Zálohovanie PET fliaš
Zálohovanie PET fliaš
Dvanásť centov za PET fľašu a desať centov za plechovku – takto si predstavuje zálohovanie ministerstvo životného prostredia. Vyčíslilo však aj sumu, ktorú by nás systém mal stáť, zhruba osemdesiat miliónov eur.
Karolína Lacová, moderátorka: „Dvanásť centov za PET
fľašu a desať centov za plechovku – takto si predstavuje zálohovanie
ministerstvo životného prostredia. Vyčíslilo však aj sumu, ktorú by nás systém
mal stáť, zhruba osemdesiat miliónov eur. Zvykli by si Slováci na odkladanie
nepoškodených fliaš a ich nosenie do obchodov? A vedelo by Slovensko vôbec
využiť takto vyzbieraný plast? O pripravovanom zámere rezortu som sa rozprávala
s riaditeľom Inštitútu environmentálnej politiky Martinom Halušom.“
Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky:
„PET materiál je naozaj veľmi cenný a keby fungoval systém zálohovania, tak tá
kvalita toho PET materiálu by bola ešte vyššia, lebo by bol čistejší. A
momentálne na Slovensku funguje jedna veľká firma, ktorá spracováva takéto PET
fľaše. Bola ohlásená aj ďalšia investícia v Banskej Bystrici. Takže ja sa o
nejaké kapacity neobávam.“
Karolína Lacová: „Čo sa týka tých plechoviek, tam je to
ako?“
Martin Haluš: „Plechovky neviem presne, aké zariadenia
existujú, ale taktiež tá cena sa pohybuje okolo deväťsto eur za tonu. Je to
materiál, ktorý sa dá naozaj veľmi dobre recyklovať. Tá plechovka sa naozaj dá.
Z toho sa dá urobiť nová plechovka.“
Karolína Lacová: „Väčšina Slovákov tento systém
zálohovania podporuje. Vzišlo to z ankety, ktorú inštitút robil pred pár
mesiacmi na sociálnej sieti. Myslím, že tam bolo za až nejakých deväťdesiatpäť
percent ľudí. Druhá vec je však tá, že čo prinesie prax. Budú reálne Slováci
ochotní zbierať nezdeformované fľaše, plechovky kúpené na Slovensku a nosiť ich
do automatov?“
Martin Haluš: „Keď to funguje v desiatich krajinách
Európy, závisí to samozrejme od tej výšky tej zálohy, tá musí byť dostatočne
motivujúca na to, aby Slováci chodili a vracali tie fľaše späť.“
Karolína Lacová: „Tak, ako ste to nastavili, tak vidíte
to, že to je dostatočne motivujúce?“
Martin Haluš: „Tých dvanásť centov nám zhruba vychádza,
že by sa mohlo dosiahnuť deväťdesiat percent, ale to je iba nejaký návrh na
základe porovnania s inými krajinami a výšky zálohy v iných krajinách
prispôsobený na kúpyschopnosť nášho obyvateľstva. Tú výšku zálohy by si mal
určiť trh. On dostane cieľ – dosiahnite deväťdesiat percent. A on najlepšie vie
povedať, že ako budú zákazníci reagovať. Čiže tá výška zálohy môže byť pätnásť
centov, je to na trhu.“
Karolína Lacová: „Inštitút odhaduje, že zavedenie tohto
systému zálohovania by stálo zhruba osemdesiat miliónov eur a následné
prevádzkové náklady sú v odhade päť miliónov eur ročne. Tieto peniaze by sa
čoskoro mohli vrátiť. Vzniknúť by malo nejakých tristo nových pracovných miest
a znížiť by sa mali náklady na čistenie a upratovanie ulíc aj na skládkovanie.
Po akej dobe by sme mohli hovoriť o tejto návratnosti?“
Martin Haluš: „Veľmi ťažko môžeme porovnávať nejaké
finančné náklady na založenie tohto systému s tým, že budeme mať čistejšiu
prírodu alebo menej PET fliaš v riekach. Ak chceme vyzbierať deväťdesiat
percent PET fliaš, tak to bude stáť trošku viac ako teraz.“
Karolína Lacová: „Táto pripravovaná zmena sa však už
teraz nepáči Slovenskej národnej strane. Hovorí, že ak sa PET fľaše vyčlenia,
že sa nejakým spôsobom naruší ten systém, ktorý funguje teraz, systém zberu
odpadu a triedenia plastov, ľudia vraj stratia motiváciu separovať. Výrobcovia
a obchodníci vraj zálohovanie premietnu do nejakej zvýšenej ceny za produkty. Ako
sa vy pozeráte na túto kritiku?“
Martin Haluš: „V tých krajinách, kde fungoval triedený
zber a bol zavedený zálohovanie príklad Litva naposledy, ale aj Nemecko alebo
Švédsko, nič také sa nestalo. Triedený zber funguje ďalej. Pravdaže, keď z neho
vytiahneme túto cennú surovinu, tak samozrejme bude sa musieť nejako
dofinancovať, ale nemyslím si, že ľudia prestanú triediť iba preto, že budú
musieť fľašky nosiť späť do obchodu.“
Karolína Lacová: „Zálohovanie je niekoľkoročnou snahou.
Snahy ministerstva doposiaľ zakaždým stroskotali. Záver bol, že tie technické
podmienky neumožňujú zálohovanie. Takisto teda obchodníci proti nemu dlhoročne
ostro vystupujú. Ako by to teraz mohlo dopadnúť? Nestroskotá to zase?“
Martin Haluš: „To je už vyslovene politická otázka, či
sa to podarí presadiť alebo nie. Ja môžem iba povedať, že za ministerstvo, že
je tam ambícia, aby sa to podarilo urobiť a myslíme si, že je to aj reálne.“
Karolína Lacová: „Obchodníci sú už dlhé roky proti
zálohovaniu. Tvrdia však, že majú evidentný záujem na ochrane životného
prostredia a že nechcú, aby bolo Slovensko zasypané akýmkoľvek odpadom. V čom
teda vidia riešenie situácie s PET obalmi? To je už otázka na prezidenta Zväzu obchodu Martina Katriaka.“
Martin Katriak,
prezident Zväzu obchodu SR: „Omnoho jednoduchšie riešenie je vylepšiť separovaný
zber, ako dneska zmeniť zabehnutý systém a začať zálohovaným zberom, ktorý keď
zoberieme matematiku, bude nás stáť osemdesiat miliónov. Bude robiť problémy
medzi výrobcami, spotrebiteľmi, obchodom a výrobou. Potom nastupujú tuná
interné problémy obchodu, ktoré sú také, že môžu malých a stredných a stredne
veľkých predajniach viesť k deštrukcii týchto obchodných priestorov. Pretože
pokiaľ chceme robiť zálohovanie, tak musíme mať na to základňu, musí byť
vymyslený systém, musí byť zúčtovacia jednotka zálohovania. A toto všetko keby
sme mali teraz robiť len preto, že nejakých desať krajín v Európe to robí, ale
tých ďalších osemnásť to robí iným spôsobom a tým iným spôsobom medzi nimi sme
aj my Slovensko, ktoré to robíme separovaným zberom.“
Karolína Lacová: „Hovoríte o tom vylepšení systému,
ktorý už teraz funguje. Ako si to presne predstavujete? Keby ste mohli
konkrétne pomenovať, aké by tam boli kroky a či by to prinieslo ten želaný
stav. Máte vy nejakú analýzu, ktorá by mohla viesť k tým deväťdesiatim
percentám?“
Martin Katriak:
„Analýzu my nemáme. My máme sedliacky rozum. Keď dneska bez väčších nákladov
pre každého účastníka je jednoduchší tento systém, tak je treba ho udržať a
zlepšiť. Pri separovanom zbere PET obalov by bolo možné a za omnoho menej
peňazí ako je osemdesiat miliónov eur zintenzívniť túto problematiku vo vzťahu
medzi spotrebiteľmi a obcami a medzi tými, ktorí spracúvajú separované PET
obaly.“
Karolína Lacová: „Na druhej strane pri tom separovaní
stráca odpad na kvalite. Aj o tomto hovoria odborníci, že v tomto je zase
výhodné to zálohovanie.“
Martin Katriak:
„No na akej kvalite pani redaktorka?“
Karolína Lacová: „Skrátka, že je ten odpad
kvalitnejší.“
Martin Katriak:
„No, môže byť o niečo kvalitnejší, ale nie je super kvalitnejší. Tie PET obaly,
ktoré sa dávajú do sáčkov, nemajú nejakú mimoriadnu nekvalitu. Možno ich
spotrebitelia možno ich pokrčia, ale rozhodne nie sú to obaly, ktoré by boli
nejaké zašpinené, zasvinené.“
Karolína Lacová: „Ako sa pozeráte na tie ceny, ktoré
navrhuje ministerstvo – dvanásť centov za PET fľašu a desať centov za
plechovku?“
Martin Katriak:
„Keď hovoríme o zálohovaní, tak najprv sa musíme pozrieť, čo to urobí s
obchodom. Obchod musí uzavrieť zmluvy s tými, ktorí to budú odoberať. Obchod
musí vyčleniť pre to osobitnú miestnosť, čo v prípade malých a menších predajní
je v podstate neuskutočniteľné. Obchod musí k tomu mať prístroj alebo automat.
Obyčajne sa kupujú tie rodinné balenia – šesť prípadne dvadsaťštyri kusov.
Zoberie si, zaplatí za to dvanásť centov krát šesť sedemdesiatdva centov,
zoberie si to domov. Spotrebuje a mnohokrát tento spotrebiteľ nebýva priamo pri
hypermarkete, ale býva v menšej obci a odnesie to tam, kde to nenakúpil. Ten to
musí zobrať, pretože taká povinnosť bude. Musí mu vyplatiť dvanásť krát šesť
centov sedemdesiatdva, hoci on mu to nezálohoval. A musí tuná byť nejaké
klíringové centrum, ktoré bude toto zúčtovávať – komplikácia na komplikáciu.“
Karolína Lacová: „Tak ale funguje to v iných krajinách
v desiatich krajinách Európy.“
Martin Katriak:
„Iste, funguje to v iných krajinách, pretože naštartovali to od začiatku a
naučili spotrebiteľov. Ale my sme spotrebiteľov naučili separovanému zberu a
toto nemá nič s negatívnym vzťahom obchodníkov k ochrane prírody. My to
chceme.“
Karolína Lacová: „Povedzme si ešte, či by to v konečnom
dôsledku obchodníci preniesli do tých cien produktov.“
Martin Katriak:
„Tam nejde o zdvihnutie cien tých produktov. Tá minerálka bude stáť dvadsať –
tridsať centov, bude tam plus dvanásť centov záloha, ktorá sa mu vráti, keď
proste to donesie. Nebude produkt drahší, ale istotne budeme mať s tým
náklady.“
Karolína Lacová: „Uzatvára prezident Zväzu obchodu Martin Katriak. Ďakujem za rozhovor.“
Martin Katriak:
„Ďakujem veľmi pekne.“
Karolína Lacová: „A ako zálohovanie či separáciu PET
fliaš vnímajú odborníci? Opýtali sme sa Miloša Veverku z Centra pre trvalo
udržateľné alternatívy.“
Miloš Veverka, Centrum pre trvalo udržateľné
alternatívy: „Účinnosť takéhoto systému zberu prostredníctvom zálohovania je
oveľa vyššia ako účinnosť systému toho klasického, ktorý poznáme
prostredníctvom tých žltých vriec a nádob.“
Karolína Lacová: „Obchodníci ale teda hovoria o tom, že
na separovanie je už občan zvyknutý, kým teda zálohovanie by bolo preňho akousi
komplikáciou, že by si na to musel zvykať. Vidia v tom viacero problémov. Cestu
vidia v zlepšení toho aktuálneho separovania. Je toto podľa vás cesta alebo
nie?“
Miloš Veverka: „Určite nie, pretože toto sú len také
pseudoargumenty tých, ktorí majú zodpovedať za to reálne znečistenie, ktoré na
Slovensku máme. To znamená obchodníkov a hlavne teda výrobcov týchto obalov.
Súčasný systém zberu je nastavený tak, ako je. Ľudia majú možnosť triediť a
keby chceli, tak triedia. Ale jednoducho mnohí nie sú motivovaní. Chýba tu
ekonomická motivácia. Táto motivácia práve je v zálohovaní, že keď zanesie tú
fľašu do obchodu, tak dostane tie peniaze naspäť. Na systém triedeného zberu by
zálohovanie malo asi taký vplyv, že tých plastov by podstatne ubudlo. Obce by
si vydýchli, zberové spoločnosti by si vydýchli, pretože dotrieďovanie plastov
je ekonomicky náročná činnosť. A tie príjmy za tú surovinu, ktoré tie zberové
spoločnosti za to dostanú, tak nepokryjú tie náklady. Aj tak celý systém
financujú výrobcovia. Takže triedený zber by to jednoducho ovplyvniť nemalo. Aj
tak nám nejaké PET fľaše budú končiť v triedenom zbere a to sú práve tie, ktoré
nebudú zálohované. To znamená napríklad z drogérie alebo z nejakých iných
nápojov, ktoré nebudú podliehať zálohe a podobne. Ten triedený systém bude
stále bežať tak, ako beží v súčasnosti. Tých iných komodít, ktoré nebudú
zálohované, tam sa viac-menej nič nezmení. Jediná zmena bude tá, že tieto PET
fľaše, ktoré budú podliehať zálohovaniu, tak budú čistejšie. A v súčasnosti je
o PET materiál pomerne veľký záujem a používa sa na rôzne iné využitia v
priemysle, napríklad výrobu textilných vlákien, v menšej časti aj na výrobu
samotných PET fliaš. Práve tým zálohovaním napríklad v Nemecku tým, že majú
zavedený systém zálohovania, tak dokážu až päťdesiat percent PET fliaš vyrobiť
z recyklátu, pretože ten recyklát je čistejší a kvalitnejší.“
Karolína Lacová: „Na záver ešte o tomto probléme o
probléme teda zálohovania sa hovorí už roky, zatiaľ sa však teda na Slovensku
nič v tejto veci nezmenilo. Z vášho pohľadu je to aj o tom, že tá ekonomika
stojí nad tými environmentálnymi záujmami?“
Miloš Veverka: „Určite áno. K zálohovaniu sme boli
veľmi blízko v roku 2006, kedy bolo skoro zavedené. A práve vtedy to je jedným
z tých prvkov, ktoré zastavili tento systém, bolo práve ministerstvo
hospodárstva, ktoré bohužiaľ hájilo záujmy obchodníkov, ktorí vlastne by s
týmto mali zvýšené náklady. Takže preto sa toto vtedy nepodarilo presadiť.“
Karolína Lacová: „Uzatvára odborník na plasty,
recyklovanie a zálohovanie PET fliaš Miloš Veverka. Ďakujem za rozhovor.“
Miloš Veverka: „Ďakujem.“
Zdroj: [08.11.2018; Rádio Slovensko; K veci; 18:18; Karolína
Lacová / Karolína Lacová]