Kto získa a kto stratí? 10 otázok a odpovedí o zákaze nedeľného predaja
Opatrenie ovplyvní zamestnanosť i život.
Opatrenie
ovplyvní zamestnanosť i život.
Debata o
zákaze nedeľného predaja rozdelila slovenskú spoločnosť. Čo by
jeho zavedenie znamenalo pre obchodníkov i výrobcov a ako by sa s
tým vyrovnali spotrebitelia?
INDEX
odpovedá na základné otázky o vplyve zatvorených predajní.
V článku
nájdete odpovede na otázky: Kto prišiel s nápadom zakázať
nedeľný predaj? Akých predajní sa má zákaz týkať? Kto bude zo
zatvorených predajní ťažiť? Aké sú príplatky za prácu v
nedeľu? Ako sa nedeľná pauza dotkne pekárov? Môže stúpnuť
nezamestnanosť? Aké tržby majú obchody v nedeľu? Kde všade v
Európe sú v nedeľu obchody zavreté? Ktoré reťazce sú za a
ktorú sú proti? Ovplyvní to rodinné vzťahy? 1. Kto prišiel s
nápadom zakázať nedeľný predaj?
Téma
zákazu nie je nová. Naposledy bola na stole pred tromi rokmi, keď
sa rozšíril zoznam sviatkov, počas ktorých musia byť predajne
zatvorené. Politici, obchodníci i aktivisti však tému z času na
čas vytiahli aj predtým.
Koronakríza
ukázala, ako by takýto zákaz mohol vyzerať v praxi. Nedeľná
pauza patrí medzi opatrenia, ktoré majú zabrániť šíreniu
pandémie. Obchodníci majú tento deň využiť na sanitáciu
predajní a oddych pracovníkov.
Nariadenie
neskôr prinieslo otázku, prečo by predajne nemohli ostať zavreté
aj po skončení mimoriadnej situácie. Chopili sa jej opoziční
poslanci, ktorí predložili dva návrhy na zákaz nedeľného
predaja. Za prvým stoja poslanci Ján Podmanický (nezaradený) a
Marián Kéry (Smer - SD), druhý predložili kotlebovci.
Zákaz
nedeľného predaja ako taký nachádza podporu je aj vo vládnej
koalícii. Premiér Igor Matovič vyhlásil, že sa o ňom bude
snažiť presvedčiť aj ministra hospodárstva Richarda Sulíka,
ktorý je jeho najväčším odporcom. Zatiaľ v koalícii platí
dohoda, že v nedeľu bude zatvorené iba počas trvania koronakrízy.
Parlament
sa návrhmi opozičných poslancov bude zaoberať na najbližšej
schôdzi, ktorá sa začína v stredu (3. júna). Podľa Matoviča
však plénom neprejdú.
2. Akých
predajní sa má zákaz týkať?((piano))
Prvý
návrh (Podmanický-Kéry) by na nedele zaviedol režim, ktorý v
súčasnosti platí počas sviatkov. Zatvorené by teda boli všetky
obchody s výnimkou čerpacích staníc, lekární, obchodov na
letiskách, železničných a autobusových staniciach a v
nemocniciach, predajní cestovných lístkov, suvenírov a kvetov.
Zákon by
nadobudol účinnosť 15. septembra.
Čo sa
týka druhého návrhu, kotlebovci chcú rozšíriť zoznam výnimiek,
kde by sa mohlo v nedeľu predávať. Maloobchodný predaj by
povolili pri ubytovacích a stravovacích službách, pri športových
zariadeniach a zariadeniach na regeneráciu a rekondíciu, pri
organizovaní športových, kultúrnych a iných spoločenských
podujatí.
Ich návrh
by nadobudol účinnosť 15. dňom od publikácie v Zbierke zákonov.
3. Kto
bude zo zatvorených predajní ťažiť?
Štátne
sviatky ukázali, že zo zavretých obchodov môžu ťažiť čerpacie
stanice, lebo počas nich registrujú zvýšený záujem zákazníkov.
Sieť
Shell medzičasom rozšírila ponuku základných potravín, Lukoil
sa zasa spojila s reťazcom Delia, ktorá na benzínkach tejto značky
otvorila zatiaľ dve predajne.
Konateľ
Delie Jozef Berko vlani na jeseň v rozhovore pre INDEX potvrdil, že
predaje počas sviatkov výrazne rastú. “Väčšinou to býva 2,5 -
až 3-násobne viac ako v štandardný deň,” uviedol.
Základné
potraviny sa na čerpačkách pokúšal predávať aj Slovnaft. V
prevádzke v Záhorskej Bystrici ponúkal mliečne výrobky,
cestoviny, cukor či olej. Zákazníkov si však nenašli.
Firma to
okomentovala slovami, že Slováci nie sú pripravení na to, aby si
múku kupovali na pumpe. Aj preto sa Slovnaft vydal cestou hotových
jedál.
4. Aké
sú príplatky za prácu v nedeľu?
Argumentom
za zachovanie nedeľného predaja je, že mnohí zamestnanci v
obchodoch chcú pracovať, lebo za prácu v nedeľu získajú
príplatky. V posledných dvoch rokoch sa pritom výrazne zvýšili -
od mája minulého roka je to 100 percent minimálnej mzdy za hodinu.
Podľa
údajov spoločnosti Trexima, ktoré spracoval think-tank INESS, sa
priemerný príplatok za prácu v nedeľu v reťazcoch pohybuje na
úrovni 29 eur mesačne, v menších potravinách je to 37 eur
mesačne. Zamestnanec musí odpracovať navyše priemerne jedenásť,
respektíve 23 hodín za mesiac.
5. Ako sa
nedeľná pauza dotkne pekárov?
Príplatky
za prácu cez víkend (i v noci) sú pre pekárov také vysoké, že
ich v mnohých prípadoch nedokážu pokryť tržbami za predaj
výrobkov.
„Najmä
pre malé pekárne, ktorých výroba nie je nadviazaná na veľké
reťazce, je ekonomicky výhodnejšie zastaviť výrobu počas
víkendu a prísť o tržby za výrobky,“
tvrdí predsedníčka Slovenského
zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Tatiana Lopúchová.
Pre
ďalšiu časť pekární je efektívnejšie ponúkať počas víkendu
len obmedzený sortiment čerstvých
výrobkov.
Znížia tým náklady na pracovnú silu, keďže oklieštený
sortiment potrebuje menší počet ľudí vo výrobe.
Iná
situácia je vo veľkých pekárňach, ktorých výroba je nadviazaná
na veľké dodávky do maloobchodných sietí. „Aj keď ani tie
často nepokrývajú náklady na výrobu v plnej miere,“ dodáva
Lopúchová.
Zavreté
nedele by neznamenali, že by pekárne museli prepúšťať. „Z
predchádzajúcich analýz vieme, že mnohí pekári vykrývajú
víkendy prácou nadčas. V prípade zákazu predaja počas víkendov
by síce klesli nároky na počet odpracovaných hodín, no nemalo by
to mať zásadný vplyv na počet pracovníkov,“ mieni Lopúchová.
6. Môže
stúpnuť nezamestnanosť?
Nedeľný
zákaz predaja môže negatívne zasiahnuť zamestnanosť v
maloobchode. Údaje spoločnosti Trexima hovoria, že počas nedele
pracuje v maloobchode 2,3 percenta všetkých pracujúcich.
Celkovo
sa vlani v maloobchode v nedeľu odpracovalo 6,6 milióna hodín. „To
je ekvivalent zhruba 3300 štandardných pracovných úväzkov,“
vypočítava analytik INESS Martin Vlachynský. Strata pracovných
miest je podľa neho najväčším efektom obmedzenia otváracích
hodín.
7. Aké
tržby majú obchody v nedeľu?
Podľa
prezidenta Zväzu
obchodu
Martina
Katriaka
predstavujú nedele dve až štyri percentá z týždenného obratu
predajní potravín.
Dá sa
predpokladať, že časť nedeľnej spotreby sa rozloží na sobotu a
pondelok. Šéf slovenského Tesca Martin Kuruc si však aj tak
myslí, že k istému poklesu tržieb príde.
Pri
nepotravinárskom tovare odhady hovoria o desiatich až pätnástich
percentách z týždenného obratu. Predseda predstavenstva
spoločnosti Nay Peter Zálešák uvádza, že na zákaz nedeľného
predaja by sa nemalo pozerať iba optikou rožkov.
„Nákup
elektroniky napríklad pri zariaďovaní kuchyne, nákup nábytku či
iného zariadenia domu je však často investíciou, ktorá si
vyžaduje aj niekoľkohodinovú návštevu predajne, konzultáciu
produktov, služieb či finančného riešenia,“ vysvetľuje.
Aj
nákupné centrá tvoria veľkú časť svojich tržieb práve počas
víkendov, keď majú vysokú návštevnosť. Podľa INESS príklady
zo zahraničia hovoria, že regulácia otváracích hodín môže
znížiť tržby v maloobchode od nula do desať percent, čo bude
mať vplyv aj na výber DPH.
8. Kde
všade v Európe sú obchody v nedeľu zavreté?
Štáty
Európskej únie sú v tomto smere rozdelené približne na polovicu.
Až v trinástich krajinách sú otváracie hodiny nejakým spôsobom
obmedzené, z toho v siedmich platí všeobecný zákaz v nedeľu.
Napríklad
v Rakúsku môžu mať obchody otvorené v sobotu od šiestej ráno
do šiestej večer. Naopak, v nedeľu platí zákaz, hoci turistické
oblasti dostali výnimku.
Nemecko
má v nedeľu obchody taktiež zavreté - okrem pekární,
kvetinárstiev či novinových stánkov. V niektorých spolkových
krajinách môžu obchody otvoriť, ak je to vo verejnom záujme
alebo za špecifických okolností.
Fínsko
zrušilo zákaz nedeľného predaja s odôvodnením, že v susednom
Švédsku neplatí žiadna regulácia otváracích hodín a počas
víkendov tam smeruje veľa fínskych spotrebiteľov.
Pred
piatimi rokmi sa aj v Maďarsku zatvorili obchody. To však rozdelilo
spoločnosť a zákaz bol nepopulárny. Vláda sa po roku rozhodla,
že sa predajne opäť otvoria. Poľsko zasa nedeľný predaj
zakazuje postupne.
9. Ktoré
reťazce sú za a proti?
Obchodníci
v názore na zákaz nedeľného predaja nie sú jednotní. Zväz
obchodu
SR navrhuje nadviazať na doterajšiu legislatívu týkajúcu sa
otváracích hodín počas sviatkov a rozšíriť ju aj na nedeľný
predaj.
Slovenská
aliancia moderného obchodu uviedla, že jej členovia nemajú na
tento návrh jednotný názor, preto bude každý z nich komunikovať
individuálne. Jednotlivé názory si prečítajte v ankete INDEXU.
10.
Ovplyvní to rodinné vzťahy?
Podporovatelia
zákazu nedeľného predaja argumentujú aj tým, že aspoň jeden
deň v týždni by mala byť rodina spolu. Podľa sociológa Michala
Vašečku táto konzervatívna argumentácia je v princípe správna.
Predstava
o tom, ako má byť spoločný čas strávený, je však čoraz menej
zviazaná tradíciami. „Moderná spoločnosť - a treba povedať,
bohužiaľ, sa vo voľnom čase oddáva konzumu a k tomu otvorené
obchody, aspoň niektoré, patria,“ mieni Vašečka.
Rácio má
podľa neho aj psychologicky orientovaná argumentácia, že v nedeľu
si ľudia majú predovšetkým oddýchnuť, a nie nakupovať alebo
vybavovať to, čo nestihli počas iných dní.
„Zdôrazňuje
sa to menej, pričom práve táto argumentácia je najlogickejšia a
objektívne prináša ľudom pridanú hodnotu,“ tvrdí.
Vo
všeobecnosti podľa neho nie je zásadný problém s tým, že by sa
v nedeľu obchody zatvorili. Problém pre liberálnejšiu časť
spoločnosti je skôr v tom, že sú im vnucované hodnoty viažuce
sa skôr ku konzervatívnejšej časti.
Zdroj: [28.05.2020; index.sme.sk; Index / Biznis; 00:00; Tatiana Kapitánová]
Foto_zdroj: SME - JOZEF JAKUBČO