Jednorazovým plastom odzvonilo. Kvantá pohárov, tanierov či príborov, ktoré spotrebovali rodinné oslavy, opekačky i pracovné porady nahradia ekologickejšie alternatívy. Ich hľadanie však nie je jednoduché ani lacné. Obchodníci na to majú dva roky, potom bude predaj plastových výrobkov na jedno použitie v celej Európskej únii zakázaný.

„Pozor, to nie sú obyčajné lyžičky, to sú lyžičky z umelej hmoty. Ľahké, ohybné, pružné. To sú lyžičky, ktoré vyvinuli výskumníci z NDR,“ zaznie v kultovom filme Pelíšky krátko predtým, ako sa tento vynález všetkým účastníkom oslavy rozpustí v šálkach s horúcou kávou. „Mňa by len zaujímalo, kde urobili súdruhovia z NDR chybu,“ okomentuje to jeden z hostí.

Ako sa ukázalo, chyba nie je v nestálosti materiálu, ale práve naopak. Plastové lyžičky sú na zozname výrobkov na jedno použitie, ktorých predaj bude o dva roky v celej Európskej únii zakázaný, pretože ich rozklad trvá storočia. Ako odpad sa hromadia v prírode, znečisťujú životné prostredie a spôsobujú úhyn zvierat. Spolu s lyžičkami bude zákaz platiť aj pre plastové taniere, slamky, vatové tyčinky, paličky na balóny, produkty z oxo-degradovateľných plastov, jednorazové plastové nádoby na potraviny a poháre vyrobené z expandovaného polystyrénu. Slovensko chce toto opatrenie prijať minimálne s polročným predstihom novelou Zákona o odpadoch, ktorá by mala vstúpiť do platnosti od januára 2021.

Najnovšia správa Svetového fondu na ochranu prírody uvádza, že len v roku 2016 sa vyrobilo 396 miliónov ton nových plastov a predpokladá sa, že do roku 2030 produkcia plastov vzrastie o 40 %. Pritom takmer polovica všetkého plastu sa používa na produkciu hotových výrobkov, ktoré majú životnosť menej ako tri roky. Európska komisia odhaduje, že viac ako 80 percent morského odpadu na európskych plážach a v moriach tvoria plasty, tie jednorazové dokonca polovicu. Odpad pritom ohrozuje biodiverzitu morí a má aj sociálno-ekonomický vplyv. Štúdia komisie spred piatich rokov ukázala, že ekonomika únie stráca degradáciou prírody morským odpadom stovky miliónov eur, hlavne v sektore cestovného ruchu a rybolovu.

Podľa analytikov z ministerstva životného prostredia sa ročne na Slovensko dovezie 14-tisíc ton neobalových plastových výrobkov, pričom významnú časť z tohto objemu predstavujú práve plastové slamky, taniere, príbory a ďalšie produkty. Ako uvádza agentúra Nielsen, ročne sa na slovenskom maloobchodnom trhu predá 727 miliónov kusov vatových tyčiniek. Jednorazové plasty sa pritom ťažko separujú i recyklujú, preto na Slovensku najčastejšie končia na skládkach alebo pohodené v prírode.

V regáloch sú posledné kusy

Obchodníci sa na novú smernicu pripravujú a výrobky už stiahli z predaja alebo dopredávajú posledné zásoby. „V ponuke máme už len minimálne množstvá, na niektorých predajniach už tento tovar nie je v ponuke. Vzhľadom na nadchádzajúcu grilovaciu sezónu však zákazníkom ponúkame ako alternatívu papierové tácky a taniere. Od júna budeme mať v ponuke vo väčšine predajní papierové slamky,“ uvádza hovorkyňa spoločnosti Billa Kvetoslava Kirchnerová. Sieť tiež plánuje v blízkej budúcnosti zaviesť mikroténové vrecká z recyklovateľného materiálu a klasické vrecká už nebude ponúkať.

„Postupne vyraďujeme slamky aj plastový riad a nahrádzame ich produktmi vyrobenými z cukrovej trstiny, plastové tyčinky do uší vymieňame za bambusové,“ približuje Branislav Lellák, vrchný riaditeľ obchodnej sekcie Coop Jednoty Slovensko. Maloobchodná sieť tak ročne ušetrí životnému prostrediu 40 ton plastu. Reťazec tvrdí, že do svojho sortimentu zaradil ďalšiu novinku, a to „sáčky“ určené na balenie pečiva, ovocia a zeleniny vyrobené taktiež z materiálu, ktorý sa v prírode rozloží na vodu, CO2 a biomasu.

Lidl Slovenská republika chce vyradiť plastové výrobky na jedno použitie z predaja do konca roku 2019. Produkty nahradí výrobkami z alternatívnych a recyklovateľných materiálov, na vývoji ktorých aktuálne pracuje spolu s dodávateľmi. V ďalšom kroku chce Lidl vymeniť príbory a slamky na pitie aj v oblasti polotovarov a nápojov. Tieto plastové výrobky na jedno použitie predstavujú ročný objem 35 ton.

V Yeme stopli predaj jednorazových ropných plastov už pred rokom a všetko nahradili ekologickejšími variantmi, teda papierom a kompostovateľným plastom. „Okrem toho máme všade zavedené znovu použiteľné alternatívy, ktoré sú pre životné prostredie ešte lepšie, napríklad znovupoužiteľné škatule na nákup, sieťovky na ovocie a zeleninu, kovové fľašky na čapovanú drogériu,“ hovorí majiteľ siete Peter Varmuža. Nájsť alternatívy im trvalo asi rok. Napokon zohnali všetky, vrátane fliaš na smoothie či misiek na nátierky. Dokonca majú kompostovateľné etikety s potlačou z kompostovateľnej farby, ktoré sú prilepené kompostovateľným lepidlom. „Sú oveľa drahšie, a to dva až trikrát, ale nie je všetko iba o peniazoch,“ konštatuje.

Nie je alternatíva ako alternatíva

Nájsť vhodné náhrady tak, aby boli skutočne ekologickejšie však nie je jednoduché. Príkladom sú nákupné tašky. Dánska Agentúra pre ochranu životného prostredia upozorňuje, že plastová taška má menšiu uhlíkovú stopu ako papierová. Na výrobu papierovej sa totiž spotrebuje viac energie i vody a obnova dreva je limitovaná časom. Papierové tašky sú objemnejšie, čo znamená, že majú vyššie náklady aj na dopravu. Po použití skončia v lepšom prípade v modrom koši a môžu sa recyklovať. V tom horšom sa ocitnú na skládke, ktorá však nefunguje ako kompost a taška sa na nej pravdepodobne nikdy nerozloží. Najlogickejšie a najekologickejšie je teda nosiť si opakovane na nákup vlastnú tašku.

„Redukcia plastového odpadu je nutná akýmkoľvek spôsobom či už recykláciou alebo energetickým zhodnotením, ale do budúcnosti musíme hľadať iné riešenia. Plast sa totiž nedá recyklovať donekonečna. Treba navyše myslieť aj na to, že vylúčenie plastov spôsobí ekologické problémy, lebo stúpne váha obalov, náklady na dopravu, spotreba fosílnych palív i objem skládok,“ konštatuje vedúci Oddelenia plastov, kaučuku a vlákien na Fakulte chemických a potravinárskych technológii Slovenskej technickej univerzity Pavol Alexy. Podľa neho je riešením ekologický plast, ktorý je vyrobený z obnoviteľných zdrojov a je biologicky rozložiteľný. Takýto plast sa vyrába z kyseliny mliečnej, celulózy či škrobu a v priemyselnom komposte sa rozloží za tri mesiace. Bioplast teda potrebuje špeciálnu zberovú štruktúru.

Ministerstvo životného prostredia aktuálne zbiera informácie o tom, ako to plánujú riešiť iné členské krajiny. „Budeme musieť vymyslieť separátny systém. Zisťujeme, či potrebujeme novú nádobu a ako je potrebné bioplasty označovať, aby každému bolo jasné, kde ich môže zahodiť,“ uvádza riaditeľ odpadovej sekcie envirorezortu Peter Šimurka. Ten zároveň dodáva, že ľudia by mali jednorazové produkty vymeniť za tie na opakované použitie.

Tatiana Kapitánová, tatiana.kapitanova@atoz.sk