V poslednej dobe je medzi obchodníkmi snáď najviac diskutovanou témou návrh Zákona o osobitnom odvode obchodných reťazcov. Čo by spôsobilo jeho prijatie?

Návrh predložili do Národnej rady SR poslanci za Slovenskú národnú stranu s tým, aby sa v záujme spravodlivejšieho prerozdelenia vytvorili nové mechanizmy na podporu domáceho poľnohospodárstva a potravinárstva.

Obchodné reťazce pôsobiace na Slovensku by tak, ak by návrh zákona prešiel druhým čítaním v nezmenenej podobe, mali od budúceho roka platiť osobitný odvod vo výške 2,5 percenta z ich čistého obratu za príslušné odvodové obdobie. Dotklo by sa to firiem, ktoré majú prevádzky aspoň v dvoch okresoch, kde aspoň 10 % obratu pochádza z predaja potravín konečnému spotrebiteľovi, prevádzky majú jednotný dizajn, spoločnú komunikáciu a spoločné marketingové aktivity. Nielen predajcov potravín ale napríklad aj siete predajní s drogériou. Hoci hovorí sa aj o tom, že by malo dôjsť k zmierneniu pôvodného návrhu.

Od nového roka by tak museli obchodníci okrem daní z príjmu a DPH odviesť štátu aj ďalších viac ako 150 miliónov €.

Zámer predkladateľov

„Distribúcia pridanej hodnoty reťazca od prvovýroby cez spracovanie potravín po predaj je značne nerovnomerná, pričom obchodné reťazce majú v dodávateľskom potravinovom reťazci dominantné postavenie z hľadiska zisku,“ uviedol predkladateľ zákona Radovan Baláž a vysvetlil, že z redistribuovaných finančných prostriedkov má byť podporený odbyt poľnohospodárskych produktov a výrobkov vyrobených v Slovenskej republike ako aj kladený dôraz na kvalitu a bezpečnosť na domácom trhu.

Poslanec SNS Stanislav Kmec k tomu uviedol, že získanými finančnými prostriedkami sa môžu kompenzovať negatívne vplyvy alebo náhle zmeny počasia na poľnohospodársku prvovýrobu, informovať verejnosť o produktoch a ich bezpečnosti. „V neposlednom rade naším cieľom je rozvíjať kultúru a tradície v regiónoch v oblasti spracovania a predaja poľnohospodárskych a potravinárskych produktov, keďže každý región sa pýši svojimi špecialitami, ktoré sú obľúbenou pochúťkou aj v zahraničí,“ dodáva.

Agrorezort: Znevýhodňovanie slovenských výrobcov musí skončiť

Mimoriadny odvod pre obchodné reťazce má podľa agrorezortu mať cieľ zmeniť nerovnomerné prerozdelenie zisku, na ktorom majú v súčasnosti najviac profitovať obchodníci. Všetky financie, ktoré štát získa touto cestou majú podľa agrorezortu putovať naspäť do poľnohospodárskeho sektora, najmä na podporu slovenských prvovýrobcov, potravinárov a na opatrenia proti výkyvom počasia.

„Občania sa nás pýtajú, prečo je na pultoch tak málo slovenských potravín? Prečo sú slovenské potraviny drahšie ako zahraničné? A prečo potraviny tej istej značky sú u nás menej kvalitné ako západných krajinách. Dôvodom sú najmä vysoké obchodné prirážky, ale aj množstvo ďalších neprimeraných praktík reťazcov. Naša trpezlivosť s týmto drakonickým správaním skončila,“ vyhlásila v stanovisku pre tlač Gabriela Matečná, podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR).

Zvýšenie cien?

„Na akékoľvek zvýšenie cien nevidíme žiadny dôvod. Reťazce majú u nás obrovské obchodné prirážky, znevýhodňujú slovenské produkty a ich zisky sú vyššie ako v západnej Európe. Chceme, aby naši výrobcovia potravín mali slušne zaplatené za dodaný tovar. A chceme tiež, aby spotrebitelia mali na pultoch dostatok domácich potravín,“ uviedlo vo svojom stanovisku pre médiá v októbri MPRV SR.

„Obchodné reťazce v minulosti zlikvidovali tisícky drobných predajcov a zabezpečili si tak dominantné postavenie na trhu. Využívajú nátlak na slovenských výrobcov potravín, ktorí sú neraz nútení predávať aj pod výrobné náklady. Za minulý rok vzrástli ceny potravín o 5,4%, ale toto zvýšenie sa vôbec nepremietlo do cien ich dodávateľov - poľnohospodárov a potravinárov,“ povedal Milan Lapšanský, generálny riaditeľ sekcie potravinárstva a obchodu MPRV SR. Podľa jeho slov je cieľom odvodom rovnomernejšie rozdeliť financie v potravinovom dodávateľskom reťazci. „Chceme, aby mali férový podiel aj poľnohospodári a spracovatelia, teda tí ktorí vyrábajú pridanú hodnotu, starajú sa o pôdu a zabezpečujú našu potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť,“ dodal.

Obchodníci reagujú

Členovia Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO), teda obchodné reťazce Billa, dm drogerie markt, Kaufland, Lidl, Metro, TERNO a Tesco, sú prekvapení, že napriek ústnym, ale aj písomným ubezpečeniam zo strany ministerstva pôdohospodárstva a rovnako aj ministerstva financií, predložila SNS tak závažnú legislatívu len ako poslanecký návrh, bez akejkoľvek diskusie s obchodnými reťazcami, či odbornou alebo laickou verejnosťou.

„Navrhovaný odvod sa dotkne nielen veľkých reťazcov, ale celého dodávateľského reťazca. Podľa hospodárskych výsledkov za rok 2017 by štát vybral len od členov SAMO viac ako 100 miliónov €, čo by mohlo vážne ovplyvniť hospodárenie niektorých reťazcov a mať dopad na ich ďalšie investície na Slovensku. Reťazce by tieto dodatočné náklady potrebovali zohľadniť a niekde premietnuť, čo by s najvyššou pravdepodobnosťou mohlo mať negatívny dopad na výšku cien potravín a ďalšieho tovaru, ale aj samotných dodávateľov vrátane slovenských, na ktorých podporu by mal tento odvod slúžiť,“ uvádza oficiálne stanovisko SAMO.

Štát pritom má podľa SAMO k dispozícii množstvo nástrojov, vrátane 4,6 miliardy € zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ z rokov 2014-2020 a ďalších 4,4 mld € určených na roky 2021-2027, ako podporiť slovenských farmárov a potravinárov. SAMO sa teda zamýšľa, akým spôsobom sú tieto prostriedky využívané. Navyše, v susednom Rakúsku, ktorým sa SNS podľa SAMO pravdepodobne inšpirovalo, fond na podporu domácich produktov nefinancujú obchodníci, ale farmári, spracovatelia, držitelia licencií a tiež je financovaný z prostriedkov EÚ.

Akékoľvek dodatočné zdanenie vybranej skupiny podnikateľov podľa odvetvia, územného pôsobenia a od určitého obratu považujú obchodníci združení v SAMO za diskriminačné a v rozpore s právom EÚ.

Náhrada straty

Reťazce budú mať, ak by bol zákon prijatý, len veľmi obmedzenú možnosť ako túto stratu kompenzovať. Môžu zvýšiť ceny, to sa však dotkne len potravín pretože pri nepotravinovom tovare by dotknutým obchodníkom konkurovali obchodníci, ktorí by neboli dodatočným odvodom zaťažení.

„Návrh nepovažujeme za dobrý. Akonáhle bude prijatý, budeme musieť zareagovať. Môže prísť k nárastu cien. Nebol by som však rád, ak by sa to výrazne dotklo zásobovania obyvateľstva potravinami, je to nesmierne citlivá záležitosť. Členovia ZO SR sú totiž tí, ktorí sa vo veľkej miere podieľajú napríklad na zásobovaní vidieka. Dopady nového zákona by zrejme pocítili výrazne práve vidiecke predajne,“ hovorí M. Katriak.

Hrozba straty

„Návrh zákona o osobitnom odvode vnímam ako reálne ohrozenie hlavných odbytových kanálov pre slovenských výrobcov potravín,“ uvádza Ján Bilínsky, generálny riaditeľ COOP Jednoty Slovensko a dodáva, že vychádzajúc z reálnych ekonomických výsledkov subjektov skupiny COOP Jednota, by sa po zavedení osobitného odvodu v navrhovanej výške 2,5% z čistého obratu, dostali všetky do straty. Väčšina subjektov systému COOP Jednota nedosahuje podľa jeho slov ziskovosť ani 1%. Nový návrh zákona vychádza podľa jeho slov iba z čistého obratu a nezohľadňuje fakt, že prevádzkovanie približne 2200 predajní je spojené s vyššou nákladovosťou.

„V prípade zavedenia odvodu, bude preto nutné prijať obchodné riešenia, ktoré sa dotknú nielen systému COOP Jednota, ale aj jeho dodávateľov, ktorých drvivá väčšina pochádza zo Slovenska, a v neposlednom rade aj spotrebiteľov,“uvádza J. Bilínsky.

Pokiaľ je deklarovaným účelom zavedenia nového odvodu podpora domácej potravinovej produkcie, je podľa ďalších slov J. Bilínskeho nesystémové až iracionálne, že má ekonomicky najtvrdšie zasiahnuť práve slovenských obchodníkov, ktorí najviac podporujú predaj domácich potravín (v prípade COOP Jednota podiel reálneho predaja až do 70%).

Slovo analytika obchodu

Návrh zákona o dodatočnom odvode z čistého obratu od predajcov, ktorých predaj potravín je nad 10 % z celkového obratu, považuje za nesystémový vstup, ktorý deformuje trhové prostredie na Slovensku aj analytik obchodu Ľubomír Drahovský. „Argumentom, kam budú smerovať takto získané milióny, štát nahrádza svoju základnú úlohu podpory poľnohospodárskeho sektora. Za negatívum však považujem jeho “direktívnosť” prípravy znenia bez širšieho prediskutovania s predstaviteľmi združení obchodníkov ako aj odbornej verejnosti. Skúsenosti negatívnych hodnotení z niektorých štátov EÚ ukazujú na nezmyselnosť myšlienky predkladateľov,“ dodáva.

Porušenie legislatívy

Navrhovaný osobitný odvod obchodných reťazcov podľa rakúskeho daňového experta a managing partnera spoločnosti Grant Thornton, Wilfrieda Serlesa porušuje európsku legislatívu. A to hneď v niekoľkých bodoch. “Keďže osobitný odvod majú platiť iba siete, v ktorých viac ako desatinu obratu tvoria potraviny, ide o jasné poskytnutie výhody ostatným obchodným prevádzkam. Každý, kto podniká v maloobchode, ale nespadá pod definíciu reťazca získava hospodársku výhodu. To je jednoznačné porušenie práva EÚ a prvý dôvod prečo je tento návrh protizákonný. Európske právo navyše hovorí, že členské krajiny nemôžu zavádzať odvody podobné dani z pridanej hodnoty. V tomto prípade však návrh osobitného odvodu naráža na toto pravidlo a je podľa môjho názoru v rozpore s európskou smernicou o DPH,” uviedol W. Serles. je presvedčený, že okrem právnych problémov je navrhovaný odvod ekonomický nezmysel.

“Zamýšľaný efekt v podobe posilnenia slovenského potravinárskeho sektora sa nedostaví a milióny, s ktorými už dnes počíta schválený návrh zákona do štátneho rozpočtu zaplatia kupujúci vo vyšších cenách. Takto narastie inflácia a poklesne kúpna sila obyvateľstva, čo sa najviac dotkne sociálne slabších vrstiev,” dodáva W. Serles.

Pripravil: dk

Zdroj: [26.11.2018; retailmagazin.sk; Maloobchod; 00:00; retailmagazin.sk]  http://www.retailmagazin.sk/obchodnik/maloobchod/3586-bic-na-obchodne-retazce