Obchod vidí cestu aj mimo vyhlášok

Reťazcami tento rok nehýbala iba pandémia. Pripravovali sa aj na nový systém zberu plastových fliaš a plechoviek, ktorý bude platiť o pár dní.

Reťazcami tento rok nehýbala iba pandémia. Pripravovali sa aj na nový systém zberu plastových fliaš a plechoviek, ktorý bude platiť o pár dní.
Katarína Runnová
Bratislava – Panika, nálety do potravinových prevádzok či vykupovanie hygienických a dezinfekčných potrieb. Hysterické prejavy zákazníkov sprevádzali prvú vlnu pandémie, s nástupom ďalších postupne odznievali. V súčasnosti by sa dokonca mohlo zdať, že sektor maloobchodu sa vrátil do predkrízovej podoby. Obchodníci sa predsa na zavádzanie reštrikcií a vládne predpisy pripravili na začiatku a aktuálne už len opakujú naučené postupy. V praxi je to však úplne inak. „Aj zásadné opatrenia sa oznamujú na poslednú chvíľu a bez diskusie,“ načrtáva jeden z najväčších problémov Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu.
Zmena slovníka
V prvej vlne predajcov potrápila najmä povinnosť vyhradiť hodiny určené pre seniorov. V dopoludňajšom čase tak mali ľudia pod 65 rokov zakázaný vstup do potravín aj drogérií. Reťazce kritizovali najmä neefektívnosť pravidla, keďže predajne boli v časoch od 9. do 11. hodiny mnohokrát prázdne. Po hlasných apeloch nakoniec došlo k jeho zrušeniu. Toto obmedzenie však takmer okamžite vystriedalo niekoľko ďalších. Horkú príchuť mal pre reťazce napríklad minulý december. Vláda spolu s odborníkmi uvrhla krajinu na začiatku druhej vlny do lockdownu, ktorý znamenal zatvorenie takmer všetkých predajní. S výnimkou potravín, drogérií, lekární, optík či predajní obuvi. Najmä malí podnikatelia sa začali okamžite búriť. Upozorňovali na neférové nastavenie vyhlášky, keďže v hypera supermarketoch mali zákazníci okrem jedla možnosť nakúpiť si aj doplnkový sortiment. Hygienici vzali ich sťažnosti na vedomie a reťazcom prikázali produkty ako hračky, oblečenie či potreby do domácnosti ohradiť páskou a nepredávať ich. V ponuke mali ponechať tovar, ktorý sa považuje za nevyhnutnú životnú potrebu. Netrvalo však dlho, kým jeden z hráčov našiel vo výroku medzeru. Nemecký Lidl uviedol, že je na zákazníkoch, čo považujú za nevyhnutnú životnú potrebu a zábrany odstránil. Odvtedy prešiel rok, no zlepšenia pandemickej situácie sme sa nedočkali. Práve naopak. Každý deň naberá na sile a odborníkom nezostalo iné, než sa znova vydať cestou predvianočného lockdownu. Ak by však niekto čakal, že vláda sa poučí z minulých chýb, čakal by márne. Úrad verejného zdravotníctva síce termín „nevyhnutná životná potreba“ nahradil slovným spojením „esenciálny sortiment“, no v praxi to znamená nulovú zmenu. „Slovenská legislatíva nepozná pojem esenciálny sortiment,“ povedal Tomáš Bezák, hovorca Lidla. V stopách jednotky na trhu kráčajú aj ďalší hráči. Kým menšie predajne s oblečením či hračkárstva musia zostať zatvorené, zákazníci môžu svoje túžby naplniť v prevádzkach zahraničných reťazcov.
Víťazom sú e-shopy
V súčasnosti je v podstate jediným pandemickým obmedzením, ktoré musia reťazce dodržiavať, vzdialenosť. „Počet zákazníkov v prevádzke v jednom okamihu nesmie prekročiť koncentráciu jeden zákazník na 25 štvorcových metrov,“ uvádza vyhláška Úradu verejného zdravotníctva. Obchodníci však majú výhrady aj proti tomu. „Potraviny nikdy neboli ohniskom nákazy a takéto obmedzenie zbytočne znižuje komfort klientov, ktorí musia čakať pred obchodmi v dlhých radoch, navyše v zimnom období,“ hovorí prezidentka Zväzu obchodu Nadežda Machútová. Podľa jej slov sa to často končí nervozitou tak na strane zákazníkov, ako aj predavačov. Opatrenie síce samotným spoločnostiam nie je príliš po chuti, no ich klienti sa dokážu vynájsť. Pandémia totiž spôsobila, že mnoho z nich sa presunulo do online priestoru, kde nakupujú z pohodlia domova. Zrejme aj preto až tri štvrtiny e-shopov očakávajú, že v predvianočnom období im tržby medziročne stúpnu priemerne o 15 percent. Rastúci záujem o takúto formu obstarávania statkov navyše spôsobil, že až štvrtina e-shopov, ktoré aktuálne pôsobia na trhu, vznikla počas pandémie. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu E-shop Barometer 2021.
Na luxus nemáme
Napriek tomu, že návštevy kamenných predajní sú menej časté, obsah priemerného nákupného košíka sa aj tento rok zväčšoval. Zmena však nastala v tom, čo doň spotrebitelia vkladajú. Machútová tvrdí, že zákazníci momentálne preferujú väčšie balenia a trvanlivé potraviny. Jej slová potvrdzuje mäsovýrobca Tauris, ktorému oproti minulému roku poklesol predaj čerstvého výsekového mäsa. Výkonná riaditeľka Slovenského zväzu spracovateľov mäsa Eva Forrai tento postreh dopĺňa ďalším. „V rámci produktového port fólia sú viac preferované mäsové výrobky s nižšou pridanou hodnotou ako výrobky prémiovej kvality,“ hovorí. Podľa jej slov to potvrdzuje aj medziročne zvýšený trend ročnej spotreby bravčoviny na obyvateľa. „Pripisujeme to dlhodobo pretrvávajúcim nízkym cenám bravčového mäsa,“ dodáva Forrai. Riaditeľ obchodnej sekcie Coop Jednoty Branislav Lellák uvádza, že v pobočkách slovenskej siete potravín klesol v tomto roku dopyt aj po značkových výrobkoch, drahších cukrovinkách, bonboniérach či prémiovom alkohole. Napriek tomu, že spotrebitelia sa vzdávajú nákladnejších položiek, zostávajú pri pokladnici často nemilo prekvapení. Inflácia a rastúce ceny energií totiž spôsobujú, že aj za základný tovar, ktorý bol ešte pred pár mesiacmi bez problémov dostupný, si dnes musia priplácať. Ružové nie sú ani vyhliadky do budúcnosti. Potravinári združení v Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore sú totiž pre zdražovanie vstupov nútení zvýšiť ceny produktov o desať až 20 percent. Drahšie vstupy sú realitou pre hydinárov, cukrovarníkov, pekárov, mliekarov či vinárov. Tí upozorňujú na rast hodnôt energií potrebných na chladenie bielych a šumivých vín o 30 až 60 percent a tiež na rast ceny práce a ďalších vstupov. Hodnota vína preto podľa podpredsedu komory Mariána Šoltyho porastie o päť až 15 percent. O tom, koľko si za výrobky priplatia zákazníci, však nakoniec rozhodnú reťazce. Práve tie totiž určujú konečnú cenu produktov, ktoré vystavia na pultoch. To je mnohokrát jablkom sváru v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch. O čosi jednoduchšie to majú firmy, ktoré výrobky predávajú vo vlastných podnikových prevádzkach, kde napriek vyšším cenám dokážu zaujať klientov. Napríklad manažér rodinnej Pekárne Kvetoslavov Michal Belan tvrdí, že ak sa cena múky zvýši o desať percent, tak aj chlieb zdražie o 10 percent. „A ak to zákazník nebude akceptovať, pekáreň skrachuje,“ dodáva.
Zavedenie zálohového systému
Okrem toho, že maloobchod sa vyrovnáva s nápadmi vlády, ktoré mnohokrát prichádzajú na poslednú chvíľu, čelí aj najväčšej výzve posledných rokov. Už o pár dní sa totiž na Slovensku spúšťa nový systém zálohovania plastových fliaš a plechoviek. Jeho cieľom je zvýšiť množstvo zberu nápojových obalov zo súčasných 60 percent na 90 percent v roku 2025. Na štart celého procesu, ktorý je plánovaný na 1. januára 2022, sa obchodné reťazce pripravujú už niekoľko mesiacov. Napríklad Billa spustila testovaciu fázu na jeseň tohto roka a za mesiac a pol vyzbierala v dvoch pobočkách viac ako desaťtisíc obalov. Celý proces bude fungovať na báze jednoduchej schémy. Keď sa zákazník rozhodne kúpiť si nápoj, pri pokladnici si zaň priplatí 15 centov. Cena bude jednotná pri výrobkoch v plastových fľašiach aj v plechovkách. Keď človek minerálku alebo pivo doma vypije, obal vypláchne a uskladní. Nemôže ho však stlačiť, odovzdať ho musí v pôvodnom tvare. Keď pôjde najbližšie do obchodu, môže ho vziať so sebou, vrátiť ho a 15 centov dostane späť. Obaly sa následne prevezú do triediaceho centra, kde sa zrecyklujú a vrátia späť do obehu. Samotné spustenie zálohovania však podľa Machútovej zo Zväzu obchodu stále komplikujú legislatívne nedokonalosti. Problémom sú podľa jej slov najmä niekoľkonásobné novely zákona o odpadoch a samotného zákona o zálohovaní. Na poslednú zmenu obchodníci navyše stále čakajú.
Chýbajú ľudia
Okrem výziev, s ktorými sa maloobchod pasuje posledných pár mesiacov, sú tu ďalšie dve. Od predošlých sa líšia tým, že cestu z nich hľadajú potravinári už dlhé roky. Márne. Prvou z nich je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, a to v celom dodávateľsko-odberateľskom reťazci. Tak zahraničné, ako aj domáce reťazce sa zhodujú na tom, že najnižší počet ľudí pociťujú sklady, distribučné centrá a predajne. Dodávateľom zase chýbajú najmä odborní pracovníci z oblasti technológií či bezpečnosti potravín. „Problémy reflektujeme aj pri zabezpečovaní pracovníkov stáleho veterinárneho dozoru či veterinárnych technikov,“ dopĺňa za mäsospracujúci priemysel Eva Forrai. Podľa podnikateľov je jedným z najefektívnejších riešení tohto problému duálne vzdelávanie. „Máme už aj maturantov, ktorí skončili duálne vzdelávanie v rámci našich prevádzok a zapojili sa do pracovného procesu. Niektorí z nich už vedú pobočky, a to napriek svojmu mladému veku,“ hovorí Martin Krajčovič zo Slovenskej aliancie moderného obchodu. Okrem toho podnikatelia poskytujú osobitné motivačné programy pre svojich ďalších zamestnancov. Billa napríklad vychádza v ústrety rodičom samoživiteľom, ktorí potrebujú flexibilnejší pracovný čas. Tauris zas odmeňuje svojich zamestnancov v prípade, že firme odporučia nového uchádzača.
Status quo
Ďalšou zo spomínaných ťažkostí je neustála poddimenzovanosť potravinárskeho segmentu. Investičný dlh v tejto oblasti je v súčasnosti odhadovaný na miliardu eur. Rozmeňme to na drobné. Forrai z mäsospracovateľského zväzu hovorí, že len tento sektor by potreboval investície vo výške 200 miliónov eur. „Bolo by potrebné vykonať ich hlavne v oblastiach obnovy infraštruktúry výrobných závodov, automatizácie, výmeny technológií za výkonnejšie, vozových parkov či opatrení vo vzťahu k životnému prostrediu,“ menuje. Lepšie na tom nie je ani konzervárenský priemysel, ktorý dlhodobo živí predovšetkým export do zahraničia. Obchodný riaditeľ spoločnosti RISO-R Michal Demeter tvrdí, že segment by potreboval investície vo výške 20 až 30 miliónov eur. V sume však ešte nie je zahrnutá dobre vyvinutá surovinová základňa či skladovanie.
KRÍZA NOVINKY NEZASTAVÍ
Spoločnosť Tauris plánuje napriek kríze budúci rok preinvestovať 25,6 milióna eur. Väčšina poputuje do modernizácie. Okrem toho plánuje firma postaviť aj sklad v Košiciach. Billa chce v najbližšom období pokračovať v zmenách v regálovom umiestnení, ktorých cieľom je sprehľadniť prevádzky. Okrem toho pripravuje aj inovácie v sortimente. Coop Jednota aktuálne využíva elektronické cenovky vo vyše 40 predajniach a v ich zavádzaní plánuje pokračovať aj budúci rok. Okrem toho spustí vlastný e-shop.

Foto: V súčasnosti je jediným obmedzením, ktoré musia reťazce dodržiavať, vzdialenosť.
Zdroj: [08.12.2021; Hospodárske noviny; Firmy & Financie; s. 12; Katarína Runová]