Zákaz predaja v nedeľu zníži výkon ekonomiky

Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu SR: „Nikto ma nepresvedčí, že človek, ktorý potrebuje nový nábytok alebo televízor, si ho chce kúpiť práve v nedeľu a v iný deň si ho nekúpi.“
Schválením návrhu zákona utrpia tí, ktorých má chrániť. Časť predavačov príde o prácu alebo o vyššie platy
Zoltán Rácz
Celospoločenskú diskusiu o zákaze maloobchodného predaja v nedeľu vyvolali dva opozičné návrhy v čase, keď sú obchody pre pandémiu koronavírusu v nedeľu aj tak zatvorené. Situáciu využili poslanci za Smer-SD a ĽSNS, ktorí sa odvolávajú na ochranu rodiny. O pokryteckosti ich zámeru sme už v týždenníku TREND písali. Návrh totiž nemyslí na všetkých ľudí, ktorí musia pracovať v nedeľu, ale iba na malú časť z nich.
Podľa štúdie Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz (INESS), ktorá sa opierala o dáta spoločnosti Trexima, boli vlani na Slovensku približne dva milióny zamestnancov a v nedeľu ich pracuje zhruba 365-tisíc. V maloobchode je to približne 47,5-tisíc. Návrh na celospoločenskú ochranu rodín tak myslí iba na 13 percent z tých, ktorí pracujú v nedeľu. O tom však politici radšej nehovoria, pretože ak by sme mali rozšíriť zákaz aj na pracovníkov v priemysle, v poľnohospodárstve či v službách, ekonomické dôsledky, o ktorých píšeme, by boli niekoľkonásobne väčšie.
Vplyv na HDP
Politici ekonomické dôsledky svojich návrhov neriešia vôbec, respektíve hovoria, že by boli nulové. V dôvodovej správe k zákonom uvádzajú, že opatrenie nemá vplyv na štátny rozpočet. Ministerstvo financií reaguje, že opak je pravda. Podľa jeho výpočtov by zatvorenie maloobchodných prevádzok v nedeľu znamenalo zníženie HDP Slovenska o 0,15 percenta ročne, čo predstavuje zhruba 135 miliónov eur.
Ak už teraz štatistici pre koronakrízu zaznamenali vyše dvojpercentný prepad HDP, vyše desatiny percenta k tomu sa nemusí javiť ako veľké číslo. „Najbližšie obdobie však môže generovať podstatne iné čísla,“ upozorňuje analytik obchodu Ľubomír Drahovský. Predpokladá, že kríza sa naplno prejaví až v druhom a treťom štvrťroku. Keď chcela talianska vláda pred dvomi rokmi v čase hospodárskeho rastu zaviesť zákaz nedeľného a sviatočného predaja, kritici hovorili o znížení HDP takmer o dve percentá.
Vplyv na maloobchod
Maloobchodné tržby by celkovo podľa ministerstva financií klesli priemerne takmer o dve percentá ročne. Ľ. Drahovský upozorňuje, že iný výpadok by bol v reťazcoch, ktoré majú v sieti viac malých predajní s nie príliš vysokými tržbami, a iný v nadnárodných spoločnostiach, ktoré majú najmä veľké hypermarkety a prevádzky v nákupných centrách.
Malých predajní je po Slovensku zhruba dvetisíc a nedeľný predaj v nich tvorí tri až štyri percentá z týždenných tržieb. „Zavretie v nedeľu im nespôsobí ekonomickú ujmu, ale v hypermarketoch a v prevádzkach v nákupných centrách je práve víkend predajom textilu, obuvi, športových potrieb, elektroniky a ostatných vecí ťažiskový,“ vysvetľuje Ľ. Drahovský a dodáva, že tam sa predpokladá strata tržieb asi 15 percent. Podľa neho aj preto Zväz obchodu SR ako zástupca skôr prvých menovaných nemá problém zákaz predaja podporiť. Väčšie spoločnosti sú vo vyjadrení skôr zdržanlivé, obchodné centrá sú rázne proti.
Prezident Zväzu obchodu SR a podpredseda Predstavenstva COOP Jednoty Martin Katriak hovorí, že jeho dôvody podpory zákazu sú najmä sociálno-spoločenské. „Chceme, aby mali matky pracujúce v obchode v nedeľu voľný čas s rodinou.“ Ani ekonomika podľa neho nenúti obchodníkov mať otvorené. „Nedeľa je deň, keď maloobchodné predajne dosahujú najmenší obrat z celého týždňa, a je úplne jedno, či je to kamenný obchod na ulici alebo prevádzka v obchodnom centre,“ tvrdí M. Katriak a dodáva, že ho nikto nepresvedčí, že „človek, ktorý potrebuje nový nábytok alebo televízor, si v iný deň ako v nedeľu nekúpi“.
Postoj reťazcov
Členovia Slovenskej aliancie moderného obchodu, ktorá združuje nadnárodné reťazce, nenašli v otázke nedeľného predaja zhodu, a tak tému komunikuje každý samostatne. Lidl sa diskusii o zákaze nebráni. „V prípade jeho schválenia však musí platiť pre všetky predajné formáty bez rozdielu zamerania či veľkosti plochy, aby nevznikali konkurenčné výhody pre účastníkov trhu a nedochádzalo k diskriminácii obchodníkov.“ S rovnakou podmienkou je za obmedzenie predaja Kaufland či dm drogerie markt, kde predpokladajú, že pri plošnom zákaze by sa nákupy zákazníkov rozložili do zvyšných dní.
Aj Billa je otvorená zakázať nedeľný predaj, pretože skúsenosť so zatvorenými obchodmi počas sviatkov jej ukázala, že zákazníci preorientovali svoje nákupy na dni pred sviatkom alebo po ňom. Museli by byť však zrušené protiepidemické opatrenia ako regulácia počtu zákazníkov na štvorcový meter a hodiny pre seniorov.
Tesco je proti zákazu predaja. „Rozumieme, že toto opatrenie umožňuje kolegom stráviť voľnú nedeľu s rodinami, no zároveň tak prichádzajú o príležitosť zvýšiť si mzdu o príplatky za prácu v nedeľu. Namiesto novej regulácie uprednostňujeme možnosť ponechať rozhodnutie na zákazníkov a ich preferenciu, kedy im najviac vyhovuje ísť na nákup.“
Predajca elektroniky Nay je za kompromis, teda ponechanie nedeľného predaja s možnosťou uplatnenia výhrady svedomia pre zamestnancov. Na rozdiel od šéfa zväzu obchodu si predseda predstavenstva Nay Peter Zálešák nemyslí, že nedeľní zákazníci prídu nakupovať iný deň. „Doterajšie skúsenosti so zavretými nedeľami a štátnymi sviatkami nás naučili, že obrat, ktorý spoločnosť stratí počas takýchto dní, sa nevráti väčším obratom počas iných dní, určite nie v plnej miere.“
Upozorňuje aj na nový interný prieskum medzi zamestnancami, ktorých sa pýtali, či preferujú prácu v nedeľu s tým, že si môžu príplatkami zarobiť. Tie tvoria v priemere sto eur k platu. Zhruba šesťdesiat percent zo 750 zamestnancov sa vyjadrilo, že chcú v nedeľu pracovať. Inak to vidí M. Katriak. Hovorí, že priemerný zárobok predavača v nedeľu je aj so stopercentným príplatkom asi 40 eur. Ak si odráta náklady na cestovné či obed, zostane mu zhruba 35 eur. Podľa jeho prieskumov ich 90 percent predavačov radšej pre voľnú nedeľu oželie.
Strata práce a nižšie mzdy
Víkendový predaj v obchodných centrách generuje významnú časť tržieb obchodníkov,“ hovorí ich zástupca Peter Papanek z iniciatívy Ako dlho vydržíme. Tvrdí, že po karanténe by bola ďalšia regulácia likvidačná. „Bavíme sa o výpadku za rok 2020 minimálne na úrovni 15 až 18 percent. Móda a oblečenie môžu dosiahnuť aj 20-percentnú stratu.“
Zákazom predaja v nedeľu by zanikol duch nákupných centier, myslí si analytik Ľ. Drahovský. „Všetky tie kaviarničky, reštaurácie a kinosály by boli pomerne zbytočné. Filozofiou prenájmu priestorov pre obchodníkov je, že centrum zabezpečuje určitú návštevnosť a šancu predaja ich tovaru.“ Kritici návrhu z radov obchodníkov hovoria o prepúšťaní asi jednej sedminy zamestnancov a znižovaní platov. Strata pracovných miest je najväčším a zároveň dátami najlepšie podloženým efektom obmedzenia otváracích hodín v maloobchode aj podľa analýzy INESS, ktorá u nás predpokladá zánik približne 3 300 pracovných miest.
V 38-miliónovom Poľsku, kde úplný zákaz nedeľného predaja platí práve od tohto roku, odhadla konzultačná spoločnosť PwC stratu pracovných miest na úrovni 36- až 85-tisíc. V Maďarsku zaviedli zákaz nedeľného predaja v roku 2015, no po roku ho po výrazne negatívnych ohlasoch zrušili. Počet pracovníkov v obchode vrátane všetkých v maloobchode a vo veľkoobchode sa v porovnaní s rokom 2014 znížil o deväťtisíc. Okrem toho okolo 2 500 obchodov nadobro „zatiahlo žalúzie“. Naopak, deregulácia otváracích hodín niektorých spolkových krajín v Nemecku znamenala zvýšenie zamestnanosti v sektore o viac ako dve percentá. V deväťdesiatych rokoch v Holandsku podľa OECD umožnila deregulácia vytvorenie až 15-tisíc nových pracovných miest.
Verejná mienka je proti
Zdá sa však, že verejnosť si už na zatvorené obchody v nedeľu zvykla. Na rozdiel od Maďarska, kde sú podľa prieskumu spred troch rokov tri štvrtiny populácie proti zákazu, prieskum agentúry Focus pre Denník N hovorí o tom, že tri štvrtiny Slovákov so zatvorením obchodov súhlasia. Podobne dopadol prieskum agentúry 2muse, v ktorom sa pýtali špeciálne na predajne potravín, kde sa za zákaz vyjadrilo takmer 80 percent respondentov.
Podľa Ľ. Drahovského by o tejto otázke nemala rozhodovať laická verejnosť. „Nemôžem sa pýtať jednoduchou otázkou bežného respondenta: Ste za zákaz predaja v nedeľu? To je otázka, o ktorej by mali rozhodovať obchodníci a odborníci na maloobchod.“ Návrh považuje za populistický a tému za zástupnú. „Práve túto otázku prioritne Slovensko riešiť nepotrebuje. Musíme zápasiť s dôležitejšími problémami v ekonomike, ku ktorým sa staviame často chaoticky. A môžeme na to doplatiť. Reálny život a problémy sú často iné, ako to vidia politici.“
Zavádzať počas krízy, ktorá na maloobchod dopadla asi najviac, obmedzenia v podnikaní je podľa Martina Vlachynského z INESS nelogické a diskriminačné. „Zakázať im sedminu času predávať, ak si ľudia zatiaľ môžu nakúpiť online, zasa o kúsok vytlačí kamenné prevádzky z trhu. Nehovoriac o raste nezamestnanosti,“ uzatvára.
-
Nikto ma nepresvedčí, že človek, ktorý potrebuje nový nábytok alebo televízor, si ho chce kúpiť práve v nedeľu a v iný deň si ho nekúpi.“
Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu SR
Obrat, ktorý spoločnosť stratí počas takýchto dní, sa nevráti väčším obratom počas iných dní, určite nie v plnej miere.“
Peter Zálešák, predseda predstavenstva Nay, a. s.
-
Víkendové predaje v obchodných centrách generujú významnú časť tržieb
-
3 300 pracovných miest by bolo ohrozených z dôvodu zatvorených obchodov v nedeľu
-
Pracujúci v nedeľu (%)
Nepracujúci (82,2)
Pracujúci v maloobchode (2,3)

Pracujúci mimo obchodu (15,5)

Zdroj: [28.05.2020; Trend; Podnikanie, Maloobchodný predaj; s. 42,43; Zoltán Rácz]