TLAČOVÁ SPRÁVA Zväzu obchodu SR - Nedeľný predaj, stravné poukážky, legislatíva a navrhované zmeny
TLAČOVÁ SPRÁVA Zväzu obchodu SR k nedeľnému predaju, stravným poukážkam, legislatíve a navrhovaným zmenám
Bratislava, 10. júna 2020 – Zväz obchodu SR (ďalej ZO SR), navrhuje
nadviazať na doterajšiu legislatívu týkajúcu sa otváracích hodín
v maloobchodných prevádzkach počas sviatkov a rozšíriť ju aj na nedeľný predaj.
Mnohé členské štáty EÚ už prijali
a dlhodobo v praxi uplatňujú zákonné obmedzenia nedeľného predaja
a ostatných dní pracovného pokoja. Výnimky sa zväčša týkajú menších
obchodov s čerstvými potravinami alebo obchodných prevádzok na letiskách,
staniciach, nemocniciach, benzínových čerpadlách a v turistických
oblastiach.
ZO SR tým nadväzuje na celoeurópske
snahy vytvoriť v týždni plnohodnotný deň oddychu pre všetkých
pracujúcich, ktorý umožní dostatok spoločne stráveného času v čo najväčšom
počte rodín a regeneráciu pracovnej sily.
Zväz, podobne ako mnohé ďalšie
organizácie vrátane zástupcov odborárskych organizácií, zastáva názor, že
podobný model (zatvorenie predajní v nedeľu) by bolo vhodné uplatniť čím
skôr aj na Slovensku.
Stravné
poukážky
ZO SR víta filozofiu návrhu v
Programovom vyhlásení vlády SR, ktoré uvádza, že Ministerstvo práce, sociálnych
vecí a rodiny SR prijme normu, ktorou sa by sa mal zmeniť systém
poskytovaných stravných poukážok, tzv. gastrolístkov. ZO SR zastáva názor, že
zmena by sa mala uskutočniť tak, aby zamestnávateľ podľa svojich možností mohol rozhodnúť, či bude poskytovať stravu
(ak má napríklad funkčnú jedáleň ) alebo poskytne finančné plnenie.
Tzv. gastrolístky dlhodobo ochudobňujú
zamestnancov, zamestnávateľov aj prevádzky verejného stravovania. Manipulácia
so stravnými poukážkami je tiež administratívne veľmi náročná. V konečnom
dôsledku sa znižuje hodnota stravnej jednotky pre zamestnanca a celý proces využívajú len firmy, ktoré vydávajú gastrolístky. Poplatky a provízie totiž platí nielen zamestnávateľ, ale i
samotní poskytovatelia stravovacích služieb.
Legislatíva
a navrhované zmeny
ZO
SR upozorňuje, že v slovenskej legislatíve zostávajú v platnosti
viaceré zákonné predpisy, ktoré sú nielen prekážkou rozvoja podnikania,
spôsobujú vážne problémy v podnikateľskej praxi, ale zároveň sú aj
v rozpore s európskym právom a zvyklosťami. Ide najmä o:
- Zákon o potravinách –
neprimerané pokuty
Zväz opätovne poukazuje na to, že pokuty ukladané obchodníkom
s potravinami, ktoré boli uložené aj v miliónoch eur podľa Zákona č.
152/1995 Z.z. o potravinách nemajú ani trestný, ani preventívny účinok,
ale sú len likvidačné.
„Slovenská republika vo veci takto uzákonených sankcií porušuje
jednak zásadu primeranosti vyjadrenú v európskej legislatíve (čl. 55
Nariadenia (ES) č. 882/2004, a v čl. 17 Nariadenia (ES) č. 178/2002) ako
aj všeobecnú zásadu proporcionality slúžiacu na uváženie toho, či určitý právny
akt bol alebo nebol primeraný cieľu, ktorý sledoval,“ upozornil prezident ZO SR
Martin Katriak.
- Zákon o neprimeraných
podmienkach v obchode s potravinami
Prezident ZO SR
Martin Katriak upozornil, že stále platná novela Zákona č. 362/2012 Z.z.
o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami je nielen
v rozpore so záujmami obchodníkov, ale popiera aj základné princípy
právneho štátu a demokratickej spoločnosti, na ktorých je právny poriadok
SR postavený.
„Zákon je tiež
v rozpore s európskou legislatívou, keďže uplatňuje tzv. gold-plating
a spôsobuje problémy a nedorozumenia,“ dodal Katriak. „ZO SR
v súvislosti s týmto právnym predpisom už oslovil Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR aj Ministerstvo hospodárstva SR.“
- Eliminácia drobných mincí
ZO SR naďalej navrhuje zrušiť používanie jedno- a
dvojcentových mincí pri platení v hotovosti, keďže sektor obchodu sa neustále
stretáva s problémami pri operáciách s týmito platidlami. Vo viacerých
členských štátoch EÚ boli tieto drobné mince vyradené z obehu, čo veľmi
prispelo k zjednodušeniu operácií s hotovosťou.
Pavol Konštiak, 1. viceprezident ZO SR, uviedol, že obchodné prevádzky jednak veľmi
zaťažuje samotná manipulácia s týmito mincami, avšak oveľa závažnejšie
ťažkosti a vysoké náklady sú spojené predovšetkým s odovzdávaním mincí do
komerčných bánk, kde poplatky dosahujú neprimeranú výšku až do hodnoty výšky
samotného vkladu. “Najvypuklejšie je to v prípade 1c mincí, kde odovzdanie
100 ks mincí býva spoplatnené poplatkom až 1 EUR, t.j. prakticky celou hodnotou
vložených mincí,” povedal Konštiak.
_______________________
Ďalšie informácie: