Do druhého čítania v parlamente prešla novela, ktorá umožní vrátenie DPH z neuhradených pohľadávok.

Do druhého čítania v parlamente prešla novela, ktorá umožní vrátenie DPH z neuhradených pohľadávok.

Podnikateľ odvedie dobrú prácu, zákazník je spokojný. Lenže dátum splatnosti je dávno preč a faktúra nie je uhradená. Túto situáciu firmám sťažuje aj nepríjemný fakt, že zaplatenú DPH z takejto pohľadávky už nikdy neuvidia.

To chce zmeniť novela zákona o dani z pridanej hodnoty, vďaka ktorej si v takejto situácii budú môcť firmy od úradníkov vypýtať uhradené poplatky späť. Materiál je aktuálne v druhom čítaní v parlamente. „Vo svojej 30-ročnej histórii vo firme som túto vec riešil stovky krát,“ hovorí Pavol Konštiak, riaditeľ firmy Kon-Rad, s tým, že novú možnosť rozhodne víta.

Negatívny vplyv na cash-flow

Zmena bude v praxi fungovať tak, že podnikateľ si bude môcť znížiť základ dane o pohľadávku, ktorá sa stala nevymožiteľnou. Z chýbajúcej sumy mu tak ostane nevyplatených o 20 percent menej, ktoré predstavujú základnú sadzbu DPH. Aktuálne o túto sumu totiž podnikatelia prichádzajú. „Je to krok správnym smerom,“ potvrdzuje Peter Serina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska.

Štát sa cez vrátenie dane z pridanej hodnoty chystá ročne poslať podnikateľom až 41 miliónov eur. Zmeny by mali začať od budúceho januára a na opravu bude mať firma tri roky.

Vláda si škodlivosť takýchto situácií veľmi dobre uvedomuje, preto si aj do svojho programového vyhlásenia dala prísľub, že nezaplatenie faktúry sa stane trestným činom. Toto opatrenie sa však doteraz na stôl nedostalo.

Štát však očakáva, že aj preto bude o vrátenie DPH pomerne veľký záujem. „Na zlú platobnú disciplínu v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov sa poukazuje dlhodobo,“ píše sa v legislatívnom dokumente k novele.

Najmä väčšie firmy

Navrhované vrátenie DPH pomôže najmä väčším firmám. Malí podnikatelia s obratom do 49 790 eur napríklad nemajú vôbec povinnosť registrovať sa ako platci DPH. A až do stotisícového obratu môžu zaplatiť DPH až vtedy, keď im dodávateľ faktúru uhradí.

V Európskej únii pritom už od roku 2006 platila smernica, ktorá štátom umožňovala zaviesť podobný mechanizmus na vrátenie zaplatenej dane v prípade neuhradenia faktúry pre všetkých. „V súčasnosti je to neaplikovateľné,“ komentuje hovorkyňa Finančnej správy Ivana Skokanová.

Smolu tak mali aj podnikatelia, ktorým odberatelia nezaplatili po vypuknutí pandémie, keď bol termín na platbu dane 25. apríla a vláda ho neodložila. Odložila však aspoň termín na daň z príjmov, ktorý bol finálne posunutý na koniec októbra. Stále však nie je známe, či do tohto termínu bude potrebné daň aj zaplatiť.

Aby sa však faktúra mohla označiť za nevymožiteľnú, podnikateľ bude musieť najskôr prejsť cez klasické procesy snahy o získanie svojich peňazí – teda napríklad exekučné konanie. Práve tu vidia podnikatelia najväčší priestor na ďalšie zlepšenie systému.

„Ak chce štát pomôcť s neplatičstvom, tak nech konečne sfunkční súdnictvo a túto vec rieši štandardnými postupmi, ktoré budú pre všetkých prínosné,“ myslí si Serina. O ďalšie rozširovanie výnimiek tak záujem nemá.

Platobná disciplína na Slovensku

Minulý rok vyšlo Slovensko v prieskume European Payment Practices s 21 percentami platieb po termíne ako krajina s najhoršou platobnou disciplínou v Európe. Tri percentá všetkých pohľadávok bolo úplne nevymožiteľných. Až 44 percent firiem uviedlo, že nezaplatené faktúry im pôsobia problémy s cash-flow. Efekty neplatenia sú však rôzne.

Pre 38 percent firiem znamenajú takéto pohľadávky vyššie výdaje na úroky za ich úvery. A 29 percent slovenských firiem kvôli neplatičom investuje menej, než by inak mohli.

V Európe medzi najpoctivejšie krajiny patria Rusko, Nemecko a Dánsko. Nevymožiteľné pohľadávky sú však serióznym problémom, priemerne až 15 percent európskych firiem ich považuje za existenciálnu hrozbu. Situácia sa však zlepšuje. Celková platobná morálka na tom bola minulý rok najlepšie za 12 rokov.

Zdroj: [22.09.2020; finweb.hnonline.sk; Domáca ekonomika; 00:00; Barbara Zmušková]

FOTO_ Zdroj: TASR/Martin Baumann