Odvod pre reťazce pocítime pri pokladni
Vyššie ceny potravín a tiež vyšší tlak na dodávateľov. Taký môže byť dopad vo štvrtok schváleného osobitného odvodu. Ten má platiť vo výške 2,5 percenta zo svojho čistého obratu osem reťazcov už od budúceho roka. Vybraté milióny majú putovať domácim farmárom a výrobcom potravín.
Odvod pre reťazce pocítime pri pokladni
Vyššie ceny potravín a tiež vyšší tlak na dodávateľov.
Taký môže byť dopad vo štvrtok schváleného osobitného odvodu. Ten má platiť vo
výške 2,5 percenta zo svojho čistého obratu osem reťazcov už od budúceho roka.
Vybraté milióny majú putovať domácim
farmárom a výrobcom potravín.
„Som presvedčený o tom, že 50 percent nákladov z nového
odvodu si odnesú dodávatelia potravinárskeho tovaru a zvyšných 50 percent si
odnesú spotrebitelia, ktorí nakupujú potraviny.
Toto tvrdím na základe svojich dlhoročných skúseností v slovenskom obchode,“ povedal I. viceprezident Zväzu obchodu SR Pavol Konštiak.
Schválené znenie zákona považuje Konštiak za diskriminačné. Tiež
je podľa neho v rozpore s právom Európskej únie. „Je absolútne scestné, aby sa
bez odbornej diskusie prijal v decembri zákon, ktorý začne platiť už od januára
budúceho roka,“ dodal Konštiak.
Návrh zákona o osobitnom odvode pre potravinové reťazce totiž neprešiel
štandardným legislatívnym procesom. Putoval rovno do parlamentu ako poslanecký
návrh.
Ani obchodníci združení v Slovenskej aliancii moderného
obchodu (SAMO) netajili svoje sklamanie. “Tento zákon porušuje vo viacerých
bodoch európsku legislatívu a môže mať devastačný dopad na celé maloobchodné
odvetvie,“ hovorí predseda SAMO Martin Krajčovič. Dopad odvodu pocítia podľa
neho nielen spotrebitelia, ale aj samotní dodávatelia či zamestnanci reťazcov.
”Z našej strany využijeme všetky dostupné zákonné prostriedky na jeho
pozastavenie,“ dodáva Krajčovič.
Obchodné reťazce majú podľa ekonóma prognostického
ústavu SAV Vladimíra Baláža na slovenskom trhu dominantné postavenie. Malé
predajne im cenami jednoducho nedokážu konkurovať. „Preto veľkým obchodným
reťazcom nebude mať kto na trhu zabrániť vo zvyšovaní cien z dôvodu zavedenia
osobitného odvodu,“ povedal ekonóm. Okrem toho v trhovej ekonomike štát nemá
ako zabrániť obchodným reťazcom v zdražovaní, upozornil Baláž.
V parlamente je však aj novela zákona o cenách z dielne
koaličnej strany Most-Híd. Po novom by bol presne daný takzvaný primeraný zisk
a primeraná obchodná prirážka. Zákon by zakázal aj neprimeranú cenu – teda
takú, čo nepokryje napríklad výrobné náklady dodávateľa. Vzťahovať by sa to
malo hlavne na potraviny. Novela prešla prvým čítaním. Poslanci budú o nej
rozhdovať začiatkom budúceho roka.
Milióny na domáce potraviny?
SNS odmieta, že zavedenie novej dane prispeje k
zvyšovaniu cien potravín. „V záujme spravodlivejšieho prerozdelenia zisku bolo
potrebné vytvoriť mechanizmy na podporu domáceho poľnohospodárstva a
potravinárstva v rámci dodávateľského potravinového reťazca,“ povedal jeden z
predkladateľov zákona, poslanec SNS Radovan Baláž.
Nová daň by mala do štátneho rozpočtu v priebehu roka
2019 priniesť okolo 50 miliónov eur. Tie by mali putovať na podporu domácich
potravín cez takzvaný marketingový fond. Ten chystá šéfka rezortu
pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Práve jej ministerstvo dlhodobo upozorňuje,
že slovenskí výrobcovia sú rukojemníkmi veľkých obchodných reťazcov. Obchodníci
si podľa prepočtov Matečnej ľudí prihadzujú privysoké marže – od 60 až do vyše
100 percent. Do svojich kalkulácií však nezarátalo náklady napríklad na
zamestnancov.
Pôvodne sa počítalo s vyše 100 miliónmi eur, no
pozmeňujúce návrhy pôsobnosť zákona mierne okresali. Opatrenie sa totiž
vzťahuje len na obchody, ktoré majú minimálne štvrtinu obratu z predaja
potravín.
Odvod sa tak nebude vzťahovať na malé a stredné
prevádzky, nachádzajúce sa v najmenej rozvinutých okresoch. Od platenia novej
dane budú oslobodené aj benzínové pumpy, drogérie či novinové stánky.
„Za obchodný reťazec sa nebude po novom považovať taký
podnik, ktorý má zemepisne svoju prevádzku umiestnenú do 15 percent zo všetkých
okresov na Slovensku,“ uviedol Baláž. Nová povinnosť tak určite nezasiahne malé
predajne potravín v slovenských dedinách, no ani väčšie regionálne siete. Platiť
by tak malo len osem najväčších obchodných reťazcov. Osobitný odvod bude ako
daňový náklad uznaný až po jeho zaplatení.
Posledné slovo bude mať Brusel
Všetko môže nakoniec ešte zmeniť zásah únie. „Pri
odvode z potravín môže byť problém, že dopadá len na časť trhu a podľa mňa ho
Európska únia zastaví, rovnako ako to urobila v Maďarsku a Poľsku,“ povedal
analytik prieskumnej agentúry Terno Ľubomír Drahovský. Upozorňuje, že ak kvôli
novému odvodu zdražejú potraviny, ľudia žijúci pri hraniciach krajiny budú vo
väčšom nakupovať v Maďarsku, Poľsku, Českej republike a Rakúsku.
„Podľa prieskumov je totiž pre polovicu zákazníkov pri
nákupe rozhodujúcim kritériom cena výrobku,“ povedal Drahovský. Aj v minulosti
ľudia totiž radi nakupovali lacnejšie u susedov. "Tieto časy sa budúci rok
môžu vrátiť práve pre zavedenie osobitného odvodu,“ dodal Drahovský.
Šéf národniarov Andrej Danko si, naopak, myslí, že
ľudia ich snahy o zdanenie obchodníkov podporia. "Veľké nadnárodné reťazce
po príchode na Slovensko v prvom kole zlikvidovali konkurenciu malých predajcov
a v druhom začali šikanovať dodávateľov,“ povedal Danko.
V parlamente boli proti prijatiu odvodu hlavne opoziční
poslanci. Proti sa z radov vlády postavil minister hospodárstva Peter Žiga.
„Každé dodatočné daňovo-odvodové zaťaženie vnímam negatívne. To platí nielen
pre osobitný odvod obchodných reťazcov, ale aj pre už platný osobitný odvod pre
energetické spoločnosti a sieťové odvetvia. Som za zrušenie obidvoch odvodov,“
povedal.
Za prijatie zákona vo štvrtok večer hlasovalo 72
vládnych poslancov, ktorých podporili aj dvaja nezaradení poslanci. Proti boli
49 poslanci opozície a 13 zákonodarcovia sa zdržali hlasovania.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
Zdroj: [09.12.2018; pravda.sk; Spravodajstvo; 00:00; Pravda]
https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/494541-odvod-pre-retazce-pocitime-pri-pokladni/?utm_source=pravda&utm_medium=rss&utm_campaign=rss