Hoci sa PET fľaše dajú vyrábať aj so 45-percentným podielom recyklovaného materiálu, výrobcovia fliaš o to nemajú záujem.

Recyklačná spoločnosť General Plastic by vedela spracovať aj viac ako desaťtisíc ton PET fliaš. Nemá však aké.

KOLÁROVO. Na prvý pohľad vyzerá dvor spoločnosti General Plastic ako zbierka akéhosi moderného umenia. Zelené, modré, biele, ale aj rôznofarebné kocky sú na sebe naskladané aj do výšky viac ako desať metrov. V areáli firmy sa v pondelok doobeda nachádza asi dvesto ton platových fliaš pripravených na okamžitú recykláciu. Denne vedia v závode spracovať až 40 ton materiálu, dve recyklačné linky bežia nepretržite v troch zmenách. „Mesačne vyrobíme približne 800 ton vločiek, ktoré sa dajú použiť v textilnom priemysle, pri výrobe rôznych obalov – napríklad držiakov na vajíčka -, ale aj v nápojovej brandži, kde sa môžu používať pri výrobe predliskov PET fliaš,“ hovorí František Doležal, generálny riaditeľ General Plastic. Spoločnosť má ešte aj druhý závod v Senici, kde vyrába tieto predlisky na výrobu fliaš, najmä pre potreby potravinárskeho priemyslu. Tie si odvezú spoločnosti, ktoré vyrábajú napríklad minerálky a fľaše si vyfúknu do požadovaného tvaru. Paradoxné je, že hoci sa fľaše dajú vyrábať aj so 45percentným podielom recyklovaného materiálu, firmy o to nemajú záujem. Dôvodom je lacná ropa, ktorá znamená, že medzi prvotnou surovinou a recyklátom nie je takmer žiadny cenový rozdiel.

Ako vyzerá recyklácia

Vnútri recyklačnej haly je obrovský hluk. Zamestnanci musia povinne nosiť chrániče na uši, po pár minútach strávených bez ochrany sluchu človeka poriadne rozbolí hlava. Chlapi na vozíkoch naberajú na dvore kocky z plastových fliaš a postupne ich vozia k linkám. „Elektromagnet odstráni všetky kovy, fľaše potom treba ručne vytriediť,“ hovorí Doležal a ukazuje na pás, za ktorým stojí jedna zamestnankyňa. Ručne preberá pokrčené fľaše a vyraďuje z nich tie, ktoré nie sú vhodné na recykláciu, pretože sú z iného druhu plastu ako PET. Ide napríklad o rôzne fľaše od sirupov, ktoré sú celé obalené v špeciálnej fólii, recyklovať sa nedajú ani rôzne dofarbované fľaše. Problémom je rozdielne chemické zloženie, ktoré by mohlo komplikovať následné spracovanie zrecyklovanej suroviny. „Potom sa fľaše rozsekajú na drobné kúsky, ktoré pripomínajú vločky, operú sa pomocou takzvaného horúceho prania, vysušia a sú pripravené na posunutie ďalšiemu zákazníkovi,“ pokračuje Doležal. Ročne vo firme v súčasnosti spracujú asi 12-tisíc ton PET fliaš. Ich recyklačné linky pritom majú vyššiu kapacitu, problém je však v tom, že nie je veľmi čo recyklovať. O PET fľaše sa totiž na slovenskom trhu ostro bojuje, množstvo zberných dvorov fľaše predáva do zahraničia či rôznym priekupníkom.

Boj o PET fľaše

Len firma General Plastic za rok zo slovenského trhu vykúpi asi 75 percent všetkých plastových fliaš, ktoré sú k dispozícii. Minulý rok pritom veľkú investíciu ohlásila aj rumunská spoločnosť Green Group, ktorá plánuje u nás postaviť závod na spracovanie PET fliaš a mixovaného plastu s ročnou kapacitou 30tisíc ton. V roku 2016 sa na Slovensku podľa ministerstva životného prostredia podarilo vytriediť 69-tisíc ton plastových obalov. Množstvo z nich je však v súčasných podmienkach v podstate nerecyklovateľných. Doležal odhaduje, že tých PET fliaš, o ktoré je medzi recyklátormi najväčší záujem, sa ročne do obehu na Slovensku dostane asi 15-tisíc ton. Potenciál má pritom Slovensko omnoho väčší, podľa posledných dostupných údajov sa u nás nezrecykluje ani polovica použitých plastových fliaš. General Plastic preto musí časť spracovávaných fliaš nakupovať aj v zahraničí. „Časť plastových fliaš končí na skládkach, ďalšie v spaľovniach,“ vysvetľuje Doležal dôvod, pre ktorý nie je na trhu dostatok plastových fliaš, ktoré by recyklátori mohli spracúvať. V nedostatočnom separovaní vidí najväčší problém, chybou podľa neho je aj to, že neexistuje detailná kontrola toho, aký odpad zhromažďujú zberové spoločnosti. Nevyužitý potenciál je pritom aj pri ďalšom plastovom odpade, ako sú napríklad tégliky od jogurtov. Tie sa totiž spolu s PET fľašami recyklovať nedajú, pretože je na to potrebná trochu iná technológia. Na Slovensku však takáto technológia zatiaľ chýba.

Zálohovaniu neveria

Napriek tomu, že v krajinách, kde sa plastové fľaše zálohujú, sa ich opätovne vyzbiera viac ako 90 percent, Doležal v zálohovaní riešenie nevidí. Skôr si vie predstaviť zvyšovanie poplatkov za skládkovanie. Tie sú na Slovensku jedny z najnižších v EÚ. Podobne sa na teoretickú možnosť zálohovať PET fľaše pozerajú aj obchodníci. „Sme jednoznačne za separovanie, a nie za zálohovanie. Z obchodov by sa stala zberňa odpadov s nepredstaviteľnými komplikáciami vo vzťahu k vybaveniu, hygiene a zamestnancom,“ hovorí podpredseda predstavenstva Coop Jednota Slovensko Martin Katriak s tým, že zavedenie zálohovania by stálo asi 30 miliónov eur.

O možnom zavedení zálohovania platových fliaš neuvažujú ani zahraničné reťazce. Tesco tvrdí, že by zálohovanie fliaš a plechoviek znamenalo zvýšenie cien všetkých produktov. Lidl a Kaufland zase hovoria, že diskusii o zálohovaní sa nebránia, no jeho zavedenie v súčasnosti reálne nevidia. Skúsenosti zo zahraničia pritom ukazujú, že zálohovanie PET fliaš je elegantný spôsob, ako ich takmer úplne odstrániť z prírody, ale aj z komunálneho odpadu. Napríklad v Nemecku, kde sa okrem fliaš zálohujú aj plechovky, sa zrecykluje 96 percent všetkých PET fliaš, ktoré sa dostanú do obehu. General Plastic PET fľaše vykupuje vo veľkom – v závislosti od farby sa ich cena pohybuje medzi 130 až 600 eurami za tonu – a o výkupe jednotlivých fliaš, napríklad od miestnych obyvateľov, neuvažuje. „Teoreticky si to viem predstaviť, ale potrebovali by ste na to registračnú pokladnicu, človeka a nejakú búdku. Bolo by to veľmi komplikované,“ hovorí Doležal s tým, že bezodplatne môžu ľudia fľaše do firmy priniesť kedykoľvek.

Peter Kapitán © SME

Foto: Riaditeľ General Plastic František Doležal.

Triediaca linka. FOTO SME – JOZEF JAKUBČO (3X)

Plastové fľaše končia okrem recyklačných závodov aj na skládkach a v spaľovniach.

Zdroj: [15.06.2018; Sme; Spravodajstvo; s. 3; Peter Kapitán]