Agáta Staneková, moderátorka: „Moria po svete sú zamorené plastmi. Ak s tým nič, neurobíme v roku 2050 budú obsahovať viac plastu než rýb. Takéto hrozivé správy spolu so zábermi na veľryby, ktoré majú v žalúdkoch kilá plastov, v médiách už nie sú ničím výnimočné. Plasty tvoria podľa Európskej komisie viac ako 80% morského odpadu. Únia preto zintenzívnila boj za elimináciu plastových výrobkov. Dôležitým krokom je definitívny zákaz uvádzania jednorazových plastových výrobkov na trh. Ten aj na Slovensku začne platiť od 1. januára 2021. To je téma relácie Z prvej ruky, v ktorej budeme hovoriť s Ľubomírom Ďuračkom, odborníkom na odpady zo sekcie environmentálneho hodnotenia odpadového hospodárstva z ministerstva životného prostredia, dobrý deň.“

Ľubomír Ďuračka, odborník na odpady, sekcia environmentálneho hodnotenia odpadového hospodárstva ministerstva životného prostredia: „Dobrý deň prajem.“

Agáta Staneková: „A s predsedom environmentálnej sekcie Zväzu obchodu Michalom Sebíňom, dobrý deň.“

Michal Sebíň, predseda environmentálnej sekcie Zväzu obchodu: „Dobrý deň.“

Agáta Staneková: „Príjemné počúvanie želá Agáta Staneková. V piatok bola tlačová konferencia, kde bolo oznámené, ktoré plasty, jednorazové plasty budú zakázané, týka sa to deviatich výrobkov, možno sa vráťme, zopakujme si tu informáciu, ktorých výrobkov sa to týka.“

Ľubomír Ďuračka: „Tak ministerstvo životného prostredia predstavilo novelu zákona o odpadoch a v zároveň v tejto novele zákona o odpadoch majú byť zakázané alebo teda sa majú zakázať aj jednorazové plasty a týka sa to jednorazových plastových tanierov, príborov, miešadiel na nápoje, slamiek, paličiek od balónov, vatových tyčiniek do uší, nádob na potraviny vyrobených z expandovaného polystyrénu, nápojových obalov vyrobených z expandovaného polystyrénu a pohárov na nápoje vyrobených z expandovaného polystyrénu.“

Agáta Staneková: „Dobre. Sú nejaké výnimky, napríklad, čo sa týka zdravotníctva alebo hovorili ste o paličke na balóny, balón tam nebol spomenutý.“

Ľubomír Ďuračka: „Týka sa, výnimka sa bude týkať len paličiek do uší a slamiek a iba v tom prípade, ak sa použijú ako zdravotnícka pomôcka v zdravotníctve.“

Agáta Staneková: „Ako sa bude uplatňovanie tohto zákazu dozorovať?“

Ľubomír Ďuračka: „Tak dozorovať by to mala príslušná inšpekcia buď životného prostredia alebo obchodná inšpekcia, záleží od toho v akom bude táto kontrola prebiehať.“

Agáta Staneková: „Pán Sebíň, opatrenia oproti plastom ovplyvnia život dúfajme, že k dobrému pre všetkých obyvateľov Európskej únie, ale výrazne sa dotknú odborníkov, ale aj producentov plastov, takže aké sú vaše reakcie?“

Michal Sebíň: „Tak v prvom rade musím povedať, že my sme ešte vlastne ten návrh zákona v paragrafe znení nevideli, takže vlastne tie informácie, ktoré máme ako v členovia Zväzu obchodu, tak pochádzajú len vlastne len z tej samotnej tlačovky v takom rozsahu, ako sme počuli teraz. Keď sa budeme ale baviť o tých jednorazových plastoch, tak v podstate ja by som to rozdelil na také tri okruhy z pohľadu obchodu. Prvý okruh sú vlastne výrobky, ktoré obchodníci predávajú konečným spotrebiteľom, ako nejaké také party taniere, party riad, tie vatové tyčinky spomínané a podobne, tu možno už aj poslucháči určite registrujú, že mnohí obchodníci, mnohé reťazce sa už dobrovoľne prihlásili k tomu, je to záležitosť možno už posledného roka, že budú postupne tieto výrobky eliminovať a budú ich sťahovať z predaja, samozrejme, aj mnohí členovia Zväzu obchodu sa teda k tejto iniciatíve pripojili. Takže myslím si, že tieto výrobky budú aj v kontexte tej očakávanej smernice postupne vlastne z tých pultov miznúť. Druhý taký okruh sú vlastne jednorazové plasty, ktoré alebo teda jednorazové obaly, ktoré slúžia na zabalenie produktov, ktoré obchodníci predávajú hlavne pri tých studených pultoch. To znamená, bavíme sa o mäsových výrobkoch, o syroch, o šalátoch a podobne, toto nás zasiahne asi najviac, v tejto chvíli si netrúfam povedať, že aké budú naše kroky, aké budú opatrenia, pretože neviem si celkom predstaviť, ako ich nahradíme. Zásadný problém, ktorý vidíme, tak je používanie opakovane použiteľných obalov v takomto prípade. Je to niečo, po čom už prirodzene vznikol dopyt. Zákazníci chodia, nosia si vlastne krabičky, nosia si vlastné obaly, aj z tohto dôvodu sme sa opýtali vlastne hygieny, že či je možné takto postupovať, či je možné takéto opakovane použiteľné obaly používať a to stanovisko bolo, že z hygienického hľadiska teda niečo takéto neodporúčajú. A potom taký tretí okruh, tak to sú vlastne jednorazové obaly, do ktorých balia vlastne výrobky výrobcovia a tieto výrobky následne predávame. V tomto prípade je to, samozrejme, na tých samotných výrobkoch, ako sa k tomu celému postavia a ako budú, aké výrobky budú uvádzať na trh.“

Agáta Staneková: „Evidentné je, že nastavenie v Európskej únii a vlastne aj po celom svete je smerovať k čo najväčšiemu znižovaniu množstva odpadov. Ako sme tu na Slovensku, pokiaľ ide o podporu iných riešení, náhrad, ako sme tu pokiaľ ide o biodegradovateľné plastové materiály, pán Ďuračka?“

Ľubomír Ďuračka: „Tak pokiaľ máme dobré informácie, tak náhrady už za spomínané plastové výrobky na Slovensku existujú, aspoň vo väčšine prípadov určite. Spomeniem len taký príklad, napríklad slamky už sú aj kovové, sklené alebo z bambusu alebo aj nejaké iné, dokonca už aj biorozložiteľné, myslím, že z cukrovej trstiny sa vyrábajú alebo niečo na ten spôsob, alebo s tým zložením a čo sa týka biodegradovateľných plastových materiálov, je to celosvetová výzva. Môžem povedať, že už aj podľa európskej stratégie pre plasty z januára 2018 sa odporúčajú aj takéto plasty používať a rezort životného prostredia otvára dvere výrobcom, samozrejme, sú to možnosti pre startupistov, aby vyvíjali nejaké nové výrobky, ktoré nebudú z plastu a ministerstvo otvára dvere takýmto výrobcom a zaviedlo alebo zavádza environmentálnu značku environmentálny vhodný produkt na biodegradovateľné plastové materiály.“

Agáta Staneková: „Pán Sebíň, vy máte určite skúsenosti s týmito materiálmi.“

Michal Sebíň: „Neviem, či môžem hovoriť v tejto chvíli o nejakých konkrétnych skúsenostiach. Tie slamky sú celkom dobrý príklad, lebo len sa objavila informácia ešte kedysi z Európskej únie, že slamky budú zakázané a okamžite vzniklo množstvo alternatív, dokonca som naposledy zachytil slovenský startup, ktorý vyrába slamky zo slamy, takže to je celkom akoby dobrá ukážka toho, že tie regulácie vedia generovať aj nejaké také trhové riešenia, ale čo sa týka tých biorozložiteľných obalov, hovoril som pred chvíľou o tých studených pultoch v predajniach, tak zoberme si príklad, kúpime si klasický slovenský šalát v biodegradovateľnom obale, prinesieme si to domov, ale čo s tým odpadom spravíme, do klasického plastového odpadu nemôže ísť, pretože ak by sa dostal do žltého kontajnera, následne na recyklačnú linku, tak tomu recyklátorovi plastov to spôsobí problémy pri samotnej recyklácii plastov a nejaká infraštruktúra, ktorá by zbierala vlastne takýto druh odpadu dneska neexistuje. Takže to je tá výzva a to je to ako keby B. Na jednej strane áno, chceme eliminovať jednorazové plasty, na druhej strane sú nejaké alternatívne riešenia, ale neexistuje pre nich, pre ne ešte akoby nejaká infraštruktúra a nejaké finálne spracovanie, alebo finálne spracovanie možno aj áno, ale keby tá infraštruktúra aby sa k tomu spracovateľovi dostali. Ono to spracovanie je samozrejme kompostovanie.“

Agáta Staneková: „Mám tu informáciu, že Švédsko v roku 2017 zálohovalo 84% plastových fliaš, jeho systém je považovaný za jeden z najpokrokovejších, to isté platí o Nemecku, kde spotrebitelia nevracajú len jeden až tri percentá vratných plastových fliaš. Ja som prešla na chvíľu od témy, ktorú sme doteraz riešili, k PET fľašiam, pretože na Slovensku sa už hovorí o tom, že sa tu bude už aj zálohovať.“

Ľubomír Ďuračka: „Áno, ministerstvo životného prostredia pripravilo zákon o zálohovaní nielen plastových fliaš, ale aj plechoviek od nápojov. Tento zákon je momentálne v interkomunitárnom pripomienkovom konaní, čiže prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, legislatívnou radou vlády a v súčasnosti teda je na pripomienkovaní v rámci Európskej únie. Áno, hľadali sme inšpiráciu v zahraničí, samozrejme, nechali sme si poradiť alebo radili sme sa alebo teda kolegovia, ktorí robili analýzu na zálohovanie PET fliaš, pretože to nevyšlo len tak z nejakého vrecka, ale teda dali sme si vypracovať niekoľko analýz a hľadali sme teda možnosti v zahraničí. Samozrejme, severský systém je vynikajúco prepracovaný, naším vzorom však sa stala Litva, aspoň podľa toho, akým spôsobom sme to nastavovali, lebo pre nás je Litva zhruba aj pre počet obyvateľov aj rozlohou je takým naj, asi najporovnateľnejším štátom a teda vyšlo nám z toho, že ak chceme dosiahnuť tie ciele, ktoré sú aj v zmysle tej smernice, ktorá sa teraz očakáva a aby sme znížili hlavne množstvo odpadu nachádzajúcich sa v prírode, v takých tých zberných nádobách, kde to nepatrí, tak sme teda sa rozhodli, že ideme do zálohového systému a podporíme tým nielen triedený zber, ale aj recykláciu a samozrejme, budeme sa snažiť týmto zákonom hlavne odstrániť ten odpad, ktorý sa nachádza v prírode vo vodách a tak ďalej.“

Agáta Staneková: „V akom štádiu sú prípravy, kedy sa očakáva, že by mohlo nabehnúť toto zálohovanie?“

Ľubomír Ďuračka: „Tak zákon o zálohovaní má byť účinný od 1. 1. 2020 s tým, že už samotné zálohovanie by malo začať 1. 1. 2022. Tie dva roky je tam na kreovanie celého systému zálohovania, pretože nie je to len tak, že zo dňa na deň sa začne zálohovať, je potrebné pripraviť celý ten systém zálohovania a vybudovať celý ten zberný systém návratnosti tých fliaš, musí sa vykreovať správca, nazvime to správca, ktorý bude dohliadať na celý ten zálohový systém, kde budú sa prijímateľovi odovzdávať zálohy a taktiež musia sa výrobcovia pripraviť na ten zálohový systém, musí bude pre zálohový systém na Slovensku jednoznačný identifikačný kód, ktorý bude špecifikovať ten zálohový systém, ktorý bude na Slovensku, aby sa u nás nedostávali fľaše z iných krajín a tým pádom by to celé nemalo ten svoj efekt.“

Agáta Staneková: „A spolupracujete aj s obchodníkmi predpokladám už?“

Ľubomír Ďuračka: „Spolupracujeme, pri tvorbe zákona sa tomu nejak moc vyhýbali, nechceli sa do toho veľmi púšťať, ale nakoniec vyzerá to tak, že asi už sú s tým zmierení a asi to dopadne celkom dobre.“

Agáta Staneková: „Opýtame sa teda pána Sebíňa zo Zväzu obchodu, prečo ste sa teda zdráhali?“

Michal Sebíň: „Myslím, že nie je žiadnym tajomstvom, že obchodníci nie sú veľkí fanúšikovia zálohovania, keďže sa vlastne bude celý tento systém alebo tento zber vykonávať na území alebo teda na mieste predaja, bude to znamenať inštaláciu zberných automatov, bude to znamenať vyhradenie nejakých priestorov, ktoré budú musieť slúžiť na zber toho odpadu, ktorý sa vyzbiera a tak ďalej. Ja by som možnože tú tému ešte trošku rozšíril, v podstate obchodníci sú podľa súčasnej legislatívy, podľa súčasného zákona aj výrobcami, to znamená, že platia do takzvaných organizácií zodpovednosti výrobcov recyklačné poplatky a financujú triedený zber. To znamená, že aj náš pohľad je alebo pozeráme sa na to aj z tej stránky akoby subjektov, ktoré roky financovali triedený zber, či už kedysi cez recyklačný fond, následne cez oprávnené organizácie, až teraz cez súčasný systém rozšírenia zodpovednosti výrobcov, a my si naopak nemyslíme, že by ten triedený zber PET fliaš bol až na takej zlej úrovni, nakoniec aj samotná analýza, už spomínaná analýza ministerstva životného prostredia hovorí, že na Slovensku sa dneska vytriedi 65% PET fliaš. Niektoré údaje, ale dajme tomu z iného komerčného prostredia hovoria aj o vyššom čísle, ale zostaneme pri tých 65-tich percentách a momentálny cieľ, ktorý nám ukladá Európska únia, je zhodnocovať 90% do roku 2019, do roku…“

Ľubomír Ďuračka: „2029.“

Michal Sebíň: „29 pardon, 19 je tento rok, už by sme nestihli, takže do roku 2029 a my sme vlastne tento návrh zákona aktívne pripomienkovali v rámci medzirezortného pripomienkového konania a žiadali sme v našich pripomienkach o nejaký akoby odklad účinnosti toho zákona s tým, že máme tu nastavenú rozšírenú zodpovednosť výrobcov, systém triedeného zberu, ktorý dlhodobo budujeme a financujeme. Skúsme dosiahnuť tie čísla, ktoré nám dáva únia cez štandardný triedený zber a ak sa nám to do nejakého termínu nepodarí, tak sa vlastne aktivuje ten zákon a zálohujme. Bohužiaľ, táto pripomienka neprešla, takže zákon išiel ďalej. Čo vítame je to, že ten zákon je pomerne liberálny, to znamená v tejto chvíli hovorí akoby len o tom, aká je minimálna výška zálohy a o tom, že celý tento systém bude kreovať a spravovať nejaký správca, ktorého si budú zakladať výrobcovia a obchodníci a v zásade tie spomínané dva roky sú teraz na to, aby ten systém bol nejakým spôsobom vytvorený, aby si to tie subjekty, ktorých sa týka, nastavili.“

Agáta Staneková: „Plánujete ako zväz komunikovať so svojimi členmi, koordinovať aktivity, pomáhať si, myslím obchodník s obchodníkmi?“

Michal Sebíň: „Tak samozrejme, na to zväz existuje, aj keď tieto témy sú pomerne čerstvé, pomerne akoby nové, to znamená, že tu dnes ešte neviem hovoriť o žiadnych konkrétnych krokoch. Čo sa týka tých jednorazových plastov, tak tam som už vlastne spomínal, že mnohí členovia zväzu sa už dobrovoľne pripojili alebo vytvorili si nejaké vlastné iniciatívy, dajú sa myslí, že bežne dohľadať aj cez webové stránky, takže tam už mnohé iniciatívy fungujú a mnoho tých jednorazových plastov sa už vlastne neobjavuje v predaji.“

Agáta Staneková: „Nová smernica plošný zákaz jednorazových plastov majú aj svojich kritikov, ja tu odcitujem obchodnú asociáciu European Plastic Converters. Podľa nich je legislatíva krátkozraká, šila sa horúcou ihlou a bude mať priamy negatívny dopad na životné prostredie a tisíce pracovných miest v celej Európe, znečisťovanie životného prostredia. Podľa nich bude pokračovať, ale len s tým, že plasty vystriedajú iné materiály. Čo si o tom myslíte?“

Ľubomír Ďuračka: „Tak, samozrejme, cieľom je alebo zmyslom takéhoto zákazu jednorazových plastov je znížiť objem plastového odpadu v prírode, v riekach, v moriach, ktorý sa rozkladá desiatky rokov, hej, aj stovky rokov niektoré. Plasty nahradia, by mali nahradiť alternatívy, ekologické alternatívy, ktoré budú rozložiteľné v prírode, v pôde, čiže nebudú až takým spôsobom zamorovať životné prostredie a poslúžia ako kompost, prípadne potrava pre ryby. Napríklad izraelskí vedci napríklad vyvinuli alternatívne obaly, ktoré sú z morských rias.“

Agáta Staneková: „Európska chemická agentúra v rámci boja proti znečisteniu navrhla zakázať zámerné pridávanie mikroplastov do produktov, ako je kozmetika, detergenty a poľnohospodárske hnojivá. Môžeme tu vysvetliť, čo tie mikroplasty sú?“

Ľubomír Ďuračka: „Tak mikroplasty vo výrobkoch sú plasty, ktoré zostávajú potom v celom tom reťazci, oni sa nerozložia nijakým spôsobom ani vo vode, ani v pôde, oni zostávajú v tom celom systéme a potom sa môžu dostať naspäť do toho potravinového reťazca, čiže oni sú mikroskopické nejaké častice, ktoré sa pridávajú ja neviem do krémov, do zubných pást a podobne a už aj v tejto oblasti myslím, že Veľká Británia vyvinula aj iniciatívu a takéto napríklad zubnej pasty myslím, že zakázala, ak mám dobré informácie.“

Agáta Staneková: „Chceli ste niečo dodať?“

Michal Sebíň: „Máme s tým aj takú akoby osobnú skúsenosť, v minulosti sa niektoré plastové tašky vyrábali z takzvaných oxodegradovateľných plastov, ktoré sa vlastne na vzduchu rozpadli práve na tie mikroplasty a svojím spôsobom vlastne nejde o nič iné, len o rozpad toho plastu na tieto drobné čiastočky, ktoré v tej prírode zostanú. Z tohto pohľadu je možno dobré, že práve tá smernica hovorí aj o zákaze týchto oxodegradovateľných plastov, ale zase paradoxné je, čo myslím si, že treba povedať aj to, že únia má pomerne prísnu legislatívu odpadov, odpadársku legislatívu už v súčasnosti Európska únia. Myslím si, že je tiež pomerne známe, že také to znečistenie tých morí a oceánov, ktoré vídame každý deň na katastrofických fotkách, spôsobuje niekoľko riek z Ázie a z Afriky a práve paradoxne ja som nedávno zachytil, že niektoré reťazce z niektorých ázijských krajín naopak žiadajú svojich dodávateľov, aby im dodávali výrobky v týchto oxodegradovateľných plastoch, ktoré sa rozpadajú na drobné čiastočky. Tam sú rôzne dôvody či sú to nejaké tie krajiny tretieho sveta, ktorým zapchávajú tie igelitky alebo tie plasty kanalizáciu a tak ďalej, že vyslovene idú týmto smerom, akoby opačne s názorom Európskej únie, že chceme tieto plasty, ktoré sa na tie čiastočky rozpadnú, takže v konečnom dôsledku vlastne ten problém ako taký je potrebné riešiť určite aj na globálnej úrovni.“

Agáta Staneková: „Akí sú Slováci, pokiaľ ide o recykláciu, pokiaľ ide o uvedomenie si problému. Máme nejaké údaje, pán Ďuračka? Prípadne informácie, nemusíme hovoriť o štatistikách.“

Ľubomír Ďuračka: „Tak údaje z roka na rok máme lepšie a lepšie čísla, aspoň čo sa týka vytriedených odpadov v rámci komunálnej sféry, tak myslím si, že občania si uvedomujú tú zodpovednosť aj voči životnému prostrediu aj teda aj svojim záväzkom voči aj samým sebe, pretože zákon o odpadoch v súčasnosti je nastavený na princípe čím menej dáš do zmesového komunálneho odpadu, tým by mal platiť nižší poplatok, čiže čím viacej sa vytriedi, tým aj pre občana z pohľadu poplatkov, ktoré platí v rámci obce za nakladanie s komunálnymi odpadmi, ale aj pre mestá a obce, ktoré majú platiť to ukladanie tých zmesových komunálnych odpadov na skládky.“

Agáta Staneková: „Chápem, že zálohovanie PET fliaš a plechoviek je istým motivačným faktorom. Kto bude nastavovať tie ceny, ako budú stanovené, pán Sebíň?“

Michal Sebíň: „Ako som už spomínal, tak ten zákon je pomerne v tomto prípade pomerne liberálny, hovorí vlastne o nejakej najnižšej minimálnej zálohe a vlastne tá výška zálohy sa bude kreovať spoločne s tým, ako sa bude kreovať ten správca, ktorý vlastne bude celý tento systém riadiť. Tu, samozrejme, treba povedať, že akoby ten samotný náklad toho zálohového systému nie je len tá záloha, to je vlastne nejaký príspevok, ktorý sa bude v tom systéme točiť, dôležité je, že vybudovanie toho celého systému bude niečo stáť, aj správa toho systému, takže okrem samotnej zálohy budú výrobcovia, ktorí vyrábajú zálohované obaly, budú ešte prispievať vlastne na chod samotného správcu, na chod samotného systému a takisto sa tento systém dotkne aj výrobcov a dovozcov plastov, ktoré nebudú súčasťou zálohového systému, ale budú končiť v triedenom zbere a tu si opäť pomôžem s analýzou ministerstva, ktoré vlastne odhadlo, že súčasné recyklačné poplatky pri plastoch môžu stúpnuť až o asi jedna celá trinásobne a v prípade kovových obalov asi jedna celá sedemnásobne, to znamená, že ten systém, ako taký nebude určite lacnejší, ako je ten súčasný, čo je asi zrejme už z toho, že čakajú nás aj vychádzajúc z tej európskej smernice ciele, ktoré sú výrazne vyššie, ako sú tie súčasné, to znamená, vyžaduje si to aj výrazne väčšiu vlastne participáciu samotných výrobcov.“

Agáta Staneková: „A ako ste hovorili, čakajú nás veľké zmeny, plánuje napríklad aj ministerstvo nejaké opatrenia na zvyšovanie povedomia ľudí, ich aktivizáciu?“

Ľubomír Ďuračka: „Určite plánujeme alebo teda uvažujeme nad tým, že aj v rámci Environmentálneho fondu alebo Slovenskej agentúry životného prostredia by boli spustené nejaké kampane na zvyšovanie povedomia v týchto oblastí, čiže tak.“

Agáta Staneková: „Dobre, ďakujem vám pekne, páni, myslím, že sme už túto tému vyčerpali. Hovorila som s Ľubomírom Ďuračkom odborníkom na odpady zo sekcie environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva ministerstva životného prostredia, ďakujem pekne.“

Ľubomír Ďuračka: „Ďakujem za pozvanie.“

Agáta Staneková: „A v štúdiu bol aj Michal Sebíň, predseda environmentálnej sekcie Zväzu obchodu.“

Michal Sebíň: „Ďakujem a pekný deň prajem.“

Zdroj: [08.04.2019; Rádio Slovensko; Z prvej ruky; 12:30; R / Agáta Staneková]