenciál zaiste výrobcov motivuje, aby to boli práve ich produkty, ktoré si získajú dôveru a obľubu u spotrebiteľov. Nemusí pritom ísť len o veľkoobjemovú výrobu, ale aj o lokálne produkty, ktoré vedia byť jedinečné a vyhľadávané.

Slovenskí potravinári označili našincov za lovcov akciového tovaru. Je okrem Česka ešte jedna krajina na svete, kde ľudia vyčkávajú na vyhlásenie zliav? Čo je za týmto fenoménom? Reálna kúpna sila, súperenie obchodných reťazcov o zákazníka? Nedeformuje to v konečnom dôsledku trh?

Nemyslím si, že je na mieste používať tento pejoratívny kontext. Nastavenie spotrebiteľov treba rešpektovať. Naopak, je úlohou producentov, ako i obchodu presvedčiť spotrebiteľa svojou ponukou. Kaž
dého zákazníka si treba vážiť a poskytnúť mu službu v súlade s jeho preferenciami. Súhlasím však, že podiel akciového predaja je na Slovensku naozaj vysoký. Jednoducho sa v tom prejavuje špecifikum nášho trhu, ktoré berieme pri obchodných stratégiách na zreteľ. Je za tým viac faktorov. Slováci sú dosť senzibilní na cenový marketing, v ktorom sa všetky väčšie domáce aj zahraničné obchodné siete pretekajú. V zníženej cene vidia ľudia pre seba pridanú hodnotu a prináša im to nákupné uspokojenie. Zároveň veľká časť spotrebiteľov nerozlišuje rozdiely v kvalite potravinových produktov pri lacnejších alternatívach väčšinou zo zahraničia, napr. z hľadiska zloženia. Samozrejme, treba vnímať aj nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, ktorých rodinné rozpočty nemajú rezervy. Tam je prioritná orientácia na cenu úplne pochopiteľná.

Na trhu pôsobí pomaly desiatka väčších či menších obchodných reťazcov a vlani k nim pribudol ešte jeden od severných susedov. Je to výhra pre slovenských kupujúcich aj pre domácich potravinárov, alebo je všetko trochu inak? Čo vy na to ako šéf Zväzu obchodu SR?

Prax zatiaľ ukazuje, že príchod poľského diskontu nepriniesol avizovanú cenovú revolúciu. Ide o ďalší zahraničný reťazec diskontného typu, takže abstrahujúc od sprievodného marketingu, nemožno dôvodne očakávať, že tento hráč bude mať reálnu ambíciu byť pomyselným vlajkonosičom domácich potravinárov. Spotrebný koláč sa medzi reťazcami iba prerozdeľuje, nedá sa nafúknuť. Spotrebiteľ benefituje z vysokej konkurencie na trhu, ktorá bola medzi predajcami potravín mimoriadne silná aj pred príchodom nového hráča. Aktuálna stagnácia spotreby s miernym poklesom tržieb v určitých segmentoch ešte viac zintenzívňuje cenovú vojnu obchodných sietí etablovaných na trhu. Na trhu sa začínajú objavovať aj agresívnejšie praktiky ako napríklad porovnávacia reklama, ktorá prináša priame cenové vymedzovanie sa voči konkurencii.

V búrlivo rastúcich satelitoch neďaleko hlavného mesta nájdete na jednom kilometri štvorcovom aj tri tvrdo si konkurujúce supermarkety. Zato v malých slovenských dedinách sa obchody zatvárajú, nikto sa do týchto potravinových púští nehrnie. Je iba vecou štátu, aby udržal základnú obchodnú sieť aj na periférii? Alebo je idealistické, hoci spravodlivé, aby si perifériu rozdelili aj reťazce prosperujúce v bohatých regiónoch?

Z hľadiska štruktúry a lokalizácie obchodných sietí nemáme na Slovensku rovnováhu. Vidiek trpí nedostupnosťou základných služieb vrátane predajní potravín. Na slovenskom vidieku sú prítomné výlučne domáce obchodné siete, pre zahraničné reťazce nie sú menšie obce z hľadiska profitability zaujímavé. Preto je mrzuté, keď sa podsúva naratív o vyššej cenovej úrovni tovarov vidieckych predajní. Lenže prevádzka a zásobovanie s náročnejšou logistikou niečo stoja. Keď sa takáto predajňa pre stratovosť zatvorí, ľudia musia vynakladať financie na benzín či naftu, aby sa dostali na nákup do mesta. Je to teda o uvedomení si, že aj miestny obchod je súčasťou komunity v danej lokalite, ktorú by mali obyvatelia podporovať. Tému tzv. potravinových púští trpezlivo komunikujeme s ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, hľadáme riešenia. Kľúčové je udržať existujúcu sieť kamenných predajní v menších obciach a zároveň podporiť štandardizované a bezpečné formy predaja tam, kde žiadna predajňa nie je. Zaiste nie podporou ambulantného predaja, ktorý prináša zdravotné riziká z hľadiska bezpečnosti potravín.

Nákupné centrá zmenili vzhľad obcí a miest. Čo hovoríte na ich architektúru? Slovensko je posiate množstvom veľkometrážnych plechových predajní s veľkými betónovými parkoviskami. Je obchod iba o ponuke predaja?

Zaiste nie, aj obchodné siete majú možnosti a zdroje na to, aby ponúkli viac ako iba regály s tovarom. Keď sa vyjadrujem za domáce siete, realizovalo sa množstvo projektov, ktoré kultivujú prostredie, s citom pre architektúru, urbanizmus. Obchod predstavuje verejné služby, ktoré by mali priaznivo vplývať na miestnu komunitu a zároveň podporovať udržateľnosť z hľadiska životného prostredia. To, akým smerom sa uberáme, vidno na nedávno otvorenom retail parku COOP Jednoty Prievidza, ktorý spojil autobusovú stanicu s centrom mesta. Okrem modernej predajne potravín priniesol obyvateľom mesta viaceré služby, vrátane miesta na oddych. Táto investícia síce stála viac prostriedkov, no prináša trvalú a širšiu hodnotu v danej lokalite. Prievidzský projekt nedávno ocenili v prestížnej ankete Stavba roka. Teší nás to, lebo je to cena nielen za stavbu ako takú, ale dielo je vyjadrením zodpovedného vzťahu obchodu k regiónu aj úcty k jeho obyvateľom. Myslím si, že každá úspešná firma by nemala ísť iba cestou maximalizácie zisku, ale nejakou formou vrátiť určitú hodnotu krajine, mestu alebo komunite, či už investíciou s pridanou hodnotou pre danú lokalitu, podporou športu, kultúry, vzdelávania, zdravotníctva či sociálnych služieb, tzn. oblastí, kde chronicky chýbajú zdroje. Nebáť sa byť veľkorysý, vždy sa to v nejakej podobe vráti. Aj tvrdý biznis možno robiť zodpovedne a dlhodobo udržateľne, čo prináša vyššiu mieru zmysluplnosti podnikania.

Kráčame v ústrety najväčšej svetovej energetickej kríze, ktorá už zdražela dopravu a tlačí na ceny potravín. Môže sa stať, že na Slovensko v istom momente prestane denne plynule prúdiť oných 1200 kamiónov s potravinami? Budú potom vo výhode obchodníci, ktorí sa orientovali na domácu potravinovú základňu?

Takúto konkurenčnú výhodu ako domáce siete orientované na slovenskú produkciu by sme nechceli mať. Naša krajina na takéto niečo nie je pripravená. Čierne scenáre si radšej nepripúšťajme. Aj aktuálna kríza raz pominie tak ako covid, keď bol paralyzovaný celý svet, no ľudia na Slovensku nehladovali.

V súvislosti s oživením upadajúcej domácej výroby potravín sa hovorí o tom, aby ju cieľavedomejšie podporil štát. Čo všetko však môže podniknúť obchod pre stimuláciu domácich producentov? Čo sa osvedčilo? Zväz obchodu aktivity štátu zamerané na oživenie domácej produkcie plne podporuje. Čím väčšia podpora, tým lepšie. Dôležitá je systematickosť a adresnosť tam, kde je to naozaj žiaduce. Najviac u nás pokrivkáva spracovateľský potravinársky priemysel. Zaiste je dôležité podporiť aj poľnohospodára, pestovateľa a chovateľa, no keď sa komodita vyvezie do zahraničia, tam sa spracuje, potom pri dovoze hotových produktov ostáva vyššia pridaná hodnota v inej krajine. Je to náročná téma, keďže dlhodobé zanedbávanie agropotravinárskeho sektora nie je možné napraviť mávnutím čarovného prútika.

Slovensko už tretí rok konsoliduje a nikto nie je spokojný s uťahovaním opaskov. Zákazníci šetria, obchodu klesajú tržby. Čo urobiť, aby sa ekonomika aj ľudia nadýchli a pritom sa splácal vysoký štátny dlh? Ako riešiť tento protiklad?

K tejto téme existuje množstvo analýz a názorov. Odborných a, samozrejme, aj politických. Zodpovednosť za ekonomiku krajiny má vláda, ktorá nepochybne vníma, že situácia nie je priaznivá. K tomu prichádzajú globálne turbulencie, ktoré spôsobujú mimoriadne ekonomické výkyvy, na ktoré je náročné reagovať v čase, keď by sme potrebovali naštartovať ekonomiku. Ľudia to cítia a prejavuje sa to aj v zníženej spotrebe. V skratke, podnikateľské zväzy odporúčajú zamerať sa na opatrenia stimulujúce hospodársky rast, konkurencieschopnosť krajiny z hľadiska prísunu investícií, razantnejšie prehodnotenie výdavkov štátu, ako i prehodnotenie daňovo–odvodového zaťaženia fyzických osôb aj firiem. Laff erova krivka je ekonomická zákonitosť, ktorá funguje, keďže pri dosiahnutí určitého (vysokého) daňového zaťaženia začnú daňové príjmy štátu paradoxne klesať.

Zhrnuté a podčiarknuté to v praxi znamená... ... že by sme potrebovali viac pozitívnych impulzov do spoločnosti, ktorá je – všetci to cítime – značne polarizovaná a negatívne naladená. Najlepší spôsob, ako dosiahnuť pozitívnu budúcnosť, je vytvárať ju vlastným konaním. V zamestnaní, v podnikaní, ale i v súkromí každodenným spôsobom života.

Zdroj: PRINT | Dátum: 30.04.2026 | Zdroj: Pravda | Strana: 15 | Autor: Jozef Sedlák | Vydavateľ: OUR MEDIA SR a.s. | Rubrika: Víkend/Rozhovor

NewtonOne

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
” Aj tvrdý biznis sa dá robiť zodpovedne a dlhodobo udržateľne, čo prináša vyššiu mieru zmysluplnosti podnikania.
” Slováci sú dosť senzibilní na cenový marketing, v ktorom sa všetky väčšie domáce aj zahraničné obchodné siete pretekajú.
” Sentiment, že za socializmu sa ľudia mali lepšie, z materiálneho hľadiska nemá reálny základ, keďže z aktuálneho priemerného príjmu si môžeme dovoliť neporovnateľne viac.

Foto autor: FOTO: ARCHÍV ZVÄZU OBCHODU SR

Foto popis: Filip Kasana je prezident Zväzu obchodu Slovenskej republiky.

Foto autor: FOTO: ARCHÍV ZVÄZU OBCHODU SR (2)

Foto popis: Nedávno otvorený retail park COOP Jednoty Prievidza, ktorý spojil autobusovú stanicu s centrom mesta.