Kto získa a kto stratí? 10 otázok a odpovedí o zákaze nedeľného predaja

Opatrenie ovplyvní zamestnanosť i život.
Opatrenie ovplyvní zamestnanosť i život.
Debata o zákaze nedeľného predaja rozdelila slovenskú spoločnosť. Čo by jeho zavedenie znamenalo pre obchodníkov i výrobcov a ako by sa s tým vyrovnali spotrebitelia?
INDEX odpovedá na základné otázky o vplyve zatvorených predajní.
V článku nájdete odpovede na otázky: Kto prišiel s nápadom zakázať nedeľný predaj? Akých predajní sa má zákaz týkať? Kto bude zo zatvorených predajní ťažiť? Aké sú príplatky za prácu v nedeľu? Ako sa nedeľná pauza dotkne pekárov? Môže stúpnuť nezamestnanosť? Aké tržby majú obchody v nedeľu? Kde všade v Európe sú v nedeľu obchody zavreté? Ktoré reťazce sú za a ktorú sú proti? Ovplyvní to rodinné vzťahy? 1. Kto prišiel s nápadom zakázať nedeľný predaj?
Téma zákazu nie je nová. Naposledy bola na stole pred tromi rokmi, keď sa rozšíril zoznam sviatkov, počas ktorých musia byť predajne zatvorené. Politici, obchodníci i aktivisti však tému z času na čas vytiahli aj predtým.
Koronakríza ukázala, ako by takýto zákaz mohol vyzerať v praxi. Nedeľná pauza patrí medzi opatrenia, ktoré majú zabrániť šíreniu pandémie. Obchodníci majú tento deň využiť na sanitáciu predajní a oddych pracovníkov.
Nariadenie neskôr prinieslo otázku, prečo by predajne nemohli ostať zavreté aj po skončení mimoriadnej situácie. Chopili sa jej opoziční poslanci, ktorí predložili dva návrhy na zákaz nedeľného predaja. Za prvým stoja poslanci Ján Podmanický (nezaradený) a Marián Kéry (Smer - SD), druhý predložili kotlebovci.
Zákaz nedeľného predaja ako taký nachádza podporu je aj vo vládnej koalícii. Premiér Igor Matovič vyhlásil, že sa o ňom bude snažiť presvedčiť aj ministra hospodárstva Richarda Sulíka, ktorý je jeho najväčším odporcom. Zatiaľ v koalícii platí dohoda, že v nedeľu bude zatvorené iba počas trvania koronakrízy.
Parlament sa návrhmi opozičných poslancov bude zaoberať na najbližšej schôdzi, ktorá sa začína v stredu (3. júna). Podľa Matoviča však plénom neprejdú.
2. Akých predajní sa má zákaz týkať?((piano))
Prvý návrh (Podmanický-Kéry) by na nedele zaviedol režim, ktorý v súčasnosti platí počas sviatkov. Zatvorené by teda boli všetky obchody s výnimkou čerpacích staníc, lekární, obchodov na letiskách, železničných a autobusových staniciach a v nemocniciach, predajní cestovných lístkov, suvenírov a kvetov.
Zákon by nadobudol účinnosť 15. septembra.
Čo sa týka druhého návrhu, kotlebovci chcú rozšíriť zoznam výnimiek, kde by sa mohlo v nedeľu predávať. Maloobchodný predaj by povolili pri ubytovacích a stravovacích službách, pri športových zariadeniach a zariadeniach na regeneráciu a rekondíciu, pri organizovaní športových, kultúrnych a iných spoločenských podujatí.
Ich návrh by nadobudol účinnosť 15. dňom od publikácie v Zbierke zákonov.
3. Kto bude zo zatvorených predajní ťažiť?
Štátne sviatky ukázali, že zo zavretých obchodov môžu ťažiť čerpacie stanice, lebo počas nich registrujú zvýšený záujem zákazníkov.
Sieť Shell medzičasom rozšírila ponuku základných potravín, Lukoil sa zasa spojila s reťazcom Delia, ktorá na benzínkach tejto značky otvorila zatiaľ dve predajne.
Konateľ Delie Jozef Berko vlani na jeseň v rozhovore pre INDEX potvrdil, že predaje počas sviatkov výrazne rastú. “Väčšinou to býva 2,5 - až 3-násobne viac ako v štandardný deň,” uviedol.
Základné potraviny sa na čerpačkách pokúšal predávať aj Slovnaft. V prevádzke v Záhorskej Bystrici ponúkal mliečne výrobky, cestoviny, cukor či olej. Zákazníkov si však nenašli.
Firma to okomentovala slovami, že Slováci nie sú pripravení na to, aby si múku kupovali na pumpe. Aj preto sa Slovnaft vydal cestou hotových jedál.
4. Aké sú príplatky za prácu v nedeľu?
Argumentom za zachovanie nedeľného predaja je, že mnohí zamestnanci v obchodoch chcú pracovať, lebo za prácu v nedeľu získajú príplatky. V posledných dvoch rokoch sa pritom výrazne zvýšili - od mája minulého roka je to 100 percent minimálnej mzdy za hodinu.
Podľa údajov spoločnosti Trexima, ktoré spracoval think-tank INESS, sa priemerný príplatok za prácu v nedeľu v reťazcoch pohybuje na úrovni 29 eur mesačne, v menších potravinách je to 37 eur mesačne. Zamestnanec musí odpracovať navyše priemerne jedenásť, respektíve 23 hodín za mesiac.
5. Ako sa nedeľná pauza dotkne pekárov?
Príplatky za prácu cez víkend (i v noci) sú pre pekárov také vysoké, že ich v mnohých prípadoch nedokážu pokryť tržbami za predaj výrobkov.
Najmä pre malé pekárne, ktorých výroba nie je nadviazaná na veľké reťazce, je ekonomicky výhodnejšie zastaviť výrobu počas víkendu a prísť o tržby za výrobky,“ tvrdí predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Tatiana Lopúchová.
Pre ďalšiu časť pekární je efektívnejšie ponúkať počas víkendu len obmedzený sortiment čerstvých výrobkov. Znížia tým náklady na pracovnú silu, keďže oklieštený sortiment potrebuje menší počet ľudí vo výrobe.
Iná situácia je vo veľkých pekárňach, ktorých výroba je nadviazaná na veľké dodávky do maloobchodných sietí. „Aj keď ani tie často nepokrývajú náklady na výrobu v plnej miere,“ dodáva Lopúchová.
Zavreté nedele by neznamenali, že by pekárne museli prepúšťať. „Z predchádzajúcich analýz vieme, že mnohí pekári vykrývajú víkendy prácou nadčas. V prípade zákazu predaja počas víkendov by síce klesli nároky na počet odpracovaných hodín, no nemalo by to mať zásadný vplyv na počet pracovníkov,“ mieni Lopúchová.
6. Môže stúpnuť nezamestnanosť?
Nedeľný zákaz predaja môže negatívne zasiahnuť zamestnanosť v maloobchode. Údaje spoločnosti Trexima hovoria, že počas nedele pracuje v maloobchode 2,3 percenta všetkých pracujúcich.
Celkovo sa vlani v maloobchode v nedeľu odpracovalo 6,6 milióna hodín. „To je ekvivalent zhruba 3300 štandardných pracovných úväzkov,“ vypočítava analytik INESS Martin Vlachynský. Strata pracovných miest je podľa neho najväčším efektom obmedzenia otváracích hodín.
7. Aké tržby majú obchody v nedeľu?
Podľa prezidenta Zväzu obchodu Martina Katriaka predstavujú nedele dve až štyri percentá z týždenného obratu predajní potravín.
Dá sa predpokladať, že časť nedeľnej spotreby sa rozloží na sobotu a pondelok. Šéf slovenského Tesca Martin Kuruc si však aj tak myslí, že k istému poklesu tržieb príde.
Pri nepotravinárskom tovare odhady hovoria o desiatich až pätnástich percentách z týždenného obratu. Predseda predstavenstva spoločnosti Nay Peter Zálešák uvádza, že na zákaz nedeľného predaja by sa nemalo pozerať iba optikou rožkov.
Nákup elektroniky napríklad pri zariaďovaní kuchyne, nákup nábytku či iného zariadenia domu je však často investíciou, ktorá si vyžaduje aj niekoľkohodinovú návštevu predajne, konzultáciu produktov, služieb či finančného riešenia,“ vysvetľuje.
Aj nákupné centrá tvoria veľkú časť svojich tržieb práve počas víkendov, keď majú vysokú návštevnosť. Podľa INESS príklady zo zahraničia hovoria, že regulácia otváracích hodín môže znížiť tržby v maloobchode od nula do desať percent, čo bude mať vplyv aj na výber DPH.
8. Kde všade v Európe sú obchody v nedeľu zavreté?
Štáty Európskej únie sú v tomto smere rozdelené približne na polovicu. Až v trinástich krajinách sú otváracie hodiny nejakým spôsobom obmedzené, z toho v siedmich platí všeobecný zákaz v nedeľu.
Napríklad v Rakúsku môžu mať obchody otvorené v sobotu od šiestej ráno do šiestej večer. Naopak, v nedeľu platí zákaz, hoci turistické oblasti dostali výnimku.
Nemecko má v nedeľu obchody taktiež zavreté - okrem pekární, kvetinárstiev či novinových stánkov. V niektorých spolkových krajinách môžu obchody otvoriť, ak je to vo verejnom záujme alebo za špecifických okolností.
Fínsko zrušilo zákaz nedeľného predaja s odôvodnením, že v susednom Švédsku neplatí žiadna regulácia otváracích hodín a počas víkendov tam smeruje veľa fínskych spotrebiteľov.
Pred piatimi rokmi sa aj v Maďarsku zatvorili obchody. To však rozdelilo spoločnosť a zákaz bol nepopulárny. Vláda sa po roku rozhodla, že sa predajne opäť otvoria. Poľsko zasa nedeľný predaj zakazuje postupne.
9. Ktoré reťazce sú za a proti?
Obchodníci v názore na zákaz nedeľného predaja nie sú jednotní. Zväz obchodu SR navrhuje nadviazať na doterajšiu legislatívu týkajúcu sa otváracích hodín počas sviatkov a rozšíriť ju aj na nedeľný predaj.
Slovenská aliancia moderného obchodu uviedla, že jej členovia nemajú na tento návrh jednotný názor, preto bude každý z nich komunikovať individuálne. Jednotlivé názory si prečítajte v ankete INDEXU.
10. Ovplyvní to rodinné vzťahy?
Podporovatelia zákazu nedeľného predaja argumentujú aj tým, že aspoň jeden deň v týždni by mala byť rodina spolu. Podľa sociológa Michala Vašečku táto konzervatívna argumentácia je v princípe správna.
Predstava o tom, ako má byť spoločný čas strávený, je však čoraz menej zviazaná tradíciami. „Moderná spoločnosť - a treba povedať, bohužiaľ, sa vo voľnom čase oddáva konzumu a k tomu otvorené obchody, aspoň niektoré, patria,“ mieni Vašečka.
Rácio má podľa neho aj psychologicky orientovaná argumentácia, že v nedeľu si ľudia majú predovšetkým oddýchnuť, a nie nakupovať alebo vybavovať to, čo nestihli počas iných dní.
Zdôrazňuje sa to menej, pričom práve táto argumentácia je najlogickejšia a objektívne prináša ľudom pridanú hodnotu,“ tvrdí.
Vo všeobecnosti podľa neho nie je zásadný problém s tým, že by sa v nedeľu obchody zatvorili. Problém pre liberálnejšiu časť spoločnosti je skôr v tom, že sú im vnucované hodnoty viažuce sa skôr ku konzervatívnejšej časti.


Zdroj: [28.05.2020; index.sme.sk; Index / Biznis; 00:00; Tatiana Kapitánová]
Foto_zdroj: SME - JOZEF JAKUBČO