Zákaz predaja v nedeľu zníži výkon ekonomiky
Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu SR: „Nikto ma nepresvedčí, že človek, ktorý potrebuje nový nábytok alebo televízor, si ho chce kúpiť práve v nedeľu a v iný deň si ho nekúpi.“
Schválením
návrhu zákona utrpia tí, ktorých má chrániť. Časť predavačov
príde o prácu alebo o vyššie platy
Zoltán
Rácz
Celospoločenskú
diskusiu o zákaze maloobchodného predaja v nedeľu vyvolali dva
opozičné návrhy v čase, keď sú obchody pre pandémiu
koronavírusu v nedeľu aj tak zatvorené. Situáciu využili
poslanci za Smer-SD a ĽSNS, ktorí sa odvolávajú na ochranu
rodiny. O pokryteckosti ich zámeru sme už v týždenníku TREND
písali. Návrh totiž nemyslí na všetkých ľudí, ktorí musia
pracovať v nedeľu, ale iba na malú časť z nich.
Podľa
štúdie Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz (INESS),
ktorá sa opierala o dáta spoločnosti Trexima, boli vlani na
Slovensku približne dva milióny zamestnancov a v nedeľu ich
pracuje zhruba 365-tisíc. V maloobchode je to približne 47,5-tisíc.
Návrh na celospoločenskú ochranu rodín tak myslí iba na 13
percent z tých, ktorí pracujú v nedeľu. O tom však politici
radšej nehovoria, pretože ak by sme mali rozšíriť zákaz aj na
pracovníkov v priemysle, v poľnohospodárstve či v službách,
ekonomické dôsledky, o ktorých píšeme, by boli niekoľkonásobne
väčšie.
Vplyv na
HDP
Politici
ekonomické dôsledky svojich návrhov neriešia vôbec, respektíve
hovoria, že by boli nulové. V dôvodovej správe k zákonom
uvádzajú, že opatrenie nemá vplyv na štátny rozpočet.
Ministerstvo financií reaguje, že opak je pravda. Podľa jeho
výpočtov by zatvorenie maloobchodných prevádzok v nedeľu
znamenalo zníženie HDP Slovenska o 0,15 percenta ročne, čo
predstavuje zhruba 135 miliónov eur.
Ak už
teraz štatistici pre koronakrízu zaznamenali vyše dvojpercentný
prepad HDP, vyše desatiny percenta k tomu sa nemusí javiť ako
veľké číslo. „Najbližšie obdobie však môže generovať
podstatne iné čísla,“ upozorňuje analytik obchodu Ľubomír
Drahovský. Predpokladá, že kríza sa naplno prejaví až v druhom
a treťom štvrťroku. Keď chcela talianska vláda pred dvomi rokmi
v čase hospodárskeho rastu zaviesť zákaz nedeľného a
sviatočného predaja, kritici hovorili o znížení HDP takmer o dve
percentá.
Vplyv na
maloobchod
Maloobchodné
tržby by celkovo podľa ministerstva financií klesli priemerne
takmer o dve percentá ročne. Ľ. Drahovský upozorňuje, že iný
výpadok by bol v reťazcoch, ktoré majú v sieti viac malých
predajní s nie príliš vysokými tržbami, a iný v nadnárodných
spoločnostiach, ktoré majú najmä veľké hypermarkety a prevádzky
v nákupných centrách.
Malých
predajní je po Slovensku zhruba dvetisíc a nedeľný predaj v nich
tvorí tri až štyri percentá z týždenných tržieb. „Zavretie
v nedeľu im nespôsobí ekonomickú ujmu, ale v hypermarketoch a v
prevádzkach v nákupných centrách je práve víkend predajom
textilu, obuvi, športových potrieb, elektroniky a ostatných vecí
ťažiskový,“ vysvetľuje Ľ. Drahovský a dodáva, že tam sa
predpokladá strata tržieb asi 15 percent. Podľa neho aj preto Zväz
obchodu
SR ako zástupca skôr prvých menovaných nemá problém zákaz
predaja podporiť. Väčšie spoločnosti sú vo vyjadrení skôr
zdržanlivé, obchodné centrá sú rázne proti.
Prezident
Zväzu
obchodu
SR a podpredseda Predstavenstva COOP Jednoty Martin
Katriak
hovorí, že jeho dôvody podpory zákazu sú najmä
sociálno-spoločenské. „Chceme, aby mali matky pracujúce v
obchode v nedeľu voľný čas s rodinou.“ Ani ekonomika podľa
neho nenúti obchodníkov mať otvorené. „Nedeľa je deň, keď
maloobchodné predajne dosahujú najmenší obrat z celého týždňa,
a je úplne jedno, či je to kamenný obchod na ulici alebo prevádzka
v obchodnom centre,“ tvrdí M. Katriak
a dodáva, že ho nikto nepresvedčí, že „človek, ktorý
potrebuje nový nábytok alebo televízor, si v iný deň ako v
nedeľu nekúpi“.
Postoj
reťazcov
Členovia
Slovenskej aliancie moderného obchodu, ktorá združuje nadnárodné
reťazce, nenašli v otázke nedeľného predaja zhodu, a tak tému
komunikuje každý samostatne. Lidl sa diskusii o zákaze nebráni.
„V prípade jeho schválenia však musí platiť pre všetky
predajné formáty bez rozdielu zamerania či veľkosti plochy, aby
nevznikali konkurenčné výhody pre účastníkov trhu a
nedochádzalo k diskriminácii obchodníkov.“ S rovnakou podmienkou
je za obmedzenie predaja Kaufland či dm drogerie markt, kde
predpokladajú, že pri plošnom zákaze by sa nákupy zákazníkov
rozložili do zvyšných dní.
Aj Billa
je otvorená zakázať nedeľný predaj, pretože skúsenosť so
zatvorenými obchodmi počas sviatkov jej ukázala, že zákazníci
preorientovali svoje nákupy na dni pred sviatkom alebo po ňom.
Museli by byť však zrušené protiepidemické opatrenia ako
regulácia počtu zákazníkov na štvorcový meter a hodiny pre
seniorov.
Tesco je
proti zákazu predaja. „Rozumieme, že toto opatrenie umožňuje
kolegom stráviť voľnú nedeľu s rodinami, no zároveň tak
prichádzajú o príležitosť zvýšiť si mzdu o príplatky za
prácu v nedeľu. Namiesto novej regulácie uprednostňujeme možnosť
ponechať rozhodnutie na zákazníkov a ich preferenciu, kedy im
najviac vyhovuje ísť na nákup.“
Predajca
elektroniky Nay je za kompromis, teda ponechanie nedeľného predaja
s možnosťou uplatnenia výhrady svedomia pre zamestnancov. Na
rozdiel od šéfa zväzu
obchodu
si predseda predstavenstva Nay Peter Zálešák nemyslí, že nedeľní
zákazníci prídu nakupovať iný deň. „Doterajšie skúsenosti
so zavretými nedeľami a štátnymi sviatkami nás naučili, že
obrat, ktorý spoločnosť stratí počas takýchto dní, sa nevráti
väčším obratom počas iných dní, určite nie v plnej miere.“
Upozorňuje
aj na nový interný prieskum medzi zamestnancami, ktorých sa
pýtali, či preferujú prácu v nedeľu s tým, že si môžu
príplatkami zarobiť. Tie tvoria v priemere sto eur k platu. Zhruba
šesťdesiat percent zo 750 zamestnancov sa vyjadrilo, že chcú v
nedeľu pracovať. Inak to vidí M. Katriak.
Hovorí, že priemerný zárobok predavača v nedeľu je aj so
stopercentným príplatkom asi 40 eur. Ak si odráta náklady na
cestovné či obed, zostane mu zhruba 35 eur. Podľa jeho prieskumov
ich 90 percent predavačov radšej pre voľnú nedeľu oželie.
Strata
práce a nižšie mzdy
„Víkendový
predaj v obchodných centrách generuje významnú časť tržieb
obchodníkov,“ hovorí ich zástupca Peter Papanek z iniciatívy
Ako dlho vydržíme. Tvrdí, že po karanténe by bola ďalšia
regulácia likvidačná. „Bavíme sa o výpadku za rok 2020
minimálne na úrovni 15 až 18 percent. Móda a oblečenie môžu
dosiahnuť aj 20-percentnú stratu.“
Zákazom
predaja v nedeľu by zanikol duch nákupných centier, myslí si
analytik Ľ. Drahovský. „Všetky tie kaviarničky, reštaurácie a
kinosály by boli pomerne zbytočné. Filozofiou prenájmu priestorov
pre obchodníkov je, že centrum zabezpečuje určitú návštevnosť
a šancu predaja ich tovaru.“ Kritici návrhu z radov obchodníkov
hovoria o prepúšťaní asi jednej sedminy zamestnancov a znižovaní
platov. Strata pracovných miest je najväčším a zároveň dátami
najlepšie podloženým efektom obmedzenia otváracích hodín v
maloobchode aj podľa analýzy INESS, ktorá u nás predpokladá
zánik približne 3 300 pracovných miest.
V
38-miliónovom Poľsku, kde úplný zákaz nedeľného predaja platí
práve od tohto roku, odhadla konzultačná spoločnosť PwC stratu
pracovných miest na úrovni 36- až 85-tisíc. V Maďarsku zaviedli
zákaz nedeľného predaja v roku 2015, no po roku ho po výrazne
negatívnych ohlasoch zrušili. Počet pracovníkov v obchode vrátane
všetkých v maloobchode a vo veľkoobchode sa v porovnaní s rokom
2014 znížil o deväťtisíc. Okrem toho okolo 2 500 obchodov
nadobro „zatiahlo žalúzie“. Naopak, deregulácia otváracích
hodín niektorých spolkových krajín v Nemecku znamenala zvýšenie
zamestnanosti v sektore o viac ako dve percentá. V deväťdesiatych
rokoch v Holandsku podľa OECD umožnila deregulácia vytvorenie až
15-tisíc nových pracovných miest.
Verejná
mienka je proti
Zdá sa
však, že verejnosť si už na zatvorené obchody v nedeľu zvykla.
Na rozdiel od Maďarska, kde sú podľa prieskumu spred troch rokov
tri štvrtiny populácie proti zákazu, prieskum agentúry Focus pre
Denník N hovorí o tom, že tri štvrtiny Slovákov so zatvorením
obchodov súhlasia. Podobne dopadol prieskum agentúry 2muse, v
ktorom sa pýtali špeciálne na predajne potravín, kde sa za zákaz
vyjadrilo takmer 80 percent respondentov.
Podľa Ľ.
Drahovského by o tejto otázke nemala rozhodovať laická verejnosť.
„Nemôžem sa pýtať jednoduchou otázkou bežného respondenta:
Ste za zákaz predaja v nedeľu? To je otázka, o ktorej by mali
rozhodovať obchodníci a odborníci na maloobchod.“ Návrh
považuje za populistický a tému za zástupnú. „Práve túto
otázku prioritne Slovensko riešiť nepotrebuje. Musíme zápasiť s
dôležitejšími problémami v ekonomike, ku ktorým sa staviame
často chaoticky. A môžeme na to doplatiť. Reálny život a
problémy sú často iné, ako to vidia politici.“
Zavádzať
počas krízy, ktorá na maloobchod dopadla asi najviac, obmedzenia v
podnikaní je podľa Martina Vlachynského z INESS nelogické a
diskriminačné. „Zakázať im sedminu času predávať, ak si
ľudia zatiaľ môžu nakúpiť online, zasa o kúsok vytlačí
kamenné prevádzky z trhu. Nehovoriac o raste nezamestnanosti,“
uzatvára.
—-
„Nikto
ma nepresvedčí, že človek, ktorý potrebuje nový nábytok alebo
televízor, si ho chce kúpiť práve v nedeľu a v iný deň si ho
nekúpi.“
Martin
Katriak,
prezident Zväzu
obchodu
SR
„Obrat,
ktorý spoločnosť stratí počas takýchto dní, sa nevráti väčším
obratom počas iných dní, určite nie v plnej miere.“
Peter
Zálešák, predseda predstavenstva Nay, a. s.
—-
Víkendové
predaje v obchodných centrách generujú významnú časť tržieb
—-
3 300
pracovných miest by bolo ohrozených z dôvodu zatvorených obchodov
v nedeľu
—-
Pracujúci
v nedeľu (%)
Nepracujúci
(82,2)
Pracujúci
v maloobchode (2,3)
Pracujúci
mimo obchodu (15,5)
Zdroj: [28.05.2020; Trend; Podnikanie, Maloobchodný predaj; s. 42,43; Zoltán Rácz]