Po nahnevanej reakcii potravinárov to minister životného prostredia Ján Budaj skúša inak. O výške recyklačných poplatkov za obaly už nechce rozhodovať v skrátenom legislatívnom konaní.

Po nahnevanej reakcii potravinárov to minister životného prostredia Ján Budaj skúša inak. O výške recyklačných poplatkov za obaly už nechce rozhodovať v skrátenom legislatívnom konaní.

Do ceny spotrebného tovaru, napríklad mlieka, piva ale aj plastových hračiek, zarátava výrobca aj recyklačný poplatok za obal, ktorý on musí zaplatiť.

Financuje sa z neho zber a triedenie obalov, aj ich recyklácia. Týka sa to aj výrobkov, ktoré síce nie sú zabalené, ale samé o sebe predstavujú významný odpad – napríklad plastových hračiek.

Spotrebitelia väčšinou netušia, akú časť konečnej ceny tovaru tvoria tieto poplatky. Niekde je to  pár centov, inde to môžu byť desiatky. Podľa združení, ktoré zastupujú potravinári, môžu nové navrhované poplatky hýbať cenami balených potravín a nápojov aj o desiatky percent.

Na Slovensku recyklujeme z roka na rok viac, no stále málo v porovnaní s priemerom EÚ (47 %). Graf – IEP

Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) minulý týždeň na vláde navrhol  stanoviť minimálne sadzby poplatkov. V prípade niektorých druhov obalov by boli niekoľkonásobne vyššie, než tie, ktoré si teraz určuje trh.

Vyvolal tým hlasný odpor potravinárov, obchodníkov a výrobcov spotrebného tovaru. Tí  varovali, že to zvýši ceny najmä v prípade potravín v tetrapakoch a v plastoch.

Vysokopostavený zdroj z ministerstva životného prostredia však Denníku N potvrdil, že minimálne ceny poplatkov vôbec nemali byť predmetom hlasovania na vláde. „Išlo o komunikačnú chybu.”

Povedal tiež, že reakcia potravinárov je hysterická – ak by ceny stúpli, tak najviac o pár centov.

Celý materiál sa má túto stredu opäť vrátiť na rokovanie kabinetu – no bez tabuľky s cenami. O tých by mala byť odborná debata na konferencii, na ktorú by mali byť pozvané všetky zainteresované strany.

Zmeny mali platiť už od októbra

Výrobcom sa nepáčil najmä spôsob, akým malo k zmenám dôjsť – bez zvyčajnej diskusie a narýchlo.

Novelu zákona o odpadoch a s ním súvisiacu vyhlášku s cenami, navrhol Ján Budaj schvaľovať v skrátenom legislatívnom konaní. Teda spôsobom, ktorý jeho spolustraníci ešte ako opozícia tvrdo kritizovali.

Argumentoval tým, že v systéme triedeného zberu urgentne chýbajú peniaze. Ľudia podľa neho síce počas prvej vlny pandémie nakupovali menej, no čas doma využili na jarné upratovanie a odvoz starého haraburdia do zberu.

Ustúpil?

Zvyšovanie recyklačných poplatkov vyvolalo nezvyčajne silný a jednotný odpor deviatich organizácií, ktoré zastupujú výrobcov. Hlasy odporu zazneli aj od koaličných partnerov OĽaNO.

Štyri nezávislé zdroje vrátane ľudí z envirorezortu Denníku N potvrdili, že materiál sa vráti na vládu – no bez konkrétneho nových minimálnych cien za recykláciu obalov. Vyhláška, ktorá ich mala zaviesť, prejde najprv riadnym pripomienkovým konaním.

Znamená to, že kostra zmien – novela zákona o odpadoch, ktorou sa mení viacero vzťahov v systéme triedeného zberu, pôjde do parlamentu zrýchlene a mala by platiť od 1. októbra. No o vyhláške s minimálnymi cenami za recykláciu sa ešte bude diskutovať.

Komunikačné oddelenie ministerstva na naše otázky odpísalo, že poplatky ešte „budú predmetom ďalších rokovaní, okrem iného aj s predstaviteľmi Potravinárskej komory Slovenska.”

„Vítame postoj ministerstva a sme pripravení na ďalšiu diskusiu,” zareagovala Jana Venhartová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska.

Kto je kto v systéme separovaného zberu

Prečo sú poplatky také dôležité? Z dvoch dôvodov. Prvým je cena tovarov, druhým miera triedenia a recyklácie.

Pre pochopenie celého systému, je poznať tri strany a ich role – obce, zberové spoločnosti a výrobcovia.

Zjednodušene:

Obce sú koordinátori triedeného zberu – uzatvárajú zmluvy so zberovými spoločnosťami a dohadujú s nimi podmienky. Napríklad, ako často chodí smetiarske auto odvážať plasty.

Zberové spoločnosti vykonávajú samotný zber obalov, ich triedenie a nezriedka aj recykláciu – v celom systéme sú jediní, ktorí tvoria zisk.

Výrobcovia ako tí, ktorých obaly tvoria odpad, to celé financujú – z recyklačných poplatkov. Len výnimočne to však robia priamo – v ich mene ich zastupujú takzvané Organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV).

Mapa záujmov jednotlivých hráčov v systéme triedeného zberu podľa analýzy Ako pretriediť triedený zber od Inštitútu environmentálnej politiky Ministerstva životného prostredia SR. Schéma – IEP

OZV nevlastnia v celom reťazci nič, okrem farebných zberných nádob. Zo zákona nemôžu tvoriť zisk – časť vybraných peňazí však používajú nielen na triedenie ale aj na vlastnú réžiu, marketing a osvetu.

Výrobca uzatvára s OZV zmluvu a dohaduje sa na cenách. A to je aj dôvod, prečo sa nedá zovšeobecniť, koľko z ceny za tovar ide na triedenie obalov.

Každý výrobca si dohaduje s OZV vlastnú zmluvu a podmienky podľa toho, koľko a akého odpadu z obalov vyprodukuje.

Podľa Inštitútu environmentálnej politiky v roku 2018 cez OZV išlo na zber a triedenie odpadu 44 miliónov eur.

Výrobcovia odhadli, že ak by pôvodný návrh ministerstva životného prostredia schválil parlament, ich príspevok by sa zvýšil až o 62 miliónov.

Foto N – Tomáš Hrivňák

Podľa riaditeľky Potravinárskej komory Slovenska by to však v prípade niektorých potravín mohlo byť desať až dvadsať percent.

Týkalo by sa to najmä potravín balených v plastoch a viacvrstvových kompozitných materiáloch – ľudovo povedané tetrapakoch. Plnotučné trvanlivé mlieko za 95 centov by tak zdraželo asi o dvadsať centov za liter.

Komu sú dobré vyššie poplatky

Môžu vyššie poplatky zvýšiť množstvo vytriedeného odpadu? Odpoveď dáva čiastočne už správa, ktorú tento rok vypracoval Inštitút environmentálnej politiky.

V nej si analytici ministerstva životného prostredia položili jednoduchú otázku – čo sú tri oblasti, kde sa dá zlepšiť triedený zber? Zvyšovanie poplatkov medzi nimi nie je.

Avšak neskôr konštatujú, že aj v systéme zodpovednosti výrobcov je čo opravovať. „Recyklovateľné plasty dnes paradoxne dotujú tie nerecyklovateľné,” upozorňujú.

Je to preto, že v súčasnosti rozlišuje ministerstvo životného prostredia len základné druhy materiálov ako sklo, plasty, kartón a kovové obaly.

Spolu ich je sedem a pri všetkých sú sadzby na veľmi podobnej úrovni. V priemere od 69 (drevo) po 114 eur (plasty). V Rakúsku je to pri rovnakých materiáloch 18 a 630 eur.

V Belgicku rozlišujú aj medzi rôznymi typmi plastov a za tie, ktoré sa horšie recyklujú, sa platí oveľa viac.

S väčšími rozdielmi medzi cenou za recykláciu surovín v budúcnosti počíta aj naše ministerstvo životného prostredia. Čaká však na spoločné pravidlá Európskej únie, ktoré meškajú.

V systéme nakladania s odpadmi sa navyše vykonáva len veľmi málo kontroly. Vďaka tomu tak niektoré spoločnosti ignorujú fakt, že aj oni by mali za obaly platiť, čím celý systém prichádza o peniaze.

Analytici: najdôležitejšie je znevýhodniť skládky

Ak zvyšovať, tak v prvom rade poplatky za skládkovanie, hovoria vládni analytici. Tie sa priamo odrážajú na mesačných platbách, ktoré platia obyvatelia miest a obcí.

Ak by sa namiesto paušálnych poplatkov zaviedol princíp, čím viac vytriediš, tým menej platíš, ľudia by separovaním mohli dokonca ušetriť.

Novela Jána Budaja upravuje aj ďalšie oblasti odpadového hospodárstva. Napríklad zálohovanie plastových fliaš.

Aj v tomto prípade sa dá ešte očakávať vyostrenie vzťahov medzi potravinármi a obchodníkmi na jednej strane a ministrom Budajom na druhej.

Termín, odkedy mal systém fungovať sa najskôr pre koronakrízu posunul až na rok 2023, teraz ho envirorezort posúva späť na 1. január 2022.

Výrobcovia a obchodníci tvrdia, že viac ako rok na nastavenie celého systému zálohovania nestačí. O novej povinnosti pritom vedia už od začiatku minulého roka.

Zdroj: [21.09.2020; dennikn.sk; Ekonomika; 16:30; Tomáš Grečko] Foto N – Tomáš Benedikovič
https://dennikn.sk/2048800/trvanlive-mlieko-drahsie-o-desiatky-centov-vysvetlujeme-ako-je-to-s-hadkou-o-recyklacne-poplatky/