Obchodníci o zmene nevedeli.

BRATISLAVA. Keď obchodná sieť Lidl vyhlásila začiatkom leta súťaž o deväť nových vozidiel BMW v hodnote 31-tisíc eur za kus, stačilo jej na to napísať podmienky súťaže, zverejniť ich a reklamou nalákať ľudí, aby sa do súťaže zapojili.

Na budúci rok takúto súťaž nebude jednoduché vyhlásiť. Ministerstvo financií potichu navrhlo zaradiť spotrebiteľské súťaže medzi hazardné hry: ich organizáciu by bolo treba nahlásiť a najmä, usporiadateľ by musel platiť 15-percentný odvod do rozpočtu, čo je vlastne nová daň.

Napríklad v prípade zmienenej súťaže o BMW by musel Lidl zaplatiť daň 47-tisíc eur.

Nová daň by sa mala platiť od marca. Obchodníci upozorňujú, že návrh je pripravovaný netransparentne a nakoniec môže byť spotrebiteľských súťaží menej.

Čo sa vlastne mení((piano))

Organizátor takzvanej propagačnej súťaže, ako sa volajú súťaže v obchodoch, ju bude musieť vopred ohlásiť novému Úradu pre reguláciu hazardných hier. Dnes takáto povinnosť neexistuje.

Po oznámení bude musieť organizátor zložiť kauciu, akúsi zábezpeku, že je dôveryhodný a výhry naozaj vyplatí. Ministerstvo navrhuje, aby táto záloha bola vo výške päť percent z rozpočtu na výhry.

Ak by teda išlo na výhry 310-tisíc eur, kaucia by bola 16-tisíc eur. Dnes takúto kauciu organizátori platiť nemusia a dôveryhodnosť súťaží posudzujú sami spotrebitelia, keď sa rozhodujú, do ktorej sa zapoja.

Čo je propagačná súťaž má podporiť predaj produktov či služieb, núti zákazníka nakúpiť v obchode alebo si zadovážiť produkt, ide napríklad o krížovkárske súťaže, súťaže, v ktorých napríklad za každých desať eur dostane spotrebiteľ zlosovateľný kupón, čitateľské a esemeskové súťaže a podobne, výhrou môže byť dovolenka či auto.

Po novom nebude možné ani to, aby sa do väčších spotrebiteľských súťaží zapájali tínedžeri, keďže hazard je povolený až plnoletým. To ovplyvní napríklad čitateľské súťaže.

Zároveň sa zavádza aj spomínaná nová daň vo výške 15 percent.

Všetky tieto nové pravidlá platia len pre spotrebiteľské hry, kde sa na výhrach rozdelí viac než dvetisíc eur.

Pôjde tak v podstate o všetky súťaže, ktoré organizujú stredné a veľké firmy s celoslovenskou pôsobnosťou.

„Dotklo by sa to všetkých výrobcov, a to nielen potravín, ale aj kozmetiky či tabakových výrobkov, ale aj reťazcov, operátorov až po médiá,“ upozorňuje šéf Slovenského združenia pre značkové výrobky Ľubomír Tuchscher.

Aj obyčajná krížovkárska súťaž, ak by na výhry išlo viac ako dvetisíc eur, by sa zmenila na hazardnú hru.

Nečakaný návrh

Obchodníci upozorňujú, že ministerstvo financií pripravilo návrh bez toho, aby o ňom predtým prebehla diskusia.

Zákon o hazardných hrách síce ministerstvo zverejnilo ešte v máji na pripomienkovanie, ale bolo v ňom vyslovene napísané, že spotrebiteľské súťaže nie sú hazardnými hrami.

V júli ministerstvo poslalo návrh zákona na celoeurópske pripomienkovanie Európskej komisii. Muselo to urobiť preto, že ide o reguláciu hazardu.

V tejto verzii, ktorá je zverejnená na stránke Komisie, už ministerstvo navrhuje, aby bola spotrebiteľská súťaž považovaná za hazard.

Ministerstvo neodpovedalo na otázky, prečo sa tak rozhodlo ani koľko peňazí z nových odvodov do štátneho rozpočtu očakáva, denníku SME dlhodobo na otázky odmieta odpovedať.

„Je pre nás veľkým prekvapením, že takýto zásadný zásah do štandardného fungovania podnikateľského sektora nebol predmetom pripomienkovania, ale objavil sa až v materiáli, ktorý ministerstvo predložilo Európskej komisii,“ vraví Tuchscher.

Vysvetľuje, že spotrebiteľské súťaže sa bežne využívajú na podporu predaja produktov, z ktorých má štát výnos vo vyššom výbere dane z pridanej hodnoty.

„Nemožno ich považovať za hazard a ani medzi patologickými hráčmi nevieme o prípadoch osôb, ktoré by vykazovali známky spájané s hazardom,“ dodáva Tuchscher.

Budúci týždeň by malo ministerstvo predložiť novelu zákona na rokovanie s odborármi a na legislatívnu radu vlády. Program rokovaní už je zverejnený, ale bez dokumentov, nie je teda jasné, ktorú verziu ministerstvo predloží.

Zníži sa počet súťaží?

Obchodné siete na otázku, ako vnímajú návrh ministerstva, odpovedali len veľmi neurčito. „K navrhovanej zmene sa budeme vedieť vyjadriť po jej definitívnom schválení,“ tvrdí hovorca Lidla Tomáš Bezák.

Prečítajte si tiež:Kažimír chce cenzurovať hazardné hry na internete

Reťazce naznačujú, že počet spotrebiteľských súťaží sa zníži, niektoré (najmä menšie) môžu úplne zaniknúť.

Pri súťaži o výhry za 2500 eur by totiž boli len náklady na odvod a kauciu 500 eur.

„Pri započítaní nákladov na administravívu a na osobitný odvod sa tieto aktivity môžu stať neatraktívnymi,“ tvrdí Tuchscher. Podobne to vidí prezident Zväzu obchodu a podpredseda predstavenstva Coop Jednota Slovensko Martin Katriak.

Proti sa vtedy postavil aj vtedajší minister hospodárstva Tomáš Malatinský: „Propagačná súťaž nemá znaky hazardu, patrí medzi štandardné marketingové nástroje.“

Výherca nezaplatí viac

Nový zákon síce zavádza nové povinnosti pre organizátorov súťaží a môže ich byť teda menej, ale výhercov neovplyvní. Už dnes výhercovia platia z vecných výhier nad 350 eur 19-percentnú daň.

Okrem dane musia fyzické osoby z hodnoty výhry platiť aj zdravotné odvody, pripomína daňová poradkyňa Alica Orda Oravcová.

Iné je to v prípade peňažných výhier, ktoré sú od platenia daní oslobodené, ide napríklad o výhru v lotérii alebo športových stávkach.