Slovenský maloobchod sa po období konsolidácie a oslabenej spotreby môže dostať pod ďalší tlak.

Maloobchodníci varujú pred novou daňou, ktorá môže zvýšiť ceny potravín aj ďalšieho tovaru.

Retail pritom už bez toho zažíva ťažké časy.

Slovensko sa pri vlaňajších tržbách dostalo do mínusu len s dvomi ďalšími krajimai EÚ.

HN prinášajú analýzu aktuálneho stavu v maloobchode aj vyhliadok do budúcnosti.
Po náročnom roku poznačenom konsolidačnými opatreniami sa schyľuje k ďalšej rane, ktorá by mala dopadnúť na hlavy maloobchodníkov. Tá, paradoxne, prichádza v čase, keď vláda rokuje o takzvaných prorastových opatreniach, ktorých cieľom je podpora ekonomiky a podnikateľského prostredia.

V parlamente je návrh z dielne SNS na zmenu zákona o miestnych daniach. Ten podľa kritikov zvýši náklady predajcov a v konečnom dôsledku zasiahne zdražovaním tovarov aj bežných ľudí.

„S vysokou pravdepodobnosťou by sa to premietlo do zvýšenia konečných cien pre spotrebiteľov, a to aj v segmente základných potravín. Rovnako hrozí zatváranie menej rentabilných obchodov v lokalitách vidieka, čím by sa potravinové púšte na Slovensku ešte viac rozšírili,” tvrdí predseda Zväzu obchodu Filip Kasana.

Návrh zavádza osobitnú miestnu daň pre maloobchodné prevádzky s predajnou plochou nad 500 štvorcových metrov, pričom pri obchodných centrách a retail parkoch je hranica 1 500 štvorcových metrov za celý objekt.

Dotkne sa to teda nielen supermarketov a hypermarketov, ale aj stavebnín, záhradníctiev, predajní nábytku, lekární či fitness centier. Prijatie tohto návrhu by podľa kritikov ešte viac zhoršilo situáciu, v ktorej sa segment ocitol.

HN v komplexnej analýze sumarizujú, v akej kondícii sa aktuálne nachádza retail, aké spotrebiteľské návyky dominujú a aké vyhliadky možno očakávať v najbližšej budúcnosti.

Aktuálny stav: ľudia nakupujú menej

V článku sa ešte dočítate:

O koľko medziročne klesli tržby v maloobchode?

Ktorým segmentom sa darilo a ktorým nie?

Ktorá novinka môže potiahnuť slovenské e-shopy?

Maloobchod pritom patrí medzi najcitlivejšie ukazovatele ekonomického vývoja krajiny. Ako pomyselný lakmusový papierik ekonomiky odráža náladu domácností, ich kúpnu silu aj mieru dôvery v budúcnosť. Vývoj maloobchodných tržieb na Slovensku preto neukazuje len to, koľko ľudia míňajú, ale aj to, v akej kondícii sa nachádza celé hospodárstvo.

Vlani tržby maloobchodníkov u nás podľa Štatistického úradu klesali počas ôsmich mesiacov. Najvýraznejšie, až o päť percent, klesli prekvapivo počas decembra, ktorý je vďaka predvianočným nákupom tradične silným obdobím. Celkové ročné tržby maloobchodu boli medziročne nižšie o 1,2 percenta.

Pokles sa týkal väčšiny segmentov, napríklad e-shopy či zásielkový predaj stratili viac než sedem percent. „Domáce internetové obchody, okrem poklesu domácej spotreby, zápasia aj so silnejúcim tlakom zo zahraničia a nárastom cenovej citlivosti časti spotrebiteľov, ktorá ich presúva k lacnej ázijskej konkurencii,” vysvetľuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Menej ľudí zamierilo aj do obchodov s nábytkom a elektronikou, kníhkupectiev, športových obchodov a hračkárstiev.

Čo je príčinou: staré dobré časy bez konsolidácie

Nie všade však bolo pusto. Viac sa nakupovalo oblečenie, obuv, kozmetika či lieky. V pluse skončili aj hypermarkety a supermarkety, teda najväčší hráči v maloobchode, s miernym rastom o 1,3 percenta. „Tržby však ženie napred inflácia, nie vyššia spotreba,“ upozorňuje Martin Krajčovič, predsedu Slovenskej aliancie maloobchodu.

Spomalenie prišlo po úspešnom roku 2024, ktorý bol pre maloobchod jedným z najlepších za poslednú dekádu. Fiškálna konsolidácia štátu, a teda snaha znížiť svoj rozpočtový deficit, vtedy ešte výrazne nezasahovala do príjmov domácností. „Spotrebu v závere roka 2024 podporilo aj blížiace sa zvýšenie DPH, ktoré presunulo časť spotreby z úvodu 2025 do záveru 2024. Viditeľné to bolo najmä v predaji áut, ale aj v časti nepotravinového segmentu,” vysvetľuje analytik.

Naopak, počas vlaňajška a tohto roka sa začal efekt konsolidačných balíčkov prejavovať naplno a v živom prenose okresávať spotrebu Slovákov. Výsledkom bolo, že sme sa zaradili medzi jediné tri krajiny Európskej únie, ktorým medziročne klesli tržby maloobchodu. Okrem nás k tomuto fenoménu došlo ešte vo Fínsku a v Taliansku.

Trendy v nákupnom správaní: sme krajina diskontov

Cenová senzitivita domácností neovplyvňuje len to, koľko ľudia nakupujú, ale aj to, ako a kde nakupujú. V náročných časoch dostávajú priestor na rozvoj viac diskontné reťazce lákajúce zákazníkov na výhodné ponuky.

Slovensko je pre nich atraktívnou krajinou. Za posledné tri roky k nám prišlo viacero ultralacných predajcov – holandský Action, poľská Biedronka či nemecký Woolworth, ktorí navyše neostali len pri jednej prevádzke, ale svoju sieť u nás postupne rozširujú. Posledným takýmto príkladom je dánsky reťazec Normal, ktorý svoj prvý obchod otvoril v bratislavskej Eurovei minulý týždeň.

„Nárast počtu prevádzok je viditeľný najmä u diskontných reťazcov zameraných na tovar pre domácnosť, záhradné potreby, drogériu, papiernické potreby a sezónne tovary,” potvrdzuje analytik Tomáš Lörincz, riaditeľ oddelenia Retail Leasing, CBRE Slovensko.

Slováci teda nenakupujú viac len v ultralacných predajniach, ale čoraz viac vyhľadávajú aj akciový tovar. „Všetky väčšie zahraničné aj domáce obchodné siete súperia v ponuke akciových zliav, keďže zákazník na tento druh marketingu reaguje veľmi citlivo,“ približuje Kasana.

Predseda Zväzu obchodu zároveň upozorňuje, že ziskovosť najväčších obchodných reťazcov medziročne klesla, a maloobchodníci preto hľadajú spôsoby, ako znižovať náklady.

Maloobchodná scéna na Slovensku sa postupne mení – po období výraznej expanzie obchodných centier začínajú predajcovia uprednostňovať retail parky, ktoré si od nich vyžadujú menšie vstupné investície a následne aj prevádzkové náklady.

Prognóza do budúcna: návrat do červených čísel

Ani výhľad do budúcnosti slovenského maloobchodu nie je podľa odborníkov veľmi optimistický. Aktuálne na ňu vplýva najmä geopolitická situácia spojená s konfliktom na Blízkom východe. Extrémne výkyvy cien ropy sa už prejavujú v cenách tovarov, spotrebu navyše naďalej nahlodáva konsolidácia. Tržby maloobchodu preto podľa analytika aj tento rok ostanú v červených číslach.

„Konsolidácia zasiahne priamo do príjmov domácnosti – cez vyššie zdravotné odvody a u domácnosti s nadpriemerným príjmom aj cez vyššie zdanenie práce. Predpoklad je, že reálne čisté prímy väčšiny domácnosti tento rok najskôr neporastú a majú tak menej zdrojov na spotrebu," upozorňuje Koršnák s tým, že v januári aj februári skončil maloobchod opäť v mínuse.

Zlom nastal v marci, keď po štyroch mesiacoch retail prekvapil medziročným rastom tržieb o viac ako šesť percent. Ťahúňom boli hypermarkety a čerpacie stanice. „Marcový návrat k medziročnému rastu bol najmä výsledkom veľkonočného efektu a bude korigovaný slabším aprílom, čo už naznačujú predbežné čísla e-kasy," hovorí analytik.

Návrat do červenej zóny predpokladá aj Kasana. „Je možné očakávať pretrvávanie problémov s nižšou kúpyschopnosťou slovenských domácností a miernu zdržanlivosť pri nakupovaní, čo indikuje ešte intenzívnejší boj o zákazníka. Obchodníci prehodnocujú svoje stratégie a úspešní budú tí, ktorí dokážu najlepšie reagovať na aktuálne zmeny," zhodnotil.

Niektoré segmenty by si však predsa len mohli polepšiť aj v dlhodobom horizonte. Legislatívna úprava na úrovni Európskej únie, ktorá zavádza clá na lacné zásielky z Číny od tohto júla, by mohla pomôcť v raste tržieb slovenských e-shopov alebo ich pokles aspoň výrazne spomaliť, myslí si analytik Koršňák.

Zdroj: WEB | Dátum: 29.05.2026 | Zdroj: hnonline.sk | Autor: Anežka Lisá | Vydavateľ: MAFRA Slovakia, a. s. | Rubrika: Domáca ekonomika

Maloobchod patrí medzi najcitlivejšie ukazovatele ekonomického vývoja krajiny.  FOTO: TASR/J. Novák